Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7To-15-2021.pdf
PDF · 171.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.04.2022, v trestnej veci proti obžalovanému X. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/49/2019 zo dňa 10.05.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovaný X. V. , nar. XX.X.XXXX v Z., bytom Z., X. XXXX/X,
j e v i n n ý , ž e
- dňa 21.11.2018 v čase o 08,30 hod. v Poprade po ceste č. I/66 smerom od Kežmarku do centra mesta v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej komunikácie v jednom smere viedol technicky nespôsobilé špeciálne sanitné vozidlo továrenskej značky Mercedes - Benz Vito, evidenčného čísla Z. XXX L., ktoré prevzal na dispečingu v Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, pričom pred jazdou riadne neskontroloval funkcie zabezpečovacích mechanizmov transportného lehátka a zadných dverí, v dôsledku čoho v km 89,05 pred zimným štadiónom z dôvodu zmeny jazdného pruhu, pri akcelerácii vozidla došlo k samovoľnému uvoľneniu zabezpečovacieho mechanizmu a pohybu transportného lehátka s prepravovanou pacientkou A. P. smerom k zadným dverám vozidla, ktoré v dôsledku nefunkčného mechanizmu zámku sa po náraze lehátkom otvorili, následne lehátko s pacientkou opustilo interiér vozidla a dopadlo na vozovku, pri nehode A. P. utrpela zlomeninu oboch pätových kostí a zlomeninu oboch členkov vľavo s liečením v trvaní 5 až 6 mesiacov
t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o m u u k l a d á :
Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona a § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú stranu U. zdravotná poisťovňa, a. s., O. XX, XXX XX M., IČO : XX XXX XXX, o d k a z u j e na civilný proces.
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného X. V., nar. XX.XX.XXXX, vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 21.11.2018 v čase o 08,30 hod. v Poprade po ceste č. I/66 smerom od Kežmarku do centra mesta v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej komunikácie v jednom smere viedol technicky nespôsobilé špeciálne sanitné vozidlo továrenskej značky Mercedes - Benz Vito, evidenčného čísla Z. XXX L., ktoré prevzal na dispečingu v Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, pričom pred jazdou riadne neskontroloval funkcie zabezpečovacích mechanizmov transportného lehátka a zadných dverí, v dôsledku čoho v km 89,05 pred zimným štadiónom z dôvodu zmeny jazdného pruhu, pri akcelerácii vozidla došlo k samovoľnému uvoľneniu zabezpečovacieho mechanizmu a pohybu transportného lehátka s prepravovanou pacientkou A. P. smerom k zadným dverám vozidla, ktoré v dôsledku nefunkčného mechanizmu zámku sa po náraze lehátkom otvorili, následne lehátko s pacientkou opustilo interiér vozidla a dopadlo na vozovku, pri nehode A. P. utrpela zlomeninu oboch pätových kostí a zlomeninu oboch členkov vľavo s liečením v trvaní 5 až 6 mesiacov, ako vodič porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a), § 45 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
Za to mu uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 1 rok.
Ďalej uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 1 rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku tiež poškodenú stranu U. zdravotná poisťovňa, a. s., O. XX, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o možnosti podať opravný prostriedok do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný proti všetkým jeho výrokom, ako aj konaniu, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo, ktoré následne prostredníctvom obhajcu písomne doplnil o dôvody. V dôvodoch odvolania po rekapitulácii obsahu a dôvodov napadnutého rozsudku v prvom rade namietal, že jeho konaním nedošlo k porušeniu ani jedného ustanovenia cestného zákona uvedeného v skutkovej vete rozsudku. Bolo dokazovaním preukázané, že pri naložení pacientky prekontroloval zaistenie lehátka s pacientkou a prekontroloval zaistenie dverí obvyklým (zaužívaným a odporúčaným) spôsobom. Dvere boli zavreté a lehátko bolo zaistené. Počas jazdy nič nesignalizovalo, že by lehátko s pacientkou nebolo riadne zaistené, alebo že by neboli riadne zatvorené zadné dvere vozidla. Vozidlo nebolo vybavené signalizáciou nezaistenia lehátka a nezatvorenia dverí,
všetko sa skúšalo manuálne a ako odporúčaný a používaný spôsob kontroly sa používalo potiahnutie lehátka s pacientom silou k sebe a zabuchnutie dverí, ich následná kontrola pokusom ich silou otvoriť. K uvoľneniu lehátka došlo náhodne. S prihliadnutím na množstvo predtým vykonaných a rovnako skontrolovaných zaistení lehátka počas prevozov a rovnako zadných dverí, k uvoľneniu došlo nepredvídateľne a neočakávane pri bežnej prevádzke, akcelerácii vozidla, ktorá nebola zistená a posúdená ako neprimeraná, alebo odlišná od iných akcelerácii počas tejto jazdy.
Ďalej poukázal na ust. § 4 ods. 1 cestného zákona, ktorý odkazuje na zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktorý upravuje v ustanovení § 1 podmienky prevádzky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a v § 1 ods. 1 písm. c) uvádza, že upravuje povinnosti prevádzkovateľov cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel, pričom za prevádzkovateľa vozidla označuje osobu, ktorá je definovaná v § 1 písm. a) tohto zákona takto: prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla, Vozidlo viedol ako vodič v pracovnom pomere a nie je prevádzkovateľom vozidla. Prevádzkovateľ vozidla je zodpovedný za jeho technický stav, podmieňujúci použitie vozidla. Zodpovednosť za technický stav vozidla, jeho diagnostika nebola súčasťou jeho pracovnej zmluvy. Na miesto vodiča nebol prijatý s požiadavkou na dosiahnuté odborné vzdelanie v oblasti diagnostiky technického stavu vozidla. Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách upravuje v ustanovení § 21 povinnosť prevádzkovateľa vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, tak, že prevádzkovateľ vozidla je povinný udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave podľa pokynov na obsluhu a údržbu vydaných výrobcom Pracovná zmluva vyžadovala zdravotné vzdelania (zdravotnícky kurz, SZŠ - sanitár) a 3 roky praxe vedenia motorového vozidla skupiny B a C. Pracovná zmluva mu zaručovala právo na bezpečné pracovné prostredie, dostupnosť informácii potrebných k výkonu práce. Ukladala mu iba zodpovednosť za: odstránenie závady na motorovom vozidle v rozsahu primeranom svojim schopnostiam, pričom vozidlo malo v danom čase najazdené 650.000km a malo platnú STK.
Zistilo sa ďalej vykonaným dokazovaním, že nadstavba vozidla (lehátko so svojimi súčasťami a príslušenstvom) nebolo predmetom kontroly STK vozidla. Nezistila sa žiadna kontrola (mechanizmus kontrol alebo odborných prehliadok) zo strany prevádzkovateľa vozidla (ako subjektu, ktorý zodpovedá za technický stav vozidla a mal mu zabezpečiť v pracovnom pomere bezpečné pracovné prostriedky a pomôcky) smerujúce k údržbe tejto nadstavby alebo jej kontroly odborne zdatnou osobou, prípadne subjektom, ktorý nadstavbu do vozidla namontoval. Nedošlo podľa jeho názoru ani k porušeniu § 45 cestného zákona. Opakovane zdôraznil, že nie je prevádzkovateľom vozidla a k udalosti došlo počas výkonu práce v pracovnom pomere. V pracovnom pomere nebol osobou zodpovednou za technický stav vozidla a jeho súčastí. Poukázal na ust. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, konkrétne § 420 a § 427 OZ. Obe ustanovenia, posudzujúc zodpovednosť za následok v rovine občiansko-právnej vylučujú jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu, pretože tu platí zásada, že vodič prevádzkovateľa dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, ak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, použil v rámci svojej činnosti pre prevádzkovateľa. Ust. § 427 OZ v spojení s ust. § 420 OZ presne identifikuje nositeľa zodpovednosti za škodu; je ním prevádzkovateľ vozidla, odlišný od vodiča. V rovine pracovnoprávnej, ktorú je potrebné posudzovať omnoho dôslednejšie ako je to v predmetnom rozsudku vykonané, pretože k udalosti došlo počas výkonu práce v pracovnom pomere, je potrebné dôsledne vnímať a zákonne posúdiť tú skutočnosť, že podľa pracovnoprávnych predpisov nie je možné preniesť zodpovednosť zamestnávateľa za bezpečnosť pracovných podmienok a funkčnosť pracovných pomôcok na zamestnanca, okrem prípadu ak starostlivosť o ich bezpečnosť a funkčnosť je predmetom závislej práce zamestnanca pre zamestnávateľa v pracovnom pomere. Zodpovednosť podľa ust. § 420 OZ vždy zostáva na zamestnávateľovi.
