Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-31-2016.pdf
PDF · 115.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: R. L., O.. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. M. XX, zastúpenej: JUDr. Igor Lakatoš, advokát, M.R. Štefánika 873/204, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 229,14 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 229,14 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 1.6.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 229,14 € spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 01.03.2012 v súlade so zákonom č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, ktorej predmetom bola činnosť žalovanej ako finančného agenta spočívajúca vo finančnom sprostredkovaní okrem iného aj v oblasti stavebného sporenia, t.j. predmetom zmluvy bolo predkladanie ponúk na uzatvorenie zmlúv o stavebnom sporení, spisovanie žiadostí o úver a vykonávanie ďalších činností za podmienok a v rozsahu zmluvy. V danom právnom vzťahu mala žalovaná postavenie podnikateľa podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Dňa 01.03.2012 v súlade s § 269 ods. 2. Obchodného zákonníka došlo následne medzi žalobcom a žalovanou k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorej predmetom je úprava podmienok vzniku nároku na výplatu mesačnej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ďalej ich výšku, podmienky ich vrátenia ako aj ďalších práv a povinností zmluvných strán. V súlade s čl. II a čl. III ods. 1 Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny má finančný agent nárok na vyplatenie nábehovej odmeny v prípade, ak splní produkčné podmienky uvedené v nábehovom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, a to minimálne v uvedenom rozsahu a jeho mesačný príjem nie je rovný alebo vyšší ako 600 €. Nábehový plán je časovo obmedzený na 12 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom finančný agent absolvuje úvodné školenie a upravuje produkčné podmienky v oblasti sprostredkovania stavebného sporenia a životného poistenia za jednotlivé sledované mesiace. Nábehová odmena sa vyplácala mesačne vo výške určenej ako rozdiel medzi sumou 600 € a mesačným príjmom finančného agenta. Žalovaná splnila uvedené podmienky v 1. - 5. mesiaci nábehového plánu, za čo jej žalobca vyplatil nábehovú odmenu v celkovej výške 458,27 €. Žalobca si uplatňuje titulom vrátenia vyplatených nábehových odmien sumu 229,14 €, predstavujúcu 50 % sumy celkovo vyplatenej nábehovej odmeny žalobcom v zmysle čl. VI ods. 1 písm. c) Zmluvy o
poskytnutí nábehovej odmeny, nakoľko k zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní došlo v 13. - 24. mesiaci od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu. Žalobca sa v súlade s čl. 6 ods. 1 písm. a) zmluvy o finančnom sprostredkovaní dohodol so žalovanou na ukončení zmluvy ku dňu 01.03.2014. Nakoľko Zmluva o finančnom sprostredkovaní uzatvorená dňa 01.03.2012 bola ukončená dohodou ku dňu 01.03.2014, t.j. v 24. mesiaci od začiatku prvého sledovaného mesiaca nábehového plánu (apríl 2012) vznikol žalobcovi v zmysle čl. VI ods. 1 písm. c) Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny nárok na 50 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny. Žalobca vyzval žalovanú na splnenie povinnosti vrátenia nábehovej odmeny vo výške 229,14 € výzvami zo dňa 04.04.2014 a 13.05.2014, a to v lehote do 31.05.2014. Nakoľko žalovaná v stanovenej lehote dlh neuhradila, dostala sa dňom 01.06.2014 do omeškania so zaplatením dlhu.
2. Okresný súd Vranov nad Topľou vydal dňa 13.09.2016 platobný rozkaz č.k. 8C/31/2016-22, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní zaplatiť žalobcovi sumu 229,14 € s príslušenstvom, alebo podať v tej istej lehote odpor.
3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor, súd preto platobný rozkaz uznesením č.k. 8C/31/2016-46 zo dňa 27.10.2016 zrušil.
4. Žalovaná v odpore uviedla, že spolupráca so žalobcom a Zmluva o poskytnutí nábehovej odmeny, ako aj Zmluva o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve bola uzatvorená k 01.03.2012 s okamžitým prijatím do nábehového plánu. Dohoda o ukončení spolupráce bola uzatvorená k 01.03.2014. Poukázala na to, že uplatnená suma storna nábehovej odmeny nie je totožná so sumou uvedenou v liste „Posledná výzva pred zahájením vymáhania“ a v liste zo dňa 10.04.2014 „Výzva na úhradu dlžných pohľadávok“ ako aj v doručenej odpovedi na reklamáciu od žalobcu zo dňa 12.05.2014.
