Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-14-2022.pdf
PDF · 82.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/14/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašikovej, v právnej veci žalobcu: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený: JUDr. Martin Benický, advokát so sídlom XXX XX S. J. XX, proti žalovanému: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ilave, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advoká, so sídlom XXX XX J. XXX, v konaní o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 5C/14/2021-118 zo dňa 10. novembra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že odstúpenie žalovaného zo dňa 28.09.2020 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.07.2020 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 17.09.2020, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, pod spisovou značkou V-2346/2020 zo dňa 18.09.2020 je neplatné. Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že predmetná žaloba je svojou povahou žalobou určovacou, ktorej procesná prípustnosť je daná ust. § 137 písm. c) CSP za predpokladu, že na jej podanie je daný naliehavý právny záujem. Podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od prevodnej zmluvy osobitný predpis neupravuje, preto bolo potrebné skúmať naliehavosť právneho záujmu. Uzavrel, že rozhodnutím o podanej žalobe sa vyrieši spornosť, zároveň sa odstráni neistota v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, nakoľko s konečnou platnosťou sa vyrieši, či v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa obnovuje vlastnícke právo žalovaného ako predchádzajúceho vlastníka alebo žalobcovi vlastnícke právo zostáva zachované. Hoci je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník má naliehavý právny záujem na žiadanom určení, pričom poukázal na R 81/2014, rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžo 229/2010. V ďalšom poukázal na ust. § 48 ods. 1 OZ a nespornosť tvrdení strán o tom, že medzi nimi ako účastníkmi kúpnej zmluvy nebola uzavretá dohoda upravujúca možnosť zmluvnej strany odstúpiť od zmluvy, o čom napokon svedčí i jej obsah zrejmý z pripojeného spisu Okresného úradu, odboru katastrálneho, Námestovo, č. V 2346/20 a ani zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy žalovaným súd nezistil. Žalovaný sa však zároveň dovolával absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu, že kúpna cena nebola v plnomocenstve dohodnutá (uvedená). Súd považoval za potrebné rozlišovať medzi dohodou o plnomocenstve a medzi plnomocenstvom podľa § 31 OZ a po vykonanom dokazovaní uzavrel, že skutkové zistenia nedávajú podklad pre ustálenie absolútnej neplatnosti zmluvy, či už v zmysle ust. § 39, resp. § 37 ods. 1 OZ. Odstúpenie od zmluvy vykonané žalovaným je neplatné, nakoľko nebol zistený zmluvný ani zákonný dôvod pre odstúpenie od kúpnej zmluvy. Žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a úspech v spore.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s pripustením žaloby, ktorá nie je uvedená v ust. § 137 CSP. Vzhľadom na dostupnosť právnych prostriedkov riešenia predmetného sporu žalobcom, vec mala byť vyriešená v správnom konaní v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) Katastrálneho zákona, keď účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad a katastrálny úrad mal konanie vo veci zastaviť. Ak kataster tak nepostupoval, postupoval v rozpore so zákonom o katastrálnom konaní. V takom prípade mal previesť spätný prepis vlastníctva na osobu žalovaného. Dospel k názoru, že kúpna zmluva, od ktorej odstúpil, bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a táto skutočnosť nebola súdom prvej inštancie zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotená. Bez toho, aby mal vedomosť, že v jeho mene bola už uzatvorená kúpna zmluva, uzatvoril kúpnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou MAZURÁK, s.r.o. v priestoroch UZVJS Ilava za prítomnosti právneho zástupcu, ktorý zmluvu autorizoval. Nehnuteľnosti odpredal za dohodnutú trhovú cenu vo výške 37.600,- eur. Kúpna cena bola zaplatená podľa dohody v zmluve na účet jeho syna. Pri podpisovaní tejto kúpnej zmluvy 29.07.2020 v Ilave nemal vedomosť o tom, že ním určená zástupkyňa v jeho mene už niekoľko dní predtým uzatvorila kúpnu zmluvu na rovnaké nehnuteľnosti, ale za kúpnu cenu vo výške 12.403,68 eur jej priateľovi, ktorým je žalobca. Podľa doterajšej súdnej praxe v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je vždy potrebné ako predbežnú otázku riešiť aj platnosť právneho úkonu, nakoľko odstúpiť možno iba od platnej zmluvy. Súd sa nevysporiadal s jeho námietkou o nedostatku naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podaní predmetnej žaloby. V konaní vyšli najavo skutočností, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to pre nedostatok vážnosti vôle žalovaného uzatvoriť právny úkon v prospech žalobcu. Naviac