Namietal aj závery okresného súdu týkajúce sa jeho výlučnej zodpovednosti a zavinenia. Pokiaľ súd uzatvára na str. 9 v ods. 4 odvolaním napadnutého rozsudku svoje úvahy smerujúce k výroku o vine obžalovaného konštatovaním, že „Obžalovaný nevzal do úvahy signály, ktoré sú podrobne citované v znaleckom dokazovaní, ktoré mali privodiť jeho požadovanú zvýšenú opatrnosť a bezdôvodne sa spoliehal, že takéto špeciálne vozidlo je technicky spôsobilé. Zistil sa pravý opak...“ je treba poukázať na to, že „pravý opak“ sa zistil po nehode znaleckým dokazovaním a to postupom odlišným od postupu,
ktorý opísal svedok W. ako postup, ktorý má dodržať vodič, na zisťovanie funkčnosti zaistenia lehátka a zaistenia dverí a odlišný od postupu, ktorý zvolil p. W. potom čo po nehode prišiel z dovolenky do práce, keď mu zavolal čo sa stalo. Svedok W. uviedol, že zo strany vodiča prebieha kontrola tak, že fyzicky zasunie lehátko, vyskúša či drží, najlepšie ho vyskúša vtedy, keď ho ma zaťažené. Zabezpečovací mechanizmus na dverách sa kontroluje zabuchnutím, niektoré vozidla majú kontrolku, ktorá zasvieti, že sú dvere otvorené. (pozn.: predmetné vozidlo takúto kontrolku nemalo). Či je lehátko v správnej polohe musí vyskúšať vodič mechanicky. Tieto úkony si musí vodič nacvičiť, vodiči si manipuláciu ukazujú navzájom. Školenia bezpečnosti práce prebiehajú každé dva roky a na kontrole vozidla na STK sa funkčnosť ležadiel neskúša. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný väčší rozsah predpísaných povinností vodiča pri kontrole funkčnosti zaistenia dverí a funkčnosti zaistenia lehátka ako opísal svedok W. (naviac s ktorými by obžalovaný bol preukázateľne oboznámený a ktoré by bol povinný dodržiavať). Nebolo preukázané, že by tieto úkony kontroly funkčnosti zaistenia dverí a zaistenia lehátka, ako ich opísal svedok W., obžalovaný nevykonal. Nebolo preukázané, že by nefunkčnosť predpísanými úkonmi kontroly zistil a toto zistenie podcenil. Práve naopak, bolo vykonaným dokazovaním (vykonané výsluchy svedkov) preukázané, že takto postupoval, tieto úkony kontroly zaistenia dverí a zaistenia lehátka vykonal. On vykonal rozsah kontroly, ktorý bol dokazovaním zistený ako vyžadovaný, predpísaný rozsah kontroly funkčnosti zaistenia dverí a zaistenia lehátka (ako ho opísal svedok W.). Vykonanie kontroly obžalovaným vypočutí svedkovia potvrdili. Preto nemožno prijať záver o jeho bezdôvodnom spoľahnutí sa na to, že takéto špeciálne vozidlo je technicky spôsobilé. Tento záver súdu pri hodnotení dôkazov je treba posúdiť ako nesprávny, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní a to aj so zdôraznením toho, že vozidlo malo v čase nehody platnú STK.
Ďalej uviedol, že súčasťou popisu pracovného miesta je okrem iného odstránenie závady na motorovom vozidle v rozsahu primeranom svojim schopnostiam. Tu je potrebné zdôrazniť, že odstráneniu závady predchádza jej zistenie. Pokiaľ automechanik, svedok W. považoval po nehode zaisťovacie mechanizmy lehátka a dverí za funkčné, nemožno vodičovi vyčítať, že ich funkčnosť posúdil rovnako v čase pred nehodou, navyše keď dodržal požadovaný postup kontroly zaistenia. Súd nevzal pri posudzovaní zodpovednosti vodiča ohľad na to, že (podľa výpovede svedka W.) na STK sa funkčnosť ležadiel neskúša, lehátko má jeden zaisťovací mechanizmus a lehátko nepodliehalo žiadnej kontrole. Informácia o absencii vykonávania technickej kontroly funkčnosti lehátka pri pravidelnej technickej kontrole u vozidla s nábehom 650.000 km je skutočnosť, ktorej nevenoval súd žiadnu pozornosť a ktorá je sama o sebe významná preto a v tom zmysle, že za technický stav vozidla ako „pracovného nástroja“ je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý je povinný odovzdať zamestnancovi na výkon pracovnej činnosti len bezpečné a bezvadné pracovné nástroje. Svedok W. uviedol, že Auto bolo po STK asi pol roka. Zvonku nevyzeralo najlepšie, ale podvozok bol spôsobilý.“ V zmysle ust. § 177 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zamestnávateľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie a až následne je zamestnanec podľa nasledujúceho ust. § 178 ZP povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Skutočnosť, že jedna súčasť vozidla /z hľadiska účelu jeho určenia zásadná/ nepodlieha odbornej kontrole funkčnosti na STK a ani inej kontrole, je pri motorových vozidlách výnimočná. Pritom nebolo preukázané, že bol podľa pracovnej zmluvy zodpovedný za vykonávanie takejto kontroly alebo že by ju mal vykonávať s tým záverom, že jeho posúdenie technického stavu je záväzné. Podľa popisu pracovného miesta mal obžalovaný vykonať odstránenie závady na motorovom vozidle v rozsahu primeranom svojim schopnostiam. Diagnostika porúch alebo hrozieb porúch nebola v náplni práce obžalovaného. Je potrebné poukázať na to, že podmienkou technickej spôsobilosti vozidla na prevádzku na pozemných komunikáciách podľa výsledku STK nie je posúdenie funkčnosti jeho nadstavby, teda aj vozidlo s nefunkčnou nadstavbou je z pohľadu STK technicky spôsobilé, pokiaľ sú technicky vyhovujúce jeho kontrolované súčasti a skupiny. Svedok W. uviedol, že ako automechanik si nevie vysvetliť prečo došlo k tejto udalosti, keď všetko fungovalo. Svedkovi predložil policajt zámok, z ktorého on zistil, že bol v dobrom stave, akurát boli skrutky ohlodané. Podľa neho zámok po expertíze fungoval.
