Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., zast.: Mgr. Peter Voloch, advokát, Čáčovská 305, 905 01 Senica, proti žalovanému: S.O.S. financ, spol. s r.o., Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, IČO: 36 250 406, o určenie vlastníctva a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/47/2010-417 zo dňa 26. februára 2015 a na odvolanie žalobkyne proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 2C/47/2010-472 zo dňa 18. augusta 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku

- určil, že navrhovateľka (aktuálne žalobkyňa) je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade S. správa katastra S. pre okres S. obec: P., k.ú. P., rod. dom súp. číslo XXX na pozemku parc. č. 1476/2, pozemok p. č. 1470/2 o výmere 31 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1475/1 o výmere 19 m2 druh pozemku: záhrady, pozemok parc. č. 1475/3 o výmere 377 m2 druh pozemku: záhrady, pozemok parc. č. 1476/1 o výmere 74 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1476/2 o výmere 122 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1476/3 o výmere 429 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a to v podiele 1/1. druhým odsekom výroku

- konanie v časti o určenie, že spoločnosť S.O.S financ, spol. s r.o., IČO: 36 250 406, so sídlom: Námestie Slobody 10, 921 01 Piešťany, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo 13628/T, nemá a nikdy v minulosti nemala žiadne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností Správy katastra S., okres S., obec: P., katastrálne územie P., v jej vlastníckom podiele 1/1, ktorými sú rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. 1476/2, pozemok parc. č. 1470/2 o výmere 31 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1475/1 o výmere 19 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok parc. č. 1475/3 o výmere 377 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok parc. č. 1476/1 o výmere 74 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1476/2 o výmere 122 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1476/3 o výmere 429 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria zastavil. Tretím odsekom výroku vo zvyšku súd návrh (žalobu) zamietol a napokon vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Pre nesúlad výroku s obsahom výroku vyhláseným na pojednávaní uznesením zo dňa 18.08.2016 rozhodol, že výrok rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/47/2010-417 zo dňa 26.02.2015 sa v časti náhrady trov konania opravuje takto: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1.950,99 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 59,58 Eur na účet Okresného súdu Skalica, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ostatné časti výrokovej časti rozsudku zostávajú nezmenené (výrok II.).

2. Rozsudok vo veci samej odôvodnil s použitím § 553, § 553a, § 37 Občianskeho zákonníka, § 80 Občianskeho súdneho poriadku a vecne tým, že predmetom konania, je žaloba o určenie, že

- Zmluva o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 zo dňa 09.07.2008 uzatvorená medzi navrhovateľkou (žalobkyňou) a odporcom (žalovaným) je neplatná, určenie, že odporca nemá a nikdy v minulosti nemal žiadne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1077 a -určenia, že navrhovateľka má vlastnícke právo v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností Správy katastra S., k.ú. P., ktorými sú rodinný dom s.č. XXX na pozemku parc. č. 1476/2, pozemok parc. č. 1470/2 o výmere 31 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1475/1 o výmere 19 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok parc. č. 1475/3 o výmere 377 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok parc. č. 1476/1 o výmere 74 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1476/2 o výmere 122 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1476/3 o výmere 429 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a náhrady trov konania. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že dňa 09.07.2008 bola uzatvorená Úverová zmluva č. 108/08 medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníčkou 2 a manželom navrhovateľky W. F. ako dlžníkom 1, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru pre navrhovateľku a jej manžela vo výške 590.000,- Sk, t.j. 19.584,40 Eur, za ktorý sa zaviazali zaplatiť celkovo sumu 1.227.200,- Sk v 36 splátkach po 17.700,- Sk a jednej poslednej splátke vo výške 590.000,- Sk do 09.07.2011. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 bola medzi navrhovateľkou a odporcom uzatvorená dňa 09.07.2008, pričom na jej základe došlo k zabezpečovaciemu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na odporcu, ktorý bol Správou katastra S. zapísaný pod V-1483/08 zo dňa 11.08.2008. Následne obdržala navrhovateľka list odporcu zo dňa 14.11.2006 označený ako vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru, ktorým odporca vyhlásil úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom vo výške 1.305.100,- Sk a vyzval navrhovateľku na zaplatenie celého zostatku do 02.12.2008. Navrhovateľka považuje Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva za neplatný právny úkon podľa § 39 a § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti danej zmluvy, keďže v súčasnosti je ako vlastník nehnuteľnosti zaregistrovaný v katastri nehnuteľnosti odporca, keď navrhovateľka bola zbavená svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a odporca môže s nehnuteľnosťami ďalej nakladať.

3. Podaním doručeným súdu dňa 26.11.2010 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzala svoj návrh v časti o určenie, že odporca nemá a nikdy v minulosti nemal žiadne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam späť. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľkou v časti o určenie, že odporca nemá a nikdy v minulosti nemal žiadne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.

4. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

5. Predmetom konania, vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu doručeného súdu dňa 26.11.2010, v ktorej časti súd konanie podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil, bolo určenie, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 zo dňa 09.07.2008 uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná a určenie, že navrhovateľka je vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/1. Vzhľadom na určovací charakter žaloby je potrebné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Navrhovateľka sa určovacej žaloby domáhala z dôvodu, že ako vlastník nehnuteľností je v evidencii nehnuteľností zapísaný odporca, pričom titul nadobudnutia jeho vlastníckeho práva je neplatný. Podľa judikovaného stanoviska NS SR sp. zn. 1Cdo 56/2003, ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie

zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Súd má za to, že navrhovateľka v časti, v ktorej sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam preukázala naliehavý právny záujem a v časti, v ktorej sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nepreukázala naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretože túto otázku možno ako prejudiciálnu vyriešiť v spore o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Súd otázku platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva posúdi ako otázku predbežnú k žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd preto v tejto časti návrh z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu zamietol.

6. V konaní súd ako prvú riešil otázku platnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 zo dňa 09.07.2008, ktorá bola nadobúdacím titulom vzniku vlastníckeho práva odporcu k sporným nehnuteľnostiam. Až v prípade, keby súd nezistil absolútnu neplatnosť tohto úkonu, namietanú navrhovateľkou, zaoberal by sa platnosťou Úverovej zmluvy č. 108/08 zo dňa 09.07.2008, keďže zmluva o zabezpečovacom prevode práva je záväzkom akcesorickým vo vzťahu k hlavnému záväzku, ktorým je Úverová zmluva č. 108/08, v dôsledku čoho nemôže existovať samostatne a jej právny osud je spojený s osudom hlavného záväzku.

7. V konaní mal súd preukázané, že odporca ako veriteľ a navrhovateľka uzatvorili dňa 09.07.2008 Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne a v zmysle § 553a ods. 2 musí, okrem iného, obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa. Súd preskúmal Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a dospel k záveru, že daná zmluva je postihnutá vadou, ktorá spôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzatvorená písomne, v čl. I. bod 1, 2, 3, bol vymedzený záväzok, ktorý sa danou zmluvou zabezpečuje, avšak v bode 4) zmluvy bolo dojednané, že touto zmluvou sa okrem pohľadávok z úverovej zmluvy podľa bodu 1. tohto článku zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom v budúcnosti. Záväzok, ktorý sa zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zabezpečuje musí byť v zmluve uvedený jednoznačne, určite, musí byť uvedená jeho výška, na základe akej právnej skutočnosti vznikol, medzi kým a kedy. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva možno zabezpečiť len existujúce pohľadávky, ktoré priamo vyplývajú zo zabezpečovaných právnych vzťahov. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva nie je možné zabezpečiť pohľadávky, ktoré neexistujú v čase uzatvorenia zmluvy a ktoré eventuálne môžu vzniknúť v budúcnosti. Rovnaké stanovisko zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 Sžo 358/2009, 6 Sžo 258/2009. Keďže vymedzenie zabezpečovaného záväzku nebolo urobené určito, tento nedostatok spôsobuje v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva priamo zo zákona, zmluva o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 nespôsobuje právne následky a hľadí sa na ňu, ako keby nebola vôbec uzavretá. Z uvedeného dôvodu k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v dôsledku absolútnej neplatnosti úkonu o zabezpečovacom prevode práva fakticky nedošlo a teda odporca nemohol tieto nehnuteľnosti nadobudnúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd určil, že navrhovateľka je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Nakoľko je zmluva o zabezpečovacom prevode práva absolútne neplatná od začiatku, súd sa už ďalej nezaoberal tvrdením navrhovateľky o započítaní vzájomných pohľadávok navrhovateľky a odporcu a ani sa nezaoberal platnosťou Úverovej zmluvy č. 108/08.

8. V súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. z dôvodu väčšieho počtu uplatňovaných nárokov v konaní, súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Následne rozhodol opravným uznesením, tak že opravil výrok o náhrade trov konania dôvodiac, že v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/47/2010-417 zo dňa 26.02.2015 súd v rozpore s vyhláseným rozsudkom uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Jedná sa o zrejmú nesprávnosť, nakoľko na pojednávaní dňa 26.02.2015 súd rozhodol aj o trovách konania účastníkov a štátu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku a že odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 19,90 Eur na účet Okresného súdu Skalica do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na zjavný rozpor medzi vyhláseným rozsudkom a jeho písomným vyhotovením je potrebné vykonať opravu rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania.

10. Keďže súd rozhodol vo veci samej, ako aj o trovách konania za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania použil § 142 a nasl. O.s.p. a pri rozhodovaní aplikoval zásady upravené v tomto predpise, a to konkrétne zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu).

