Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. U. XXXX/X, XXX XX U., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.05.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. januára 2017 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok podľa § 65, § 274, § 293z, § 82 a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej zákon o sociálnom poistení) v znení neskorších predpisov od 08.09.2011 v sume 95,40 € mesačne, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v súlade s opatrením MPSVaR SR č. 344/2011 Z.z. od 01.01.2012 v sume 98,60 € mesačne, podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia MPSVaR SR č. 329/2012 Z.z. od 01.01.2013 v sume 109,80 € mesačne, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia MPSVaR SR č. 329/2013 Z.z. od 01.01.2014 v sume 118,60 € mesačne, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia MPSVaR SR č. 295/2014 Z.z. od 01.01.2015 na sumu 123,80 € mesačne, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia MPSVaR SR č. 283/2015 Z.z. od 01.01.2016 na sumu 125,70 € mesačne a podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení od 01.01.2017 na sumu 133,90 € mesačne. V odôvodnení uviedol tieto skutočnosti. Dôchodok sa priznal podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 8. septembra 2011, to znamená tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. Dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku 24.01.2012, pretože zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, splnil podmienku nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení V rozhodujúcom období úhrnom získal 8 401 dní dôchodkového poistenia. To znamená 23,0165 rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 1,5678. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok získal 14 389 dní obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 39,4220 rokov dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby do vzniku nároku na starobný dôchodok je 572,70 € mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Po vzniku nároku na starobný dôchodok od 24. januára 2007 do 31. januára 2007 získal ešte obdobie dôchodkového poistenia a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok, preto suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je určená ako súčin osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, čím sa suma

starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok zvyšuje na 573,06004 € mesačne. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Pretože žiadateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia SR a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa tohto článku o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Táto sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku 479,43994332 € mesačne zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 573,06004 € mesačne a koeficientu 0,83663126 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 33 rokov a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 39,4439 rokov. Suma starobného dôchodku 93,70 € mesačne je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia vrátane doby služby 573,06004 € mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 479,43994332 € mesačne. Ďalej sa prvostupňový orgán zaoberal výpočtom dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Konštatoval pritom, že suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení a Dohovoru je 93,70 € mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a Dohovoru je 33,10 € mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení je vyššia, starobný dôchodok žiadateľovi patrí v tejto vyššej sume. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšovala odo dňa priznania dôchodku o percentuálnu sadzbu určenú jednotlivými opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Súčasťou prvostupňového rozhodnutia bol osobný list žiadateľa, v ktorom bolo uvedené obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie pre výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body.

2. Na základe odvolania proti tomuto rozhodnutiu vo veci rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý rozhodnutím č.k. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.05.2017 zamietol odvolanie účastníka v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení konštatoval, že účastníkovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. februára 2007 podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov, a to v sume starobného dôchodku s prídavkom určenej podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo výške 17.924,- Sk mesačne. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR v prípade poistencov, ktorí získali dobu služby vo všeobecnom systéme poistenia a zároveň aj v osobitnom systéme poistenia, je potrebné vypočítať najskôr teoretickú sumu dôchodku, t.j. započítať celú dobu poistenia vrátane doby služby a následne sumu dôchodku krátiť primerane dobe poistenia zhodnotenej na sumu vyplácaného výsluhového dôchodku podľa článku 33 Dohovoru č. 128. K dovŕšeniu dôchodkového veku získal účastník 39 rokov a 154 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím k 24. januáru 2007 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Teoretická suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Táto suma s prihliadnutím na dobu výkonu služby je 572,70 € mesačne. Z dôvodu, že účastník získal po vzniku nároku na starobný dôchodok od 24.01.2007 do 31.01.2007 obdobie dôchodkového poistenia a nepoberal starobný dôchodok, suma starobného dôchodku sa mu zvýšila na 573,06004 € mesačne. Stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového orgánu, že v danom prípade bolo potrebné takto určený dôchodok krátiť v zmysle § 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, pretože účastník je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a na účely sumy starobného dôchodku mu už bola započítaná doba služby, ktorá mu bola zhodnotená na účely výsluhového dôchodku. V tomto prípade sa suma