Z uvedeného dospel k záveru, že odborne zdatná osoba, ohlodaným skrutkám (podľa ZP príčina uvoľnenia lehátka zo zaisťovacieho mechanizmu lehátka pri náhodnom natočení skrutky do polohy v ktorej neplní svoju zaisťovaciu funkciu) nepripisuje žiaden význam, pre funkčnosť zaisťovacieho mechanizmu. Ak odborne zdatná a stavu vozidla znalá osoba nepripisuje „ohlodaným skrutkám“ žiaden význam a konštatuje v čase po nehode, že „všetko fungovalo“ nemožno pričítať zodpovednosť
obžalovanému za to, že nepochyboval o funkčnosti zaisťovacích mechanizmov, pokiaľ vykonal predtým mnohokrát opakované, vžité „predpísané“ úkony kontroly funkčnosti zaisťovacích mechanizmov a tie nevykazovali žiadnu vadu funkčnosti v zmysle plného zistenia. „kontrolovalo sa to mechanicky potiahnutím a pribuchnutím“. Potom je treba poukázať tiež na to, čo bolo náplňou pracovnej činnosti obžalovaného. Jednalo sa o prevozy pacientov, zdravotníckych pracovníkov, biologického materiálu, pomocná a obslužná práca pri prevozoch. Od obžalovaného sa vyžadovalo zdravotnícke vzdelanie a vyhovujúci zdravotný stav na vedenie vozidla. Nebol prijatý do pracovného pomeru ako osoba odborne vzdelaná a odborne zdatná na diagnostiku závad špeciálnych vozidiel. Technickú spôsobilosť špeciálneho vozidla zisťuje stanica technickej kontroly, vozidlo bolo podľa STK technicky spôsobilé a preto nešlo a nemohlo ísť o bezdôvodné spoľahnutie sa na technickú spôsobilosť vozidla, ktorá v tom čase bola daná. Nebolo úlohou obžalovaného posudzovať technickú spôsobilosť špeciálneho vozidla a nebolo preukázané, že by obžalovaný vedel, že predmetom STK nie je kontrola lehátok. Je chybou zamestnávateľa, že nezabezpečil odbornú kontrolu lehátok svojich vozidiel. Nebolo preukázané, že by obžalovaný vedel, že z dôvodu absencie kontroly lehátok im má venovať zvýšenú pozornosť, skúmať zaisťovacie mechanizmy nad rámec predpísaného postupu mechanickej kontroly funkčnosti alebo že by on mal posudzovať mieru ich technickej spôsobilosti, teda rozhodnúť kedy je mechanizmus ešte funkčný a kedy už nie, ak sa pri potiahnutí lehátko neuvoľní - čo je predpísaná kontrola jeho zaistenia. Rovnako to platí o predpísanej kontrole zatvorenia dverí ich pribuchnutím a potiahnutím.
Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodí a odvolanie prokurátora zamietne ako nedôvodné.
Proti rozsudku, konkrétne proti výroku o uloženom treste v neprospech obžalovaného, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj okresný prokurátor, ktoré následne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, citujúc ust. § 34 Tr. zákona o ukladaní trestu a poukazujúc na funkcie a účel trestu, poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, keď popri tvrdení obžalovaného, že incident on nezavinil, ale tento bol spôsobený technickou poruchou na vozidle bolo treba vyhodnotiť aj vo vzťahu k ukladanému trestu z hľadiska okolností spáchania skutku ďalšie dôkazy a to jednak výpovede svedkov, ale predovšetkým závery znaleckého ústavu súdneho inžinierstva. Tento v posudku uvádza ako hlavnú príčinu technickú závadu na zaisťovacom mechanizme transportného lehátka a závadu zadných dverí vozidla, pričom obe boli dlhotrvajúce v dôsledku zanedbanej údržby. Tieto chyby na vozidle boli nezávislé od seba, pričom absencia hoci len jednej by nemala za následok vypadnutie pacientky. Chybu mechanizmu bolo možné pozorovať dlhšiu dobu podľa zvuku, aký vydával a aj uvoľnenie skrutkových spojov a nedostatočný spätný chod piatych dverí bolo možné zistiť pri ich používaní a že je potrebná údržba, ktorý ak by bola vykonaná, teda premazanie a dotiahnutie skrutiek, nebolo by k incidentu došlo. Na zistenie závady piatych dverí neboli potrebné špeciálne vedomosti, aj laikovi malo byť zrejmé, že ak sa vnútorný ovládač nevráti do pôvodnej polohy, nemôže plniť svoju funkciu, pričom aj ďalšie závady by mal odhaliť síce nie bežný vodič, ktorý s takýmto vozidlom nemá skúsenosti, ale vodič, ktorý s týmto druhom vozidiel jazdieva, by mal rozumieť spôsobu ovládania o to viac, že sa jednalo o dlhodobejšie vady. Poukázal na skúsenosti obžalovaného, ktorý bol každoročne preškolený a má sa správať v zmysle cestného zákona disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil ostatných príslušníkov premávky a tiež použiť na jazdu iba vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v premávke a zodpovedá zároveň za osoby, ktoré pre dvoj zdravotný stav nemôžu zodpovedať za svoje konanie. Od obžalovaného nikto nežiadal, aby sám opravoval vozidlo, mal len oznamovaciu povinnosť. Tým, že ignoroval signály o existencii vád na vozidle a spoliehal sa na to, že vozidlo je technicky spôsobilé, došlo k utrpeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodenej A. P., teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloženej mu podľa zákona. Navrhol, aby krajský súd zrušil vo výroku o treste a sám v tejto časti rozhodol.
Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor ako aj obžalovaný podali odvolanie, rovnako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné sčasti a odvolanie okresného prokurátora dôvodné nie je.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. poriadku. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/301/> Rozsah vykonaného dokazovania nenamieta v odvolacích dôvodoch ani jedna zo strán, prokurátor namieta nesprávnosť výroku o treste a obžalovaný nesúhlasí s hodnotením zisteného skutkového stavu a právnym posúdením. Krajský súd za tejto situácie berúc do úvahy konštatovaný rozsah vykonaného dokazovania nepovažoval za potrebné, aby boli produkované ďalšie dôkazy, ktoré by s vysokou pravdepodobnosťou neviedli k zisteniu ďalších nových skutočností takého charakteru, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci samej. Vychádzal teda zo skutkového stavu zisteného na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa.
Ďalej krajský súd zistil, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/> v zásade podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.
Krajský súd preto nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, ako aj v prípravnom konaní. Napriek uvedenému však krajský súd dospel k záveru, že sa súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, skutok nesprávne právne kvalifikoval, čím zároveň došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona.
Z hľadiska samotného priebehu skutku, krajský súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania o jeho spáchaní a priebehu nemal žiadne dôvodné pochybnosti. Vykonaným dokazovaním, čo nepopiera ani obžalovaný, bolo nepochybne preukázané, že dňa 21.11.2018 ako vodič sanitného vozidla približne v čase o 8,30 viedol v Poprade v smere od Kežmarku do mesta v ľavom pruhu sanitné vozidlo s typovým označením a EČV uvedeným v skutkovej vete, pričom pred zimným štadiónom pri akcelerácii vozidla a po zmene jazdného pruhu sa uvoľnilo samovoľne lehátko s poškodenou smerom k zadným dverám sanitky, ktoré sa otvorili z dôvodu nefunkčného mechanizmu a následne lehátko vyletelo zo sanitného vozidla na vozovku s poškodenou, ktorá utrpela zranenia popísané v skutkovej vete spĺňajúce definíciu ťažkej ujmy na zdraví. Uvedené skutočnosti sporné nie sú a sú preukázané okrem iného svedeckými výpoveďami.
