Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-144-2015.pdf
PDF · 134.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/144/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: Z. R., X.. XX.XX.XXXX, L. H. Č.. XXX, F., právne zastúpená: JUDr. Ivan Vanko, advokát, Floriánska 19, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP - pracovisko Košice, Zádielska 2, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/BEZ/2015/16977 zo dňa 03.09.2015, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice č. UPS/US6/ SSVODPPKPC2/BEZ/2015/16977 zo dňa 3.9.2015 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 4.5.2015 a vec tomuto v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobkyni p r i z n á v a právo voči žalovanému na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný podľa § 4 ods. 6 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 51 písmena b) zákona NR SR číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní, na základe odvolania žalobkyne, potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KE1/OPČ124/SOC/2015/85258 zo dňa 04.05.2015, ktorým rozhodol o odňatí a povinnosti vrátiť parkovací preukaz pre žalobkyňu.
2. Prvostupňový správny orgán podľa § 52 písm. a) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a § 45 ods. 14 zákona odňal žalobkyni pred tým priznaný parkovací preukaz a uložil jej povinnosť vrátiť tento preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzal z lekárskeho posudku vyhotoveného dňa 16.4.2015 pod číslom KE1/OPČ124/SOC/2015/85258, ktorým zhodnotil, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Podkladom pre vydanie prvotného rozhodnutia o odňatí parkovacieho preukazu zo dňa 03.12.2014 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bol komplexný posudok o zdravotnom stave žalobkyne zo dňa 29.9.2014. Proti rozhodnutiu zo dňa 03.12.2014 podala žalobkyňa odvolanie dňa 9.1.2015. Žalovaný rozhodnutím dňa 03.02.2015 rozhodnutie zo dňa 03.12.2014 zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie. Posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vypracoval nový lekársky posudok o zdravotnom stave žalobkyne č. KE1/OPČ124/SOC/2015/85258 zo dňa 16.4.2015, v ktorom stanovil mieru funkčnej poruchy žalobkyne na 50 %, a to podľa prílohy číslo 3, časti XII-A-4-c zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie, hoci zhodnotil, že ide
o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, určil, že u žalobkyne ide o zdravotné postihnutie na podklade juvenilnej reumatoidnej artritídy so zníženou úchopovou schopnosťou rúk a sek. osteoporózou s hypertyreózou v liečbe. Konštatoval, že žalobkyňa má zníženú pohybovú schopnosť, v sebaobsluhe je sebestačná, v orientácii a komunikácii nie je postihnutá, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopná využívať prostriedky MHD v zmysle nástupu, výstupu, cestovania, premiestnenia na zástavku MHD a zvláda aj inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy a železničnej dopravy a tiež, že u nej nejde o praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
3. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote proti Rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, č.: KE1/OPČ124/SOC/2015/85258 zo 4.5.2015 odvolanie. Odvolateľka považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné, pretože nesúhlasila s lekárskym posudkom č.: KE1/OPČ124/ SOC/2015/85258 zo 16.4.2015 vyhotoveným posudkovým lekárom MUDr. E. J.. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa žiadala zrušiť, pretože sa pokladá za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá spĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/208 Z. z. na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Navrhla, aby odvolací správny orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č.: KE1/OPČ124/SOC/2015/85258 zo 4.5.2015 z rovnakého dôvodu zrušil. Uviedla, že parkovací preukaz jej bol priznaný 8.2.2013. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice jej preukaz odňal na základe lekárskeho posudku vyhotoveného dňa 16.4.2015. Odvolateľka vyslovila pochybnosti, či závery a obsah jeho lekárskeho posudku sú objektívne, lebo podľa jej názoru posudkový lekár MUDr. E.Á. J. nie je odborníkom vo všetkých lekárskych odboroch, z ktorých nálezy boli vyhotovené odvolateľke ešte v roku 2013. Navyše podľa žalobkyne bolo potrebné vychádzať z nálezov špecialistov (ortopéd, reumatológ, internista...) vyhotovených v rámci vyšetrení v roku 2015. Posudkový lekár vychádzal podľa nej z nálezov iných lekárov, ktoré boli vo väčšine takmer dva roky staré (interné nálezy z 2.5.2013 a 6.5.2013, ortopedický nález z 27.5.2013, pneumoalergologický nález z 3.6.2013), resp. boli vyhotovené približne jeden a pol roka pred vyhotovením lekárskeho posudku MUDr. E.X. J. (hematologický nález zo 16.9.2013 a reumatologický nález z 23.10.2013). Vzhľadom na vývojové tendencie ochorenia odvolateľka nepovažovala jeho lekársky posudok za aktuálny, svoj súčasný zdravotný stav odvolateľka pokladala za horší ako bol v roku 2013 a tvrdila, že nie je schopná využívať prostriedky MHD.
Žalobkyňa odkázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/64/2009 zo dňa 28.4.2010, podľa ktorého: ,,Posudkoví lekári sú v zmluvnom vzťahu s odporkyňou, preto o ich objektivite a nezaujatosti možno mať vážne pochybnosti. Pochybnosti v postupe správnych orgánov preto môžu byť odstránené len vtedy, ak bude zabezpečené znalecké dokazovanie alebo posúdenie vykoná nezávislý subjekt“.
Uviedla, že jej zdravotný stav bol v období bezprostredne predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia preverený nezávislými lekármi, konkrétne MUDr. H. S. - reumatologičkou a MUDr. Ľ.V. J. J.. , ortopédom a ich závery vylučujú správnosť záverov lekárskeho posudku MUDr. E.X. J.. Žiadala, aby bol ustanovený znalec, ktorý je nezávislou osobou s odbornými znalosťami. Predložila lekárske správy:
- MUDr. H. S., reumatológ, reumatologická ambulancia zo dňa 25.2.2015, v ktorej je okrem iného uvedené, že: ,,Doporučuje vzhľadom na polyart postihnutie, v ktorom dominuje závažné postihnutie rúk, nutné vyhýbať sa ich preťaženiu - noseniu bremien.... pacientka nie je schopná používať prostriedky dopravy, odkázaná na individuálnu dopravu...“
- Lekárske potvrdenie vyhotovené MUDr. Ľ. J. J.. vystavené 5.2.2015, z ktorého vyplýva, že: „U pac. je nevyhnutné trvalé šetrenie oboch rúk, vyhýbať sa preťažovaniu - nosenie ťažkých bremien, resp. vyhýbať akémukoľvek riziku poškodenia umelých kĺbov ako napr. cestovanie v hromadných dopravných prostriedkoch, kde je riziko napr. prudkého brzdenia... “
Z týchto posudkov naopak podľa žalobkyne vyplýva, že jej zdravotný stav nedovoľuje cestovanie MHD, cestovaním v MHD sa u odvolateľky zvyšuje riziko zranenia vyplývajúce zo samotnej povahy prepravy MHD (potreba držať sa madla, brzdenie a pod.).
4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol vývoj konania a rozhodovania o priznaní a odňatí parkovacieho preukazu žalobkyni. Žalobkyni bol priznaný parkovací preukaz na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE2/SPC/SOC/2013/102285 z 8.2.2013.
Dňa 09.04.2014 bol vydaný komplexný lekársky posudok č UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2014/9685, podľa ktorého žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na jeho základe prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 03.12.2014 rozhodnutím číslo: KE1/OPČ124/ SOC/2014/142016 o odňal žalobkyni parkovací preukaz. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu posudzovaná podala odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. UPS/ US6/SSVODPPKPC2/BEZ/2015/8322 dňa 03.02.2015 rozhodnutie prvostupňového konania zrušil a vrátil vec na nové konanie.
Dňa 16.04.2015 bol pod č. KE1/OPČ124/SOC/2015/85258 vypracovaný lekársky posudok o zdravotnom stave žalobkyne, v ktorom posudkový lekár zhodnotil, že posudzovaná i napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a konštatoval, že nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Na základe lekárskeho posudku prvostupňový správny orgán 04.05.2015 rozhodol pod č. KE1/OPČ124/SOC/2015/85258 o odňatí parkovacieho preukazu žalobkyni, ktorej zároveň uložil povinnosť parkovací preukaz vrátiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobkyňa napadla rozhodnutie správneho orgánu odvolaním s poukazom na jej nepriaznivý zdravotný stav, keďže je fyzickou osobou so zdravotným postihnutím žiadala o pridelenie parkovacieho preukazu.
V rámci odvolacieho konania za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu posudzovanej žalobkyne boli listom žalovaného zo dňa 31.07.2015 vyžiadané aktuálne odborné lekárske nálezy (ortopedický a reumatologický).
Dňa 26.08.2015 posudzovaná žalobkyňa doručila na adresu odvolacieho orgánu ortopedický lekársky nález zo dňa 05.02.2015 a reumatologický lekársky nález zo dňa 25.02.2015.
Posudkový lekár podľa žalovaného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti zohľadnil všetky odborné lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii, vedenej na prvostupňovom správnom orgáne, vrátane tých, ktoré boli predložené v rámci odvolacieho konania.
Žalovaný zadal vypracovanie Lekárskeho posudku č: UPS/US6/SSVODPPKPC2/BEZ/2015/16977, z ktorého pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne vychádzal. Znalecký posudok dňa 27.08.2015 vypracoval posudkový lekár odvolacieho správneho orgánu, ktorý mieru funkčnej poruchy žalobkyne posúdil na 50 %. Posudok považuje žalobkyňu za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera funkčnej poruchy bola stanovená podľa časti XII.A., bodu 4., písmena c), prílohy číslo zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre Juvenilnú reumatoidnú artritídu, ako postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením, pričom v rámci rozpätia 50-60% posudkový lekár sa priklonil k dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Ostatné chorobné stavy a komplikácie uvádzané v predložených odborných lekárskych nálezoch (sekundárna Osteoporóza /XII.A.5.a./ a hypertyreóza /III. 1.a./) už nie sú posudkovo významné, neodôvodňujú zákonom stanovenú mieru funkčnej poruchy 50%. Pri určení miery funkčnej poruchy posudkový lekár sa stotožnil s názorom posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu a kontrolu zdravotného stavu žalobkyne neurčil. Z jeho obsahu vyplýva, že u posudzovanej žalobkyne ide o zdravotné postihnutie s chronickým ochorením pohybového systému, po implantácii endoprotéz na 7 záprstných kĺboch rúk na podklade juvenilnej reumatoidnej artritídy so strednou klinickou aktivitou ochorenia, bez humorálnej aktivity, so zníženou úchopovou schopnosťou rúk a sekundárnou osteoporózou s hypertyreózou v liečbe. Žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Žalovaný v odôvodnení uviedol, že parkovací preukaz je možné vyhotoviť iba fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Posudkový lekár, ktorý pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu, môže zohľadniť aj lekársky nález, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie a svoje rozhodnutie o parkovacom preukaze vypracúva na základe lekárskeho posudku, ktorý je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti. V danom prípade teda odkázal na lekársky posudok zo dňa 27.08.2015.
5. Žalobkyňa podala vo veci správnu žalobu a žiadala rozsudkom zrušiť obe rozhodnutia správnych orgánov, vec žalovanému správnemu orgánu vrátiť na ďalšie konanie a zaviazať žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania. Podľa žalobkyne rozhodnutie žalovaného, ktorým preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KE1/OPČ124/SOC/2015/85258 zo dňa 04.05.2015 a rozhodol o odňatí parkovacieho preukazu a jej povinnosti vrátiť parkovací preukaz určený pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím ako aj samotné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, sú nezákonnými. Konštatovala, že parkovací preukaz jej bol priznaný rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE2/SPC/SOC/2013/102285 z 8.2.2013. Napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu jej bol odňatý na základe lekárskeho posudku zo dňa 16.4.2015 č. KE1/OPČ124/SOC/2015/85258, ktorý konštatoval, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Žalobkyňa tvrdí, že nie je schopná využívať prostriedky MHD v zmysle nástupu, výstupu, cestovania, premiestnenia, na čom založil žalovaný svoje rozhodnutie. Nesúhlasila s lekárskym posudkom zo dňa 16.4.2015, vyhotoveným posudkovým lekárom MUDr. E.X. J., posudkovým lekárom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pretože má pochybnosti o tom, či závery a obsah jeho lekárskeho posudku sú objektívne a žiadala o podanie znaleckého posudku o jej zdravotnom stave ako podklade rozhodnutia o priznanie parkovacieho preukazu. Pokiaľ ide o závery predmetného lekárskeho posudku, namietala ako zásadnú skutočnosť, že posudkový lekár vychádzal z nálezov iných lekárov, ktoré boli vo väčšine takmer dva roky staré (interné nálezy z 2.5.2013 a 6.5.2013, ortopedický nález z 27.5.2013, pneumoalergologický nález z 3.6.2013), resp. boli vyhotovené približne jeden a pol roka pred vyhotovením lekárskeho posudku MUDr. E.X. J. (hematologický nález zo 16.9.2013 a reumatologický nález z 23.10.2013). Vzhľadom na vývojové tendencie ochorenia žalobkyne preto namietala, že nemožno považovať lekársky posudok za aktuálny, keďže ani jeho východiská (nálezy z mája až októbra 2013) nie sú aktuálne a súčasný zdravotný stav žalobkyne je v princípe horší ako bol v roku 2013, keď jej bol parkovací preukaz pridelený. Súčasne žalobkyňa vyslovila predpoklad, že posudkový lekár /MUDr. E. J./ nie je odborníkom vo všetkých lekárskych odboroch. Pre zodpovedné a objektívne posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v roku 2015 bolo potrebné vychádzať z nálezov špecialistov (ortopéd, reumatológ, internista...) z roku 2015 a nie takmer dva roky predtým. Žalobkyňa v spojitosti s objektivitou posudkového lekára odkázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/64/2009 zo dňa 28.4.2010: a uviedla, že jej zdravotný stav bol v období bezprostredne predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu preverený nezávislými lekármi, konkrétne MUDr. H. S. - reumatologičkou a MUDr. Ľ. J. J.. ortopédom, pričom ich závery preskúmateľne a dôvodne vylučujú správnosť záverov lekárskeho posudku MUDr. E.Á. J.. V podanom odvolaní predložila správnemu orgánu prvého stupňa lekársku správu MUDr. H. S., reumatológ, reumatologická ambulancia zo dňa 25.2.2015, lekárske potvrdenie vyhotovené MUDr. Ľ. J. J.., vystavené 5.2.2015, podľa ktorých záverov jej zdravotný stav nedovoľuje cestovanie MHD, lebo takýmto cestovaním sa zvyšuje riziko jej zranenia vyplývajúce zo samotnej povahy prepravy MHD (akcelerácia, potreba držať sa madla, brzdenie a pod.). Podľa § 36 Správneho poriadku žiadala o preskúmanie jej zdravotných podkladov nezávislou osobou s odbornými znalosťami.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril 25.5.2016 a zopakoval dôvody uvedené v odôvodnení jeho správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
Odkázal na ustanovenia § 55 ods. 7 zákona NR SR číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“), podľa ktorých podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán konanie už doplnil lekárskym posudkom č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/BEZ/2015/16977 zo dňa 27.08.2015, ktorý je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti. Posudkový lekár považuje žalobkyňu za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a stanovil podľa časti XII.A., bodu 4., písmena c), prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre Juvenilnú reumatoidnú artritídu, a postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením, pričom v rámci rozpätia 50-60% určil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Ostatné chorobné stavy a komplikácie uvádzané v predložených odborných lekárskych nálezoch (sekundárna osteoporóza /XII.A.5.a./ a hypertyreóza /III. 1.a./) už nie sú posudkovo významné, neodôvodňujú zákonom stanovenú mieru funkčnej poruchy 50%. Žalobkyňa podľa neho i napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu je schopná premiestniť sa k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy a zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, je držiteľkou preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy osôb sú vyhradené miesta na sedenie pre držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Napokon uviedol, že k uvedenej žalobe spracoval posudkový lekár odvolacieho orgánu - MUDr. V. C. dňa 9.5.2016 stanovisko, ktoré pripojil k vyjadreniu.
Posudkový lekár MUDr. V. C. trval na závere po vyhodnotení odborných lekárskych nálezov, žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá napriek tomu nespĺňa zákonom stanovené kritériá pre priznanie parkovacieho preukazu, pretože v minulosti bol jej zdravotný stav nadhodnotený a ani pri prvotnom priznaní parkovacieho preukazu žalobkyňa nespĺňala zákonné podmienky. Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že jeho lekárska posudková činnosť bola vykonaná v zmysle platných právnych predpisov a jeho rozhodnutie, ktorým potvrdil zákonnosť prvostupňového správneho orgánu je zákonné, lebo v zmysle § 14 ods. 6 písmena a), b), c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto odňatie parkovacieho preukazu bolo odôvodnené.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o kompenzáciách, na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
Podľa § 45 ods. 14 zákona o kompenzáciách, príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinností vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom.
Podľa § 53 ods. 1,2, zák. č 447/2008 Z .z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 7 zákona o kompenzáciách, podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 a 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 13 zákona o kompenzáciách, príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.
Podľa §3 ods. 1,2,5 správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 zák. č 71/1967 zb. o správnom konaní /správny poriadok/ (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. (1) správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku ,v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
7. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/.
Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 491 ods.2 prvá veta SSP).
Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP v prípade správnej žaloby vo veciach sociálnych rozhoduje samosudca.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach okrem iného, v správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
Podľa §177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne,
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 6 ods. 2 písm. b/, § 9, § 13 ods.1, § 23 a § 199 až § 205 zák. č. 162/2015 Z. z Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), preskúmal žalobou doručenou súdu 2. 11. 2015 napadnuté rozhodnutie a konajúc podľa Správneho súdneho poriadku sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, právne vyhodnotil predložené písomné vyjadrenia žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok, uvedených v žalobe konštatuje, že zásadnou právnou otázkou pre rozhodnutie v preskúmavanej právnej veci je nedostatočné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi, na základe ktorého bol ustálený nesprávny skutkový záver a právne posúdenie v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že ten svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa opiera o lekársky posudok č.: UPS/US6/SSVODPPKPC2/BEZ/2015/16977 zo dňa 27.08.2015 vyhotovený posudkovým lekárom MUDr. V. C..
Podľa lekárskeho posudku žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uvádza, že „za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu posudzovanej boli vyžiadané aktuálne odborné lekárske nálezy (ortopedický a reumatologický). Dňa 26.08.2015 posudzovaná doručila na adresu odvolacieho orgánu ortopedický lekársky nález zo dňa 05.02.2015 a reumatologický lekársky nález zo dňa 25.02.2015. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti zohľadnil všetky odborné lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii, vedenej na prvostupňovom správnom orgáne, vrátene tých, ktoré boli predložené v rámci odvolacieho konania"
Posudkový lekár žalovaného sa stotožnil s názorom posudkového lekára prvostupňového správ neho orgánu.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
Súd sa stotožňuje s tým, čo v priebehu konania konštatovala žalovaná s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o otázke zisťovania skutkového stavu. Podľa záverov Najvyššieho súdu, uvedených v konaní o sp. zn. 7Sžs/51/2011 z 27.6.2012 a 9Sžo/63/2016 z 29.11.2017 tento uzavrel, že úlohou posudkového lekára je vyhodnotiť zdravotný stav žiadateľa o dávku podľa zákona č. 447/2008 Z. z. a nie je to úlohou ošetrujúcich lekárov. V danom prípade nebolo predmetom skúmania súdu či MUDr. E. J. spĺňa podmienky zákona na pozíciu posudkového lekára. Žalovaný navrhol v súlade so svojimi písomnými stanoviskami a odôvodnením rozhodnutia žalobu zamietnuť a odkázal aj na Lekársky posudok MUDr. V. C. z 27.8. 2015 s totožným záverom.
Správny súd má za to, že v preskúmavanom rozhodnutí správny orgán nenaplnil základnú zásadu zákona ustanovení § 32 ods.1 § 34 ods.1 a 3 § 36 a § 47 zákona. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní / správny poriadok/, ktorý je procesným predpisom aplikovaným a neúplne zistil skutkový stav, skutkové závery sú v rozpore s obsahom spisov a vec posúdil právne nesprávne.
Žalovaný nebral do úvahy právo žalobkyne vyhodnotiť v rozhodnutí žalobkyňou poskytnuté dôkazy /§ 34 ods. 3 a § 47 ods. 3 správneho poriadku/, t.j. uviesť v odôvodnení rozhodnutia, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, ale ani to akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, teda skutkového stavu a ako použil správnu úvahu pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ani ako sa vysporiadava s návrhmi žalobkyne a s ňou podloženými zdravotnými podkladmi.
Pochybenie žalovaného spočíva v tom, že prebral záver správneho orgánu prvého stupňa, ktorý prevzal hodnotenie odbornej medicínskej otázky vyjadrenej v jeho závere, že posudzovaná podľa neho i napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy a zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy oproti záverom lekárov uvedených v správach predložených žalobkyňou.
Posudkový lekár žalovaného H.. V. C. 27. 8. 2015 vo svojom posudku trval na svojom závere, po vyhodnotení odborných lekárskych nálezov a to napriek správam predloženým žalobkyňou, dňa 26.08.2015. Ide o ortopedický lekársky nález zo dňa 05.02.2015 a reumatologický lekársky nález zo dňa 25.02.2015. Podľa záverov žalovaného žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu nie je osobou odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a netrpí úplnou slepotou. posudkoví lekári nehodnotili medicínske závery. Podľa žalobkyne pre zodpovedné a objektívne posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v roku 2015 bolo nevyhnutné vychádzať aj z nálezov špecialistov (ortopéd, reumatológ, internista...) z roku 2015. Vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa navrhla vo svojom odvolaní, aby odvolací správny orgán za účelom posúdenia skutočnosti, či žalobkyňa je osobou odkázanou na individuálnu preprav u osobným motorovým vozidlom ustanovil znalca podľa § 36 Správneho poriadku a to s poukazom na tieto názory v „čiastkových“ lekárskych správach, ktoré boli diametrálne odlišné ako odborný posudok, ktorý vzal za základ rozhodnutia odvolací správny orgán.
Zákon č 71/1967 Zb. z. o správnom konaní /Správny poriadok/ sa opiera o zásadu materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5). Jej uplatnenie v správnom konaní predpokladá v prvom rade dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Povinnosťou správneho orgánu je, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tieto doplnil o podklad pre rozhodovanie tak, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový, ako aj na druhostupňový správny orgán. Tejto zákonnej povinnosti nie je správny orgán zbavený ani ustanovením § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobkyne musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci znamená, že je jednak nevyhnutné vykonať všetko potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností pre posúdenie veci, jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných dôkazov zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Správny orgán zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie a tieto samostatne vyhodnocuje. Správny orgán je povinný vykonať zisťovania z úradnej povinnosti a prihliadať na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Z hore citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že správne orgány sú povinné zisťovať skutkový stav veci a na odborné posúdenie spornej skutočnosti ustanoviť znalca, ak je to potrebné alebo odôvodniť, prečo správny orgán nepokladal za potrebné znalecké dokazovanie a prečo nevzal do úvahy dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa v podobe správ H.. H. S., reumatológ, reumatologická ambulancia zo dňa 25.2.2015. V tejto je uvedené, že: ,,Doporučuje vzhľadom na polyart postihnutie v ktorom dominuje závažné postihnutie rúk, nutné vyhýbať sa ich preťaženiu - noseniu bremien.... pacientka nie je schopná používať prostriedky dopravy, odkázaná na individuálnu dopravu. „ Rovnako v lekárskom potvrdení vyhotovenom H.. Ľ. J. J., z 5.2.2015 vyplýva, že: „U pac. je nevyhnutné trvalé šetrenie oboch rúk, vyhýbať sa preťažovaniu - nosenie ťažkých bremien, resp. vyhýbať akémukoľvek riziku poškodenia umelých kĺbov ako napr. cestovanie v hromadných dopravných prostriedkoch, kde je riziko napr. prudkého brzdenia... “. S týmito sa posudkový lekár žalovaného nevysporiadal. Práve z týchto podkladov podľa žalobkyne vyplýva, že jej zdravotný stav nedovoľuje cestovanie MHD a že cestovaním v MHD sa u odvolateľky zvyšuje riziko zranenia vyplývajúce zo samotnej povahy prepravy MHD (potreba držať sa madla, brzdenie a pod.), teda diametrálne odlišný skutkový záver.
Podľa názoru správneho súdu najmä vzhľadom na zásadné rozpory medzi závermi posudkových lekárov (H.. J., H.. C.) a závermi nezávislých ošetrujúcich lekárov (H.. J., H.. S.) a zvlášť vzhľadom na procesný návrh žalobkyne, nariadiť vo veci znalecké dokazovanie bolo povinnosťou správnych orgánov buď znalca, ustanoviť alebo podklady vo forme lekárskych správ podrobne analyzovať a tieto potvrdiť, alebo vyvrátiť odbornou argumentáciou. Pretože odborné posudky podáva v tomto prípade samotný správny orgán bolo potrebné v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s týmito odbornými otázkami, lebo absencia takéhoto vysporiadania vedie k možnému záveru o podozreniach žalobkyne a nezákonnosti rozhodnutia.
Nie je úlohou správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov. Jeho úlohou je vyhodnotiť napadnuté rozhodnutie z hľadiska tvrdeného možného zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcov. Najmä v sociálnych veciach treba presvedčiť že k nestrannosti prispieva vyčerpávajúca odborná argumentácia. Posudkový lekár H.. V. C. vo svojom posudku síce trval na závere, podľa ktorého žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá však napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu nie je osobou odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a netrpí úplnou slepotou. V posudku nehodnotil však medicínske závery, ktoré dňa 26.08.2015 žalobkyňa doručila na adresu odvolacieho orgánu z 27. 8. 2015. / ortopedický lekársky nález zo dňa 05.02.2015 a reumatologický lekársky nález zo dňa 25.02.2015/.
Zistenie skutkového stavu je podľa správneho súdu v rozpore so závermi nezávislých ošetrujúcich lekárov (H.. J., H.. S.V.V.), ktorých obsah vylučuje záver lekárskeho posudku o ktorý oprel svoje rozhodnutie žalovaný. Rovnako správny orgán prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodnutia skutkové závery, ktoré sformuloval bez toho, aby sa dostatočne vysporiadal zo zisteniami v lekárskych správach dielčich odborníkov - lekárov.
Obe správne orgány vo svojich rozhodnutiach nielenže porušili zákonnú povinnosť zistiť skutkový stav a tento podrobne vyhodnotiť, ale na viac odvolací správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal žalobkyni v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku žiadnu preskúmateľnú odpoveď, ako sa vyrovnal s jej návrhom na dokazovanie znalcom.
Sumarizujúc všetky uvedené skutočnosti, správny súd uvádza, že žalobkyňa bola napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov ukrátená na svojich právach spočívajúcich v správnom a úplnom zistení skutkového stavu, ktoré vyústili do predčasných skutkových záverov vo veci a rozhodnutí správnych orgánov o odňatí parkovacieho preukazu žalobkyne.
Žalovaný správny orgán ako už bolo vyššie konštatované, napriek tomu, že to žalobkyňa v odvolacom konaní navrhla, nenariadil objektívne a nezávislé znalecké dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku špecialistom v konkrétnom medicínskom odbore, svoj záver neodôvodnil odbornou argumentáciou porovnaním lekárskej správy a lekárskych podkladov predložených žalobkyňou.
Tým, že návrhmi žalobkyne nariadiť znalecké dokazovanie sa žalovaný nezaoberal, je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nedostatočne odôvodnené a v rozpore s ústavnou zásadou vyjadrenou v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorej má každý právo na súdnu a inú právnu ochranu ako i právo na úplné a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia vo veci posudzovanej orgánmi verejnej správy. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne pokladá za dôvodnú. Správny súd žalobkyni oznámil 26. 4. 2016 že jej žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 250c O.s.p. nevyhovuje. Podľa § 191 ods. 1 písm. c, e, f,/ SSP správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, lebo je v rozpore s § 3ods. 1,2,5, ,§ 32 ods. 1, 2, § 34 ods.1, 3, 5 a § 36 a 47 ods. 3 správneho poriadku, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci./ § 14 ods. 6, § 17 ods. 1 a § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z .z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov/.
Správny súd podľa §191ods. 3 SSP zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie. S odkazom na ust. § 191 ods. 6 SSP práva veta je právny názor správneho súdu pre správne orgány oboch stupňov záväzným. Žalobkyni správny súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že bola v konaní úspešná (§ 167 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. (§ 439 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, (§ 439 ods. 2 SSP) a) ktorým sa upravuje vedenie konania, b) proti ktorému je prípustná sťažnosť, c) o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní, d) o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa, e) týkajúceho sa odkladného účinku žaloby, f) o predĺžení lehoty podľa § 250 ods. 2, g) ktorým sa prerušuje konanie z dôvodu podania prejudiciálnej otázky, h) o výške náhrady trov konania.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak (§ 439 ods. 3 SSP) a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté /§ 440 SSP/.