11. Žalobkyňa sa pôvodne svojou žalobou domáhala vyslovenia troch určovacích výrokov, a to: 1. určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, 2. určenia, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe a 3. určenia, že vlastníčkou uvedených nehnuteľností je žalobkyňa. Z obsahu žaloby možno jednoznačne vyvodiť záver, že podstatou uplatneného nároku, t.j. účelom a cieľom žaloby bolo navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre obec a k.ú. P. žalobkyni. Teda žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby bola opätovne zapísaná ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností, nakoľko v konaní tvrdila, že nadobúdací titul žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam je neplatný. Po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorým sa žalobkyňa domáhala negatívneho určenia, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, predmetom konania zostalo určenie, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 zo dňa 09.07.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a určenie, že navrhovateľka je vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/1. Súd zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, nakoľko otázku platnosti tejto zmluvy vyriešil ako otázku prejudiciálnu v spore o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, teda na určení neplatnosti zmluvy absentoval naliehavý právny záujem. V časti určenia vlastníckeho práva žalobkyne súd žalobe vyhovel, pretože ako predbežnú otázku súd skúmal zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a dospel k záveru, že daná zmluva je postihnutá vadou, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Vo vzťahu k posúdeniu úspechu žalobkyne v danom konaní tak súd dospel k záveru, že žalobkyni vzniklo právo na plnú náhradu trov konania, pretože v konečnom dôsledku sa žalobkyňa domohla vydania rozhodnutia, ktoré môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobkyne k dotknutým nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Z podanej žaloby je zrejmé, že jej zámerom bolo dosiahnuť zápis v katastri nehnuteľností, podľa ktorého je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Ostatné navrhnuté určujúce výroky sa dotýkali skutočností, ktoré bolo možné posúdiť ako prejudiciálne otázky v spore o určenie vlastníckeho práva, pričom tieto nebolo potrebné žalovať samostatne. Nejednalo sa o osobitné, navzájom nezávislé nároky, ktoré by mohli byť samostatným predmetom konania, skutočným účelom podanej žaloby bolo určenie vlastníckeho práva žalobkyne a z tohto pohľadu bola žalobkyňa úspešná. Ak súd zastavil konanie a zamietol žalobu v tej časti určovacieho návrhu, ktorá mala charakter prejudiciálnej otázky k podstatnej časti žalovaného nároku, uvedené možno chápať ako neúspech v pomerne nepatrnej časti, a preto súd priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

12. Žalobkyňa žiadala priznať trovy konania v celkovej výške 7.690,83 Eur vrátane DPH. Pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby zástupca žalobkyne vychádzal z tarifnej hodnoty veci 28.200,- Eur, pričom vyjadril právny názor, že na výpočet hodnoty právneho úkonu sa uplatní § 9 ods. 1 vyhlášky a nie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, a to z dôvodu, že hodnotu veci možno v predmetnom spore jednoducho a bez ťažkostí zistiť a vyjadriť v peniazoch. V tejto súvislosti poukázal na Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. DD 14/2009 dražobníka Public action, s.r.o. zo dňa 13.10.2009, kde je uvedená všeobecná hodnota predmetu dražby 28.200,- Eur podľa znaleckého posudku č. 18/2009 znalca Ing. Miroslava Tokára vyhotoveného dňa 17.06.2009. Právny zástupca žalobkyne tiež citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4 M Cdo 4/2008, M Cdo 8/2000, 2M Cdo 18/2008, 3 Cdo 153/2008), v ktorých súdy pri určovacích žalobách priznali tarifnú odmenu vypočítanú z ceny nehnuteľnosti.

13. Opätovne poukázal na predmet konania, keď žalobkyňa sa domáhala vyslovenia troch určovacích výrokov, a to: 1. určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, 2. určenia, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe a 3. určenia, že vlastníčkou uvedených nehnuteľností je žalobkyňa. Z obsahu žaloby možno jednoznačne vyvodiť záver, že podstatou uplatneného nároku, t.j. účelom a cieľom žaloby bolo navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre obec a k.ú. P. žalobkyni. Teda žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby bola opätovne zapísaná ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností, nakoľko v konaní tvrdila,

že nadobúdací titul žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam je neplatný. Po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorým sa žalobkyňa domáhala negatívneho určenia, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, predmetom konania zostalo určenie, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 zo dňa 09.07.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a určenie, že navrhovateľka je vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/1. Súd zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, nakoľko otázku platnosti tejto zmluvy vyriešil ako otázku prejudiciálnu v spore o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, teda na určení neplatnosti zmluvy absentoval naliehavý právny záujem. V časti určenia vlastníckeho práva žalobkyne súd žalobe vyhovel, pretože ako predbežnú otázku súd skúmal zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a dospel k záveru, že daná zmluva je postihnutá vadou, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Vo vzťahu k posúdeniu úspechu žalobkyne v danom konaní tak súd dospel k záveru, že žalobkyni vzniklo právo na plnú náhradu trov konania, pretože v konečnom dôsledku sa žalobkyňa domohla vydania rozhodnutia, ktoré môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobkyne k dotknutým nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Z podanej žaloby je zrejmé, že jej zámerom bolo dosiahnuť zápis v katastri nehnuteľností, podľa ktorého je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Ostatné navrhnuté určujúce výroky sa dotýkali skutočností, ktoré bolo možné posúdiť ako prejudiciálne otázky v spore o určenie vlastníckeho práva, pričom tieto nebolo potrebné žalovať samostatne. Nejednalo sa o osobitné, navzájom nezávislé nároky, ktoré by mohli byť samostatným predmetom konania, skutočným účelom podanej žaloby bolo určenie vlastníckeho práva žalobkyne a z tohto pohľadu bola žalobkyňa úspešná. Ak súd zastavil konanie a zamietol žalobu v tej časti určovacieho návrhu, ktorá mala charakter prejudiciálnej otázky k podstatnej časti žalovaného nároku, uvedené možno chápať ako neúspech v pomerne nepatrnej časti, a preto súd priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

14. Žalobkyni po konkrétnom výpočte v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. - § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 11 písm. c) priznal odmenu za zastupovanie, odmena celkom: 868,69 Eur a režijné paušály celkom: 124,37 Eur, náhradu cestovného 225,89 Eur, náhradu za stratu času: 732,04 Eur, celkom 1.950,99 Eur.