Obžalovanému sa v súvislosti s uvedenými skutkovými okolnosťami kládlo za vinu, že riadil technicky nespôsobilé sanitné vozidlo, pričom pred jazdou riadne neskontroloval funkcie zabezpečovacích mechanizmov v dôsledku čoho došlo k uvoľneniu lehátka, jeho vypadnutiu cez rovnako nefunkčné zadné dvere a následným zraneniam poškodenej v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinností, teda nielenže inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví, ale spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloženej mu podľa zákona, pričom konkrétne sa mu v tejto časti kládlo okrem toho, že neskontroloval vozidlo pred jazdou a nezistil závady, ktoré zistiť mal aj porušenie ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a) a § 45 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
Rozhodujúcou otázkou bolo primárne ustáliť, či obžalovaný incident so spôsobenými následkami nedbanlivostne zavinil, teda posúdiť skutok z hľadiska zavinenia resp. trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Obžalovaný spáchanie skutku a teda celé svoje zavinenie na predmetnom incidente popieral, keď tvrdil, že on si splnil všetky svoje povinnosti, posudzovanie predmetných závad nepatrilo do jeho popisu práce, nebol na to vyškolený a o to viac, že uvedené závady neriešil a nezistil mechanik ako odborne spôsobilá osoba. V rámci svojej výpovede a obrany ďalej uvádzal, že keď poškodenú nakladali, on vydvihol lehátko, aby vošlo do lyžiny. Potom vždy pohne ľavou rukou dovnútra, ako je poistka a ona zaklapne, je tam taký klobúčik a urobí zvuk, podľa ktorého vie, že lehátko je zaistené, čo sa aj stalo. Potom oboma rukami lehátko potiahne k sebe, či vyskočí, či nie. Vtedy nevyskočilo a ak by vyskočilo ihneď by zavolal na dispečing pánovi W. a v jazde by nepokračoval a išiel by hneď do garáže. Keď zistí, že lehátko je v poriadku, tak spodné nájazdové lyžiny musí sklopiť a zasunúť dovnútra a zase zaistiť, lebo bez toho by zadné dvere nemohol zavrieť. Potom vošiel palcami do škár medzi zadnými dverami a takýmto pohybom skúšal, či sú dvere zaistené. Takto to robil po dobu 3 rokov s týmto autom. Keď išiel nakladať pani P., tak otvoril zadné dvere zvnútra cez kabínu, lebo zvonku nešli otvoriť, preto musel
dať kolega ešte pred príchodom ku domu dôchodcov detskú poistku. Pokiaľ by zle zatvoril dvere, tak by už pri prvej križovatke poškodená vyletela zo sanitky, lebo je tam mierne stúpanie, to isté je aj pred Turbínou za Kežmarkom. Po návrate so sanitkou do Nemocnice v Kežmarku s mechanikom pánom W. všetko vyskúšali, všetko držalo pokope. Pán W. mu vtedy povedal, že je to jeho vina, že zle zavrel dvere, zle zaistil pacientku. To isté mu zopakoval šéf, na čo sa rozčúlil a kopol do zadných dverí sanitky a tie sa otvorili. Potom vyšiel von chytil lehátko oboma rukami a celou silou v tej zlobe vytiahol a letelo 5 metrov za sanitkou. Mechanizmus dverí podľa neho fungoval, poruchy nezistil.
Z výpovede svedka F. W. predovšetkým vyplynulo, že vo všeobecnosti si vodič sanitky zisťuje závady sám. V minulosti závady na dverách vozidla neboli žiadne, skôr na sedačkách, čo sa opravilo ihneď. Po nehode lehátko fungovalo. Nevedel si vysvetliť, ako automechanik, prečo došlo k tejto udalosti, keď všetko fungovalo. Pri nakladaní pacienta musí vodič skontrolovať lehátko, jeho zaistenie, keď zistí závadu volá dispečing a ten určí druhé vozidlo. Zo strany vodiča prebieha kontrola tak, že fyzicky zasunie lehátko, vyskúša či drží, najlepšie ho vyskúša vtedy, keď ho má zaťažené. Zabezpečovací mechanizmus na dverách sa kontroluje zabuchnutím, niektoré vozidlá majú na to kontrolku, ktorá zasvieti, že sú dvere otvorené. Vodič sa vie presvedčiť, že sú zatvorené zadné dvere len potiahnutím kľučky, alebo vyskúšaním, či sú dvere voľné. Kontrolky ukážu, že sú dvere otvorené. Vizuálne sa nedá zistiť, že zapadla poistka vtedy, keď sa zasúva lehátko do lyžín, iba mechanicky. Podľa neho zámok po expertíze fungoval. Svedkovia Z. a A. neuviedli podstatné skutočnosti pre posúdenie viny obžalovaného, keď svedok Z. sa k nehode vyjadriť nevedel a dodal, že kontrolu vozidla má na starosti vodič a svedok A., ktorý bol pri nakladaní poškodenej do vozidla prítomný, počul, že zacvakla poistka a zavreli sa dvere, ktoré zatváral vodič a ich aj prekontroloval. K udalostiam, ktoré nastali pri prevoze poškodenej, sa stručne vo svojich výpovediach vyjadrili aj svedkyne P. a H., ktoré spolu s poškodenou boli ako pacientky v predmetnom sanitnom vozidle prevážané, keď v podstate zhodne vypovedali, že obžalovaný chcel otvoriť zadné dvere, čo sa mu pred domovom dôchodcov v Kežmarku nepodarilo, preto vošiel do vozidla bočnými dverami z pravej strany a niečo robil potom so zámkom zadných dverí, ale nevedeli presne čo. Upevnenie lôžka kontroloval zozadu a počas cesty, až do incidentu, držalo.
V otázke zavinenia je potrebné sa stotožniť so závermi súdu prvého stupňa, ktorý v dôvodoch napadnutého rozsudku uvádza, že nikto od obžalovaného nežiadal, aby odstraňoval funkčné závady na vozidle, nikto ho nenútil vykonávať jeho prácu uvedeného dňa, pričom možno konštatovať, že v tomto ohľade mal vodič v podstate len oznamovaciu povinnosť, pričom by nastúpil zavedený mechanizmus, kedy by sa vozidlo muselo okamžite stiahnuť z cestnej premávky. Obžalovaný nevzal do úvahy signály, ktoré podrobne popísal znalec, ktoré mali privodiť jeho požadovanú zvýšenú opatrnosť a bezdôvodne sa spoliehal, že toto špeciálne vozidlo je technicky spôsobilé. V tomto smere je teda rozhodujúcim dôkazom znalecké dokazovanie Ústavu súdneho inžinierstva, prezentované na hlavnom pojednávaní znalcom doc. Z.. Z jeho záverov sú pre posúdenie viny a spochybnenie obrany obžalovaného podstatné tie, v zmysle ktorých bolo zistené, že nedochádza k správnej funkcii a dochádza k samovoľnému uvoľneniu tohto zaisťovacieho mechanizmu, bez toho, aby bolo potrebné odistiť zaisťovaciu páčku, čoho príčinou bola technická vada a to konkrétne, že bol dlhodobo uvoľnený skrutkový spoj, ktorý umožňoval naklápanie tohto mechanizmu.