starobného dôchodku zníži o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Týmto krátením bola určená suma starobného dôchodku 93,70 € mesačne, a to ako rozdiel teoretickej sumy starobného dôchodku 573,06004 € a sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá dobe služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok 479,43994332 €. Opätovne poukázal na to, že hoci účastníkovi v súlade s § 274 zákona o sociálnom poistení vznikol aj nárok na vykonanie porovnávacieho výpočtu starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb., teda podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, táto teoretická suma starobného dôchodku je nižšia ako suma vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení, preto účastníkovi patrí vyššia suma. Tiež konštatoval, že keďže účastník splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba, sú splnené podmienky na krátenie sumy starobného dôchodku podľa článku 33 Dohovoru č. 128. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR uverejnené pod č. 83/2013, ktoré prezentovalo rovnaký právny názor, preto Sociálna poisťovňa správne stanovila výšku starobného dôchodku tak, že najskôr určila sumu starobného dôchodku za všetky doby poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Následne určila sumu starobného dôchodku patriacu len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Suma určená za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok bola potom krátená o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé kalendárne roky. Na vykonanie Dohovoru nie je potrebný prijať osobitný zákon, pretože ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonmi a Slovenská republika je ním viazaná. Poukázal na to, že výsluhový dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Ak by Sociálna poisťovňa pri výpočte starobného dôchodku postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila by tak neprimerané zvýhodnenie účastníka konania voči ostatným poistencom.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobu žalobca. Ako žalobné bodu uviedol: Podľa neho mu patrí starobný dôchodok vo výške 572,70 € mesačne. Túto sumu uviedla aj Sociálna poisťovňa vo svojom prvostupňovom rozhodnutí. Z toho vyplýva, že namiesto priznaného starobného dôchodku mu mal byť starobný dôchodok v tejto výške. Krátenie výšky starobného dôchodku na sumu 95,40 € mesačne s odvolaním sa na článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je nezákonné a v rozpore so samotným týmto článkom. Keďže podľa neho zákonný nárok sa môže krátiť len vtedy, ak aj nárok na inú peňažnú dávku vznikol za tú istú sociálnu udalosť, teda tiež dosiahnutím dôchodkového veku. V danom prípade dosiahnutím 55 rokov fyzického veku. Z tohto článku tiež taxatívne vyplýva, že ak osobe vznikne nárok na starobný dôchodok a už dostáva inú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú udalosť (teda ak aj nárok na túto dávku vzniká tiež dosiahnutím dôchodkového veku), ak niekto už poberá peňažnú dávku, na ktorú vznikol nárok tiež dovŕšením dôchodkového veku, sa môže, teda nemusí suma starobného dôchodku krátiť za určených podmienok a v určitom rozsahu. Zákon o sociálnom poistení ani zákon č. 100/1988 Zb. neurčuje podmienky ani rozsah, za akých sa môže výška starobného dôchodku krátiť o sumu pripadajúcu na obdobie výkonu služby. Žalobca totiž aj počas výkonu služby odvádzal do starobného fondu Sociálnej poisťovne mesačné splátky vo výške dané zákonom. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to rozsudky pod sp.zn. 1Sdo/10/25 zo dňa 30. mája 2006, 1Sdo/20/2005 zo dňa 30. mája 2006 a 1Sdo/15/2005 zo dňa 23. marca 2006. Opätovne poukázal na to, že výsluhový príspevok, resp. výsluhový dôchodok nie je poukazovaný za tú istú sociálnu udalosť ako starobný dôchodok, keďže jemu nárok na výsluhový príspevok vznikol ešte v roku 1989, kedy nedosiahol dôchodkový vek. Teda výsluhový príspevok sa nedá považovať za inú peňažnú dávku, lebo výsluhový dôchodok nedostáva za tú istú udalosť, teda až dovŕšením dôchodkového veku a tým pádom sa nedá výška starobného dôchodku krátiť podľa Dohovoru č. 128. Podľa neho z článku 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že výška starobného dôchodku sa môže krátiť len vtedy, ak poberá inú dávku za tú istú sociálnu udalosť, teda dosiahnutím dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988. Uviedol, že pojmy uvedené v napadnutom rozhodnutí „teoretická suma starobného dôchodku“ podľa zákona č. 100/1988 a podľa zákona č. 461/2003 sú výmysel a nezmysel generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, keďže má za to, že žalovaný sa neriadi zákonmi ani medzinárodnými Dohovormi, ale plní len stranícke pokyny a

