Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/31/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom PhD. v právnej veci žalobcu: 1/ M. Y., T.. XX.X.XXXX, H. N. XXX, XXX XX R., 2/ Z. Y., T.. X.X.XXX, H. N. XXX, XXX XX R., právne zastúpení JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, p r o t i žalovanému: OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova č. 5, 81 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 o zdržanie sa výkonu záložného práva a nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:

- rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX, zapísaný na LV č. XXX vedeného Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., k. ú. R., vo vlastníctve: M. Y. v podiele 3 a Z. Y. v podiele 1 ,

- pozemok, parcely registra ,,X.“, zapísané na LV č. XXX, parcela č. XXX o výmere 1130 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., k. ú. R., vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1.

- pozemok, parcele registra ,,X.“, zapísané na LV č. XXX, parcela č. XXX o výmere 1924 m2, druh pozemku - záhrady, vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., k. ú. R., vo vlastníctve M. Y.Í. v podiele 1/1.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 3.8.2017 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zdržania sa výkonu záložného práva žalovaným. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v rovnakej právnej veci podali na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 30.11.2016, pričom tunajší súd vydal dňa 20.12.2016 uznesenie č. k. 25Csp/175/2016-35, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti žalobcov.

2. V pôvodnom konaní o vydanie neodkladného opatrenia súd zároveň uložil žalobcom v I. a II. rade, aby v tejto právnej veci podali do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na príslušnom súde žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

3. Tunajší súd neodkladné opatrenie zrušil, pretože žalobcovia v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia nepodali žalobu vo veci samej.

4. V tejto aktuálne podanej žalobe žalobcovia argumentovali, že medzi žalobcami a žalovaným bola uzatvorená zmluva o OTP REFINANC úvere č. 006/5020/14SU dňa 25.2.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového spotrebného úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou vo výške 76.160,10 Eur. Zároveň žalobcovia so žalovaným uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.2.2014. predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti žalobcov.

5. Predmetný úver žalobcovia brali za účelom zabezpečenia vlastného bývania. Nie z vlastnej viny sa dostali do finančnej tiesne a omeškali sa s platením splátok úveru. Konštatovali, že v rodinnom dome bývajú žalobcovia so svojimi maloletými deťmi a rovnako v tomto dome bývajú aj rodičia žalobcu v I. rade a sestra žalobcu v I. rade so svojou dcérou. Teda ide o nehnuteľnosť, ktorá predstavuje bývanie nielen pre žalobcov, ale aj pre ich rodinných príslušníkov a preto majú naliehavý právny záujem na zachránenie nehnuteľnosti, v ktorej majú pocit domova a bezpečia. Konštatovali, že žalovaný zaslal žalobcom výzvu Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 6.10.2016, pričom nesplatená istina predstavovala sumu 74.198,24 Eur, úroky 1.817,42 Eur, úroky z omeškania vo výške 9,29 Eur a poplatky 50 Eur, pričom celý záväzok mali žalobcovia uhradiť do 10tich dní od doručenia výzvy.

6. Žalobcovia podali v aktuálnom konaní túto žalobu preto, že výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť môže predstavovať aj plnenie z neprijateľných podmienok ako sú poplatky za upomienky, zmluvné pokuty, úroky a úroky z omeškania, teda plnením v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Dôvodili, že reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku, pričom vo výške pohľadávky rozhodne nie súd ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súd, nie exekútor ale podnikateľ.

7. Uviedli, že žalovaný sa zjavne sa snaží postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu, pričom takýto výkon záložného práva považovali žalobcovia za odporujúci dobrým mravom, ako aj základným súkromnoprávnym zásadám, pričom poukázali aj na čl. 20 Ústavy SR v zmysle čl. 19 Ústavy SR, podľa ktorého je obydlie nedotknuteľné. 8. Neprimeraná súkromná autonómia a až svojvôľa v rámci výkonu záložného práva spravidla pokračuje vo forme nezákonnej uchopovacej svojpomoci vo vzťahu k predmetu dražby, ktorá je nielen hrubým porušením platného práva a ústavných práv dotknutých osôb, ale pre svoju spoločenskú škodlivosť si zaslúži aj jednoznačne spoločenské odsúdenie.

