Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14T-49-2021.pdf
PDF · 94.87 KB
Case nature
Area
Subarea
14T/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v trestnej veci obžalovanej: O. G., Z.. XX.XX.XXXX V. L. Q., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.apríla 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaná O. G., Z.. XX.XX.XXXX V. L. Q., K. B. L. A. XXX, H. L. Q.
sa uznáva za vinnú, že
dňa 07.06.2021 v čase okolo 17:30 hodine po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov ako vodička viedla osobné motorové vozidlo značky TOYOTA C-HR, hnedej farby, evidenčného čísla L.- XXXHD po ceste XX/XXX smerom od obce V. L. smerom na obec L. A. v okrese L. Q., kedy v km 21,4 počas predchádzania cyklistu T. F., Z. XX.XX.XXXX, K. B. L. Q., X. XXXX/XX, H. L. Q. jazdiaceho na bicykli na pravej strane cesty smerom na obec L. A., nezanechala dostatočný bočný odstup, v dôsledku čoho pravým spätným zrkadlom narazil do cyklistu, následkom čoho cyklista padol na trávnatú plochu mimo cesty vpravo, čím mu spôsobila pomliaždenie panvy v oblasti' ľavého bedra a poranenie ľavého lakťa s dobou liečby do 7 dní, pričom vykonaným znaleckým dokazovaním bolo zistené, že obvinená v čase vzniku kolíznej situácie sa nachádzala v stave ťažkej opitosti v rozsahu hodnôt koncentrácie alkoholu v krvi minimálne 2,464 g/kg (promile) až maximálne 2,83 g/kg (promile) a zároveň uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že bola Trestným rozkazom Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 0T/118/2019 zo dňa 27.9.2019 právoplatným dňa 8.10.2019 odsúdená za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a to na podmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 09.04.2021 a zákaz činnosti v trvaní dva roky,
teda
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená,
čím spáchala
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.
Za to jej súd ukladá:
Podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l/, písmeno k/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/, § 51 odsek 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno j/ Trestného zákona povinnosť spočívajúce v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.
odôvodnenie:
1. Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 17.decembra 2021 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 1 Pv 263/21/2201-12 zo dňa 17.12.2021 na obžalovanú pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mala obžalovaná dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
2. Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.04.2022 bola obžalovaná poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaná na hlavnom urobila vyhlásenie, že je vinná zo skutku, ktorý jej je kladený za vinu. Na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré jej súd prečítal, obžalovaná odpovedala, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý jej je kladený za vinu, bola poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu a dobrovoľne sa priznala a uznala vinu za súdený trestný čin.
3. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, poškodeného a obhajcu, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovanej o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovanej o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovanej.
4. Následne podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd prijal vyhlásenie obžalovanej o vine, pretože nemal pochybnosti, že obžalovaná konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby naplnila všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaná v skutkovej vete opísaným konaním vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodila pod vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená.
5. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovanej posúdil ako konanie v nepriamom úmysle, pretože obžalovaná vedela, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie záujmov chránených Trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane zdravia a majetku pred vykonávaním činností majúcich potencionálne nebezpečnú povahu, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená (§ 15 písm. b/ Trestného zákona).
6. Z lustrácie v registri sociálnej poisťovne je zrejmé, že obžalovaná bola pracovne aktívna od 01.07.2020 do 30.06.2021 ako živnostníčka.
7. Zo správy o povesti obžalovanej vypracovanej Obcou L. A. dňa 09.03.2022 vyplýva, že obžalovaná býva v obci vo vlastnom byte, jej správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku a neboli jej uložené žiadne opatrenia.
8. Zo správy klinického psychológa Mgr. Dávida Ágha vyplýva, že obžalovaná sa porobila psychologickému poradenstvu (v dňoch 11.11.2021, 18.11.2021, 25.11.2021, 02.12.2021, 16.12.2021, 13.01.2022, 27.01.2022) s cieľom spracovania jej traumatických zážitkov z detstva.
9. Zo správy psychiatrickej ambulancie MUDr. Petra Hunčíka je zrejmé, že obžalovaná absolvovala 10 sedení ambulantnej liečby, etyl nekonzumuje, lieky už neberie, po hospitalizácii na psychiatrickom oddelení neboli s ňou komplikácie ani konflikty.
10. Z odpisu registra trestov u obžalovanej vyplýva jedno trestné odsúdenie trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.zn. 0T/118/2019 pre prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, skutok spáchaný 24.09.2019, pričom bola odsúdená na 6-mesačný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou 1,5 roka do 09.04.2021, pričom sa osvedčila 22.07.2021. Zároveň jej bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 2 roky - pričom sa od výkonu zvyšku tohto trestu podmienečne upustilo 25.09.2020 so skúšobnou dobou na 14 mesiacov.
11. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov jej vyplývajú 2 záznamy: 1/ z 08.10.2016 pre nerešpektovanie dopravného značenie, za čo jej bola uložená bloková pokuta vo výške 20 eur a 2/ dňa 21.08.2018 pre nedodržanú rýchlosť v obci jej bola taktiež uložená bloková pokuta vo výške 20 eur.
12. K svojej osobe obžalovaná uviedla, že je živnostníčka, samoživiteľka, vychováva dcéru, ktorá je už plnoletá, ale navštevuje denné štúdium, t. č. je prijatá na G. V. X.. Aktuálne výdavky na dcéru má okolo 1.000 eur. Čistý mesačný príjem uviedla cca 1.500 eur, záleží od toho, koľko zákazníkov má. Finančne ju nikto nepodporuje. Vlastní rodinný dom v L. A. a tiež auto značky Toyota CRV, ročník 2019. K spáchaniu skutku uviedla, že veľmi ľutuje. Bola na odvykačke. Skutok spáchala v čase Covidu, keď nedokázala prevádzkovať svoj masážny salón, nemala dostatok peňazí, snažila sa zaopatriť svoju dcéru sama, nakoľko otec na ňu nepravidelne prispieva. Snažila sa riešiť svoje depresie, neuvedomila si, že má taký problém. K tomu predložila písomnosti ohľadne ukončenia liečby u Dr. Hunčíka, psychiatra a Mgr. Fekete, psychológa. Spôsobenú škodu uhradila v sume 2.000 eur.
13. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
14. Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
15. Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.
16. V záverečnej reči prokurátor navrhol uložiť trest podľa § 289 ods. 3, § 36 písm. l, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 61 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 6 rokov. A to vzhľadom na to, pokiaľ preto ide o nepodmienečný trest, nakoľko obžalovaná tento skutok spáchala po 2 mesiacoch od uplynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia, spáchala rovnaký prečin a to, že sa v danom prípade nestalo niečo oveľa vážnejšie, bolo len vecou náhody, alebo možno šťastia v nešťastí, preto že ten obsah alkoholu v krvi značí o stave ťažkej opitosti, kedy nemohla ovládať vozidlo.
17. Obhajca obžalovanej právom záverečnej reči navrhol vzhľadom na okolnosti a osobnosť obžalovanej, že by nebolo správne, ak by súd bral pri výmere trestu pre základné a jediné kritérium zákonnej trestnej sadzby, odkazujúc na rozhodnutie najvyššieho súdu č. 17/1972, 59/1972 a č. 54/1973. Poukázal na pomery obžalovanej, a to najmä na jej osobné, zdravotné, sociálne a rodinné pomery,
ktoré existovali v čase spáchania skutku, ako aj teraz, najmä na skutočnosť, že sa jedná o osobu, ktorá je samo živiteľka a v prípade uloženia nepodmienečného trestu, by sa tým ohrozila aj výchova aj výživa jej dcéry, ktorá je študentkou strednej školy a od 01.09.2022 bude študentkou vysokej školy G. V. X. a prišla by o jediného živiteľa a bola by nútená štúdium zanechať. Na obžalovanú sa hľadí ako na netrestanú, vzhľadom na jej osvedčenie. Ďalej poukázal na ust. § 36 písm. a/, c/, j/, k/, l/ a n/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaná skutok spáchala v silnom citovom rozrušení v dôsledku jej chorobného stavu, skutku sa priznala, skutok oľutovala, od prvopočiatku spolupracovala s príslušnými orgánmi a bola nápomocná pri objasnení trestného činu, škodu uhradila a navyše z vlastnej vôle podstúpila liečbu u psychiatra a psychológa započatím na druhý deň od spáchania nehody. Mal za to, že priťažujúca okolnosť podľa § 37 Tr. zákona nie je. Ďalej poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu č. 57/1990 a R NSSR č. 6Tdo/12/2015, čo jedná o výmere a účele trestu. Preto navrhol podmienečný trest odňatia slobody s primeraným zákazom činnosti, v prípade dal na zváženie súdu prípadný ochranný dohľad, vzhľadom na jej zdravotný stav. Poukázal tiež na stanovisko NSSR trestného kolégia NSSR č. 5/2017.
