Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-2088-2017.pdf
PDF · 94.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/2088/2017
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35807598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 28, IČO 36 865 141, proti povinnému: F. U., nar. XX.X.XXXX, K. č. XXX, miesto podnikania K. č. XXX, I. XXXXXXXX, o vymoženie 1301,00 eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na odklad exekúcie, na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. P o v o ľ u j e odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1/Oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha sa voči povinnému vymoženia istiny 1301,00 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy od 1.4.2016 do 16.11.2016, zmenkového úroku 0,25% ročne od 17.11.2016 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% z dlžnej sumy 1306,00 eur od 3.10.2016 do 16.11.2016, zákonný úrok vo výške 6% od 17.11.2016 do zaplatenia, trovy konania 330,33 eur, trovy exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č. 6, sp. zn. SR 00939/16 zo dňa 15.11.2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.12.2016 a vykonateľnosť 22.12.2016.
2/Povinný podal dňa 6.11.2017 návrh na odklad exekúcie, ktorý zdôvodnil tým, že exekučný titul nespĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, oprávnený vykonáva exekúciu výlučne podľa zmenky a takéto konanie je v rozpore s Exekučným poriadkom, preto navrhuje zastavenie exekúcie. S poukazom na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku preto navrhuje odložiť exekúcie, pretože je predpoklad zastavenia exekúcie. Povolením odkladu nevznikne žiadna ujma na majetku oprávneného, na druhej strane pokračovaním exekúcie vznikne ujma u povinného s poukazom na výšku vymáhanej pohľadávky.
3/ Povinný zároveň dňa 6.11.2017 doručil aj návrh na zastavenie exekúcie. Okrem iného poukázal na to, že oprávnený vykonáva exekúciu na základe Dohody o vyplnení zmenky teda remitent vyplnil blankozmenku, na čoho základe začal rozhodcovské konanie o zaplatenie. Rozhodcovský súd vydal rozsudok proti povinnému ako voči podnikateľovi, pričom o postavení povinného nemal pochybnosti. S poukazom na § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní namietal samotné vydanie poverenia. Oprávnený sa snažil všemožne dostať povinného do postavenia fyzickej osoby podnikateľa a tým ho vylúčiť spod ochrany spotrebiteľa. Pritom právny vzťah zo zmluvy
je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pretože povinný nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Účel použitia prostriedkov na výkon podnikania nebol nijako preukázaný, pričom dôkazné bremeno ťaží toho, kto tvrdí túto výnimku, teda veriteľa. Ďalej namietal to, že zmluva neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, samotný rozhodcovský rozsudok nie je preskúmateľný. Z požičanej sumy 600,- eur vymáha súdny exekútor 3958,31 eur. Zmluvné dojednanie - dohoda o vyplnení zmenky je nepltná, pretože obchádza zákon, aj ostatné plnenia priznané rozhodcovským rozsudok sú v rozpore s kogentnými predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská zmluva bola povinnému predložená v predtlači, kde oprávnený dopisoval údaje o účastníkovi, spotrebiteľ nemal toto možnosť reálne ovplyvniť. Ide o nekalú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, a preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.
4/ Súd k návrhu na zastavenie exekúcie vypočul povinného, ktorý uviedol, že zmluvu o úvere so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. neuzatváral v žiadnom prípade ako podnikateľ, ale ako súkromná osoba. Peniaze potreboval na svoje súkromné osobné potreby, chcel vykry prechodný nedostatok finančných prostriedkov. Pri uzatváraní zmluvy mal uviesť zdroj príjmu, vtedy bol podnikateľ, preto je v zmluve údaj ako IČO, avšak bolo mu vysvetlené, že údaje o podnikateľskom oprávnení sa týkajú len preukázania zamestnania, resp. zdroju príjmu. Nikto mu ani nevysvetľoval, že zmluvu uzatvára ako podnikateľ, na podnikanie nepotreboval žiadne peniaze. Už vôbec mu nikto nevysvetlil, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu a čo to znamená. Doteraz nevie, čo je to rozhodcovská zmluva, nevie čo je to zmenka a aké má účinky. Dostal len na podpis pripravené listiny. V roku 2015 vykonával ako podnikateľ izoláciu potrubí, za prácu si riadne fakturoval, pre účely výkonu podnikania nepotreboval financovať žiadne pracovné pomôcky, nástroje, jeho podnikanie spočívalo vo vykonávaní fyzických prác. Žiada, aby bola prehodnotená rozhodcovská zmluva, keďže mu nebolo vysvetlené či je platná a či mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.
