Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Er-19-2017.pdf
PDF · 117.24 KB
No categories available
52Er/19/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: IMPULS-LEASING Slovakia s. r. o., IČO: 36745804, Mostová 2, 811 02 Bratislava, zastúpený advokátska kancelária URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnej: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/ XX, XXX XX J., zastúpená JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou, so sídlom Nám. M.R. Štefánika 10, 010 01 Žilina, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Kohút, nástupca JUDr. Juraja Kašinského, Exekútorský úrad so Mičinská cesta 35, 97401 Banská Bystrica, pre vymoženie sumy 111.032,58 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 3.931,20 Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 2.355,23 Eur a trov exekúcie, o námietkach povinnej proti exekúcii takto
rozhodol:
I. Súd námietkam povinnej zo dňa 24.03.2017 voči exekúcii vyhovuje.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 216692 zo dňa 6.3.2017 bol súdny exekútor v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou asociáciou rozhodcovských súdov z.z.p.o. v Banskej Bystrici, č.k. SARS 69/2016 dňa 12.12.2016. Právoplatnosť nadobudlo dňa 16.12.2016 a vykonateľnosť dňa 20.12.2016.
2. Dňa 27.3.2017 doručila povinná súdnemu exekútorovi podanie zo dňa 24.3.2017 označené ako námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 30.3.2017.
3. Povinná v námietkach proti exekúcii uviedla, že upovedomenie o začatí exekúcie prevzala osobne v mieste sídla exekútorského úradu dňa 13.3.2017. namietala, že rozhodcovský rozsudok č.k. SARS 69/2016 dňa 12.12.2016 tvoriaci podklad začatej exekúcie, jej nebol vôbec doručený do vlastných rúk v zmysle platných právnych predpisov, došlo k pochybeniu rozhodcovského súdu pri doručovaní rozsudku, trpí vadou formálnej vykonateľnosti, teda sa nestal vykonateľným, a je nevyhnutné, aby súd exekúciu zastavil, pričom exekučný súd nemal vydať poverenie súdnemu exekútorovi. Poukázala na to, že od 25.7.2015, kedy došlo k prevodu práva povinností vo vzťahu k leasingovým zmluvám ktoré boli predmetom žaloby z pôvodného nájomcu obchodnej spoločnosti BELLINGER TRANSPORT, s.r.o., so sídlom Františkánska 7746/22, Trnava na nástupcu: Zuzana Zacharová - BELLIGER LOGISTICS, so sídlom Trstínska 9, Trnava (do 14.8.2015), potom Trstínska 2/A, Trnava, IČO: 40906744, prebiehala všetka komunikácia s týmto subjektom, aj všetka komunikácia bola oprávneným zasielaná na adresu Trstínska 2/A, Trnava (vrátane odstúpenia od leasingovej zmluvy) a povinný ju vždy preberal a nemaril sa prevzatiu zásielok. Táto adresa bola uvedená aj v žalobnom návrhu oprávneného doručenom rozhodcovskému súdu a v žiadosti o zaslanie žalobnej žiadosti zo dňa 3.11.2016. Povinná poukázala na rozhodnutie NS SR č. 4Cdo/190/2012, podľa ktorého zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002
Z.z. bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia O.s.p., pričom pri doručovaní rozhodcovského rozsudku musí byť dodržaný postup uvedený v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p., pričom dodržanie tohto postupu musí byť preukázané na doručenke. Analogicky možno rozsudok použiť aj za aktuálnej právnej úpravy doručovania upravenej v Civilnom sporovom poriadku (§111, 106, 107 a 223). Do pozornosti súdu dala aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/321/2010, podľa ktorého zákon o rozhodcovskom konaní zakotvuje domnienku doručenia písomnosti už jej zaslaním doporučenou zásielkou do miesta trvalého pobytu adresáta (ak ide o FO) a ide tu tak o zákonom výslovne