Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-50Csp/163/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., o zaplatenie 288 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 288 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 288 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 15.12.2016, sa pôvodný žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 288 Eur s príslušenstvom. Dôvodil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 2.09.2013 zmluvu o pôžičke evid. č. 20514974, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 288 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach v sume 16 Eur, pričom do podania žaloby uhradila sumu 0 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 25.12.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, ktoré však žalovaný neuhradil, a preto žalobca požadoval sumu 288 Eur aj s úrokmi z omeškania, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca požiadal o pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu, ako aj následne boli súdu doručené príslušné listiny, preukazujúce zmenu žalobcu a tiež súhlas nového žalobcu, preto súd uznesením zo dňa 26.062.2017 č.k. 50Csp/163/2016-35 pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

3. Súd dňa 02.08.2017 uznesením č.k. 50Csp 163/2016-37, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.08.2017 zrušil platobný rozkaz z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej do vlastných rúk.

4. Keďže v priebehu konania nebolo možné zistiť súčasný pobyt žalovaného ani postupom v zmysle ust.§ 116 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd postupoval v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP. Zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia rozhodnutia, súd pokračoval v konaní na základe pripojených listinných dôkazov.

5. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „C.s.p.“) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania v spojení s ustanovením § 297 písm. b) C.s.p.

6. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, dňa: 12.02.2018.

7. Následne súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Dňa 20.09.2013 uzavreli strany sporu zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX5, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 288 Eur (na financovanie kúpy tovaru -LG Optimus L9) a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 16 Eur, v počte splátok 18. Cena tovaru bola 290 Eur, pri podpise zmluvy žalovaný zaplatil akontáciu vo výške 2 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 0 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 0% a priemerná hodnota RPMN 46,06%. Termín konečnej splatnosti 03/2015. Súčasťou zmluvného vzťahu boli aj Všeobecné obchodné podmienky.

9. Listom zo dňa 25.12.2013 žalobca zaslal žalovanému predžalobnú upomienku a dôrazne vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, pričom dlžnú istinu vymedzil sumou 51,20 Eur. Predmetnú zásielku žalovaný neprevzal.

10. Z prehľadu splátok a úhrad vyplývalo, že žalovaný neuhradil žalobcovi ani jednu zo splátok, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu dlžnej sumy. Okrem toho boli účtované pokuty, avšak tie neboli predmetom žaloby.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. i./ Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. 21. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 22. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Zmluvu o pôžičke je potrebné odlišovať od zmluvy o úvere. Zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka za predpokladu, že sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú. V zmysle ust. 1 ods. 3 písm. i/ Zákona č. 129/2010 Z.z. úver bez úroku a bez ďalších poplatkov nie je spotrebiteľským úverom a z toho dôvodu je predmetná zmluva zmluvou o pôžičke a spravuje sa Občianskym zákonníkom. Rozdiel medzi zmluvou o pôžičke a úverovou zmluvou spočíva okrem iného aj v tom, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo je vyjadrené v zákone záväzkom dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere neexistuje. Zmluva o pôžičke nie je obligatórne odplatnou zmluvou. Zmluva o pôžičke sa stáva odplatnou iba ak sa tak strany na odplate dohodli. Pri zmluve o pôžičke je odplatou úrok. 26. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vyhovel žalobe v časti istiny o zaplatenie sumy 288 Eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal za to, že strany sporu, resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 20.09.2013 zmluvu o pôžičke. Súd v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere skúmal, či uvedenú zmluvu možno posudzovať v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere. Dospel k záveru, že danú Zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale za Zmluvu o pôžičke upravenú vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože v Zmluve nebol dohodnutý žiaden úrok, ani poplatky. Dohodnuté boli len splátky na zaplatenie poskytnutej pôžičky vo výške 288 Eur, po odpočítaní zaplatenej akontácie v sume 2 Eur, nakoľko cena notebooku, na ktorý bola pôžička poskytnutá, predstavovala sumu 290 Eur. Žalovaný nezaplatil na poskytnutú pôžičku žiadne splátky. V zmluve neboli dohodnuté žiadne úroky, ani poplatky (pričom aj v Zmluve o pôžičke možno úroky dohodnúť), súd teda priznal žalobcovi len istinu v sume 288 Eur.

27. Od úrokov dohodnutých podľa § 658 ods. 1 treba odlišovať úroky z omeškania v zmysle ust. §517 ods. 2 OZ. Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo na úroky z omeškania. 28. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 29. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 30. Vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. súd priznal žalobcovi okrem vyššie uvedenej istiny aj úroky z omeškania a to zo sumy 288 Eur vo výške 5,25% ročne odo dňa uvedeného v žalobe, t.j. odo dňa 20.02.2014 do zaplatenia. Vychádzal pritom z toho, že k zosplatneniu došlo 19.02.2014 a deň nasledujúci sa dostal s platením dlžnej sumy do omeškania.

31. Vzhľadom k uvedenému súd žalobe vyhovel žalobe v celom rozsahu 288 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 288 Eur 20.02.2014 do zaplatenia.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).