Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/36/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Radlinského 10, Bratislava, IČO: 35 799 200, v konaní zastúpenému advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o. so sídlom Červeňova 14, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanej: S. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. I.. XXXX/XX, X., o zaplatenie sumy 792,64 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 770,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,00 % ročne zo sumy 760,83 € od 1.3.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 94,30 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 3.2.2017 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu istiny vo výške 760,83 €, riadny úrok vyčíslený do 29.2.2016 vo výške 22,61 €, riadny úrok vo výške 4,75 % ročne zo sumy 760,83 € od 1.3.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vyčíslený do 29.2.2016 vo výške 9,20 €, úrok z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 783,44 € od 1.3.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 10.10.2003 poskytol žalovanej mimoriadny medziúver vo výške 4.979,09 €. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzbe mimoriadneho medziúveru vo výške 6,70 % ročne a úroková sadzba stavebného úveru vo výške 4,75 % ročne. Tiež bola dojednaná sadzba úroku z omeškania pri mimoriadnom medziúvere vo výške 5 % ročne a pri stavebnom úvere vo výške 3 % ročne. Žalovaná sa v zmluve zaviazala uhrádzať na účet stavebného sporenia sumu v minimálnej výške 34,85 € mesačne. Splátka mimoriadneho medziúveru bola dojednaná vo výške 32,33 € mesačne. Túto splátku tvorila splátka mimoriadneho medziúveru vo výške 29,87 € a poplatok za poistenie vo výške 2,46 €. V zmluve sa zmluvné strany dohodli, že po pridelení cieľovej sumy bude žalovaná splácať stavebný úver v pravidelných mesačných splátkach po 75,48 € (z toho istina a úrok vo výške 69,71 € a poplatok za poistenie vo výške 5,78 €). K preklopeniu mimoriadneho medziúveru na stavebný úver došlo dňa 31.5.2009 a to sumou vo výške 2.732,- €. K čerpaniu mimoriadneho medziúveru došlo dňa 27.10.2013. Nakoľko žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, listom zo dňa 2.2.2016 jej oznámil, že ku dňu 31.1.2016 došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého zostatku úveru. Dlžnú sumu vyčíslil k 29.2.2916 a táto pozostáva z dlžnej istiny vo výške 760,83 €, dlžného úroku vo výške 22,61 €, dlžného úroku z omeškania vo výške 9,20 €. K tejto sume si uplatnil na zaplatenie i sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania počnúc od 1.3.2016 do zaplatenia.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám napriek výzve súdu nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu opísané v podanej žalobe nepopierala.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) bez nariadenia pojednávania.. Po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, rámcovou zmluvou o poistení, notárskou zápisnicou, výzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti, kópiou doručenky, vyhlásením okamžitej splatnosti, kópiou doručenky, výpismi z účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami, úverovými podmienkami, prehľadom finančných operácií ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Ako vyplynulo zo zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, túto uzavrel žalobca so žalovanou dňa 10.10.2003. V zmluve sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí mimoriadneho medziúveru vo výške 150.000,- Sk s úrokovou sadzbou 6,7 % ročne. Tento medziúver bol poskytnutý žalovanej na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver vo výške cca. 90.000,- Sk s úrokovou sadzbou 4,75 % ročne. V zmluve boli dohodnuté podmienky poskytnutia mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, podmienky splácania ako aj následky riadneho nesplácania úveru. V zmluve bolo dojednané i platenie poplatku za poistenie, keď k poisteniu úveru došlo na základe rámcovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Cardif Slovakia, a.s.. Dňa 10.10.2003 bola na notárskom úrade J. X. v X. spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahovala vyhlásenie žalovanej ako povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e) O.s.p. a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. K preklopeniu mimoriadneho medziúveru na stavebný úver došlo dňa 31.5.2009. Stavebný úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 2.732,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie fyzických osôb, a úverové podmienky. Ako vyplynulo z písomného oznámenia žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 11.11.2015, týmto podaním žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie aktuálneho dlhu po splatnosti, ktorý ku dňu 11.11.2015 vyčíslil v sume vo výške 287,16 €. Zároveň v tomto podaní upozornil žalovanú, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy 30.11.2015, bude môcť využiť svoje právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná prevzala predmetné podanie - výzvu pred vyhlásením okamžitej splatnosti dňa 19.11.2015. Keďže žalovaná naďalej neplnila svoje zmluvné povinnosti, žalobca písomným podaním zo dňa 2.2.2016 oznámil žalovanej, že ku dňu 31.1.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého zostatku úveru. Tento vyčíslil na sumu vo výške 792,48 €. Žalovanú vyzval na úhradu predmetnej sumy do 29.2.2016. Predmetné podanie žalovaná neprevzala v odbernej lehote, zásielka bola žalobcovi vrátená dňa 24.2.2016. Z predložených výpisov z účtu a z prehľadu finančných operácií mal súd preukázanú platobnú discisplínu žalovanej.

5. Predmetom konania je nárok žalobcu titulom zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 10.10.2003.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa ods.3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré samá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

7. V danom spore niet pochybnosti o tom, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie stavebných úverov) a žalovanou ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

8. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Žalobca si uplatňoval nároky zo zmluvy o úvere, pričom nepochybne sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú súd podrobil kontrole zmluvných podmienok ex offo za účelom ochrany práv spotrebiteľa - žalovanej ako slabšej zmluvnej strany. Preskúmaním zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 10.10.2003 súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade išlo o plnenie titulom stavebného úveru poskytnutého žalovanej dňa 31.5.2009. Ide o špecifický finančný produkt stavebnej sporiteľne, kedy poskytuje svojim klientom tzv. medziúver na preklenutie obdobia, kým dosiahnu splnenie podmienok pre poskytnutie stavebného úveru. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd konštatuje, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s predpismi civilného práva, bola uzavretá platne a súd z nej vychádzal.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovanej bol dňa 31.5.2009 poskytnutý stavebný úver vo výške 2.732,- €, ktorý sa zaviazala uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Súčasťou dohody o splátkach medziúveru bola tiež dohoda, že dlžníci budú pravidelne vkladať finančné prostriedky v minimálne stanovenej výške na stavebné sporenie za účelom vytvorenia si kapitálu a tým aj splnenia podmienok pre pridelenie stavebného úveru. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že žalovaná spočiatku zmluvné povinnosti z titulu uzavretej zmluvy riadne plnila. Neskôr sa dostala do omeškania s plnením splátok, na ktorú skutočnosť reagoval žalobca tak, že ju

výzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11.11.2015 upozornil na vzniknutý dlh a poskytol jej lehotu na dodatočné uhradenie s poučením o možnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote. Predmetnú výzvu prevzala žalovaná dňa 19.121.2015. Nakoľko dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradila, žalobca využil svoje právo predčasne zosplatniť zostatok úveru a to ku dňu 31.1.2016, ktorú skutočnosť oznámil žalovanej písomným podaním zo dňa 2.2.2016. Týmto dňom (31.1.2016) sa stal splatným záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Súd mal preukázaný nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a preto následne pristúpil k preskúmaniu výšky uplatneného nároku.

10. Žalobca si v konaní okrem zaplatenia dlžnej istiny a uplatnil aj právo na zaplatenie zmluvného úroku aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd sa však s týmto jeho názorom nestotožňuje byť si vedomí odlišných právnych názorov v odbornej verejnosti. Podľa názoru súdu, pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 4,75 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného zosplatnenia úveru (t.j. do 31.1.2016), súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa názoru súdu tento nárok žalobcu má oporu v zákone, keď úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd však považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. Pre prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia považoval za nedôvodnú.

11. Súd sa vo vzťahu k účtovaniu úrokov po mimoriadnom zosplatnení úveru stotožňuje aj s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom sa uvádza: „Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného

plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.“

12. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

13. V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky, pričom splatnosť úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ oprávnený účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti poskytnutého úveru, pričom podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh v splátkach, kedy so splatnosťou každej splátky bol splatný aj úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby splácania úveru. Pokiaľ však veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, dlžník stráca výhodu splátok, avšak dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a úroky môže veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To vyplýva aj z tretej vety citovaného ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka, pokiaľ splatnosť presahuje jeden kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých sa týkajú. Takýto spôsob účtovania úrokov je zákonom stanovený aj pri situácií, kedy sa dlžník sám rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou splatnosti, čo vyplýva z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov potom súd považoval za dôvodnú žalobu v časti o zaplatenie sumy 770,03 €, keď k tejto sume dospel spočítaním sumy dlžnej istiny úveru (ku dňu predčasného zosplatnenia) so sumou dlžného úroku z omeškania vyčísleného k 29.2.2016. Súd tiež zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy uplatneného úroku z omeškania z dlžnej istiny počnúc od 1.3.2016 do zaplatenia, keď úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške nepresahujúcej výšku úroku z omeškania vyplývajúcu z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Nad priznaný nárok, a to v časti sumy uplatneného zmluvného úroku počnúc od 1.2.2016 do zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Súd mal za to, že v tomto spore boli žalobca i žalovaná čiastočne úspešnými. Súd následne vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu a žalobcovi ako v konaní úspešnejšej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,40 % účelne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník osobitným uznesením )§ 262 ods. 2 .

16. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.