5. Žalobca k odporu žalovanej podal vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalovaná v podanom odpore potvrdzuje existenciu zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o finančnom sprostredkovaní a následnej Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny uzavretých so žalobcom dňa 01.03.2012. Na základe osobitnej zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny vyplatil žalobca žalovanej celkovo za obdobie prvých piatich mesiacov nábehového plánu nábehovú odmenu vo výške 458,27 €. K ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a žalovanou došlo na základe požiadavky žalovanej dohodou ku dňu 01.03.2014. Po skončení platnosti zmluvy bola žalovaná v súlade s § 16 ods. 2 písm. e) zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve vymazaná z registra sprostredkovateľov vedeného Národnou bankou Slovenska. K zániku Zmluvy o finančnom sprostredkovaní došlo v 24. mesiaci nábehového plánu a v súlade so zmluvnými podmienkami Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny vznikol žalobcovi nárok na vrátenie sumy vo výške 229,14 Eur. Žalovaná podpisom Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny súhlasila s podmienkami vzniku nároku na nábehovú odmenu ako aj povinnosťou jej vrátenia, ktorá je formulovaná jasne a pre tento prípad znie: „finančný agent je povinný vrátiť nábehovú odmenu vo výške 50 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny v prípade zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní v 13. - 24. mesiaci od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu (ČI. VI ods. 1 písm. c))". Zároveň v súlade s čl. VII ods. 4 Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny zánikom Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny nezaniká nárok finančného agenta na nábehovú odmenu, ktorý mu vznikol pred zánikom zmluvy rovnako tak nezaniká ani povinnosť finančného agenta vrátiť nábehovú odmenu v súlade s dojednaniami podľa čl. VI Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny. Pri vyčíslení nábehovej odmeny po ukončení spolupráce došlo k chybnému určeniu storno dôvodu uvedeného v čl. VI Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny. Chyba bola odstránená v priebehu júna 2014 a správne sa jedná o sumu 229,14 €, ktorá predstavuje storno kvótu 50 % z celkovo vyplateným nábehových odmien, nakoľko došlo k naplneniu dôvodu vrátenia nábehovej odmeny podľa čl. VI. ods. 1 písm. c) Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa so Zmluvou o finančnom sprostredkovaní uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 01.03.2012, Zmluvou o poskytnutí nábehovej odmeny zo dňa 01.03.2012, tabuľkou storno nábehovej odmeny, Dohodou o ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 01.03.2014, výzvou na úhradu dlžných pohľadávok adresovanej žalobcom žalovanej, odporom žalovanej, listinnými dokladmi doručenými k odporu - Zmluva o finančnom sprostredkovaní, Zmluva o poskytnutí nábehovej odmeny, Dohoda o ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní, oznámenie o výmaze z Registra sprostredkovateľov poistenia, výzva na úhradu dlžných pohľadávok, odvolanie k výzve, odpoveď na reklamáciu, provízny a odmeňovací poriadok,
rozpis vyplácania nábehových odmien, zoznam poistných zmlúv a reklamácia k storno zmluvám, písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
7. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 01.03.2012 podľa príslušných ustanovení zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších právnych predpisov a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo finančné sprostredkovanie v oblasti poisťovníctva a stavebného sporenia za podmienok a iba v rozsahu dohodnutom v tejto zmluve. 8. Dňa 01.03.2012 uzatvoril žalobca so žalovanou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny, predmetom ktorej bolo určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán.
9. V zmysle článku II Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny výška mesačnej nábehovej odmeny sa určí ako rozdiel medzi sumou 600 € a sumou provízii za sprostredkovanie netto kusov stavebného sporenia pre stavebnú sporiteľňu a sprostredkovanie netto kusov životného poistenia pre poisťovňu, na ktoré vznikol finančnému agentovi nárok v danom kalendárnom mesiaci na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzavretej medzi zmluvnými stranami. Nábehová odmena sa poskytuje mesačne počas dvanástich za sebou nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
10. V zmysle článku III Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny finančný agent má právo na nábehovú odmenu v prípade splnenia nábehového plánu za konkrétny mesiac nábehového plánu aspoň na minimálnej úrovni stanovenej v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a zároveň výška provízii za sprostredkovanie netto kusov stavebného sporenia a sprostredkovanie netto kusov životného poistenia spĺňajúceho podmienky uvedené v prílohe č. 1, na ktoré vznikol finančnému agentovi nárok voči stavebnej sporiteľni a poisťovni za príslušný mesiac na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní, bude nižšia ako 600 €. Nábehový plán trvá 12 kalendárnych mesiacov a začína kalendárnym mesiacom, v ktorom finančný agent absolvuje Wüstenrot úvodné školenie.