Znalci ďalej zistili aj dlhodobú závadu na zámku dverí kvôli nesprávnej údržbe tiahla, v dôsledku čoho po otvorení dverí zvnútra vozidla nedochádzalo k spätnému chodu vnútorného ovládača zadných dverí a v takomto prípade zámok neplnil svoju funkciu a po vyvolaní nízkej hodnoty sily na zadné dvere by mohlo dôjsť k otvoreniu týchto dverí. Vo vozidle sa tak nachádzali dve nezávislé závady, a to jedna na zaisťovacom mechanizme a druhá na zámku zadných dverí. Ak by čo len jedna z týchto závad nebola prítomná, nedošlo by k opusteniu tela poškodenej z vozidla počas jazdy. Tomuto sa dalo zabrániť predovšetkým správnou údržbou, pričom muselo byť dlhodobo zrejmé, aj z toho, aký zvuk vyvolával zabezpečovací mechanizmus lehátka, že niečo nie je v poriadku. K jeho uvoľneniu by nedošlo, ak by boli skrutkové spoje správne utiahnuté. Znalec tiež zdôraznil, že aj laikovi malo byť zrejmé, že ak sa nevráti vnútorný ovládač späť do pôvodnej polohy, tak zámok na zadných dverách sanitky nemusí plniť svoju funkciu. Znaleckým dokazovaním naopak nebolo zistené, že by mala manipulácia obžalovaného a svedka W. s vozidlom po dopravnej nehode za následok negatívny vplyv na znalecké dokazovanie. Vodič mal venovať zvýšenú pozornosť aj situácii, keď nemohol zámok dverí otvoriť zvonku a musel dvere otvárať zvnútra, tu mohol zistiť, že sa so zámkom niečo deje. Je potom podľa znalca rozhodujúce, že vodič otvorením dverí zvnútra aktivoval stav, kedy nefungoval zámok zadných dverí. On mohol predtým plniť svoju funkciu avšak otvorením zvnútra a nevrátením ovládača do svojej polohy došlo
k aktivovaniu tohto stavu. Obidva zabezpečovacie systémy majú spoločnú len zanedbanú údržbu a práve v ten jeden moment bola aktivovaná nefunkčnosť oboch mechanizmov, čo spôsobilo jednak uvoľnenie lehátka a jednak aj jeho vypadnutie z vozidla, teda sa jednalo o určitú zhodu okolností. K nehode podľa znalca mohlo dôjsť aj niekoľko dní predtým, alebo aj potom, bolo len otázkou času, kedy k takému niečomu dôjde, pokiaľ treba brať do úvahy, že zámok zadných dverí mohol byť poškodený len niekoľko dní. Znalec ešte dodal, že k mechanizmu opustenia sanitky lehátkom pri akcelerácii vozidla v dôsledku zotrvačných síl sa lehátko začalo pohybovať smerom k zadnej časti vozidla, tento pohyb mal byť zachytený zaisťovacím mechanizmom, keďže tento však už neplnil svoju správnu funkciu, došlo k jeho nakloneniu v dôsledku vytvorenej deformácie na jazýčku došlo k samovoľnému otvoreniu jazýčka a transportné lehátko sa pohybovalo smerom k zadným dverám, pričom pri kontakte tohto lehátka a zadných dverí došlo k otvoreniu týchto dverí nakoľko zámok dverí neplnil taktiež svoju funkciu a transportné lehátko mohlo voľne opustiť interiér vozidla cez otvorené zadné dvere. K tomuto opusteniu by došlo pri zistení týchto závad, t. j. bežnému zrýchleniu, spomaleniu, teda nebola potrebná špeciálna technika jazdy, ktorá by toto vyvolala. Incidentu bolo možné zabrániť, a to predovšetkým správnou údržbou.
Podstatnou teda na základe uvedených záverov znaleckého ústavu je tá skutočnosť, že si to mohol všimnúť, dlhšiu dobu, aj obžalovaný, mal tomu venovať pozornosť a bolo v jeho schopnostiach na takéto chyby prísť pri používaní vozidla a to aj bez toho, aby musel nutne vykonávať opravu závad. Obžalovaný aj podľa názoru krajského súdu mal tieto skutočnosti, ak by ich bol zistil, oznámiť a vozidlo odovzdať na servis resp. nahlásiť. Keďže tieto vady neboli odhalené a riešené, riskoval, že k takémuto incidentu môže dôjsť, k čomu v konečno dôsledku aj došlo. Obžalovaný teda pred jazdou neskontroloval dostatočne a riadne funkcie zabezpečovacích mechanizmov. Veľmi podstatným záverom znaleckého ústavu bolo aj tvrdenie, že skutočne stačila potrebná údržba a k udalosti nemuselo dôjsť, pričom za incident môžu obe príčiny, nezávisle na sebe a keby bolo všetko udržiavané tak, ako má byť, nemohla by sa predmetná udalosť stať. Tieto závery jednoznačne poukazujú na príčinnú súvislosť medzi ľahostajnosťou a nevšímavosťou obžalovaného, v ktorého možnostiach a schopnostiach ako vodiča sanitného vozidla, ktoré prakticky denne pri svojej práci používal a ktoré pred jazdou mal povinnosť ho kontrolovať bolo predmetné vyššie popísané chyby zariadenia odhaliť a incidentom, ktorého dôsledkom, bolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenej. V tomto smere bol krajský súd toho názoru, že bola vyvrátená obrana obžalovaného a nebol žiadny dôvod spochybniť odborné závery znalca týkajúce sa jednak príčiny incidentu z technického hľadiska a jednak potenciálnej možnosti obžalovaného - respektíve aj iného bežného človeka bez odborných znalostí v danej problematike, ak by bol na jeho mieste - predísť spôsobeným následkom, pokiaľ by bola dôsledne vykonaná kontrola vozidla pred každou takouto jazdou, teda aj pred jazdou v inkriminovaný deň.
V nadväznosti na uvedené krajský súd k odvolacej námietke obžalovaného týkajúcej sa toho, že za technický stav vozidla je zodpovedný prevádzkovateľ, teda jeho zamestnávateľ a on bol v postavení zamestnanca, teda nemohol niesť zodpovednosť za spôsobenú škodu, resp. ujmu uvádza, že aj obžalovaný v pracovnoprávnom postavení zamestnanca nesie všeobecnú zodpovednosť za škodu, ak v dôsledku nej dôjde k následkom, ktoré v súhrne zakladajú trestnoprávnu zodpovednosť. Skutočnosť, že obžalovaný bol v postavení zamestnanca, sa prejavila pri rozhodovaní o náhrade škody, na ktorej úhradu nebol zaviazaný práve z tohto dôvodu, avšak je potrebné odlišovať samotnú súkromnoprávnu zodpovednosť za škodu (ktorej následkom je povinnosť nahradiť škodu poškodenému a na ktorú poukazuje aj obžalovaný v dôvodoch odvolania, keď poukazuje na § 420 a 427 Občianskeho zákonníka) a zodpovednosť trestnoprávnu, pokiaľ dôjde k spáchaniu trestného činu z nedbanlivosti práve v dôsledku porušenia všeobecnej preventívnej povinnosti na predchádzanie škodám, ktorú povinnosť má bez výnimky každá osoba. Od obžalovaného nikto nechcel, aby zistené závady, pokiaľ by ich oprava prekračovala jeho možnosti a schopnosti, aj sám odstraňoval. Za odstraňovanie technicky náročnejších závad je nepochybne zodpovedný prevádzkovateľ vozidla. Avšak, za absurdný možno považovať výklad spočívajúci v tom, že zamestnanec, ktorý nejaký predmet alebo pracovný nástroj, v tomto prípade vodič, ktorý používa sanitné vozidlo, nemá žiadnu, ani len všeobecnú zodpovednosť za následky spôsobené pri prevádzke takéhoto vozidla, pričom ak by sa pripustil názor vyjadrený v odvolacích námietkach, vodič by nemal žiadne povinnosti a nemusel by dbať o žiadne dodržiavanie pravidiel, ani o preventívne opatrenia, kontrolu vozidla, nemuseli by ho zaujímať žiadne nezrovnalosti a vady a za všetky následky, ktoré by boli pri výkone práce spôsobené, by automaticky zodpovedal zamestnávateľ. Je nesporné, že za to, aby boli vozidlá spôsobilé a technicky nezávadné, sa vo výsledku stará prevádzkovateľ, ktorý zabezpečuje ich servis, ako aj prehliadky a získanie osvedčení v zmysle osobitného zákona. Vždy je to
však zamestnanec, v tomto prípade obžalovaný ako vodič, ktorý s týmito vozidlami prichádza prakticky dennodenne do kontaktu a ktorý má určité povinnosti, ktoré keď poruší alebo si ich nesplní riadne, ako je od neho oprávnené požadovať, pričom v dôsledku toho dôjde k nejakej ujme, má za túto ujmu, podľa jej povahy, zodpovednosť. Opätovne k tomuto krajský súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania prezentované znalcom doc. Z. na hlavnom pojednávaní, že muselo byť dlhodobo zrejmé, aj z toho, aký zvuk vyvolával zabezpečovací mechanizmus lehátka, že niečo nie je v poriadku. K jeho uvoľneniu by nedošlo, ak by boli skrutkové spoje správne utiahnuté. Znalec tiež zdôraznil, že aj laikovi malo byť zrejmé, že ak sa nevráti vnútorný ovládač späť do pôvodnej polohy, tak zámok na zadných dverách sanitky nemusí plniť svoju funkciu s tým, že mal venovať zvýšenú pozornosť aj situácii, keď nemohol zámok dverí otvoriť zvonku a musel dvere otvárať zvnútra, pričom, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, nejednalo sa o náhlu závadu, ale o závadu, ktorý vznikala dlhodobo a ktorá sa tiež nachádzala na vozidle dlhodobo. Z tohto teda plynie jednoznačný záver, že obžalovaný tieto závady mohol a mal pri používaní a kontrole mechanizmov odhaliť a po ich zistení ich mal ohlásiť na to oprávnenej osobe a takéto vozidlo nepoužiť na prevoz osôb. Skutočnosť, že vo všeobecnosti si práve vodič sanitky zisťuje závady sám, potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok W., ktorý síce ďalej uvádzal, že po nehode všetko fungovalo ako malo a nevedel si vysvetliť ako mechanik, prečo k nehode došlo, tieto okolnosti však ozrejmilo znalecké dokazovanie, ktoré do istej miery spochybnilo uvedené tvrdenia svedka.
Na tomto mieste sa žiada osobitne zdôrazniť, že je potrebné rozlišovať a oddeliť na jednej medzi dôležitými povinnosťami vodiča dopravného prostriedku v zmysle zákona o cestnej premávke, teda povinností súvisiacich bezprostredne s vedením a prevádzkou vozidla, tiež dôležitými povinnosťami vyplývajúcich z konkrétneho zamestnania a porušením týchto dôležitých povinností a na strane druhej medzi všeobecnými povinnosťami na predchádzanie škodám a ich prípadným porušením. Základnou náplňou práce v prípade obžalovaného bol prevoz pacientov, zdravotníckych pracovníkov, biologického materiálu a pomocná a obslužná práca pri prevozoch. V podrobnejšom rozpise jednotlivých povinností a úloh mal zodpovedať za odstránenie závad na vozidle v rozsahu primeranom svojím schopnostiam a za bezpečnosť pri prevoze pacientov, pri odovzdaní vozidla inému vodičovi po skončení pracovnej zmeny bol povinný upozorniť na zistené závady a nedostatky a rovnako bola aj v časti popisu ďalších pracovných činností uvedená povinnosť odstrániť závady v primeranom rozsahu svojim schopnostiam. Zo všetkých týchto povinností však vyplýva, že sa týkajú upozornenia alebo odstraňovania už zistených závad, o ktorých sa vie. Krajský súd, ako bude ďalej podrobne zdôvodnené, vinu obžalovaného nevzhliadol v porušení dôležitých povinností vyplývajúcich či už zo zamestnania alebo mu uložených zákonom o cestnej premávke ako vodičovi v súvislosti s vedením motorového vozidla. Obžalovaný dokonca preukázateľne určitú kontrolu vozidla pred jeho použitím v súlade s jeho pracovnými povinnosťami vykonal, jeho vina však z pohľadu krajského súdu spočívala v tom, že v dôsledku svojej nedbanlivosti a nepozornosti, keď aj napriek kontrole vozidla za situácie, že mechanizmy vykazovali určitými prejavmi navonok, ktoré boli, aj vzhľadom na jeho pracovné zaradenie a skúsenosti reálne vnímateľné, o nich vedieť mal a mal ich na základe týchto prejavov zistiť existenciu chýb mechanizmov, tieto chyby ani len nezistil a indíciám, ktoré na tieto chyby poukazovali, nevenoval dostatočnú pozornosť, pričom sa bez relevantného dôvodu spoliehal na to, že k ničomu nedôjde.
Čo sa týka charakteru a závažnosti poranení poškodenej, ktorá okolnosť je v nadväznosti na konštatované zavinenie obžalovaného vo vzťahu k spôsobenému následku v podobe ujmy na zdraví poškodenej rozhodujúca pre právnu kvalifikáciu skutku, tieto sú objektivizované znaleckým dokazovaním vykonaným znalcom z odvetvia traumatológie X.. V., v zmysle ktorého záverov poškodená v čase dopravnej nehody utrpela zlomeninu oboch pätových kostí a bimalleolárnu zlomeninu ľavého členka, zlomeninu oboch členkov vľavo. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenie ťažké, teda sa jedná o ťažkú ujmu na zdraví. Mechanizmus zranení zodpovedá mechanizmu dopravnej nehody.
Krajský súd sa teda, s poukazom na uvedené skutočnosti, už nestotožnil so súdom prvého stupňa v tom smere, že obžalovaný okrem toho, že z nedbanlivosti poškodenej spôsobil následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví, takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloženej mu zákonom. Za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie. Môže však ísť aj o škodu na majetku alebo na iných právach obete. Ide o také povinnosti, ktoré pre páchateľa vyplývajú z jeho pôsobnosti v pracovnom alebo funkčnom zaradení. Povinnosti môžu vyplývať nielen zo zákona, ale na základe zákona aj z iného všeobecne záväzného právneho predpisu.
V prvom rade krajský súd poukazuje na ust. § 415 Občianskeho zákonníka týkajúce sa všeobecnej preventívnej povinnosti každého človeka bez ohľadu na jeho zamestnanie, povolanie, prípadne vykonávanie činnosti upravenej osobitnými zákonmi na predchádzanie škodám, ktoré ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Znamená to, že každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň starostlivosti a pozornosti, ktorý možno po ňom vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť či aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania je zrejmé, že obžalovaný si túto všeobecnú povinnosť nesplnil, pričom špecifikum v jeho prípade bolo, že prevážal choré osoby na špeciálnom zariadení, ako skúsený vodič, čo len zdôrazňuje to, že jeho povinnosťou bolo konať s ešte zvýšenou opatrnosťou a venovať vo všeobecnosti pozornosť funkčnosti zariadenia. Otázka príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) je práve v prípadoch nehôd jednou z najdôležitejších otázok z hľadiska posúdenia viny, pretože je jedným zo základných predpokladov trestnej zodpovednosti. Príčinný vzťah, ktorý spája konanie s následkom, je obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu, a preto je príčinná súvislosť objektívnou kategóriou. Samotná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním páchateľa a spôsobeným trestnoprávne relevantným následkom k jeho trestnej zodpovednosti nestačí, pretože vývoj príčinnej súvislosti musí byť zahrnutý zavinením aspoň v hrubých rysoch (R 20/1981 a R 21/1981). Požiadavka príčinného vzťahu znamená, že určitá osoba môže byť trestná len vtedy, ak svojím konaním následok skutočne spôsobila. Často u nehôd býva následok výsledkom mnohých príčin, pričom príčinou následku je každé konanie, bez ktorého by následok nenastal. Určitá činnosť, okolnosť a podobne nestráca svoj charakter príčiny len preto, že mimo nej viedli k následku aj ďalšie či iné príčiny, podmienky či okolnosti. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo (R 37/1975). Príčinou je totiž každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal, resp. nenastal spôsobom, akým nastal. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom je daná vtedy, pokiaľ by bez zavineného konania páchateľa škodlivý následok nenastal.
