Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-67-2017.pdf
PDF · 100.15 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/67/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ Q. Č., A.. XX.XX.XXXX, 2/ D. Č., A.. XX.XX.XXXX, umiestnené v Detskom domove, Botanická 46, Trnava, 3/ plnoletá S. Č., A.. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky - Ž. Č., A.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, Š. a otca - U. H., A.. XX.XX.XXXX, W. M., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, Vajanského 2, Trnava, o zrušenie ústavnej starostlivosti a o návrhu U. Č., A.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, Š. na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, t a k t o
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.02.2014, č. k. 8P/25/2013-62 v časti, v ktorej nariadil nad maloletou Q. Č. a maloletým D. Č. ústavnú starostlivosť vykonávanú v Detskom domove, Botanická 46, Trnava. II. Súd zveruje maloletú Q. Č., A.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti sestre U. Č., A.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX. III. Sestra je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia. IV. Sestra je oprávnená a povinná spravovať jej majetok a zastupovať iba v bežných veciach. V. Matka Ž. Č. je povinná platiť výživné na maloletú Q. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinná poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. VI. Otec U. H. je povinný platiť výživné na maloletú Q. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinný poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. VII. Súd konanie v časti týkajúcej sa zrušenia ústavnej starostlivosti nad maloletou S. Č. zastavuje. VIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.2.2014, č. k. 8P/25/2013 v časti výživného.
odôvodnenie:
1.Dňa 21.06.2016 bol súdu doručený návrh matky doplnený dňa 19.10.2016 na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi Q. Č., D. Č., S. Č., ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.02.2014, č. k. 8P/25/2013, ktorý bol odôvodnený tým, že od zverenia do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Detského domova Trnava, sa jej životná situácia vyvinula tak, že pominuli dôvody, pre ktoré by deti mali zostať v detskom domove. Matka má už zabezpečené bývanie a preto nie je dôvod nechávať ich v detskom domove. O deti sa mieni postarať, mesačný príjem v jej domácnosti je 400,- eur, jej mesačný príjem je 117 eur. Dlhodobo sa lieči na ťažkú anémiu krvi vyššieho stupňa, zdravotný stav jej nedovoľuje pracovať. Deti boli zverené do detského domova len dočasne,
pokiaľ im nezabezpečí bývanie, pretože im zhorel dom a nemala strechu nad hlavou, ale snažila sa a bývanie im zabezpečila, deti sústavne navštevuje a berie ich na víkendy. Je ochotná sa o deti postarať ako najlepšie vie tak, aby boli šťastné a mali čo potrebujú a nič im nechýbalo. Medzi ňou a deťmi je veľké citové naviazanie. K návrhu priložila potvrdenie o výške dávky 117,20 eur, výsledky krvného vyšetrenia, záznamy ošetrujúceho lekára. Dňa 28.09.2017 matka vzala späť návrh ohľadom S. Č. z dôvodu, že je plnoletá a žije samostatne.
2.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a výsluchmi účastníkov, z ktorých vyplynuli tieto skutočnosti:
3.Zástupkyňa detského domova uviedla, že maloleté deti od začiatku chodili na návštevy k matke a potom aj sestre. Spočiatku chodievali iba na víkendy a prázdniny, neskôr u maloletej Q. návštevy začali od stredy do nedele, zaujímalo ich, či sa zvládne školská dochádzka, v prípade D.Á. bol problém vo vzdialenosti. Chodili na ohlásené aj neohlásené návštevy, matka má upravené podmienky na to, aby zvládla starostlivosť, a takisto aj sestra.
4.Opatrovník súhlasil s podaným návrhom a navrhol zrušiť ústavnú starostlivosť nad maloletými. Prokurátor súhlasil so zrušením ústavnej starostlivosti nad maloletými, nakoľko je v záujme maloletých, aby sa vrátili do domáceho prostredia. Otec sa k návrhu nevyjadril.
5.Matka uviedla, že od začiatku nemala kde bývať, preto aj deti boli v domove. Ale teraz sa to zmenilo, našla si u sestry bývanie, kde je všetko zabezpečené. Je na invalidnom dôchodku, má partnera, ktorý sa vie finančne o rodinu postarať. Výška invalidného dôchodku je 125 eur mesačne. Partner nastúpil do práce, zarobí sa tam cca 800-900 eur.