15. Ďalej uviedol, že súd v predmetnom konaní vyplatil z rozpočtových prostriedkov súdu svedočné vo výške 55,88 Eur svedkovi W. F. (uznesenie Okresného súdu Skalica č.k. 2C/47/2010-280 zo dňa 09.05.2012) a svedočné vo výške 3,70 Eur svedkyni Emílii Žúrkovej (uznesenie Okresného súdu Skalica č.k. 2C/47/2010-355 zo dňa 03.12.2013). V konaní tak vznikli štátu trovy v celkovej výške 59,58 Eur.

16. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, štát má právo na náhradu týchto trov proti žalovanému, ktorý v konaní nemal úspech (v danom prípade čo do základu žalobou uplatneného nároku bola úspešná žalobkyňa), preto súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 59,58 Eur, ktoré platil, keď z obsahu spisu nevyplýva, že u žalovaného sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

17. Záverom uviedol, že v zápisnici z pojednávania zo dňa 26.02.2016 vo výroku vyhláseného rozsudku bola chybou asistentky uvedená suma náhrady trov štátu vo výške 19,90 Eur. Nakoľko sa jedná o zrejmú nesprávnosť a chybu v písaní, súd týmto opravným uznesením vykonal opravu rozsudku v časti náhrady trov štátu a zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 59,58 Eur.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Podaný návrh považuje na neodôvodnený a žalobkyňa stále nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov. Je zrejmé, že určením neplatnosti právnych úkonov by v právnom vzťahu medzi účastníkmi neprinieslo bez vyriešenia s tým súvisiacich právnych nárokov na vrátenie vzájomných plnení žiadne odstránenie stavu právnej neistoty. Naopak, ak bola žalobkyňa názoru, že na základe neplatnej úverovej zmluvy poskytla žalovanému plnenie, mala možnosť sa domáhať vrátanie takéhoto plnenia samozrejme so zohľadnením skutočnosti, že na základe tej istej zmluvy žalobkyňa plnenie od žalovaného prijala. Celkom nepodložené sú tvrdenia žalobcu o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere ako celku. Namietaná neprimeranosť výšky úrokov, úrokov z omeškania ako aj zmluvná pokuta rozhodne nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, ale v prípade vecnej opodstatnenosti týchto námietok by mohlo ísť len o čiastočnú neplatnosť tejto zmluvy, najmä čo do výšky úroku nad rámec požívajúci právnu

ochranu. Žalobkyňa hoci sa domáha určenia neplatnosti právnych úkonov, vôbec nepreukázala ako sa mieni vysporiadať so žalovanými, ktorým by v prípade určenia neplatnosti úkonov neboli vrátené peniaze, pričom by jednoznačne vnikli nároky na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že právny vzťah účastníkov úverovej zmluvy sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a keďže zo strany žalobcu došlo k podaniu žaloby vo veci samej znejúcej na určenie v zmysle § 80c OSP, predpoklad úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, prípadne nie je, po procesnej stránke spočíva v tom, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. V žalobe o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie preto musí žalobkyňa vždy tvrdiť a preukazovať skutočnosti, z ktorých vyplýva, že mala na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Táto povinnosť žalobkyne plniť podľa zmluvy o úvere nebola splnená a preto vo vzťahu k zmluve o úvere naliehavý právny záujem nemôže byť daný. Žaloba o určenie v zmysle § 80c OSP nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky, ktorá nerieši a ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Otázka, či zmluva o zriadení zabezpečovacieho prevodu práva je alebo nie je platným právnym úkonom, je teda nepochybné, že v podanom návrhu nie sú uvedené žiadne relevantné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné predpokladať vyslovenie, že žalobkyňa je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Po druhé zabezpečovacia a uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu práva je inštitút zabezpečovacieho prevodu práva tak, ako je zaradený v hierarchii Občianskeho zákonníka, je jednoznačne inštitútom zabezpečovacím, ktorý ma akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému záväzku, teda úverovej zmluve. Už z povahy tohto inštitútu vyplýva, že jeho funkcia je zabezpečovacia a uhradzovacia. Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní. Keďže nedošlo k splneniu záväzku zo strany dlžníka a je jednoznačne preukázané, že tento inštitút plní aj funkciu uhradzovaciu v zmysle § 553c OZ. Žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru, úverovú zmluvu č. 10/08 zo dňa 09.07.2008 podpísali, pričom celkovo prevzali finančné prostriedky vo výške 19.584,41 Eur, tieto zmluvy sú platné a je treba podotknúť, že dlžníci do dnešného dňa uhradili iba sumu vo výške 866,23 Eur, pričom sa jednoznačne dostali do omeškania. Tým žalovanému vzniká nárok na zmluvné pokuty dohodnuté v zmluve a túto pohľadávku je žalovaný oprávnený podľa § 553c a nasl. vymáhať výkonom zabezpečovacieho prevodu práva a v súlade s ust. § 553c a nasl. Občianskeho zákonníka formou dobrovoľnej dražby. Primárnym cieľom žalovaného nikdy nebolo ponechanie si vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani tak nemohol urobiť, pretože zmluva o zabezpečovacom prevode práva neobsahuje ustanovenia o tzv. prepadnej klauzule, ale cieľom bolo uspokojenie si uplatnenej pohľadávky, ktorú sa snažili uspokojiť predajom zabezpečenej nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. V konaní dobrovoľnej dražby bolo dražobnou spoločnosťou vykonané ohodnotenie nehnuteľnosti, pričom podľa znaleckého posudku č. 18/2009 zo dňa 17.06.2009 vypracovanom Ing. Tokárom bola hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 28.200,- Eur, čiže v porovnaní so sumou splatnej pohľadávky nie sú na mieste úvahy o neprimeranosti hodnoty zabezpečenia voči pohľadávke. Nie je teda dôvod na vyhlásenie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva za neplatnú. Zmluva bola podpísaná žalobcom slobodne, vážne a bez námietok. Obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti, ktoré jej prikazuje Občiansky zákonník. Opätovne zdôraznil, že 09.07.2008 bola so žalobkyňou jej manželom uzatvorená úverová zmluva č. 108/08, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Táto obsahovala v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy všetky náležitosti, ktoré zákon vyžadoval. Žalobkyňa vo svojom návrhu nepoukázal ani na jedno porušenie citovaného ust. § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto neexistuje zákonný dôvod, aby bola úverová zmluva vyhlásená za neplatnú ako celok. Zdôrazňujúc, že zo strany žalobkyne bola zmluva podpísaná slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Namietanie žalobkyňou neprimeraných úrokov a neprijateľných podmienkach mohla žalobkyňa využiť a od predmetnej zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní odo dňa podpísania úverovej zmluvy. Poukázal na znenie § 497 Obchodného zákonníka s tým, že žalobca, ktorý má v predmete podnikania aj poskytovanie úveru a bol oprávnený dojednať so žalobcom zaplatenie úrokov za poskytnutý úver. Samotné dojednanie o zaplatení úroku a takejto odplaty nemožno považovať za neplatné, čo do základu, pričom je potrebné uviesť, že v úverovej zmluve je uvedená RPMN vo výške 36,33% p.a. Nie je predsa možné, aby žalobca bez akejkoľvek protihodnoty disponoval dlhodobo peňažnými prostriedkami žalovaného. Poukázal na § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z. v zmysle čoho bola pre uvedený typ úveru a v danom čase Ministerstvom financií SR stanovená maximálna výška odplaty vo výške 112,52% p.a. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bola odplata za poskytnutý úver vyššia ako povoľuje zákon, nikdy to nespôsobí neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, ale neplatná môže byť len tá časť odplaty, ktorá prevyšuje výšku odplaty podľa nariadenia vlády. Žalobca sám neplatní svoje povinnosti splácať úver riadne a včas, a