V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že pokiaľ by nedošlo k zanedbaniu údržby a údržba by bola vykonaná riadne, ktorú síce obžalovaný nemal povinnosť vykonať, mal však závady odhaliť a nahlásiť resp. pokiaľ by nedošlo k prevozu pacientov vo vozidle, trpiacom uvedenými závadami (ktoré boli odstrániteľné práve riadnou údržbou a reálne zistiteľné obžalovaným ako vodičom sanitného vozidla), nebolo by došlo ani k následku incidentu v podobe vypadnutia pacientky zo sanitky a spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví. Príčinná súvislosť je teda v tomto prípade vykonaným dokazovaním daná a to medzi týmto zanedbaním povinnosti predchádzať škodám, kontrole vozidla pred jazdou z hľadiska existencie závad a ich údržbou (v tomto smere nie je podstatné, či by zistené závady by odstránil sám alebo by ich nahlásil a opravy vykonala na to oprávnená osoba) a spôsobeným následkom (ťažká ujma na zdraví), ku ktorému došlo v dôsledku uvoľnenia lehátka s poškodenou a jeho vypadnutiu cez zadné dvere sanitky na vozovku, pričom v prípade včasného odhalenia týchto chýb a ich odstránenia - už odstránenia čo i len jednej z nich, prípadne iba nepoužitia takéhoto vozidla na prevoz pacientov, by k tomuto nebolo došlo. Z vykonaného dokazovanie plynie, že obžalovaný samotnú kontrolu aj vykonal, avšak táto nebola vykonaná dôkladne a obžalovaný nevenoval pozornosť signálom, ktoré popísal znalec a ktoré boli vnímateľné, podľa znalca aj laikom a hoci obžalovaný nie je servisný technik, ako dlhoročný vodič sanitného vozidla má nepochybne viac skúseností ako bežný človek a mal byť citlivejší a vnímavejší k signálom značiacim, že niečo nie je v poriadku. Napriek obrane obžalovaného krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery znaleckého dokazovania.
Následne, po takomto ustálení zavinenia a príčinnej súvislosti bolo potrebné skutok správne právne posúdiť, v tomto smere predovšetkým ustáliť, či sa v danom prípade jednalo o ublíženie na zdraví (spôsobenie ťažkej ujmy na účely tohto trestného činu) iba zo všeobecnej nedbanlivosti, bez ďalšieho alebo bolo nedbanlivostné zavinenie spojené so závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcim zo zamestnania - v tomto prípade vodič sanitky a uloženej mu zákonom
- zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Obžaloba v nadväznosti na uvedené v skutkovej vete kládla obžalovanému za vinu porušenie ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a), § 45 ods. 1 uvedeného zákona, pričom krajský súd, ako už bolo uvedené, dospel k záveru, že k naplneniu tohto kvalifikačného predpokladu (závažnejší spôsob konania), v tomto prípade nedošlo.
Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zák. O cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. O cestnej premávke, vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.
Podľa § 45 ods. 1 zák. O cestnej premávke vodič nesmie dovoliť, aby sa prekročil povolený počet prepravovaných osôb, a podľa svojich možností nesmie pripustiť ani porušenie povinností ustanovených týmto osobám. Každá prepravovaná osoba zodpovedá za dodržiavanie svojich povinností podľa tohto zákona. Za prepravu detí alebo osôb, ktoré pre poruchu zdravia nezodpovedajú za svoje konanie, zodpovedá osoba, ktorá ich sprevádza. Ak také osoby nemajú sprievod, za ich prepravu zodpovedá vodič alebo ním poverená spôsobilá a náležite poučená osoba; to neplatí, ak ide o pravidelnú verejnú dopravu osôb.
V predmetnej trestnej veci právna veta kladie obžalovanému za vinu naplnenie súčasne dvoch spôsobov závažnejšieho spôsobu konania, spočívajúceho s porušení dôležitej povinnosti a to jednak vyplývajúcej zo zamestnania a súčasne aj uloženej mu zákonom. Hore uvedené paragrafy predstavujú jednu z častí žalovanej kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona a to povinnosti uloženej zákonom, konkrétne zákonom č. 8/2009 Z. z. O cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z vykonaného dokazovania však nijakým spôsobom nevyplynulo porušenie citovaných zákonných ustanovení, povinnosť podľa § 3 ods. 2 písm. a) tohto zákona preukázateľne neporušil, pričom to, že jazdil pomalšie a opatrne nepriamo vyplynulo z výpovedí svedkýň H. a P., teda následok nebol v tomto prípade spôsobený v súvislosti s jazdou, rovnako podľa názoru krajského súdu nepoužil na jazdu vozidlo, ktoré z formálneho hľadiska nemožno prevádzkovať v cestnej premávke podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taktiež nijakým spôsobom nebolo podľa názoru krajského súdu preukázané, ani v skutkovej vete opísané konanie, ktoré by evokovalo porušenie ust. § 45 ods. 1 citovaného zákona. Obžalovaný síce zodpovedal za prepravu chorých pacientov, nebolo mu ale preukázané, aby uvedené ustanovenie porušil. Každá prepravovaná osoba zodpovedá za splnenie svojich povinností ako prepravovanej osoby a ak nemôže, má na splnenie týchto povinností dohliadnuť prepravca resp. vodič. Vo vzťahu k samotnej preprave však obžalovaný svoje povinnosti splnil, poškodenú zaistil spôsobom na to určeným. Problém bol v tom, že to zaistenie nebolo, z dôvodu zanedbanej údržby, plne funkčné, na čo ale mal prísť už skôr a tento problém riešiť. Z hľadiska ust. § 45 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. však podľa názoru krajského súdu svoju povinnosť nezanedbal, zanedbal všeobecnú preventívnu povinnosť, ktorú má každá osoba, v závislosti od svojej konkrétnej situácie.
V nadväznosti na uvedené krajský súd ďalej dodáva, že špeciálne vozidlo musí nepochybne spĺňať pre bezpečnú prepravu osôb podmienky nad rámec bežného vozidla, bolo nepochybné, že predmetné vozidlo v poriadku nebolo. Na strane druhej je otázne, či takéto vozidlo je možné považovať na účely povinností vyplývajúcich zo zákona č. 8/2009 Z. z. v spojení so zákonom č. 106/2018 Z. z. ako nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke v zmysle ust. § 44 zákona č. 106/2018 Z. z. v spojení s § 45 ods. 2 tohto zákona a § 2 vyhlášky k tomuto zákonu o technickej nespôsobilosti vozidla. Uvedené vozidlo však technicky spôsobilé v zmysle právnych predpisov na to, aby mohlo byť prevádzkované v cestnej premávke, bolo, pričom je potrebné uviesť že vozidlo malo emisnú aj technickú kontrolu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že aj keby spôsobilé z nejakého dôvodu nebolo, čo v podstate, avšak len fakticky v tomto prípade nebolo, keďže trpelo vadami, ktoré však neboli zistené, na to, aby bolo možné konštatovať, že obžalovaný porušil dôležitú povinnosť tým, že ho použil aj napriek tejto skutočnosti, by muselo byť splnené to, že použitie takéhoto vozidla trpiaceho vadami bolo z jeho strany vedomé, teda je porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, ak vodič vedie motorové vozidlo, o ktorom vie, že konkrétne závady má (porovnaj R 26/1987). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby obžalovaný použil vozidlo vedomý si toho, že má vady popísané v znaleckom posudku. Obžalovaný iba o týchto vadách, ako už bolo vyššie uvedené, vzhľadom na svoje pracovné zaradenie a skúsenosti, aj ako laik, vedieť mal a mal ich zistiť a oznámiť a práve v tomto zanedbaní spočíva jeho zavinenie a trestnoprávna zodpovednosť.