9. Uviedli, že žalovaný má možnosť využiť iný spôsob výkonu záložného práva a následnou exekúciou, v ktorej však platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. Konštatovali ešte, že v žalovanom prípade žalobcovia nepoznajú skutočnú výšku nesplateného úveru a žalovaný si sám stanovil výšku pohľadávky, pričom v zmluve o úvere sa problematickým zdajú rôzne poplatky a sankcie čo indikuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň žalobcovia opätovne žiadali o vydanie neodkladného opatrenia v tom zmysle, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe alebo mimo dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti žalobcov. Zároveň žiadali, aby súd vo veci samej rozhodol tak, že uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe alebo mimo dobrovoľnej dražby, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti žalobcov s tým, že žiadali priznať aj nárok na náhradu trov konania.

10. Písomným podaním doručeným súdu 14.9.2017 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nepopiera, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril dňa 25.2.2014 so žalobcami ako dlžníkmi zmluvu o úvere ako je špecifikovaná vyššie, v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobcom účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou, pričom návratnosť úveru bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Dôvodil, že žalobcovia ako dlžníci poskytnutý úver nesplácali riadne a včas. S predmetnou žalobou žalovaný nesúhlasil v celom rozsahu a to najmä poukazom na § 151a OZ, pričom uviedol, že neexistuje žiadna zákonná povinnosť, aby veriteľ musel uplatniť svoj nárok najskôr v súdnom konaní, pričom samotný zákon priznáva veriteľovi právo uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva. Keďže záložné právo slúži na zabezpečenie úveru žiadna finančná inštitúcia

by takýto úver klientovi neposkytla, ak by nedokázal veriteľovi istými prostriedkami zaručiť návratnosť úveru, pričom táto skutočnosť je dlžníkovi všeobecne známa. Samotným podpisom zmluvy o úvere ako aj záložnej zmluvy vyjadruje dlžník, resp. záložca slobodný a vážny súhlas s prípadným výkonom záložného práva. Poukázal aj na ustanovenia § 151d, ods. 1, 3 a § 151j, ods. 1 OZ. Argumentoval, že uvedené ustanovenie umožňuje veriteľovi predať záloh priamo na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, preto výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je podľa jeho názoru v súlade s právnym poriadkom SR. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu 12.10.2017 vyjadrili žalobcovia, ktorí opätovne poukázali na to, že sa nie z vlastnej viny dostali do finančnej tiesne a omeškali sa s platením splátok úveru. Argumentovali, že majú oprávnené obavy, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto musí byť preskúmaná nezávislým a nestranným súdom, pričom žalovaný sa zjavne snaží postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu. Výkon záložného práva týmto spôsobom považujú žalobcovia za odporujúci dobrým mravom. Zotrvali na rovnakých dôvodoch ako v žalobe a nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení.