6.Dňa 07.02.2018 bol súdu doručený návrh sestry U. Č. na zverenie maloletej Q. do náhradnej osobnej starostlivosti vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 27P/12/2018, ktorý bol odôvodnený tým, že od 02.04.2014 je maloletá Q. umiestnená v Detskom domove v Trnave na základe rozsudku OS Piešťany č.k. 28P/25/2013-62 právoplatný dňa 22.03.2014 spolu s bratom D.. S Q. sa pravidelne kontaktuje a navštevuje ju v detskom domove. Chodí k nej na víkendy a prázdniny, v poslednom období aj počas školského týždňa, pripravuje sa s ňou na vyučovanie. Býva v podnájme v trojizbovom byte v S. so svojím partnerom, so sestrou S. a jej partnerom. Je na materskej dovolenke, partner je zamestnaný. Sestru Q. má veľmi rada, majú pekný a dôverný vzťah, má záujem sa o ňu postarať. V kontakte je aj s D.Š., ich súrodenecký vzťah je zachovaný. Je zdravá a spôsobilá na právne úkony. Navrhla, aby súd zveril maloletú do jej náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazal rodičov Q. na výživné vo výške 30,- eur mesačne.
7.Súd na základe toho rozhodol o spojení veci sp. zn. 27P/12/2018 na spoločné konanie, v ktorom posudzoval podmienky pre zrušenie ústavnej starostlivosti a s tým súvisiace zverenie detí do osobnej starostlivosti. Matka na pojednávaní súhlasila so zverením Q. do náhradnej osobnej starostlivosti sestry U. Č., bude to pre ňu výhodnejšie z hľadiska dochádzania do školy.
8.U. Č. na pojednávaní uviedla, že býva so sestrou S. v S., majú tam kamarátov. S Q. si rozumejú, bude to mať bližšie do školy. Trúfa si prevziať právnu zodpovednosť za starostlivosť o maloletú Q.. Je na materskej dovolenke, býva s priateľom, ktorý pracuje. Býva s nimi aj S. a jej priateľ. Materská je 230 eur a priateľ zarába 1000 eur. Q. je v podstate stále u nich, chodí do detského domova, pretože bývajú hneď oproti. Vo voľnom čase chodia na prechádzky.
9.Opatrovník a prokurátor ponechali rozhodnutie o tomto návrhu na úvahu súdu.
10.Podľa čl. 5 písm. h) základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
11.Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12.Podľa § 30 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
13.Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
14.Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
15.Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
16.Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
17.Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
18.Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
19.Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
20.Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
21.Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
22.Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
23.Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
24.Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
25.Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
26.Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
27.Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
28.Podľa § 46 ods. 3 Zákona o rodine ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
29.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
30.Podľa č. 7 druhá a tretia veta základných princípov Civilného mimosporového poriadku formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.
31.Súd sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a môže požiadať o informácie o správaní maloletého dieťaťa, o jeho zdravotnom stave, o študijných výsledkoch, o rodinných a sociálnych pomeroch rodičov z dôvodu, či sú rodičia schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, prípadne o pomeroch osôb, ktorým by bolo možné zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a pod.
32.Spôsob hodnotenia účinnosti ústavnej starostlivosti závisí od dôvodu, pre ktorý bola ústavná starostlivosť nariadená, ktorý je v tomto smere určujúcim. Ak súd dospeje k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti splnilo svoj účel, táto skutočnosť odôvodňuje rozhodnutie súdu o zrušení ústavnej starostlivosti.
33.Ak odpadnú podmienky pre ďalšie trvanie ústavnej alebo ochrannej výchovy, najmä ak odpadli dôvody, pre ktoré bola ústavná výchova nariadená, súd na návrh alebo aj bez takéhoto návrhu nariadenú ústavnú alebo ochrannú výchovu z úradnej povinnosti zruší.