preto je veriteľ oprávnený vyúčtovať zmluvné pokuty v zmysel úverovej zmluvy, pričom je potrebné podotknúť, že v zmysle čl. VII. bod 9 úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený zmluvné pokuty, poplatky a iné sankcie úplne alebo sčasti odpustiť. Hoci uvedené ustanovenie Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nadobudlo účinnosť až dňom 01.07.2010, akceptuje ho a pri výpočte sankcií ho aplikuje aj v danom prípade. Predmetným nariadením vlády je limitovaná výška sankcií, ktorých maximálna výška je 27% ročne, čiže súd sa nemôže zaoberať platnosťou alebo neplatnosťou výšky sankcií z úverovej zmluvy, ale môže iba konštatovať, že v danom čase platí uvedené ustanovenie nariadenia vlády a veriteľ je povinný uvedené ustanovenie dodržiavať. Úverová zmluva je asynalagmatický záväzok jednostranne zaväzujúci, čiže v prípade rozhodovania o platnosti, resp. neplatnosti úverovej zmluvy sa súd musí zaoberať aj otázkou vrátenia plnenia zo strany žalobcov žalovanému z neplatnej úverovej zmluvy. Pokiaľ tejto právnej konštrukcii nezodpovedá žalobný petit, nie je možné predmetnej žalobe vyhovieť. Ďalej dôvodil, že z logického výkladu ustanovení a z vyjadrenia uvedeného v predchádzajúcich bodoch je zrejmé, že nie je možné vyhlásiť úverovú zmluvu za neplatnú ako celok a nie je možné vyhlásiť ani odplatu za neprijateľnú v zmysle ô 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Sr č. 238/2008 Z.z. Záverom uviedol, že žaloba o určenie vlastníctva bude musieť byť zamietnutá, pretože je fakt, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam spĺňa náležitosti, ktoré jej ukladá Občiansky zákonník, preto uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, navrhuje ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Opravné uznesenie, ktorým v podstate súd napravil pochybenie, ku ktorému došlo pri výroku o náhrade trov konania, napadla odvolaním žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podstatnou odvolacou námietkou, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. Poukázala na uznesenie sp. zn. 4 M Cdo 4/2008 zo dňa 29.04.2009 Najvyššieho súdu SR tvrdiac, že tu nebol dôvod odmenu právnej služby stanoviť podľa zákonného ustanovenia, ktoré upravovalo prípady, keď nebolo možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. V ďalšom argumentovala aj uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 18/2008 zo dňa 30.11.2009 a uznesením sp. zn. 3 Cdo 153/2008 zo dňa 05.08.2008. Poukázala na to, že si uplatnila náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby v sume 436,54 Eur vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 28.200,- Eur, avšak napadnuté uznesenie jej priznalo za jeden úkon právnej služby iba 1/13 vychádzajúc z výpočtového základu, teda podstatne nižšiu sumu, tzn. 55,49 Eur za jeden úkon právnej služby. Zároveň poukázal na to, že v danom prípade žalobkyňa je aj spotrebiteľkou. Ide tu o zastupovanie v spore so spotrebiteľskej zmluve a preto sa malo použiť ust. § 11 ods. 1 písm. b) Vyhlášky a nie ust. § 11 ods. 1 písm. c) Vyhlášky, a na neho nadväzujúce ust. § 11 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Argumentovala aj ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého podľa základného interpretačného pravidla sa majú posudzovať všetky právne ustanovenia tak, aby boli použité vždy, keď je to na prospech spotrebiteľa. Jednoznačným úmyslom zákonodarcu tak je, aby v prípade úspechu klienta v spore zo spotrebiteľskej zmluvy bola jeho právnemu zástupcovi priznaná plná tarifná odmena. Pri kolízii dvoch dôvodov pre určenie nižšej odmeny advokáta je jednoznačne potrebné uprednostniť postavenie klienta ako spotrebiteľa a prioritne sa riadiť úpravou prislúchajúcou pre spory zo spotrebiteľskej zmluvy aj vzhľadom k významu, ktorý prikladá súčasná právna úprava ochrane spotrebiteľa a v súlade s § 11 ods. 2 Vyhlášky priznať advokátovi nárok na plnú výšku tarifnej odmeny, zvlášť ak v prípade úspechu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy by takúto náhradu trov žalobkyne znášala neúspešná strana - žalovaná nebanková spoločnosť. Poukázala na znenie § 11 ods. 1 a 2 Vyhlášky, zdôrazňujúc, že ustanovenie ods. 1 písm. b) sa nepoužije, ak bol klient v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, čo i len čiastočne úspešný. Tiež poukázala na to, že právny zástupca žalobkyne v snahe zachrániť klientke - spotrebiteľke bývanie vyvinul úplne nadštandardné a mimoriadne úsilie, keď zo súcitu prevzal zdanlivo absolútne beznádejný prípad, keď klientka napríklad predtým bola odmietnutá Centrum právnej pomoci s tým, že jej prípad neprevzali, pripravil a podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, čím jej zabezpečil užívanie nehnuteľnosti a teda aj bývanie počas doterajšieho trvania sporu a zúčastnil sa spolu na 11 pojednávaniach v spore, kde od podania žaloby od 01.03.2010 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie dňa 26.02.2015 ubehlo takmer 5 rokov. Tiež cestoval na výsluch svedkyne na dožiadaný Okresný súd Liptovský Mikuláš, predovšetkým však prostredníctvom svojich kontaktov a svojho úsilia zohnal a zabezpečil postúpenie pohľadávky na žalobkyňu voči žalovanej nebankovej spoločnosti a jej započítanie voči pohľadávke na nehnuteľnosti žalobkyne, v dôsledku ktorého započítania zanikla zabezpečená pohľadávka žalovanej nebankovej spoločnosti a teda aj zabezpečovací prevod práva, ktorý ju zabezpečoval, čím sa žalobkyňa