5/ Podľa § 3 odst. 1,2,5 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
6/ Podľa § 57 ods. 1 písm. g, Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať;
7/ Skúmajúc pripojený exekučný titul a pripojené listinné dôkazy a po výsluchu obvineného exekučný súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný. V prvom rade súd riešil otázku, či povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere zo dňa 29.6. 2015 mal postavenie spotrebiteľa, ak
áno, či rozhodcovská zmluva uzatvorená v ten istý deň je rozhodcovskou zmluvou v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Kým oprávnený tvrdil a vyplýva to aj z pripojeného rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd mal za to, že povinný neuzatváral zmluvu ako spotrebiteľ a nedopadá na neho zákonná úprava o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z návrhu povinného na zastavenie exekúcie a po jeho výsluchu však súd zistil, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, peniaze potreboval na účel pokrytia svojich osobných potrieb. Vysvetlil, že údaj o tom, že je podnikateľ a údaj o IČO do zmluvy zástupca veriteľa vpísal len preto, že tým preukazoval zdroj príjmu, teda z podnikania. V žiadnom prípade neuzatváral zmluvu ako podnikateľ a peniaze na potreby podnikania ani nepotreboval. Súd za tohto stavu, keď povinný vysvetlil, že mu pripravené listiny boli dané len na podpis bez bližšieho vysvetlenia, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu a doložku, dospel k záveru, išlo o spotrebiteľský vzťah a veriteľ bol povinný pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne aj rozhodcovskej zmluvy dodržať postup podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní /§ 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, § 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch/. Uvedený názor je nepriamo podporený napríklad aj aktuálnym rozhodnutím NS SR 3Ndc 15/2017 zo dňa 14.2. 2018.
8/Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
9/ Vzhľadom na uvedené súd predloženú rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podrobil súdnej kontrole, a to či táto zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
10/ Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
11/Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy, konkrétne článku II, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli ďalej uvedené dôvody.
V článku II rozhodcovskej zmluvy uzavreli zmluvné strany že , na základe ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 308002397 zo dňa 29.6.2015 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov /najmä štatút a rokovací poriadok/ a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva má povahu alternatívnej rozhodcovskej zmluvy a teda umožňuje stranám sporu podať aj návrh na začatie konania týkajúci sa sporu na príslušnom všeobecnom súde SR podľa ustanovení O.s.p.. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane“.
12/ Rozhodcovská zmluva je síce uzavretá ako samostatná zmluva, obsahuje označenie stáleho rozhodcovského súdu, označenie spotrebiteľskej zmluvy a poučenie o rozhodcovskom konaní v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na to, že povinný uvádza, že mu rozhodcovská zmluva bola daná na podpis spolu s ostatnými písomnosťami bez vysvetlenia o akú listinu ide a s akými závažnými dôsledkami, súd hodnotí praktiku oprávneného ako nekalé konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať ochranu /§ 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa/, pričom povinný vôľu uzavrieť takúto zmluvu ani nemal. Okrem toho súd dôvodne predpokladá, že podmienkou uzavretia spotrebiteľskej zmluvy bola i podmienka uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, čo je v rozpore s § 3 ods. 5 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Konanie oprávneného ako veriteľa v rozpore s dobrými mravmi, ktoré súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku a podmienené uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vedie súd záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatný právny úkon /§ 39 OZ/. Okrem toho rozhodcovská zmluva neobsahuje ani poučenie podľa § 3 ods. 3 písm. e/ zákona č. 355/2017 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo je taktiež rozpor so zákonom, ktorého dôsledkom je neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu spotrebiteľom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu veriteľ, teda oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú odporcom do rozhodcovskej zmluvy formou rozväzovacej podmienky , súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.
13/V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného ako spotrebiteľa si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený , pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.
14/Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú
nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.
15/Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).
16/Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom/ ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd veriteľom , dlžník stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde / sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.
17/Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.
18/Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal predmetný rozhodcovský rozsudok , nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Súd ďalej poukazuje i na vyjadrenie povinného , ktorý uviedol, že vôbec nebol poučený o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu, nechápe významu a následkom rozhodcovskej zmluvy, preto nemôže obstáť prípadné tvrdenie oprávneného, že povinný nemal k obsahu tvrdenie rozhodcovskej zmluvy žiadne výhrady.
19/ Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neplatný právny úkon, táto nemohla založiť oprávneného Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č. 6 vydať predmetný rozhodcovský rozsudok, preto ide o nulitný právny akt, a tým nespôsobilý exekučný titul /uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012, uznesenie NS SR 5Cdo 61/2012, ako i rozhodnutie IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011/. Súd preto v súlade s § 57 odst. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
20/ Podľa § 56 odst. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
21/ Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, exekučný súd vyhovel aj návrhu na povolenie dokladu exekúcie, pretože exekúcia je zastavená, avšak voči uzneseniu o zastavení konania je možné podať odvolanie, preto nie je vylúčené, že súdny exekútor by nemohol vykonávať kroky k vymoženiu pohľadávky. Súd preto návrhu vyhovel do času právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.
22/ O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.