Čo sa týka porušenia dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo zamestnania, v tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že už samotná skutková veta podľa názoru krajského súdu neobsahuje taký popis skutkových okolností, z ktorého by jednoznačne vyplývalo porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo samotného zamestnania obžalovaného ako vodiča sanitky, mimo porušenia povinnosti uloženej mu zákonom, preukázanie ktorej by tiež samo osebe postačovalo na uznanie viny podľa ods. 2 § 157 Tr. zákona, keďže ust. § 138 písm. h) Tr. zákona predpokladá aspoň jednu z tam uvedených situácií, avšak ani z pracovnej činnosti obžalovaného nevyplynula podľa názoru krajského súdu taká dôležitá špecifická povinnosť typická pre práve jeho zamestnanie a pracovnú pozíciu, ktorú porušil a ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti so spôsobeným následkom. V nadväznosti na uvedené krajský súd opätovne, ako už bolo skôr naznačené pri hodnotení odvolacej námietky obžalovaného, uvádza, že z pracovnej zmluvy, resp. popisu pracovnej činnosti obžalovaného (č. l. 351-352) vyplýva, okrem iného, že základnou náplňou práce bol prevoz pacientov, zdravotníckych pracovníkov, biologického materiálu a pomocná a obslužná práca pri prevozoch. V podrobnejšom rozpise jednotlivých povinností a úloh mal zodpovedať za odstránenie závad na vozidle v rozsahu primeranom svojím schopnostiam a za bezpečnosť pri prevoze pacientov, pri odovzdaní vozidla inému vodičovi po skončení pracovnej zmeny bol povinný upozorniť na zistené závady a nedostatky a rovnako bola aj v časti popisu ďalších pracovných činností uvedená povinnosť odstrániť závady v primeranom rozsahu svojim schopnostiam. Zo všetkých týchto povinností však vyplýva, že sa týkajú upozornenia alebo odstraňovania už zistených závad, o ktorých sa vie. V danom prípade však bol problém v tom, že obžalovaný v dôsledku svojej nedbanlivosti a nepozornosti chyby ani len nezistil. Nemohol teda porušiť oznamovaciu povinnosť a povinnosť vady odstrániť alebo nahlásiť. Obžalovaný však, čo potvrdili aj svedkovia vo svojich výpovediach, kontrolu mechanizmov a upevnenia lehátka vykonal, teda nie je možné ani konštatovať, že si samotnú povinnosť nesplnil. Ani v prípade jeho zodpovednosti za bezpečnosť pacientov pri ich prevoze a manipulácii s nimi (č. l. 351, druhá strana) nemožno konštatovať, že by starostlivosť o ich bezpečnosť zanedbal a že takéto zanedbanie bolo práve tou príčinou, v dôsledku ktorej došlo k vypadnutiu pacientky a ujme na zdraví. Navyše, je síce pravdou, že ako vodič sanitky, skúsený, ktorý preváža starých a chorých ľudí, by mal mať zvýšenú opatrnosť vo vzťahu k tomu, či všetko v prípade ich prevozu je dostatočne bezpečné, avšak stále sa z pohľadu krajského súdu jedná o všeobecnú, aj keď zvýšenú mieru povinnosti na predchádzanie škodám a ujmám na zdraví, ktorá nie je ničím špeciálna, preto aj táto situácia je pokrytá všeobecnou nedbanlivosťou, nie závažnejším spôsobom konania a práve v dôsledku všeobecnej nedbanlivosti došlo k spôsobenému následku v prejednávanom prípade.
Z hľadiska naplnenia ďalších obligatórnych znakov skutkovej podstaty krajský súd konštatuje, že obžalovaný je plne trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti, ktorý svojím zavineným konaním, resp. sčasti opomenutím (nezistenie závad v dôsledku nedostatočnej kontroly vozidla pred jazdou) vo forme vedomej nedbanlivosti - vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí - spôsobil následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví spôsobom popísaným vo výroku tohto rozsudku, pričom medzi konaním a následkom existuje príčinná súvislosť. Vedomú nedbanlivosť krajský súd vzhliadol práve v tom, že obžalovaný ako skúsený vodič s určitou sumou vedomostí o týchto vozidlách, vedomý si možných problémov a hrozieb, ktoré môžu byť pri prevoze chorých pacientov spôsobené a rizík s tým súvisiacich, zanedbal dôkladnú kontrolu vozidla smerujúcu k zisteniu, či toto nemá také vady, ktoré by mohli ohroziť zdravie prevážaných osôb, nevenoval pozornosť signálom, ktoré tieto vady vykazovali, hoci nepochybne bolo v jeho možnostiach a schopnostiach tieto vady, v dôsledku ktorých neskôr došlo k incidentu popísanému v skutkovej vete vrátane jeho následkov, odhaliť a nahlásiť ich. Obžalovaný týmto tiež porušil objekt chránený Trestným zákonom, ktorým je v tomto prípade ochrana zdravia iných osôb, čím boli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.
Podľa názoru krajského súdu sa tak, vzhľadom na uvedené, obžalovaný dopustil nedbanlivostného konania, ktorého dôsledkom bolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví u poškodenej, avšak sa jednalo „len“ o bežnú nedbanlivosť bez osobitného kvalifikačného znaku v ods. 2, preto skutok prekvalifikoval na prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (doba liečenia 5-6 mesiacov) s tým, že zo skutkovej vety vyňal časť týkajúcu sa porušení tam uvedených ustanovení zákona o cestnej premávke, pri inak správne zistenom skutkovom stave bez potreby doplnenia, resp. zopakovania dokazovania.
Vzhľadom na zrušenie výroku o vine z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie musel byť zrušený aj výrok o treste a o náhrade škody v napadnutom rozsudku, o ktorých krajský súd sám nanovo rozhodol. O uložení trestu krajský súd rozhodol v súlade so zásadami pre ukladanie trestov v zmysle ust. § 34 Tr. zákona, keď trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Ani krajský súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť, teda nebolo potrebné zákonom stanovenú trestnú sadzbu, ktorá je pri zmenenej právnej kvalifikácii podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona určená v rozmedzí 6 mesiacov až 2 roky. V prejednávanej veci však bol krajský súd toho názoru, že na zabezpečenie účelu trestu postačí aj uloženie iného druhu trestu ako trestu odňatia slobody, hoci aj s jeho podmienečným odkladom. Preto, poukazujúc na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, keď u obžalovaného síce okrem nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti nebola zistená ani žiadna poľahčujúca okolnosť, avšak podľa odpisu z registra trestov sú jeho skoršie odsúdenia ešte z rokov 1993 až 2002 a vo všetkých prípadoch sú odsúdenia zahladené, má evidovaných za celú dobu len niekoľko priestupkov na úseku cestnej premávky, tiež prevažne staršieho dáta, naposledy 01.07.2019, riešený len napomenutím, zo zamestnania je hodnotený pozitívne, v súčasnosti vedie riadny rodinný a pracovný život, nevynímajúc to, že sa jednalo o nedbanlivostný trestný čin v jeho základnej skutkovej podstate, bolo podľa názoru krajského súdu namieste v danom prípade uložiť alternatívny peňažný trest za splnenia podmienok uvedených v ust. § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval krajský súd za zákonný a primeraný peňažný trest vo výške 500,- eur, ktorého zaplatenie je zároveň v možnostiach a schopnostiach obžalovaného, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.
Z dôvodu zmenenej právnej kvalifikácie, keď podľa názoru krajského súdu obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla neporušil dôležitú povinnosť ustanovenú mu ako vodičovi zákonom o cestnej premávke a teda spáchanie skutku a spôsobený následok nebol v príčinnej súvislosti s vedením motorového vozidla a s postavením obžalovaného ako vodiča motorového vozidla, trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel krajský súd neukladal. Z týchto dôvodov tak zároveň krajský súd vyhodnotil odvolanie okresného prokurátora smerujúce proti výroku o treste v neprospech obžalovaného ešte vo vzťahu k právnej kvalifikácii podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona ako nedôvodné.
Čo sa týka výroku o náhrade škody, aj krajský súd, z rovnakých dôvodov ako súd prvého stupňa, odkázal poškodenú zdravotnú poisťovňu U., a. s., na civilný proces v súlade s ust. § 288 ods. 1 Tr. poriadku, keďže obžalovaný v čase spáchania skutku plnil úlohy svojho zamestnávateľa, teda nemožno jemu osobne uložiť povinnosť na náhradu škody.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody preto krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.