12. Napokon k tomuto vyjadreniu žalobcov sa písomným podaním doručeným súdu 23.11.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nerozumie ako môže žalobcovia považovať výkon záložného práva v danom prípade za odporujúci dobrým mravom a zásade rovnosti účastníkov. Zo strany žalovaného ide o správanie sa v súlade s platným právom, navyše presne podľa zmluvnej dohody, v ktorej zhodne prejavili svoju vôľu obaja účastníci, čo nemožno rozhodne považovať ani za odporujúce dobrým mravom ani za porušujúce žiadne súkromnoprávne zásady. Uviedol, že žalovaný si riadne plnil všetky svoje právne povinnosti voči žalobcom, pričom žalobcovia dostali od žalovaného nimi požadované finančné prostriedky s tým, že žalovaný mal len ich slovo, že ich aj s príslušenstvom v dohodnutej dobe vrátia. Následné nesplácanie úveru žalobcami podľa nimi uzatvorenej zmluvy s následkom uspokojovania pohľadávky žalovaného výkonom záložného práva je porušením práva zo strany žalobcov nie zo strany žalovaného, nech už k tejto situácii došlo z akýchkoľvek dôvodov. Je pritom nielen v súlade s právom, ale aj zákonnou povinnosťou žalovaného ako banky, vykonávať obchody obozretne, pričom žalovaný ako banka podlieha prísnej normatívne regulácii na úrovni zákona a podzákonných predpisov. Bez primeraného zabezpečenia návratnosti úveru by vôbec zo strany žalovaného predmetný úver poskytnutý nebol a ani nemohol byť. Poukázal na to, že s ohľadom na výšku úveru poskytnutého žalobcom zo strany žalovaného rozhodne nie je predmetné zabezpečenie pohľadávky žalovaného neprimerané. Poukázal na účelovosť argumentácie žalobcov v smere týkajúcom sa neprijateľných zmluvných podmienok, pričom hoci sú žalobcovia riadne zastúpení advokátom neuviedli ani jednu konkrétnu neprijateľnú podmienku v predmetnej úverovej zmluve. Poukázal na to, že aj v prípade, že by bola sporná výška príslušenstva pohľadávky žalovaného (s čím žalovaný nesúhlasí) v danom konaní nie je v žiadnom prípade sporný nárok žalobcu na vrátenie minimálnej istiny úveru a preto žalobný návrh tak ako bol žalobcami podaný nemôže obstáť. Ak by súd uložil žalovanému povinnosť v zmysle žalobného návrhu žalobcov, došlo by zo strany súdu k nedôvodnému výrazne neprimeranému zásahu do práv žalovaného hrubo porušujúcemu princíp právnej istoty. Žalovaný ďalej uviedol, že na vyhovenie žalobného návrhu žalobcov tu nie sú hmotnoprávne predpoklady, nakoľko záložná zmluva je perfektná, zabezpečuje pohľadávku žalovaného vo vzťahu k žalobcom a bez ohľadu na jej výšku. Žalovaný má za to, že úverová zmluva je v celom rozsahu platná, pričom skutkové tvrdenia žalobcov nie sú spôsobilými prostriedkami procesného útoku vo vzťahu k žalobnému návrhu uplatnenom v tomto súdnom konaní. Opätovne navrhol žalobu zamietnuť.

13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 je rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v I. rade, na č. l. 8 a nasl. je zmluva o OTP REFINANC úvere uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným, na č. l. 13 sa nachádza vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, na č. l. 17 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16c/31/2017-17 zo dňa 31.8.2017, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva, na č. l. 22 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 12.9.2017, na č. l. 27 a nasl. je vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného, pričom toto vyjadrenie žalobcov je zo dňa 12.10.2017, na č. l. 31 sa nachádza vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.11.2017, ktorým reagoval na ostatné vyjadrenie žalobcov, na č. l. 36 a nasl. je zmluva o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti uzatvorená medzi žalobcami a

žalovaným, napokon súd oboznamuje aj dnes krátkou cestou doručený dodatok č. 1 k zmluve OTP REFINANC úvere, v ktorom bol dohodnutý odklad splátok dlžníkov z tejto úverovej zmluvy, pričom zistil tento skutkový stav:

14. Žalobcovia v I. a II. rade ako dlžníci uzatvorili so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o OTP REFINANC úvere č. 006/5020/14SU dňa 25.2.2014. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcom účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 76.160,10 Eur s tým, že úver je poskytovaný za pohyblivú úrokovú sadzbu ustanovenú ako súčet základnej úrokovej sadzby pre OTP REFINANC úvery s fixáciou na 3 roky a hrubej marže 0,60% p. a.. Základná úroková sadzba ku dňu podpísania zmluvy bola stanovená vo výške 4,59% ročne, t.j. výsledná úroková sadzba spotrebného úveru ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 4,79% ročne. Počas obdobia fixácie je úver úročný akciovou výslednou úrokovou sadzbou vo výške 3,59% ročne. Predmetný úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti

- predmet zabezpečenia spolu s poistením týchto nehnuteľností min. vo výške úveru a vinkuláciou poistného plnenia v prospech banky. Po splnení podmienok mohol dlžník čerpať úver postupne v lehote od 25.2.2014 do 23.4.2014 s tým, že nárok na čerpanie úveru končí uplynutím dňa 25.8.2015. Dlžník je povinný splatiť podľa tejto zmluvy banky istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach v počte splátok 358 s tým, že 1. splátka splatná 25.5.2014 je vo výške 346,91 Eur a 2. až 357. splatná vždy k 25. dňu v mesiaci je vo výške 346,91 Eur a posledná 358. splatná 25.2.2044 bola stanovená vo výške 344,98 Eur.

15. V zmluve je čl. V bod 2. konštatované, že jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 0,0 Eur, v zmluve je ďalej upravené, že dlžník je povinný zaplatiť banke poplatok za po a) I. upomienku vo výške 25,00 Eur a za každú ďalšiu upomienku 25,00 Eur v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky, b) zmenu zmluvných podmienok na žiadosť Dlžníka a následné vypracovanie dodatku k tejto zmluvy vo výške 150,00 Eur, ktorý je splatný v deň uzavretia dodatku, c) nečerpanie alebo nedočerpanie úveru vo výške 3% z nečerpanej alebo nedočerpanej čiastky úveru, max. 200 Eur, ktorý je splatný v deň nároku na čerpanie úveru. V prípade, ak došlo k vypovedaniu čerpania úveru je tento poplatok splatný v deň účinnosti výpovede čerpania úveru, d) posun termínov čerpania - I. posun vo výške 10 Eur/každý nasledujúci posun vo výške 33 Eur, ktorý je splatný v deň uzavretia dodatku k zmluve, e) vyhotovenie potvrdenia na základe individuálnej žiadosti klienta vo výške 17 Eur + DPH, ktorý je splatný v deň prevzatia potvrdenia, f) poplatok za hotovostnú splátku vo výške 2 Eur, ktorý je splatný v deň realizovania hotovostnej splátky, g) splatenie úveru, alebo jeho časti pred lehotou splatnosti vo výške 5% z predčasne splatenej čiastky úveru, min. 166 Eur, ktorý je splatný v deň realizácie predčasnej, alebo mimoriadnej splátky; to neplatí v prípadoch, keď Banka nie je oprávnená požadovať od Dlžníka úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením úveru podľa čl. IV tejto zmluvy, h) vystavenie súhlasu so zriadením záložného práva v prospech inej banky na druhom mieste v poradí (okrem ŠFRB) a vzdanie sa záložného práva vo výške 33 Eur, ktorý je splatný v deň prevzatia potvrdenia.

16. V zmysle § 551 uspokojenie pohľadávky banky vo výške 76.160,10 Eur s príslušenstvom a poplatkami z tejto zmluvy o úvere, resp. s odstúpenia od tejto zmluvy o úvere zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov, ktorú poberá alebo bude poberať u platiteľa mzdy je rovnako zabezpečený tento úver (čl. VIII.)

17. V rovnaký deň bola medzi rovnakými účastníkmi podpísaná aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 006/5020/14SU, kde zabezpečovanou pohľadávkou je úver z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 76.160,10 Eur. K zabezpečeniu pohľadávky uvedenej v zmluve zmluvné strany zriaďujú záložné právo pre záložného veriteľa zálohu - nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. V čl. V. tejto záložnej zmluvy je upravený výkon záložného práva v tom zmysle, že v rámci výkonu záložného práva ak pohľadávka nebude riadne a včas plnená sa záložný veriteľ môže uspokojiť po a) priamym predajom zálohu na dražbe, b) priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa, c) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (napr. v exekučnom konaní, v konaní o súdny výkon rozhodnutia) s tým, že uvedené spôsoby môže záložný veriteľ použiť v ľubovoľnom poradí.