11. Žalovaná splnila podmienky uvedené v článku II a III Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny v 1. až 5. mesiaci nábehového plánu, preto žalobca vyplatil žalovanej nábehovú odmenu v celkovej výške 458,27 €.
12. Podľa článku VI Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny finančný agent je povinný vrátiť nábehovú odmenu vo výške: a) 100 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny v prípade stornovania viac ako 50 % poistných zmlúv v životnom poistení uzatvorených v sledovanom nábehovom období, do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu; porušenia podmienky, že finančný agent je v čase uzatvorenia tejto zmluvy blízkou osobou zmluvných partnerov poisťovne a stavebnej sporiteľne na pozícii agentúrneho riaditeľa, finančného manažéra alebo Wüstenrot centra, pokiaľ sa táto skutočnosť zistí do uplynutia 24 mesiacov od účinnosti tejto zmluvy; v prípade zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní do uplynutia šiestich mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu; b) 75 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny v prípade zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní v 7. až 12. mesiaci od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu, c) 50 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny v prípade zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní v 13. až 24. mesiaci od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu.
13. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 01.03.2014 Dohodu o ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 01.03.2012, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na ukončení platnosti a účinnosti zmluvy o finančnom sprostredkovaní ku dňu 01.03.2014.
14. V zmysle článku 6 písm. a) Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, táto zmluva zaniká kedykoľvek písomnou dohodou zmluvných strán. 15. Podľa článku 4 písm. be) Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, právnym následkom ukončenia tejto zmluvy je povinnosť vrátiť poisťovni a stavebnej sporiteľni príslušnú neprináležiacu províziu, resp. storno províziu, na ktorú im vzniklo právo v zmysle províznych poriadkov, a to vo výške určenej v províznych poriadkoch; poisťovňa a stavebná sporiteľňa vyzvú finančného agenta na zaplatenie storno provízii.
16. K zániku Zmluvy o finančnom sprostredkovaní došlo v 24. mesiaci nábehového plánu a v súlade s článkom 12 písm. b) vznikol žalobcovi nárok na vrátenie 50 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny, t.j. sumy 229,14 €.
17. Výzvou na úhradu dlžných pohľadávok zo dňa 04.04.2014 vyzval žalobca žalovanú na vrátenie nábehovej odmeny najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
18. Na výzvu žalobcu reagovala žalovaná listom zo dňa 13.04.2014, v ktorom uviedla, že nie je si vedomá nedodržania zmluvných podmienok, prijatia neoprávnene vyplatenej provízie ako aj storna zmlúv počas nábehovej odmeny, či akýchkoľvek iných nevysporiadaných záväzkov voči poisťovni a stavebnej sporiteľni, ktoré by jej vznikli počas trvania zmlúv, preto požiadala o preskúmanie storna nábehovej odmeny. Požiadala o prehľadný, podrobný rozpis vyplácania odmien počas trvania zmlúv a provízny poriadok. Žalobca žalovanej zaslal list - Odpoveď na reklamáciu, v ktorom opätovne poukázal na vznik jeho nároku na vrátenie provízii a zaslal žalovanej podrobný rozpis vyplácaných nábehových odmien a provízny a odmeňovací poriadok.
19. Následne listom - Posledná výzva pred zahájením vymáhania zo dňa 13.05.2014 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej sumy, a to najneskôr v termíne do 31.05.2014.
20. Žalovaná listom - Reklamácia k storno zmluvám poukázala na skutočnosť, že jej bol doručený Provízny a odmeňovací poriadok účinný od 01.02.2014 a nie z obdobia platnosti zmlúv. Uviedla, že z celkového počtu uzatvorených poistných zmlúv v životnom poistení v sledovanom nábehovom období nebola žiadna doposiaľ stornovaná, a preto si nie je vedomá nedodržania zmluvných podmienok a žiadneho dlhu na províziách a odmenách vo výške 458,27 €.
21. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že do nábehového plánu podľa zmluvy vstúpila k 01.03.2012, zotrvala v ňom asi 5 mesiacov, keď plnila nábehový plán. Počas tejto doby bola podmienená, aby plnila produkciu. Z toho jej následne bola vyplácaná nábehová odmena vo výške tej provízie, o ktorú poisťovňa žiadala listom zo dňa 04.04.2014, t.j. vo výške 458,27 €. Následne túto znížili na 229,14 €. Keď ich žiadala listom o vyjadrenie k dlžnej sume, zaslali jej provízny poriadok platný s účinnosťou od 01.02.2014. Až po podpísaní zmlúv sa dozvedela, že nábehový plán môže začať plniť až po registrácii v NBS. Registrovaná bola k dátumu 12.03.2012 a takisto ku dňu 12.03.2014 bola vyradená z tejto registrácie.
22. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.09.2017 uviedol, že žalovaná sa zúčastnila úvodného školenia v dňoch 3.- 5.4.2012. V súlade s čl. III ods. 2 zmluvy o nábehovej odmene sa začal nábehový plán v mesiaci apríl 2012 a skončil v mesiaci marec 2013. Zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla dohodou o ukončení zmluvy dňa 1.3.2014 (čl. 6 ods. 1 písm. a) zmluvy o finančnom sprostredkovaní). Keďže k zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní došlo v období jedného roka po uplynutí sledovaného obdobia, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie nábehovej odmeny vo výške 229,14 € (50 % z vyplatenej sumy).
23. Žalovaná podaním zo dňa 11.10.2017 vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že ide o obchodno- právny vzťah a spor, kde právnym titulom vrátenia finančných odmien je vydanie bezdôvodného obohatenia. Obchodný zákonník inštitút premlčania neupravuje a preto platí úprava podľa § 107 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa toto právo premlčí za dva roky, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Lehota na uplatnenie tohto nároku na súde začala plynúť najneskôr 02.03.2014 a skončila 02.03.2016. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu cca 03.05.2016, teda po uplynutí lehoty na uplatnenie. Jeho nárok je premlčaný.
24. Žalobca sa k námietke premlčania vyjadril podaním zo dňa 06.12.2017, v ktorom zdôraznil, že v zmysle dlhodobo ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít sa premlčanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch spravuje právnou úpravou Obchodného zákonníka. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Keďže žaloba bola na súde podaná v štvorročnej premlčacej dobe, námietka premlčania je neopodstatnená a nemožno na ňu prihliadať.
25. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z.z.“) finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností: a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje
26. V zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. finančným poradenstvom je poskytovanie odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní a osobných finančných plánov klientovi v súvislosti s jednou finančnou službou alebo viacerými finančnými službami vychádzajúce z nestrannej analýzy dostatočného počtu dostupných finančných služieb vrátane následného uzavierania alebo zmeny zmluvy o poskytnutí finančnej služby na žiadosť klienta, v jeho mene a na jeho účet.
28. V zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 186/2009 Z.z., finančné poradenstvo vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
29. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. finančným agentom je osoba so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Finančným agentom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu. Finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo.
30. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a na vykonávanie činnosti finančného poradcu na území Slovenskej republiky je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak. O udelení povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a o udelení povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti.
31. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
33. Podľa § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
34. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný. Medzi stranami sporu došlo dňa 01.03.2012 k uzatvoreniu Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej vykonávala žalovaná ako finančný agent pre žalobcu finančné sprostredkovanie za podmienok a v rozsahu zmluvy. Žalovaná vykonávala v zmysle článku 2 ods. 1 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní činnosť uvedenú v článku 1 bod b) tejto zmluvy pre stavebnú sporiteľňu, a to osobne, v mene stavebnej sporiteľne a na jej účet, preto má súd za to, že žalobca je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný.