18. Obžalovaná právom záverečnej reči ako aj právom posledného slova vyjadrila ľútosť.
19. Súd v prospech obžalovanej zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona a to, že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval; a tiež v zmysle § 36 písm. k) Trestného zákona, keďže sa obžalovaná pričinila sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradila spôsobenú škodu poškodenému vo výške 2000 eur. Na strane druhej súd nezistil existenciu žiadnej z priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona, keďže pri predchádzajúcom odsúdení (sp. zn. 0T/118/2019) sa osvedčila 22.07.2021, a tiež sa podmienečne upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti 25.09.2020 so skúšobnou dobou na 14 mesiacov, t.j. do 25.11.2021, preto súd v jej prípade neaplikoval priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona.
20. Preto súd pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 1:0, trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v ustanovení § 289 ods. 3 Trestného zákona až na dva roky upravil v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona postupom podľa§ 38 ods. 8 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody až na 16 mesiacov.
21. Súd vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá už bola v minulosti súdne trestaná (hoc naň súd neprihliadol), uložil obžalovanej trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov, pričom tento trest zohľadňuje jednak množstvo požitého alkoholu pri spáchaní skutku a jednak následky na zdraví, ktoré poškodenému spôsobila, neopomenúc ani materiálnu škodu na bicykli poškodeného. Na strane druhej súd poukazuje na to, že obžalovaná od posledného odsúdenia vedie riadny život, pracuje a stará sa o dcéru, a tak hoci jej súd uložil prísnejší druh trestu, navyše v hornej polovici upravenej trestnej sadzby, má za to, že tak predchádzajúci trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorý plnil svoj účel, je aj tento trest odňatia slobody možné z hľadiska jeho výkonu odložiť na primeranú skúšobnú dobu, ktorú súd vzhľadom na už spomenutú závažnosť konania obžalovanej a následkov jej konania určil v trvaní 2 rokov, a to s probačným dohľadom.
22. Podľa presvedčenia súdu plynúceho z účelu trestu nie je nevyhnutné, aby súd uložil tento trest ako trest odňatia slobody nepodmienečný, pretože obžalovaná de facto viedla riadny život, poškodenému sa ospravedlnila a nahradila dobrovoľne škodu a je potrebné, aby obžalovaná svojím ďalším správaním preukázala, že si dôsledky svojho trestného činu uvedomila a v budúcnosti sa trestnej činnosti bude vyhýbať, čo je pre spoločnosť užitočnejšie, ako pobyt obžalovanej vo výkone trestu a následné riešenie jej ťažkého sociálneho postavenia, do ktorého by sa ako matka samoživiteľka nepochybne výkonom trestu v ústave dostala.
23. V tomto smere súd prihliadol tiež na okolnosť na strane obžalovanej, ktorá má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Totiž na princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a s ním spojenú otázku proporcionality trestu vo vzťahu k oprávneným záujmom dieťaťa obžalovanej, súd musí obligatórne prihliadať, totiž trest má postihovať iba obžalovanú, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jej rodinu a jej blízke osoby (§ 34 ods. 3 Tr. zákona). Pričom však súd zastáva názor, že uložený podmienečný trest v rozsahu 12 mesiacov, nepochybne nebude mať negatívny vplyv na blízke osoby obžalovanej, skôr naopak v prípade uloženia nepodmienečného trestu obžalovanej by dané negatívne vplývalo na jej dcéru, ktorá práve
aj v tomto čase (v čase prechodu zo strednej školy na vysokú) potrebuje mať stabilnú oporu rodiča - obžalovanej.
24. Vzhľadom na zistené okolnosti, i napriek prokurátorom navrhovanému nepodmienečnému trestu, súd uložil podmienečný trest za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov. Súčasne jej boli uložené primerané povinnosti a obmedzenia a to zákaz požívania alkoholických nápojov a návykových látok, ako aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
25. Čo sa týka trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ten navrhol prokurátor v rozsahu 6 rokov, obhajoba súhlasila s takýmto návrhom. Súd opäť vychádzal z doposiaľ zistených skutočností uvedených už vyššie, pričom bolo zistené, že obžalovaná už mala zadržaný vodičský preukaz, hoc sa osvedčila. I napriek tomu viedla motorové vozidlo opäť pod vplyvom značnej opitosti. Preto jej súd uložil tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov. Tento trest v takejto výmere je dostatočným nástrojom aj na odstrašenie iných možných páchateľov, ale hlavne poučným a výchovným pre samotnú obžalovanú. Navyše netvrdila, že by si obživu, resp. prácu výlučne zaobstarávala za pomoci individuálnej dopravy, ako šofér.
26. Súd je toho názoru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom so súčasným uložením trestu zákazu činnosti, ako aj primeraného obmedzenia a povinnosti, je trest v súhrne adekvátny, primeraný a spravodlivý z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).