prípustnú alternatívu k reálnemu prevzatiu zásielky adresátom na príslušnej adrese, podmienkou uplatnenia tejto domnienky je však nemožnosť reálneho doručenia ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie skutočností, či tzv. evidenčná resp. doručujúcemu posledná známa adresa pobytu adresáta je jeho skutočnou adresou. Povinná má za to, že v rozhodcovskom konaní pri doručovaní rozsudku toto nebolo vôbec skúmané, súd nevykonal primerané úsilie na objasnenie skutočnosti rozhodujúcej a vrátenie mu zásielky s poznámkou pošty „adresát neznámy“ (len domnienka povinnej, nakoľko nie je možné nahliadnuť do rozhodcovského spisu a oboznámiť sa s obsahom doručenky) ho bez ďalšieho nemohlo oprávňovať na považovanie zásielky za doručenú a takto ani k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Povinná uviedla, že dňa 7.12.2016 mala vydaný nový občiansky preukaz s uvedením novej adresy trvalého pobytu Javorová 6632/42, Trnava (priložená fotokópia), teda pred vydaním rozsudku zmenila adresu v registri obyvateľov, zmenu telefonicky oznámila aj právnemu zástupcovi oprávneného JUDr. Remšíkovi. Pretože k rozhodcovskému rozsudku nebola pripojená doručenka, povinná sa domnieva, že rozhodcovský súd musel uplatniť domnienku doručenia uvedenú v § 25 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorej použitie je v zmysle uvedenej judikatúry neprípustné. Uviedla, že jej nebolo ešte v rámci rozhodcovského konania doručené ani vyjadrenie žalobcu k nej tvrdeným skutočnostiam obsiahnutým v jej vyjadrení k žalobe, neboli jej doručené znalecké posudky o ktoré sa opiera žalovaný [hic!] (správne žalobca), čím jej bolo odopreté ústavné právo na súdnu ochranu, bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania zakotvená v §17 zákona o rozhodcovskom konaní. Pre nedoručenie rozhodcovského rozsudku sa podľa povinnej malo rozhodcovské konanie podľa prechodných ustanovení zákona o rozhodcovskom konania v súvislosti s jeho novelou zákonom č. 125/2016 Z.z. zastaviť ku dňu 31.12.2016 pre nesplnenie podmienok účinných od 1.1.2017. Upozornila na účinnosť uvedenej novely od 23.3.2016, že celé konanie trvalo menej ako 3 mesiace, ako aj na podozrivé konanie rozhodcovského súdu, kedy Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou asociáciou rozhodcovských súdov z.z.p.o., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 37 888307 bol ku dňu 31.12.2016 zrušený pre nesplnenie podmienok, ku dňu 8.3.2017, a jeho zriaďovateľ, Obchodný súd, s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra dňa 8.2.2017 zmenil sídlo na Okružná 3239, Modra, došlo k zmene konateľa na Jozefa Baláža. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti Footbal Planet s.r.o., Obchodný súd s.r.o. zanikol zlúčením s inými spoločnosťami a spoločnosť Footbal Planet s.r.o. sa stala jej právnym nástupcom. Povinnej sa nepodarilo kontaktovať právnych nástupcov za účelom nahliadnutia do spisu, má dojem, že došlo k podvodnému konaniu. Pre nedoručenie rozsudku nemohla podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby súd jej námietkam vyhovel, exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného k úhrade trov právneho zastúpenia vo výške 663,33 eur. Povinná pripojila ako dôkazy dodatok k leasingovej zmluve zo dňa 25.7.2015, výpis z obchodného registra spoločnosti Obchodný súd s.r.o, spoločnosti Footballl Planet s.r.o., kópiu občianskeho preukazu povinnej, výpis zo živnostenského registra povinnej, oznámenie z 8.3.2017 v Obchodnom vestníku 47/2017 o zrušení stáleho rozhodcovského súdu, kópiu upovedomenia o začatí exekúcie zo 7.3.2017 s kópiou doručenky o prevzatí dňa 13.3.2017.