37. Dňa 01.03.2012 uzavreli žalobca a žalovaná Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny, predmetom ktorej bolo určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán. Na základe Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny vyplatil žalobca žalovanej za obdobie piatich mesiacoch nábehového plánu odmenu vo výške 458,27 €, nakoľko žalovaná splnila podmienky na vyplatenie nábehovej odmeny uvedené v zmluve. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 01.03.2014 Dohodu o ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej došlo k ukončeniu platnosti a účinnosti zmluvy o finančnom sprostredkovaní ku dňu 01.03.2014. V zmysle článku VI ods. 1 písm. c) zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny vznikla žalovanej povinnosť vrátiť 50 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny, nakoľko zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla ku dňu 01.03.2004, t.j. v 24. mesiaci nábehového plánu, ktorý začal v mesiaci apríl 2012, t.j. v mesiaci, v ktorom žalovaná absolvovala Wüstenrot úvodné školenie (článok II ods. 2 zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny). Žalovaná sa zúčastnila úvodného školenia v dňoch 3.-5.4.2012. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na vrátenie nábehovej odmeny vo výške 229,14 €. Keďže došlo k naplneniu podmienok uvedených v článku VI Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi nábehovú odmenu vo výške vo výške 229,14 €, t.j. 50 % z celkovej vyplatenej odmeny vo výške 458,27 €. Žalovaná si svoju povinnosť vrátiť žalobcovi príslušnú časť poskytnutej nábehovej odmeny, ani na základe výziev žalobcu, nesplnila. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 229,14 €.
38. Nesplnením peňažného záväzku riadne a včas sa žalovaná dostala do omeškania a žalobcovi vzniklo v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka právo požadovať úroky z omeškania. Súd priznal žalobcom požadovaný úrok z omeškania, ktorý nie je v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, a to vo výške 8,25% ročne zo sumy 229,14 € od 01.06.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom došlo k márnemu uplynutiu lehoty na zaplatenie určenej vo výzve žalobcu) do zaplatenia.
39. Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania, pričom argumentovala tým, že premlčanie žalobcovho nároku sa riadi úpravou § 107 Občianskeho zákonníka, nakoľko právnym titulom vrátenia odmien je vydanie bezdôvodného obohatenia a Obchodný zákonník inštitút premlčania neupravuje.
40. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že ide o obchodný záväzkový vzťah, tak ako je definovaný v § 261 Obchodného zákonníka a spravuje sa Obchodným zákonníkom, nakoľko žalovaná mala v danom právnom vzťahu v zmysle zákona č. 186/2009 Z.z. postavenie podnikateľa, čo napokon žalovaná ani nenamietala. Sporným bolo jedine to, či sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčuje podľa § 107 Občianskeho zákonníka alebo § 397 Obchodného zákonníka. Názory súdnej praxe vo vzťahu k premlčaniu bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch zjednotil v Českej republike judikát Rc 26/2004, ktorý otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podriadil celkom úprave Obchodného zákonníka. K tomuto názoru sa vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu získanému z dôvodu neplatnosti právneho úkonu prihlásila aj súdna prax na Slovensku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.2.2004, sp. zn. 4 Obo
57/03). Tento právny názor bol následne potvrdený aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 13.12.2005, sp. zn. IV. ÚS214/04). Následne vychádzal z neho Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojej ďalšej rozhodovacej praxi (napr. rozhodnutie zo 6.10.2005, sp. zn. 5 Obo 86/2005). Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch bude podliehať režimu Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 394 ods. 2 odchylne upravuje iba premlčanie práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo iným spôsobom, Obchodný zákonník nemá žiadne osobitné ustanovenie, neznamená to však, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto (a ďalšie) práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 391 až § 408. Upravuje začiatok a plynutie premlčacej doby, ako aj jej dĺžku. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby stanovuje Obchodný zákonník v § 397. Obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú predovšetkým Obchodným zákonníkom (§ 1 ods. 2). V spojení s § 397 to znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov. Slovné spojenie „ak zákon“ použité v § 397 nevylučuje použitie aj iného ako Obchodného zákonníka. To znamená, že použitie § 397 Obchodného zákonníka je vylúčené vtedy, keď Obchodný zákonník upravuje inú premlčaciu dobu, ako aj vtedy, ak by iný zákon výslovne stanovil, že na premlčanie konkrétne vymenovaného práva sa použije iná premlčacia doba. Občiansky zákonník, ani iný zákon však takéto ustanovenie nemá. Nie je preto dôvod na použitie úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym (lex specialis). Otázka premlčania práva na jeho vydanie je riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka, a preto použitie ustanovení Občianskeho zákonníka nie je dôvodné.
41. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.