- spotrebiteľka opätovne stala plnou a výlučnou vlastníčkou jej bývania. Je otázne, či by súd prvej inštancie bol tak prísne vo svojom rozsudku posudzoval dôvody neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom

prevode práva zo dňa 09.07.2008, ak by nebolo predmetného započítania pohľadávky a v jeho dôsledku možného zániku zabezpečovacieho prevodu práva, a teda či by bez mimoriadnej snahy a úsilia právneho zástupcu bola žalobkyňa - spotrebiteľka v spore vôbec úspešná. Okrem toho upozornil aj na skutočnosť, že podľa výpisu žalovanej nebankovej spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. z obchodného registra na internete má táto spoločnosť od 03.08.2016 vymazané všetky predmety činnosti, ide tak o prázdnu spoločnosť, ktorá už nevyvíja žiadnu činnosť. Takže prípadná náhrada trov konania žalobkyne bude voči žalovanému zrejme nevymožiteľná. Nech už bude žalobkyni priznaná v akejkoľvek výške, a to aj v dôsledku doterajšieho trvania sporu v dĺžke viac ako 6 a pol roka. Na základe uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd napadnuté opravné uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) alebo c) zrušil a v súlade s § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku týkajúcej sa veci samej potvrdil a vo výroku týkajúceho sa náhrady trov konania zmenil tak, že uloží žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy právneho zastúpenia v konaní na súde prvej inštancie v sume 7.690,83 Eur a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v odvolacom konaní ich vyčíslením na sumu 445,12 Eur.

20. K doručeným odvolaniam druhá strana sporu písomné vyjadrenie nepodala.

21. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktorý má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, obsiahnutého v opravnom uznesení je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a nie je možné dať za pravdu odvolateľom.