spolieha sa na klientelizmus a „oddanosť“, aký vládne medzi niektorými sudcami a Sociálnou poisťovňou, ktorým je jedno, či rozhodnutia jeho alebo Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom a bez právneho zdôvodnenia potvrdia takéto nezákonné rozhodnutia. Opravou žaloby v časti jej petitu zo dňa 11.09.2017 navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 11.05.2017 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.01.2017 a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.11.2017. Uviedol, že v žalobe žaloba uviedol rovnaké námietky ako v odvolaní, pričom neuviedol žiadne nové námietky. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku zo dňa 30.11.2017. Podľa neho zaslané vyjadrenie malo byť vyjadrenie generálneho riaditeľa k svojmu rozhodnutiu a nie vyjadrenie riaditeľky odboru k rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Ani v tomto vyjadrení neboli vyvrátené a právne zdôvodnené tvrdenia o nezákonnom krátení jeho starobného dôchodku s odvolaním sa na článok 33 ods. 2 Dohovoru. Podľa neho Sociálna poisťovňa sa plne spolieha na to, že súdy (v danom prípade Krajský súd v Žiline) pri prejednávaní správnej žaloby nebudú postupovať a rešpektovať zákony, Ústavu, Dohovor, ale budú konať a rozhodnú na základe politickej objednávky strany SMER.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 199 a nasl. z.č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v spojení s § 177 a nasl. SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné jeho preskúmaním v zmysle § 203 ods. 2 SSP, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Zo správneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočku Martin o priznanie starobného dôchodku s dátumom uplatnenia nároku 08.09.2014. Rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2014 táto jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietla, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sd/311/2014-26 zo dňa 27. januára 2015. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie Sociálna poisťovňa ako aj žalobca. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 9So/121/2015 zo dňa 14. decembra 2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací odvolanie navrhovateľa odmietol a prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil. V odôvodnení uviedol, že je potrebné, aby v novom posúdení nároku navrhovateľa bola zhodnotená celá preukázaná doba, teda aj doba ďalšieho štúdia a doba zamestnania v tzv. civilnom sektore, pretože tieto doby neboli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok. Navrhovateľ dôchodkový vek dovŕšil až 24.01.2007, teda za účinnosti zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého treba vypočítať výšku starobného dôchodku.

8. Následne bolo vydané napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, ako je to uvedené v prvom odseku tohto odôvodnenia. Toto rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím žalovaného ako to vyplýva z druhého odseku tohto odôvodnenia.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 12.06.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 114 ods. 1 cit. zákona nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Podľa § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia č. GR ZVJS - 13888/33-07 zo dňa 12.02.2017 policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.

Podľa § 128 citovaného zákona suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku policajta alebo suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, invalidného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, prípadne bez neho, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je suma výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku určená na účely priznania vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku.

10. Správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne. V danom prípade došlo k súbehu nároku na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný žalobcovi rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže dňa 12. februára 2007 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. od 1. februára 2007, a to v sume starobného dôchodku s prídavkom určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. a nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona o sociálnom poistení. Zo správneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Tento vek dovŕšil dňom 24.01.2007. Keďže dôchodkový vek dovŕšil za účinnosti zákona o sociálnom poistení, starobný dôchodok je potrebné vypočítať v zmysle tohto zákona. Je pritom však potrebné prihliadnuť na to, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške podľa zákona č. 100/1988 Zb. a zákona č. 73/1998 Zb..

11. Podľa článku 33 ods. 2 oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 461/1991 Zb. - Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (č. 128) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

12. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko NS SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 83/2013, publikované vo zväzku 6, ročník 2013, na strane 45 (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011), podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Za týchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Ďalej konštatoval, že odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom

odchode do dôchodku), následne vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov z osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Vyplácaný výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku.

13. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové správne rozhodnutie bolo vydané v súlade s vyššie uvedenými právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najskôr bol určený teoretický dôchodok, ktorý by žalobcovi patril vtedy, ak by všetky doby poistenia boli získané len vo všeobecnom systéme, následne vypočítal teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítal ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej po zohľadnení celej doby poistenia (teda aj doby, ktorá nebola zohľadnená v pôvodnom rozhodnutí zo dňa 24. októbra 2014, teda doby štúdia a doba zamestnania v civilnom sektore). Toto krátenie je pre účastníka výhodnejšie, ako úplné nepriznanie starobného dôchodku pre priznanie iného druhu dôchodku, a to výsluhového dôchodku. Takýmto spôsobom sa zohľadní celá doba poistenia, či už v osobitnom systéme alebo vo všeobecnom systéme poistenia. Pri krátení sa uplatňuje článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ktorým je Slovenská republika viazaná. Samotné krátenie je potrebné preto, že v prípade, ak by k nemu nedošlo, bola by účastníkovi vyplácaná suma starobného dôchodku priznaná vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal v osobitnom systéme hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku, ktorý má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem starobný dôchodok neobsahuje (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/1/2017 zo dňa 4. júla 2017). Správne orgány teda zákonne aplikovali toto ustanovenie Dohovoru č. 128 a krátili výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, keďže pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému by inak boli žalobcovi hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.

14. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd sa s nimi vysporiadal nasledovne: Čo sa týka námietky, že samotné prvostupňové rozhodnutie uviedlo ako sumu starobného dôchodku patriacu žalobcovi 572,70 € mesačne, táto je nedôvodná. Z napadnutého rozhodnutia (strana 3) vyplýva, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení uvádzal jednotlivé sumy starobného dôchodku postupne, ako odôvodňoval výpočet starobného dôchodku, teda najskôr vypočítal celkovú sumu starobného dôchodku do vzniku nároku na starobný dôchodok, ďalej celkovú sumu starobného dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok (do dňa priznania výsluhového dôchodku dňa 01.02.2007) a následne uviedol výpočet krátenia tejto poslednej sumy podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru. Konkrétne uviedol teoretickú sumu starobného dôchodku určenú podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spolu s jeho zvýšením na sumu 573,06 €, ktorú krátil podľa uvedeného článku o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, t.j. o 479,43 €. Suma starobného dôchodku je po krátení 93,70 € mesačne, táto sa ďalej zvýšila podľa § 82 zákona o sociálnom poistení na jednotlivé sumy uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Teda tvrdenie žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí je jasne uvedená suma starobného dôchodku bez krátenia, je vytrhnuté z kontextu celého odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Z tohto odôvodnenia jasne vyplýva, že priznaná výška starobného dôchodku je výsledkom krátenia práve z celkovej sumy starobného dôchodku, tiež z neho vyplýva, o akú sumu bola krátená a aká je výsledná suma starobného dôchodku.

15. Ďalej žalobca namietal, že krátenie je v rozpore s článkom 33 ods. 2 Dohovoru, keď je v ňom uvedené slovo môže krátiť za tú istú sociálnu udalosť. Pokiaľ má žalobca na mysli v tejto námietke, že Sociálna poisťovňa môže krátiť, ale nemusí, súd poukazuje práve na slovo môže. Takáto konštrukcia právnej normy umožňuje žalovanému vykonať krátenie starobného dôchodku za podmienok

stanovených Dohovorom. K aplikácii Dohovoru nie je potrebné prijať ďalší zákon, pretože Dohovor týkajúci sa základných ľudských práv a slobôd ratifikovaný Slovenskou republikou, je priamo vykonateľný a aplikovateľný.

16. Ďalej žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to 1Sdo/10/25 zo dňa 30. mája 2006. Spisová značka je uvedená mylne. Pokiaľ žalobca mal na mysli 1Sdo/10/2005, správny súd konštatuje, že z tohto rozhodnutia nevyplývajú názory, aké uvádza žalobca v žalobe. Naopak Najvyšší súd SR uviedol, že dôchodok za výsluhu rokov má charakter starobného dôchodku (prípadne invalidného) a ďalej konštatuje, že tieto dôchodky, t.j. starobný a výsluhový nie sú dôchodky toho istého druhu a nemôžu sa zamieňať podmienky pre vznik alebo trvanie nároku tejto dávky. Poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sdo/20/2005, pričom správny súd konštatuje, že tu boli posudzované vekové podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. a nebola posudzovaná právna otázka, ktorá je žalobcom namietaná v tejto právnej veci. Čo sa týka rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sdo/15/2005 zo dňa 23.03.2006, tento sa zaoberal podmienkami vzniku nároku na výsluhový dôchodok, a to dovŕšením veku potrebného pre vznik nároku na tento dôchodok trvaním služobného pomeru počas určeného počtu rokov. Správny súd ani pri tomto rozsudku nenašiel spojitosť s právnou otázkou posúdenia charakteru výsluhového dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku ako starobného dôchodku.