18. Písomným podaním zo dňa 6.10.2016 označeným ako vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, žalovaný požadoval od žalobcov úhradu celého záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, ktorý predstavuje k 5.10.2016 sumu 76.074,95 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 74.198,24 Eur, úrokov vo výške 1.817,42 Eur, úrokov z omeškania vo výške 9,29 Eur a poplatkov vo výške 50 Eur s tým, že v prípade nevyrovnania záväzkov do stanoveného termínu sa tento list mal považovať za oznámenie o začatí výkonu záložného práva (predaja zálohu) podľa § 151l s tým, že banka sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu formou predaja na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

19. Tunajší súd uznesením č. k. 16C/31/2017-17 zo dňa 31.8.2017 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:

- rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na par. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX, vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., katastrálne územie R., vo vlastníctve: M. Y. v podiele 3/4 a Z. Y. v podiele 1/4,

- pozemok parcely registra "X.", zapísaný na LV č. XXX, par. č. XXX, o výmere 1.130 m2, druh pozemku

- zastavané plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., katastrálne územie R., vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1,

- pozemok parcely registra "X.", zapísaný na LV č. XXX par. č. XXX, o výmere 1.924 m2, druh pozemku

- záhrady vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., katastrálne územie R., vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1, a to až do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva.

20. Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2018 právny zástupca žalobcov uviedol, že zotrvávame na podanej žalobe tak ako bola doručená v písomnej forme súdu dňa 3.8.2017, konštatoval, že existuje úverový rámec, ktorý nepopierajú, avšak konečná splatnosť úveru je v roku 2044, čo je pomerne dlhá doba, avšak po tomto úvere bola ešte následne klientom, teda žalobcom, boli poskytnuté dva úvery, jeden vo výške 20.000 Eur a druhý vo výške 5.000 Eur. Ďalej konštatoval, že nebol dostatočný proces overenia bonity v tomto konaní žalobcov, teda klientov. Uviedol, že žalobcov kontaktujú rôzne osoby vo vzťahu k uhradeniu celej dlžnej sumy naraz. Klienti nesplácali úver aj preto, lebo bol zrušený ich úverový účet. Poukázal na čl. 5 bod 1 úverovej zmluvy, kde je široko koncipovaná možnosť výkonu záložného práva, čo vytvára významnú nerovnováhu v neprospech žalobcov, t.j. dlžníkov z tejto úverovej zmluvy. Konštatoval, že takýto výkon záložného práva by bol v rozpore s právnym poriadkom SR. Navrhoval žalobe v celom rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

21. Na tom istom pojednávaní zástupca žalovaného uviedol, že tento úver nebol postupovaný na vymáhanie pohľadávok, pričom nemal vedomosť o tom, že by došlo k jeho vymáhaniu cez žalovaným zazmluvnené spoločnosti. Uviedol, že každý zodpovedá za to, do akého úverového vzťahu vstupuje. Krátkou cestou doručil súdu ako aj protistrane dodatok č. 1 k zmluve o OTP REFINANC, kde je uvedené, že došlo k odkladu splátok, čím argumentoval, že nie je pravdou, že banka pred zosplatnením nekomunikovala s klientmi, teda so žalobcami. Uviedol, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský úver, ale išlo o úver na bývanie. Ďalej dôvodil, že úverový účet je vedený, stále existuje, pričom sa na ňom evidujú pohľadávky. Konštatoval, že nie je sporné, že došlo k čerpaniu úveru k uzatvoreniu zmluvy o úvere ako aj k záložnej zmluve. Spornosť výšky pohľadávky nemôže byť dôvodom pre negovanie výkonu záložného práva tak ako je uvedené v žalobe. Poukázal na čl. I. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bod 2 kde je špecifikované, čo všetko je zabezpečené touto záložnou zmluvou. Zabezpečenie je podľa jeho právneho názoru v súlade s platnou právnou úpravou. Konštatoval, že banka podlieha reguláciám, teda nie je to len jej právom ale aj povinnosťou teda chrániť svoje pohľadávky. Konštatoval, že v žalobe tak ako bola predložená súdu ide o tzv. nelimitovaný zákaz výkonu záložného práva. Konštatoval, že nerovnováha medzi zmluvnými stranami nebola žalobcami žiadnym spôsobom preukázaná. Konštatoval, že ustanovenia zmluvy, na ktoré poukazujú prostredníctvom právneho zástupcu žalobcovia ani podľa Smernice 93/13 EHS nepodliehajú súdnemu prieskumu. Konštatoval, že to boli žalobcovia, ktorí porušili zmluvu, pričom uviedol, že účelovo vníma tvrdenie žalobkyne v II. rade, že nevedela čo je to záložné právo. Poukázal na to, že pri podpise úverovej zmluve v rozsahu 76.160 Eur je zvláštne, že žalobcovia si ani neprečítali zmluvu o úvere ako aj záložnú zmluvu, pričom ide o pomerne vysokú finančnú čiastku. Dôvodil, že žalobcovia vlastnou nezodpovednosťou ohrozili aj iné osoby bývajúce v tomto obydlí. Konštatoval, že dokonca aj SR chráni nedotknuteľnosť obydlia, nie však obydlie ako také pred napr. výkonom záložného práva.