23. Podľa zistení súdom prvej inštancie dňa 09.07.2008 bola uzatvorená Úverová zmluva č. 108/08 medzi veriteľom S.O.S. financ, spol. s. r.o. (žalovaný) a dlžníkmi: 1.) W. F. a 2.) A. F. (žalobkyňou), na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške 590.000,- Sk, t.j. 19.584,- Eur pri RPMN 36,33% p.a. a priem. ročnej percen. miere nákladov 36,33% p.a., ktorý sa dlžníci zaviazali splácať v mesačných splátkach v celkovom počte 37 splátok. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár. Dňa 09.07.2008 uzatvorila žalobkyňa a žalovaný Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva (ďalej len ZPP) č. 108/08, podľa ktorej bola zabezpečená pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy č. 108/08. Podľa čl. I. bod 2) Zabezpečovacím prevodom práva podľa tejto zmluvy sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa na splatenie uvedeného úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi z úverovej zmluvy (ďalej len ÚZ). ZPP zriadený touto zmluvou zabezpečuje aj pohľadávku veriteľa s príslušenstvom voči dlžníkovi,

ktorá vznikne po odstúpení od ÚZ, ďalej pohľadávku veriteľa s príslušenstvom voči dlžníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy v súvislosti ZPP. Podľa bodu 3) ZPP zriadené touto zmluvou zabezpečuje tiež pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v zmluve a všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávok s prísl. uvedených v bode 2. a 3. tohto článku. Podľa bodu 4) touto zmluvou sa okrem pohľadávok z ÚZ podľa bodu 1. Tohto článku zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom v budúcnosti, za podmienky, že ako najvyššia hodnota istiny v zmysle § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, od ktorej sa zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku sa určuje vo výške uvedenej v čl. IV. bod 1. Podľa čl. III. bod 1) na zabezpečenie pohľadávky nadobúdateľa z ÚZ, prevádzajúci prevádza v prospech nadobúdateľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. P., zapísaných na Správe katastra S. v LV č. XXXX ako rodinný dom s.č. XXX postavený na parc. č. 1476/2 a parc. registra „C“ na kat. mape parc. č. 1470/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, parc. č. 1475/1 - záhrady o výmere 19 m2, parc. č. 1475/3 - záhrady o výmere 377 m2, parc. č. 1476/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, parc. č. 1476/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2, parc. č. 1476/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2 v celosti. Podľa výpisu z LV č. XXXX zo dňa 09.07.2008 vedeného na Okresnom úrade S., katastrálny odbor, vlastníkom nehnuteľností dom s.č. XXX na parc. č. 1476/2 a pozemkov parc. č. 1470/2 vo výmere 31 m2

- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1475/1 vo výmere 19 m2 - záhrady, parc. č. 1475/3 vo výmere 377 m2 - záhrady, parc. č. 1476/1 vo výmere 74 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1476/2 vo výmere 122 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1476/3 vo výmere 429 m2 - zastavané plochy a nádvoria bola žalobkyňa v podiele 1/1, titulom nadobudnutia bolo Osv. N-779/2000 zo dňa 17.10.2000. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX vedeného na Okresnom úrade S., katastrálny odbor, vlastníkom nehnuteľností rodinný dom s.č. XXX, na parc. č. 1476/2 a pozemkov parc. č. 1470/2 vo výmere 31 m2

- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1475/1 o výmere 19 m2 - záhrady, parc. č. 1475/3 o výmere 377 m2 - záhrady, parc. č. 1476/1 o výmere 74 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1476/2 o výmere 122 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1476/3 o výmere 429 m2 - zastavané plochy a nádvoria je žalovaná - spoločnosť S.O.S financ, spol. s r.o., Piešťany. Titulom nadobudnutia je Zmluva o zabezpečovacom prevode V 1483/08 zo dňa 11.08.2008.

24. Oznámením o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo dňa 20.01.2009 žalovaný oznámil žalobkyni začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553c Občianskeho zákonníka, na základe Úverovej zmluvy č. 108/08 a Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 formou dobrovoľnej dražby predmetu zabezpečenia úveru.

25. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.01.2013 postúpil postupca W. Z. na postupníka A. F. svoju pohľadávku v sume 24.297,94 Eur, ktorú má postupca voči spoločnosti S.O.S. financ. spol. s r.o. a ktorá vznikla v súvislosti s predajom nehnuteľností, ktoré tvorili predmet zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a ktoré spoločnosť predala za cenu 30.870,34 Eur, hoci výška dlhu W. Z. predstavovala sumu 6.572,40 Eur. Spoločnosť sa tak mala na úkor W. Z. obohatiť o sumu 24.297,94 Eur.

26. Žalovaným podané odvolanie bolo ním podané 30.04.2015 a súdu prvej inštancie doručené 04.05.2015, tzn. že ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

27. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 C.s.p.). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).

28. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (po 01.07.2016 § 363 C.s.p.) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

29. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

30. V zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. V danom prípade žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala určenia, že a) zmluva o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 zo dňa 09.07.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, o tomto nároku súd žalobu zamietol predposledným odsekom výroku b) určenia, že žalovaný nemá a nikdy v minulosti nemal žiadne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, v tejto časti súd druhým odsekom výroku konanie zastavil c) a určenia, že žalobkyňa má vlastnícke právo v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností Správy katastra S., k.ú. P., ktorými sú rodinný dom s.č. XXX na pozemku parc. č. 1476/2, pozemok parc. č. 1470/2 o výmere 31 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1475/1 o výmere 19 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok parc. č. 1475/3 o výmere 377 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok parc. č. 1476/1 o výmere 74 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1476/2 o výmere 122 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1476/3 o výmere 429 m2, druh pozemku: zastavané plochy, v ktorej časti súd žalobe vyhovel. Svoje vyhovujúce rozhodnutie o určení vlastníctva v podstate odôvodnil danosťou naliehavého záujmu na tomto určení a absolútnou neplatnosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č. 108/08 zo dňa 09.07.2008 uzavretej medzi stranami sporu s odkazom na ust. § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento záver odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil, a obdobne odvolacími dôvodmi nespochybnil ani správnosť ostatných výrokov vo veci samej.