4. Oprávnený doručil súdnu dňa 11.4.2017 vyjadrenie k námietkam povinnej v ktorom uviedol, že mu bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 16.12.2016 doručený dňa 3.1.2017 s vyznačenou doložkou o právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá je verejnou listinou a pokiaľ sa nepreukáže opak, platí pravdivosť toho čo sa v nej potvrdzuje. Uvedený rozsudok sa tak stal exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, oprávnený tak nemal dôvod skúmať splnenie zákonných predpokladov. Uviedol, že rozhodcovský súd postupoval podľa § 105 a nasl. CSP. Uviedol, že povinnú v žalobe označil nasledovne: Zuzana Zacharová - BELLIGER LOGISTICS, s miestom podnikania: Trstínska 2/A, Trnava, zapísaná v živnostenskom registri Okresného úradu Trnava. Odbor živnostenského podnikania, č. živnostenského registra 207-18180, nar. 27.12.1977, trvale bytom Ulica Zelená 8296/2, Trnava, po podaní žaloby bol vyzvaný rozhodcovským súdom na doloženie potvrdenia o trvalom pobyte žalovanej, čo oznámil listom zo dňa 2.11.2016. Oddelenie správy registrov, odbor registrov matrík a hlásenia pobytu SVS Ministerstva vnútra SR uviedlo evidovaný trvalý pobyt povinnej na
adrese: Zelená 8296/2, Trnava. Povinná sa o existencii rozhodcovského konania dozvedela okamihom doručenia žaloby oprávneného, potom podaním zo dňa 11.11.2016 sa vyjadrila k žalobe oprávneného a v tomto podaní neuviedla skutočnosti pre ktoré by jej mali byť písomnosti doručované na inú adresu ako uvedenú v registri obyvateľov, preto logicky jej rozhodcovský súd doručoval písomnosti na adresu Zelená 8296/2, Trnava, bolo jej povinnosťou oznámiť súdu zmenu adresy trvalého pobytu, keďže táto nenastáva vydaním občianskeho preukazu, poprel že by povinná oznámila oprávnenému alebo jeho štatutárovi JUDr. Jurajovi Remšíkovi zmenu adresy. Preto došlo k riadnemu doručeniu rozsudku podľa platnej úpravy § 106 ods. 1 Civilného sporového priadku a rozsudok spĺňa materiálne aj formálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Nakoniec uviedol, že Okresný súd Trnava vytvoril vydaním poverenia pre súdneho exekútora pre oprávneného a povinnú právnu istotu a súčasne legitímne očakávania oprávneného užívať svoj majetok - pohľadávku posilnenú ochranou konajúcim rozhodcovským súdom v rámci dozoru nad exekúciou voči majetku povinnej, vydaním uznesenia o zastavení exekúcie by oprávnený stratil nadobudnutú právnu istotu a legitímne očakávanie užívať svoj majetok, odňala by sa mu súdna ochrana jeho práv a možnosť dosiahnuť vykonanie existujúceho exekučného titulu. Uplatnil si trovy exekúcie vo výške 322,83 eur. Navrhol námietky povinnej proti exekúcii zamietnuť, námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietnuť a priznať oprávnenému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Priložil žalobný návrh zo dňa 24.10.2016, výzvu Obchodného súdu s.r.o. zo dňa 31.10.2016, predloženie potvrdenia o trvalom pobyte žalovaného zo dňa 2.11.2016 a vyjadrenie žalovanej zo dňa 11.11.2016.
5. Súd si výzvou zo dňa 23.6.2017 vyžiadal od spoločnosti Football Planet s.r.o. rozhodcovský spis, výzvu sa nepodarilo doručiť adresátovi. Šetrením OOPZ Modra bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza trávnatý neudržiavaný pozemok na ktorom sa nachádza opustená budova bez okien, v susedstve bolo zistené, že tento pozemok je viac rokov neobývaný a na pozemku neboli spozorované dlhodobo žiadne osoby. Súd telefonicky kontaktoval rozhodcu o poskytnutie informácie, kde by sa mohol nachádzať rozhodcovský spis. Rozhodca JUDr. Jakub Kajba uviedol, že nemá vedomosť, kde by mohol byť spis, pričom v súčasnosti už rozhodcovský súd zanikol.
6. Z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že spoločnosť Football Planet s.r.o. bola dňa 26.1.2018 vymazaná, potom ako bola dňa 26.10.2017 zrušená na základe zmluvy o zlúčení a jej právnym nástupcom je spoločnosť DANO s.r.o., so sídlom Okružná 3239, Modra, IČO: 36177725, konateľom je Carlos Alejandro Maravilla Ramirez, Regina Way 950, Dixon, California 956 20, Spojené štáty americké. Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov vyplýva, že povinná ukončila trvalý pobyt na adrese Ulica Zelená 8296/2, Trnava a od uvedeného dňa je prihlásená na adrese Javorová 6632/42, Trnava - Modranka. Z obsahu výpisu zo štatistického registra organizácii plynie, že pôvodný zriaďovateľ Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu, a to Slovenská asociácia rozhodcovských súdov z.z.p.o. sídli na adrese Modra 3239, 900 01 Modra, t.j. v budove bez okien, dlhodobo opustenej a neužívanej.
7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
8. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti,
ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
9. Podanie povinnej zo dňa 24.3.2017 obsahujúce námietky povinnej súd podľa obsahu vyhodnotil ako námietky proti exekúcii a ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Námietky boli podané oprávnenou osobou, povinnou, v zastúpení jej právnou zástupkyňou, doručené boli súdnemu exekútorovi dňa 27.3.2017 o 15:00 hod. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 13.3.2017. Námietky boli podané včas, v posledný deň 14-dňovej lehoty. Námietky obsahujú náležitosti vymedzené v § 127 CSP a v § 39 ods. 1 EP per analogiam. Súd po riadnom preštudovaní námietok povinnej proti exekúcii a oboznámení sa s príslušným dôkazovým materiálom k námietkam zaujal nasledovné stanovisko: 10. Exekučným titulom v danom prípade je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou asociáciou rozhodcovských súdov z.z.p.o. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37888307, č.k. SARS 69/2016 dňa 12.12.2016. Právoplatnosť nadobudlo podľa doložky zo dňa 22.12.2016 dňa 16.12.2016 a vykonateľnosť dňa 20.12.2016. V rozhodnutí súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 111.032,58 Eur spolu s príslušenstvom, trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 3931,20 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2355,23 Eur. Povinná vo svojich námietkach (jej argumentácia sa prelína s argumentáciou týkajúcou sa zastavenia konania) uvádza, že rozhodcovský rozsudok jej nebol riadne doručený, preto sa nestal vykonateľný, poverenie nemalo byť vydané, exekučný titul trpí vadou formálnej vykonateľnosti, v rozhodcovskom konaní vedúcom k vydaniu rozsudku došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov nedoručením vyjadrenia oprávneného povinnej a nedoručením znaleckého posudku povinnej, nebolo zastavené rozhodcovské konanie po nedodržaní podmienok v súvislosti s novelou č. 125/2016 Z.z. zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., došlo k podvodnému konaniu pri zrušovaní zriaďovateľa súdu.
11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
13. Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 2 orgán na to oprávnený. Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa opatrí potvrdením o vykonateľnosti ministerstvo. Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.
14. Podľa § 44 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.
15. Podľa § 25 ods. 1 ZoRK, Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
16. Podľa § 25 ods. 2 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.
17. Podľa § 25 ods. 3 ZoRK, zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu8c) za doručenú aj doručením do elektronickej schránky.
18. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.
19. Podľa § 54c ods. 2 ZoRK, rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli právoplatnosť bez možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
20. Súd uvádza, že formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne naplnené. Vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu (pozri výklad k § 41 až 43 EP), alebo na rozhodnutí bola vyznačená vykonateľnosť, ale na základe poznatkov zo spisu sa dôjde k záveru, že doložka vykonateľnosti bola vyznačená omylom alebo nesprávne, to znamená, že rozhodnutie v skutočnosti nie je vykonateľné. Najčastejším pochybením v tomto smere je nesprávne posúdená otázka náhradného doručovania exekučného titulu, prípadne doručovanie vo veciach, v ktorých je náhradné doručenie vylúčené (platobný rozkaz). Skúmaním vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. Nejde pri tom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. V tejto súvislosti treba uviesť, že uplatnený postup a prijaté právne závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď napr. uznesenie z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M Cdo 3/2011). Takéto oprávnenie má exekučný súd aj keď účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. V prípade zisteného nedostatku v tomto smere je exekučný súd oprávnený konštatovať nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
21. Súd konštatuje, že námietka smerujúca k nevykonateľnosti exekučného titulu je zásadnou námietkou, ktorú exekučný súd vždy skúma, a to či už pri rozhodcovských rozhodnutiach, alebo prípadne aj pri súdnych rozhodnutiach, nakoľko len vykonateľné rozhodnutie ukladajúce povinnosť plniť môže byť podkladom pre vedenie exekúcie. Súd pre tieto účely pripája dotknuté rozhodcovské (prípadne súdne)spisy, za účelom preskúmania dôvodnosti námietky. Súd sa pokúsil pripojiť a preskúmať rozhodcovský spis za účelom posúdenia námietky povinnej. V prejednávanom prípade sa súdu nepodarilo napriek, šetreniu a výzvam pripojiť rozhodcovský spis, nakoľko Rozhodcovský súd bol zrušený, a budova kde by mal sídliť je podľa zistení polície opustená. Vzhľadom na uvedené, nebolo možné preveriť, či rozhodcovský rozsudok č.k. SARS 69/2016 zo dňa 12.12.2016 bol skutočne doručený žalovanej. Súd konštatuje, že došlo k zrušeniu rozhodcovského súdu, a jeho právny nástupca spoločnosť Football Planet s.r.o. bola tiež zrušená s právnym zástupcom spoločnosťou DANO s.r.o.. Obidvaja právni nástupcovia mali resp. majú sídlo na adrese známej v súvislosti s likvidáciou mnohých obchodných spoločností: Okružná 3239, Modra v opustenej budove bez okien, konateľom je osoba s adresou v Spojených štátoch amerických. Preto sa nepodarilo zabezpečiť rozhodcovský spis rozhodcovského súdu, jeho zabezpečenie nie je reálne a jeho obsah možno rekonštruovať len z účastníkmi predložených listín. Napriek tomu v podaní povinnej boli popísané viaceré skutočnosti, ktoré v súhrne dôvodne spochybňujú správnosť postupu rozhodcovského súdu pri doručovaní rozhodcovského rozsudku,
a teda oprávnenosť vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na tomto rozhodnutí. Súd konštatuje, že povinná preukázala, že dňa 07.12.2016 zmenila trvalý pobyt, čo vylučovalo doručenie rozhodcovského rozsudku na jej pôvodnú adresu trvalého pobytu, ako aj novú adresu trvalého pobytu, ktorá rozhodcovskému súdu nemohla byť známa. Súčasne vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.11.2016 povinná označila ako adresu pre doručovanie adresu miesta podnikania Trstínska 2/A, 917 01 Trnava.
22. Súd opätovne uvádza, že v prejednávanom prípade sa nepodarilo napriek výzve a šetreniu zabezpečiť rozhodcovský spis a tým osvedčiť priebeh ako došlo k doručovaniu rozhodcovského rozsudku č.k. SARS 69/2016 zo dňa 12.12.2016, pretože došlo k zrušeniu zriaďovateľa rozhodcovského súdu, a jeho právny nástupca spoločnosť Football Planet s.r.o. bol tiež zrušená s právnym zástupcom spoločnosťou DANO s.r.o.. Rozhodcovský rozsudok mal byť povinnej doručený v zmysle ustanovenia § 25 ZoRK. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia, „ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti“. Podľa odseku 4, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. Preto pre rozhodcovský rozsudok ako súdnu písomnosť platí výnimka doručovania podľa odseku 4 § 25. V dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu je uvedené, že sa uplatní všeobecný koncept doručovania, ktorý bol platný aj podľa platného znenia zákona. Vychádzajúc z týchto úvah súd a za situácie, kedy nemal k dispozícii rokovací poriadok rozhodcovského súdu upravujúci postup pred ním (podľa § 14 ZoRK), za neexistencie výslovného ustanovenia v ZoRK posúdil, že by sa mala aplikovať všeobecná úprava doručovania v civilnom procese, ktorú upravoval ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 105 až §116 a § 223. Doručovanie do vlastných rúk sa tam riadi zásadou prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch a zodpovednosti za riadny priebeh konania, ktorá je esenciou prejednacieho princípu (čl. 8 Civilného sporového poriadku). Pri písomnostiach doručovaných do vlastných rúk môže ich prijatie na doručenke potvrdiť adresát zásielky alebo ním splnomocnená alebo poverená osoba.
23. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
24. Podľa § 111 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. (3) Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
25. Podľa § 223 Civilného sporového poriadku, rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.
26. Vychádzajúc z uvedeného, súd za situácie, kedy nemal k dispozícii spis rozhodcovského súdu preukazujúci doručovanie (podľa § 14 ZoRK), za neexistencie výslovného ustanovenia v ZoRK vychádzajúc z toho, že by sa mala aplikovať všeobecná úprava doručovania v civilnom procese, ktorú upravoval ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 105 až §116 a § 223. Doručovanie do vlastných rúk sa tam riadi zásadou prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch a zodpovednosti za riadny priebeh konania, ktorá je esenciou prejednacieho princípu (čl. 8 Civilného sporového poriadku). Pri písomnostiach doručovaných do vlastných rúk môže ich prijatie na doručenke potvrdiť adresát zásielky alebo ním splnomocnená alebo poverená osoba. Oprávnený v písomnej komunikácii s rozhodcovským súdom uvádzal adresu povinnej „Ulica Zelená 8296/2, Trnava, a uvádzal aj jej adresu miesta podnikania: 917 01 Trnava, Trstínska 2/A (uviedol to v žalobe z 24.10.2016 a v potvrdení zo dňa 2.11.2016). Aj rozhodcovský súd operoval s obidvoma adresami, ako vyplýva z jeho výzvy zo dňa 31.10.2016, a do hlavičky rozsudku uviedol len jej adresu
podľa registra obyvateľov, ktorá v čase vyhotovenia rozsudku dňa 12.12.2016 však bola neaktuálna, a na ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou doručoval povinnej samotný rozsudok. Pričom samotná povinná vo svojom vyjadrení k žalobe označila adresu pre doručovanie, a to adresu svojho miesta podnikania. Súd napriek viacerým výzvam a šetreniu nemohol pripojiť rozhodcovský spis. Tu vznikla situácia, kedy oprávnený uvádza, že žalovaná by mala dokázať nedoručenie zásielky a na druhej strane žalovaná namieta, že nemalo byť vôbec vydané poverenie. Súd konštatuje, že pri vydávaní poverenia, sa neskúmajú doručenky zo spisov, tieto sa skúmajú až na prípadné námietky ako v tomto konaní. Súčasne však nie je na žalovanej, aby dokázala, že jej nebol doručený rozhodcovský rozsudok, nakoľko dokázať, že sa niečo nestalo je v rozpore s princípmi súdneho konania a dokazovania. Vždy sa dokazuje, že sa niečo stalo a nie nestalo. Tu však vyvstáva otázka, ako uvedené vyhodnotiť, keď neexistuje za súčasného stavu rozhodcovský spis. Do úvahy by prichádzalo zamietnuť námietky vychádzajúc z jednej pečiatky vyhotovenej Rozhodcovským súdom, na ktorej je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom námietky povinnej by sa nezohľadnili, nakoľko je tu pečiatka neexistujúceho subjektu, ktorej správnosť sa nedá overiť, dokonca ani opätovne vyznačiť na rovnopis, lebo tak nemá kto vykonať a nemá podľa čoho vykonať. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na charakter námietky povinnej, nemožno bez preukázania doručenia rozhodcovského rozsudku jej námietky zamietnuť, ale je potrebné im vyhovieť, nakoľko ich súd považuje za dôvodné, keďže nebol preukázaný opak v podobe riadneho doručenia, a v tejto časti je exekučný titul nepreskúmateľný (z formálneho hľadiska), t.j. či riadne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda nevykonateľný. Súd je toho názoru, že ak by námietky zamietol, tak by žalovanej odňal možnosť konať pred súdom, keď bez preukázania riadneho doručenia by pokračoval súd v exekučnom konaní. Súd súčasne k legitímnym očakávaniam oprávneného uvádza, že keď podal žalobu na rozhodcovský súd, musel si byť vedomý budúcej zmeny právnej úpravy a z toho plynúcich rizík. Ak sa rozhodol, napriek uvedenému pre rozhodcovské konanie, musí niesť za uvedené zodpovednosť, v prípade nepredvídateľných okolností, ako v tomto konaní. Súd súčasne uvádza, že oprávnenému nič nebráni, aby sa so svojím nárokom obrátil na súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemajúci preukázané riadne doručenie rozhodcovského rozsudku, námietkam ako dôvodným vyhovel. Súd záverom uvádza, že povinná tak nedoručením rozsudku bola pripravená o možnosť podať prípadnú žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v tomto štádiu je pre ňu jednoduchšie dožadovať sa zastavenia exekúcie. Súd vzhľadom na námietky povinnej má za to, že tieto sú dôvodné, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by bol riadne doručený rozhodcovský rozsudok, pričom sú teda dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a to nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
27. Pokiaľ ide o podanie povinnej obsahujúce návrh na zastavenie exekúcie, súd o ňom rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj o trovách exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.