Poukázal aj na čl. 8 ods. I. Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd v obdobnej intencii. Konštatoval, že obydlie nemôže predstavovať absolútnu prekážku výkonu záložného práva. Úverovú zmluvu ako záložnú zmluvu považoval za perfektnú. Navrhoval žalobu zamietnuť a konštatoval, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

22. Žalobca v I. rade vypovedal, že nie je to tak, že by nemali záujem splácať predmetnú úverovú zmluvu, avšak dostali sa do finančných problémov. Pracuje viac-menej sezónne a v zime je práce menej. Poberal iba minimálnu mzdu, pričom aktuálne v tomto zimnom období je PN. O tejto veci vie uviesť viac manželka, ktorá komunikovala s bankou. Denne im aj 5krát vyvolávala nejaká inkasná spoločnosť vo vzťahu k úhrade celej pohľadávky. Poukázal na to, že majú spoločne s manželkou 17-ročného syna, ktorý ma nádor v hlave, s ktorým chodia na liečenia do Ružomberka, pričom si požičiavajú auto, nakoľko nie sú vlastníkmi osobného motorového vozidla. Chceli by sa so žalovanou stranou nejakým spôsobom dohodnúť. Ich dom má približne 60 rokov, preto ho potrebovali nejakým spôsobom sanovať, t.j. odvodniť ho, odkopať, aby neboli mokré základy, nejaké prerábanie vnútri v dome, stierky, sanita, jadro ako aj okolie domu, pričom bolo potrebné vymeniť aj strechu na tomto dome. Mali úver v Slovenskej sporiteľni, pričom potrebovali navýšiť úverový rámec a preto preniesli tento úver do OTP Banky, vtedy ešte žalobca v I. rade pracoval ako živnostník v Rusku, mal dobrý príjem, nebol problém uhrádzať jednotlivé splátky.

23. Žalobca v II. rade uviedol, že s bankou komunikovala v G. ako aj s riaditeľkou banky e-mailovou komunikáciou a rovnako tak boli zaslané aj e-maily na centrálu v Bratislave. Teda nie je pravdou, že sa nesnažila s bankou dohodnúť. Úver brali z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľnosti, nakoľko to bolo potrebné, pričom táto nehnuteľnosť slúži na bývanie a v dome bývajú 2 svokrovci, my dvaja s manželom, naše 2 deti ako aj sestra môjho manžela, ktorá je slobodná matka a býva tam s dcérou, čiže v tomto dome býva spolu 8 ľudí, teda 5 dospelých a 3 deti. Tento úver bol refinancovaný, resp. prenesený z pôvodného veriteľa t.j. zo Slovenskej sporiteľne na aktuálne žalovaného t.j. OTP Banku kvôli výhodnejšej úrokovej sadzbe. Na tejto nehnuteľnosti viazne právo doživotného užívania svokrovcov ako aj švagrinej s dcérou, pričom banka si tieto skutočnosti nepreverovala. Vypovedala, že záložnú zmluvu vnímala ako nejaké ručenie domom, pričom nevedela, že by mohli prísť o dom.

24. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

27. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

28. Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku ako aj peňažnú pohľadávku ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od plnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zabezpečenej pohľadávky

29. Podľa § 151j Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva

sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

30. Záložné právo je v podmienkach trhového hospodárstva významným a veľmi frekventovaným vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva. Z jeho akcesorickej povahy vyplýva, že ako vedľajší vzťah pristupuje k pohľadávke ako prostriedok na jej hmotnoprávne a procesnoprávne posilnenie tým, že na jeho základe je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva (zálohu) v prípade, ak jeho pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Posilňuje teda postavenie záložného veriteľa a jeho istotu tak, že zabezpečuje, aby jeho nároky z pohľadávky boli uspokojené aj vtedy, keď obligačný dlžník nesplní pohľadávku riadne a včas.

31. Z charakteru záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu jednoznačne vyplýva, že na to, aby bolo záložné právo pre veriteľa efektívne, hodnota predmetu záložného práva (t. j. hodnota zálohu) musí byť rovnaká alebo vyššia ako hodnota zabezpečenej pohľadávky. Len v takomto prípade má totiž veriteľ istotu uspokojenia svojej pohľadávky aj v prípade, že dlžník by dobrovoľne neplnil ani len čiastočne. Napriek skutočnosti, že záložné právo je tradičným zabezpečovacím inštitútom, vo všeobecnosti akceptovaným vo všetkých typoch záväzkových vzťahoch, v prípade, že je zabezpečovaným vzťahom vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, je nutné osobitne skúmať, či jeho dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko sa už z podstaty jedná o zabezpečovací inštitút pohľadávky veriteľa (dodávateľa), ktorého účelom je posilniť postavenie veriteľa, je navyše potrebné vziať na zreteľ, že len v prípade, ak dojednanie záložného práva so spotrebiteľom v konkrétnom prípade spôsobuje značnú nerovnováhu v záväzkovom vzťahu v neprospech spotrebiteľa, je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou. Opačný výklad by totiž viedol k absurdnému záveru, že nakoľko záložné právo pôsobí vždy v prospech veriteľa(dodávateľa) a v neprospech spotrebiteľa, záložné právo so spotrebiteľom nemožno dohodnúť. Možno teda zhrnúť, že v prípade existencie záložného práva v rámci spotrebiteľskej zmluvy (alternatívne ak je podmienkou uzavretia hlavnej zmluvy zriadenie záložného práva k predmetu vo vlastníctve spotrebiteľa osobitnou zmluvou), je úlohou konajúceho súdu posúdiť, či uvedené záložné právo je alebo nie je neprijateľnou podmienkou z hľadiska intenzity zásahu do postavenia zmluvných strán zo spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na funkciu a význam tohto zabezpečovacieho inštitútu bude pritom rozhodné skúmanie primeranosti záložného práva k zabezpečenému záväzku z hľadiska charakteru predmetu záložného práva (zálohu) a jeho (nie len ekonomickej) hodnoty, výšky a významu zabezpečenej pohľadávky a dohodnutého (resp. zákonom stanoveného) spôsobu výkonu záložného práva.

32. Je nespochybniteľné, že zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie zastáva názor, že záväzky je potrebné si plniť v zmysle dohodnutých zmluvných dojednaní, avšak za predpokladu, že tieto zmluvné dojednania sú súladné so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva a sú tiež eurokonformné.

33. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov.

34. Súd prvej inštancie akcentuje tiež nález Ústavného súdu CR z 8. marca 2005 sp. zn. Pl. US 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym

rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd skonštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“ živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu.

35. Absentuje akákoľvek súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom odstrániť aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred jeho uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita. Neprimeraná súkromná autonómia a až svojvôľa v rámci výkonu záložného práva spravidla pokračuje vo forme nezákonnej uchopovacej svojpomoci vo vzťahu k predmetu dražby, ktorá je nielen hrubým porušením platného práva a ústavných práv dotknutých osôb, ale pre svoju spoločenskú škodlivosť si „zaslúži“ aj jednoznačné spoločenské odsúdenie.

36. Všetky uvádzané atribúty mimosúdneho výkonu záložného práva neprípustne prekračujú hranice súkromnej autonómie a hrubým spôsobom presahujú aj ústavne únosnú mieru výkonu súkromného práva. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR II. ÚS 2164/10: „Zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť“.

37. Veriteľ má možnosť využiť iný spôsob (eurokonformný) výkonu záložného práva a následnou exekúciou, v ktorej však platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. Žalobcovia môžu prísť o nehnuteľnosť, ktorá má pre nich dôležitý význam. Vnútroštátne predpisy umožňujú veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné právo. Tak vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky (Océano C-240/98 až C-244/98, Godard čl.61) a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných podmienok. Obchádza sa tým dôležitý prvok práva Európskej únie ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok z hľadiska otázka, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

38. Súd prvej inštancie rovnako zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny, celkovo v počte 5 dospelých ľudí a 3 deti. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva vykonal mimosúdne - dobrovoľnou dražbou (na porovnanie - v prípade ochrany obydlia - prípad Stánková c/a SR).

39. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu PL ÚS 23/2014, z ktorého cituje : Ústavný súd sa v prvom rade nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je totožný s núteným výkonom práva prostredníctvom nútenej(exekučnej) dražby. Nútené (exekučné) dražby a dobrovoľné dražby sú dvoma odlišnými inštitútmi, ktoré síce majú spoločný cieľ, a to speňaženie majetku povinnej osoby, a čiastočne aj priebeh (dražba majetku), ale zásadne sa líšia podkladom, ktorý umožňuje ich výkon. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). V uvedenej súvislosti ústavný súd opakuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k

skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva (II. ÚS 237/2011).

40. Podľa názoru ústavného súdu zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci (k rovnakému záveru dospela napríklad aj rakúska judikatúra: pozri rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdu [OGH] sp. zn.6 Ob 111/10g z 24. 6. 2010 body 2.2. a 3., dostupné na internete: <http://www.ris.bka.gv.at>). Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013). Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec.

41. V predmetnej zmluve sa v čl. V. nachádzajú rôzne poplatky, ktoré súd uviedol v bode 15 tohto rozsudku s tým, že tieto nepredstavujú žiadne skutočne dodané plnenie, resp. služba. Okrem toho súd prvej inštancie súhlasí s názorom žalobcov, že výkon záložného práva v čl. V. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.2.2014 je koncipovaný široko, čo rovnako spôsobuje „mocenskú“ disproporciu medzi zmluvnými stranami.

42. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy podielových spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (R 1/1989).

43. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku nadobudli platnosť 23. marca 1976.

44. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

45. Súd prvej inštancie s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že vyhovel žalobe v časti o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, nie však zdržania sa výkonu záložného práva ako takého, nakoľko zdržanie sa výkonu záložného práva nemôže byť bezlimitné, pričom žalobcovia požadovali okrem zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou aj zdržania sa výkonu záložného práva aj mimo dobrovoľnej dražby, čo však nijako nešpecifikovali. Súd preto žalobu v tejto prevyšujúcej časti zamietol.

46. Záverom súd ešte konštatuje, že v prípade neuhrádzania si zmluvných záväzkov je pochopiteľne výkon záložného práva možný, a v zásade sa aj realizuje, avšak so zreteľom na oprávnené záujmy nielen záložného veriteľa, ale aj záložcov, zvlášť v situácii, keď ide o obydlie viacčlennej rodiny (8 ľudí).

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu (s výnimkou zdržania sa výkonu záložného práva mimo dobrovoľnej dražby), súd preto rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na úhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.