32. Neobstoja preto žalovaným použité odvolacie dôvody o neexistencii naliehavého záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov, keď súd výrokom neurčil žiadny úkon za neplatný, ani odvolacia námietka nesprávneho posúdenia (ne)primeranosti výšky odplaty za poskytnutie úveru, keď súd prvej inštancie sa ani nezameral na posudzovanie medzi stranami sporu dohodnutej zmluvy o úvere a ani v nej dohodnutými sankciami, neposudzoval ani platnosť tejto zmluvy ani ako celku, ani jej častí, resp. dohodnutých podmienok., čo v odôvodnení rozsudku výslovne i uviedol.

33. Samotná argumentácia, že zmluva o zabezpečovacom práve dohodnutá medzi stranami sporu spĺňa náležitosti vyžadované zákonom a ako taká bola zapísaná aj v príslušnom katastri nehnuteľností je síce skutočnosťou, ale nie je postačujúcim odvolacím dôvodom, pre ktorý by mal súd napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie v ktoromkoľvek jeho výroku.

34. V zmysle § 379 C.s.p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania okrem prípadov uvedených pod písm. a), b) a c) o ktoré sa v danom prípade nejedná.

35. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je dôvodmi odvolania v zmysle § 380 C.s.p. viazaný, nie je viazaný len odvolacím návrhom v zmysle § 381 C.s.p. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní, môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

36. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, vzhľadom na navrhovaný spôsob rozhodnutia, odvolateľ napadol rozsudok vo veci samej v celom rozsahu, odvolacie dôvody žalovaného, ale nekorešpondujú s dôvodmi, pre ktoré súd žalobe čiastočne vyhovel, čiastočne ju zamietol a čiastočne konanie zastavil pre čiastočné späťvzatie žaloby.

37. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené, môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní a z úradnej povinnosti musí prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

38. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 279/2010, vyplýva, že k procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 OSP rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní. Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala.

39. Vzhľadom na odvolacie argumenty žalovaného a na to, že odvolací súd žiadne vady v konaní súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nevzhliadol, rozhodnutie vo výrokoch vo veci samej ako rozhodnutie vo výroku správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

40. Čo sa týka odvolania žalobkyne čo do priznanej výške náhrady trov konania vychádzajúcej z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu, rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj tu vecne správne.

41. Odmenu advokáta, ktorý zastupuje stranu sporu súd určuje podľa zákona.

42. Výška tejto odmeny a jej výpočet sú upravené vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška MS o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb“) tak, ako ho cituje aj súd prvej inštancie.

43. Základom pre určenie tarifnej odmeny je hodnota veci alebo druhu veci, alebo práva (napríklad hodnota nehnuteľnosti, teda pozemku, domu, bytu alebo aj motorového vozidla, tovaru či služby, taktiež výška podielu pri spoluvlastníctve, výška škody pri uplatňovaní jej náhrady), ktorých sa právne služby týkajú a taktiež počet úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal. Vplyv na jej určenie má aj počet zastúpených v tej istej veci. Avšak vyhláška MS o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb o tarifnej odmene stanovuje výnimky.

44. Pri výpočte sa vychádza z výšky peňažného plnenia alebo ceny veci alebo práva, ktorých sa právne služby týkajú. Táto ich hodnota sa určuje pri začatí poskytovania právnej služby. Za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo či existenciu sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

45. Podľa § 11 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.: (1) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol klient v spore zo spotrebiteľskej zmluvy čo i len čiastočne úspešný. (3) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi; v ostatných prípadoch sa základná sadzba tarifnej odmeny určí podľa § 10. (4) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa Správneho súdneho poriadku . V dávkových

veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

46. Osobitne teda v cit. § 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky je upravený prípad ak je klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, ibaže bol klient v spore zo spotrebiteľskej zmluvy čo i len čiastočne úspešný. Ďalší osobitný prípad uvedený pod písm. c), keď klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, tak základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v zmysle § 11 ods. 1 cit. Vyhlášky 1/13 výpočtového základu ktorý vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roku.

47. V danom prípade je dané, že klientom advokáta je žalobkyňa, ktorá je fyzickou osobou a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa býva, pričom nejde o spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Čo znamená, že je splnená podmienka uvedená v § 11 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch na použitie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13-iny výpočtového základu tak, ako rozhodol súd prvej inštancie. Odvolací súd na podporu správneho posúdenie tejto otázky súdom poznamenáva, že aj advokát žalobkyňa osobitne zdôrazňuje a vyzdvihuje svoju snahu vyvinutú v záujme záchrany bývania svojej klientky v nehnuteľnosti, ktorej sa spor týka.

48. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne a žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

49. Inak ostatné odvolacie argumenty žalobkyne sa netýkali, ani počtu úkonov právnej pomoci, za ktoré bola náhrada priznaná a ani priznanej výšky ostatných náhrad.

50. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj v časti o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania pre jej úspech v odvolacom konaní.

52. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne opäť súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.

53. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .