Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-293-2015.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/293/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci mal. M. P., S.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matka V.L. Z.Á., S.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., Ž.Č. R. Č.. XX, t. č. bytom H., S. N. Č.. XX a otec R. P.J., S.. XX.XX.XXXX, bytom H., Y.. Q. Č.. XX, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Z v e r u j e sa mal. M. P., S.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. Briana výživným vo výške 30,- € mesačne, počnúc od 20.10.2015, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlh na výživnom zo strany otca na mal. M. za obdobie od 20.10.2015 do 31.01.2018 nevznikol.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 19.10.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2015 domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým zverí maloletého M. P. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže prispievať na jeho výživu mesačne vo výške 100,- € mesačne, ktoré je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 01.02.2015.
2. Svoj návrh na vydanie rozsudku matka odôvodnila tým, že v spolužití s R. P. sa im narodil syn M. P.. S otcom žila v spoločnej domácnosti u jeho rodičov. Nakoľko dochádzalo k nedorozumeniam s otcom a jeho rodičmi, so synom opustila spoločnú domácnosť. Otec maloletého odišiel v priebehu roka 2015 do Kanady. Maloletý bol kŕmený dojčenským mliekom a užíval detské plienky, za ktoré platila 30,- € mesačne. K svojej osobe uviedla, že je slobodnou matkou a poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 € a poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 € mesačne. So synom žije u jej starej mamy v byte v H.. Otec je slobodný a vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Momentálne je bývajúci v Kanade, kde by mal mať príjem 180,- až 200,- dolárov denne a poberá tam aj sociálne dávky.
3. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 27.03.2017 a 21.02.2018 v neprítomnosti otca, pretože postupoval podľa ustanovení § 106 ods. 3 CSP. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom matky, svedkyne a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
4. Matka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu a žiada, aby maloletý M. bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Otec žije v Kanade v meste Toronto, pre ňu na neznámej adrese. Od podania návrhu platí každý mesiac výživné vo výške 30,- €. Vo výpovedi upravila svoj návrh tak, aby
otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 30,- € mesačne, a to od podania návrhu, t.j. od 20.10.2015. Momentálne žije sama v byte so synom a maloletý M. navštevuje Materskú škôlku v H., za ktorú platila mesačne 19,80 € a teraz platí 9,- € mesačne. Okrem toho platí poplatok za stravu v škôlke vo výške 6,- € mesačne. Ďalšie jej výdavky sú na plienky, oblečenie, hygienické potreby. Jej príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 100,70 € mesačne. Otec poberá sociálne dávky v Toronte a okrem toho vykonáva kopáčske práce.
5. Svedkyňa X. P., stará mama otca uviedla, že otec maloletého M. je v Kanade a nemá vedomosť, čo tam robí a aké sú jeho príjmy. Každý mesiac posiela matke maloletého M. 30,- € ako výživné za jeho otca. Výživné platí od októbra 2015.
6. Z rodného listu mal. M., nar. XX.XX.XXXX vyplynulo, že jeho matkou je V. Z., nar. XX.XX.XXXX a jeho otcom je R. P., nar. XX.XX.XXXX.
7. Podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča vyplynulo, že matka do februára 2017 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne. Od 1. apríla 2017 poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorá je aktuálne vo výške 100,70 € mesačne. Okrem toho poberá aj prídavok na dieťa vo výške 23,68 € mesačne.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 15.02.2018 o prešetrení pomerov vyplynulo, že matka je bez pracovného pomeru a je vedená ako uchádzač o zamestnanie a sú jej poskytované prídavok na dieťa a dávka v hmotnej núdzi. Otec R. P. dňa 28.02.2015 odišiel do Kanady, kde sa zdržiava doposiaľ. Z ich vzťahu sa narodil mal. M., ktorý navštevuje MŠ v H., kde matka uhrádza školné vo výške 10,- € mesačne a stravné 6,- € mesačne. Na noc používa plienky, za ktoré matka uhrádza 10,- € mesačne. Ostatné výdavky sú spojené so zakupovaním oblečenia, stravy a hygienických potrieb. Otec zasiela výživné pravidelne vo výške 30,- € mesačne, ktoré uhrádza jeho stará mama. Momentálne matka s maloletým M. žije v dvojizbovom nájomnom byte a náklady spojené s bývaním sú vo výške 160,- €. V závere úrad odporučil zveriť mal. M. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať výživným podľa jeho možností a schopností.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
12. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.). Výška minimálneho zákonného výživného od 01.07.2013 bola stanovená v sume 27,13 € a od 01.07.2017 v sume 27,32 €.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
26. Podľa § 111 CMP , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého.
27. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
28. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
29. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť v plnom rozsahu.
30. Pokiaľ išlo o zverenie mal. M. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté dieťa je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté dieťa riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd mal. M. zveril do osobnej starostlivosti matky.
31. Pokiaľ ide o výživné na maloletého, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
32. Matka v čase podania návrhu bola poberateľkou rodičovského príspevku a v súčasnosti je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa. Otec je odcestovaný v Kanade v meste Toronto, kde by mal podľa vyjadrenia matky poberať sociálne dávky a mať príjem z pracovnej činnosti, avšak tieto skutočnosti sa súdu nepodarilo preukázať. Z výpovede jeho starej matky a aj z výpovede matky bolo potvrdené, že otec platí od mesiaca október 2015 výživné na mal. M. vo výške 30,- € mesačne. Za týchto okolností súd aj vzhľadom na vyjadrenie matky určil otcovi rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 30,- € mesačne, počnúc od podania návrhu, t.j. od 20.10.2015 s tým, že výživné je povinný otec uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
33. Otec od 20.10.2015 až doposiaľ pravidelne platí výživné vo výške 30,- € mesačne, a keďže aj taký rozsah vyživovacej povinnosti mu bol určený od podania návrhu, súd zistil, že dlh na výživnom zo strany otca na mal. M. za obdobie od 20.10.2015 do 31.01.2018 nevznikol.
34. Súd styk otca s maloletým dieťaťom, a to M. neupravil, pretože matka na takej úprave netrvala.
35. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
37. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.