34.Súd zhodnotil dôvody, ktoré viedli k nariadeniu ústavnej starostlivosti, matka si upravila rodinné a sociálne pomery tak, aby mohla osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa a súd s poukazom na to, že podľa § 30 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia ustálil, že sú dané dôvody pre zrušenie ústavnej starostlivosti, preto vo výroku I. zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.2.2014, č. k. 8P/25/2013-62 v časti, v ktorej nariadil nad maloletou Q. Č. a maloletým D. Č., ústavnú starostlivosť, vykonávanú v Detskom domove, Botanická 46, Trnava, keď matka počas víkendov a ohlásených aj neohlásených návštev zo strany detského domova preukázala, že má podmienky na to, aby bolo o maloletého D. riadne postarané.
35.Súd môže aj bez návrhu začať konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti predstavuje faktický zásah do výkonu rodičovských práv a povinností. Rodič aj po odňatí dieťaťa a jeho zverení do verejnej starostlivosti zostáva zákonným zástupcom dieťaťa, spravuje jeho majetok a je zodpovedný za jeho výchovu. Z jeho rodičovských práv a povinností sa odčlenilo jedine právo na osobnú každodennú starostlivosť o dieťa, ktorú za neho bude vykonávať buď náhradný rodič, alebo ústav a rodičovi vzniklo nové právo - právo styku s dieťaťom, počas ktorého môže realizovať svoj výchovný vplyv na dieťa. Čiastočne sa zverením dieťaťa do náhradnej starostlivosti zasiahne aj do práva rodiča zastupovať svoje dieťa, pretože v bežných veciach dieťa zastupuje a spravuje jeho majetok náhradný rodič. V prípade, ak sa rôzni názor náhradného rodiča a zákonného zástupcu dieťaťa na súlad rozhodnutia zákonného zástupcu so záujmami dieťaťa, môže náhradný rodič navrhnúť súdu, aby tento súlad preskúmal (ust. § 45 ods. 4 a § 50 ods. 1). 36.S návrhom na zverenie maloletej Q. do náhradnej osobnej starostlivosti sestry U. Č. matka vyjadrila svoj súhlas, dôvodom bol záujem maloletej Q. na zabezpečení riadnej školskej dochádzky. Ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená, súd obligatórne zruší ústavnú starostlivosť. Urobí tak v rozhodnutí, ktorým zveruje maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, aby došlo ku kontinuite trvania náhradnej starostlivosti. Súd vo výroku II. zveril maloletú Q. do náhradnej osobnej starostlivosti sestre U. Č., keď mal z vykonaného dokazovania za to, že toto zverenie je v záujme maloletej, zároveň vo výroku III. uložil navrhovateľke povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú Q. v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia a vo výroku IV. uložil povinnosť spravovať jej majetok a zastupovať ju v bežných veciach, v ostatných otázkach zostali rodičovské práva aj povinnosti rodičom. Medzi práva možno zaradiť styk s maloletým dieťaťom, rozhodovanie o podstatných veciach, ktoré sa maloletého dieťaťa týkajú. Povinnosťou rodičov je naďalej ich vyživovacia povinnosť. Súd v rozhodnutí, ktorým zveruje dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom rozsah vyživovacej povinnosti a povinnosť poukazovať výživné príslušnému úradu, práce sociálnych vecí a rodiny. Keďže príjem matky bol preukázaný vo výške 117,20 eur, súd jej vo výroku V. určil minimálne výživné, ktoré je povinný platiť každý rodič. Keďže otec je t.č. na neznámom mieste, o deti sa preukázateľne nezaujíma, nebolo možné zistiť ani jeho majetkové pomery, preto súd vo výroku VI. určil, že je povinný platiť aspoň minimálne výživné. Na základe toho vo výroku VIII. zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.2.2014, č. k. 8P/25/2013 v časti výživného.
37.Súd môže o zrušení ústavnej starostlivosti súd rozhodnúť len do nadobudnutia plnoletosti maloletého dieťaťa, táto právna skutočnosti spôsobuje zánik ústavnej starostlivosti priamo zo zákona. Na základe
toho matka vzala späť návrh ohľadom S. Č., preto súd vo výroku VII. konanie v časti týkajúcej sa zrušenia ústavnej starostlivosti nad maloletou S. Č. zastavil.
38.S poukazom na § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, súd nerozhodoval o povinnosti nahradiť trovy konania, nakoľko účastníci takýto návrh nepodali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Podané odvolanie osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala po vyhlásení rozhodnutia by nebolo právne účinné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).