súd bol povinný vec posudzovať i podľa § 3 ods. 1 OZ, teda či výkon predmetného subjektívneho práva bol v súlade s dobrými mravmi. V odvolacom návrhu žiadal zmeniť rozsudok prvoinštančného súdu, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny po hmotnej a procesnej stránke potvrdiť. Tvrdenia o tom, že právny zástupca žalovaného autorizoval nejakú inú zmluvu, neboli v konaní preukázané. Žalovaný takúto zmluvu nepredložil. Splnomocnená zástupkyňa pri predaji pozemkov postupovala podľa vôle žalovaného tak, ako sa na tom dohodli a ako bolo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané. V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by relevantne odôvodňovala absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to či už pre rozpor s dobrými mravmi alebo nedostatok vôle žalovaného. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť, odvolanie žalovaného zamietnuť a uložiť mu nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b),c) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou naliehavosti právneho záujmu na podaní predmetnej určovacej žaloby. Nesprávne v tejto súvislosti odvodil danosť procesnej prípustnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, a to i napriek tomu, že sa žalobca podanou žalobou domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti, a teda bolo potrebné naliehavosť právneho záujmu na podaní predmetnej žaloby skúmať v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP. Na druhej strane i napriek tomu, že prvoinštančný súd konštatoval, že podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od prevodnej zmluvy osobitný predpis neupravuje, právny záujem žalobcu odvodil od rozhodnutia súdu vydaného pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP, a to i napriek tomu, že žaloba žalobcu bola podaná 08.03.2021, a teda za účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
6. Oproti pôvodnej právnej úprave rozlišuje CSP žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukazovaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s výnimkou, ak tento naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právneho úkonu, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.
7. Prvoinštančný súd i napriek tomu, že žalobca žiadal o určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy, a teda o určenie neplatnosti právnej skutočnosti, naliehavosť právneho záujmu posúdil nie podľa ust. § 137 písm. d), ale podľa ust. § 137 písm. c) CSP. Nezohľadnil, že podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnej skutočnosti, teda právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného právneho predpisu. Napokon sám konštatoval, že podanie žaloby žalobcom nevyplýva z osobitného, a teda ani z katastrálneho zákona, na ktorý priamo poukázal.
8. Za nie bez významnú odvolací súd považoval v tejto súvislosti poukázať i na komentár k zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon, podľa ktorého orgány na úseku katastra často odmietajú riešiť predbežné otázky týkajúce sa platnosti odstúpenia od zmluvy alebo otázky relatívnej neplatnosti, ak sú tieto otázky „sporné“. Často sú na to dokonca aj nesprávne usmerňované zo strany UGKK SR. Namiesto vyriešenia predbežnej otázky zisťujú názory účastníkov a keď zistia „spornosť“, odkazujú ich na súdne konanie s tým, že správne orgány nemajú právomoc na riešenie „sporných otázok“. Spravovanie katastra je už od svojich počiatkov charakteristické tým, že sa v ňom vyskytujú aj justičné prvky, t.j. ich rozhodovacia činnosť je obdobná rozhodovacej činnosti súdov. Správne orgány sa týmto postupom zbavujú svojej povinnosti riešiť predbežné otázky bez ohľadu na to, či sú sporné alebo nie. Okruh predbežných otázok, ktoré nie sú správne orgány oprávnené riešiť, je jednoznačne vymedzený v § 40 ods. 2 Správneho poriadku a tento okruh si nemôžu orgány katastra svojvoľne rozširovať na „sporné“ alebo iné predbežné otázky. Správny poriadok ani iný predpis na úseku katastra nerozlišuje, či je predbežná otázka medzi účastníkmi „sporná“ alebo „nesporná“. Okresný úrad je povinný skúmať, či zákon alebo dohoda účastníkov odstúpenie pripúšťa, či je toto odstúpenie platné. V prípade, že odstúpenie je absolútne neplatné, nemožno naň prihliadať, keďže absolútne neplatný právny úkon nemá žiadne právne účinky.
9. V ďalšom bude preto potrebné naliehavosť právneho záujmu žalobcu na podaní predmetnej žaloby posúdiť i v zmysle vyššie poukazovaných skutočností a prehodnotiť postup katastra, ktorý uložil žalobcovi podať žalobu o neplatnosť odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy na súd. Vo väzbe na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo, než rozsudok prvoinštančného súdu ako predčasný zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že prvoinštančný súd naliehavosť právneho záujmu žalobcu na podaní predmetnej určovacej žaloby posúdi v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)