17. Žalobca ako nezákonnú namietal aplikáciu článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v tej súvislosti, že výsluhový dôchodok sa nedá považovať za inú dávku, lebo výsluhový dôchodok nedostáva za tú istú udalosť, teda až dovŕšením dôchodkového veku, keďže mu nárok naň vznikol ešte v roku 1989, kedy mu nevznikol nárok na starobný dôchodok. Tento názor žalobcu nie je v súlade so zákonnou úpravou zákona č. 328/2002 Z.z. a zákona o sociálnom poistení, ako aj s konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky v tejto oblasti. Zákon č. 328/2002 Z.z. je predpisom upravujúci osobitný systém sociálneho zabezpečenia určeného okruhu osôb. Výsluhový dôchodok podľa tohto zákona je dávkou, ktorá sa už poskytuje doživotne, nielen do dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je treba zdôrazniť, že po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení má výsluhový dôchodok charakter „starobného dôchodku“. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného ako aj z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru č. 128 možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou nepresahuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. U žalobcu došlo k poisteniu v dvoch samostatných systémoch dôchodkového poistenia. Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, preto žalobca nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaná vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal v osobitnom systéme hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/1/2017 zo dňa 4. júla 2017). Rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011 jednoznačne konštatuje, že výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, a preto Sociálna poisťovňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 a starobný dôchodok krátiť. Po dovŕšení dôchodkového veku žalobcu, to znamená od 24.01.2007, kedy dovŕšil vek 55 rokov, má charakter „starobného dôchodku“, teda sa jedná o dávku v starobe. Od tohto momentu je výsluhový dôchodok (rovnako ako starobný dôchodok) poskytovaný za tú istú sociálnu udalosť, čím je naplnená dikcia článku 33 ods. 2 Dohovoru. Pre krátenie starobného dôchodku teda nie je rozhodujúci argument žalobcu, že výsluhový dôchodok môže vzniknúť aj pred dovŕšením dôchodkového veku. Ak žiadateľ už dovŕšil dôchodkový vek, potom výsluhový dôchodok má charakter starobného dôchodku z osobitného systému poistenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém (zákon č. 328/2002 Z.z.) pojem starobný dôchodok neobsahuje.

18. Posledná námietka tkvela v tom, že termín „teoretická suma starobného dôchodku“, ktorý obsahovalo napadnuté rozhodnutie, je výmysel a nezmysel generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Odhliadnuc od invektívneho charakteru tejto námietky, správny súd konštatuje, že uvedené nie je žiadnym pochybením a nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nie je ani v rozpore so zákonom o sociálnom poistení či zákonom č. 100/1988 Zb.. Tento termín je účelne použitý tak,

aby osvetlil, práve z dôvodu riadneho odôvodnenia a pochopenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, akým spôsobom došlo k vypočítaniu sumy starobného dôchodku. Tento výpočet je značne náročného charakteru, keďže základná suma starobného dôchodku musela byť krátená. Tento termín nakoniec vyplýva priamo z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011.

19. Ďalšie námietky boli námietky invektívneho charakteru, nesúvisiace s danou vecou (že Sociálna poisťovňa, rovnako ako súdy, sa neriadia zákonmi ani medzinárodnými dohovormi, že plnia stranícke pokyny, spoliehajú sa na klientelizmus, atď.). Takéto námietky sú právne irelevantné a súd ich nemôže vyhodnotiť inak, iba ako nedôvodné.

20. Vzhľadom na to všetky žalobné dôvody súd vyhodnotil ako nedôvodné, pričom nezistili v rámci § 203 ods. 2 SSP žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia ex offo, súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

21. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, náhradu trov nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli dané podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.