Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-16-2022.pdf
PDF · 91.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. padlých hrdinov XXX/X, XXX XX U. M., proti odporkyni: O.. G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX N. N., zastúpená O., o zapretie otcovstva k maloletým deťom: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX N. N. a G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX N. N., obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.12.2021, č. k. 20Pc/22/2020-162, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
II. Odporkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd návrh zamieta. Odporkyňa - matka maloletých detí má nárok na náhradu trov tohto konania voči navrhovateľovi vo výške 100 %, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni - matke maloletých detí v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením. Súd priznáva znalkyni O.. R. C., A.., z odboru B., odvetvie V. W., s miestom výkonu činnosti Y. XX/XX, XXX XX A. N. znalečné vo výške 87,50 Eur. Súd upravuje učtáreň Okresného súdu Banská Bystrica, aby znalkyni vyplatila znalečné v sume 87,50 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu na účet, IBAN: Z., VS: XXXXXX.. Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 87,50 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva zamietol, keďže v konaní znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že je biologickým otcom maloletých detí. Otcovstvo je prakticky dokázané u syna s pravdepodobnosťou 100 %, u dcéry s pravdepodobnosťou 99,999999 %. Rozhodnutie oprel o ustanovenie § 93 ods. 1 zákona o rodine. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 53, § 55 CMP. Zároveň rozhodol o trovách znaleckého dokazovania a priznal znalkyni znalečné v uvedenej výške z rozpočtových prostriedkov štátu a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť túto sumu štátu ako trovy konania.
3. Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ. Žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu a opätovne vykonať dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, ktorý vypracuje nový správny znalecký
posudok vo veci zapretia otcovstva a určí správne hodnoty pravdepodobnosti otcovstva. Zároveň žiadal nepriznať odporkyni nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, keďže trovy z pohľadu odvolacieho súdu nie sú vynaložené na bránenie práva. Namietal, že so znaleckým posudkom sa absolútne nestotožňuje a považuje ho za zmätočný. Uviedol, že znalecký posudok spochybňuje do stanovenia hodnôt pravdepodobnosti otcovstva, ako aj do odborných vyjadrení. Uviedol, že s odporkyňou v danom čase neudržiaval intímny pomer, išlo o krátkodobú známosť. Okolie, v ktorom sa pohybovala tvrdilo, že mala viacero intímnych pomerov, avšak ani jeden z týchto pomerov s navrhovateľom neudržiavala.
4. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril kolízny opatrovník. Rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny a odvolanie otca zamietnuť. Poukázal na to, že okresný súd v danej veci vykonal znalecké dokazovanie formou analýzy DNA, pričom otcovstvo navrhovateľa bolo potvrdené na 99,99999 %, a teda otcovstvo bolo prakticky dokázané. Z uvedeného dôvodu mal za to, že nie je potrebné vykonať v konaní kontrolné znalecké dokazovanie.
5. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť tak, aby návrhu navrhovateľa v časti o zapretie otcovstva okresný súd vyhovel, otcovstvo zaprel a tým ochránil maloleté deti, pred človekom, ktorý nemá záujem sa podieľať na výchove a výžive, je pre nich hanbou okrem iného aj z dôvodu pobytu v nápravnovýchovnom zariadení. Odvolanie otca považovala len za účelové konanie vo vzťahu k prebiehajúcemu trestnému konaniu voči jeho osobe. Poukázala na to, že otcovstvo k maloletým deťom bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Na maloleté deti od ich narodenia navrhovateľ neprispieval a žiadnym spôsobom sa o ne nezaujímal, nakoľko ako vyšlo počas predmetného konania najavo, otec práve v týchto rokoch sa vyhýbal trestnému stíhaniu za ekonomickú trestnú činnosť. Uvedené podanie a vyjadrenie otca samo svedčí o jeho mravných a morálnych hodnotách. Napriek všetkým skutočnostiam, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, vzhľadom na vyjadrenia, morálne hodnoty, ako aj správanie a postoj otca k maloletým deťom súhlasí s jeho tvrdením, že nie je ich otcom, aj keď vykonané dokazovanie na návrh otca potvrdil opak. Ako dôvod na priznanie náhrady trov konania odporkyňa považuje účelové iniciovanie konania zo strany otca, ktorý na jednej strane zapiera otcovstvo a na strane druhej sa vo svojich listoch zasielaných z Ústavu na výkon väzby L. dožaduje svojich rodičovských práv a ponižuje, vážnym spôsobom ohrozuje dobré meno odporkyne, osočuje ju, podáva na jej osobu trestné oznámenia, kedy toto konanie navrhovateľa mohlo viesť k strate jej zamestnania, v dôsledku čoho by bola priamo ohrozená výživa dvoch maloletých detí. Konanie otca je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, kedy si od narodenia maloletých detí neplnil vyživovaciu povinnosť okrem obdobia nariadeného neodkladným opatrením. Poukázala aj na to, že v dôsledku iniciovania konania zo strany navrhovateľa bola nútená brániť práva maloletých detí v súdnom konaní, čím jej vznikli ďalšie výdavky na cestu za znalcom, a to všetko len v dôsledku svojvôle a účelového konania navrhovateľa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Má za to, že rozsudok okresného súdu je vecne správny a mal by byť potvrdený v celom rozsahu, keďže z odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva, že osočovanie a pochybnosti na strane otca maloletých detí sú nemiestne, dobré meno a jej starostlivosť o deti je bezproblémová, pričom otcovstvo bolo starostlivo prešetrené a správne určené. Avšak vzhľadom na skutočnosti, ktorými sa otec maloletých detí naďalej účelovo domáha svojho zapretia, má za to, že pre ďalší správny vývoj, rast, ochranu a vzdelávanie maloletých detí, súhlasí, aby návrhu navrhovateľa v časti zapretia otcovstva odvolací súd vyhovel.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správne príslušné právne normy. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neuvádzal počas konania, iba zopakoval niektoré argumenty. Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
9. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na závery súdu prvej inštancie v plnom rozsahu poukazuje.
10. Okresný súd v konaní postupoval správne, keď konajúc o návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva k maloletým deťom ustanovil znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA za účelom zistenia, či navrhovateľ môže byť otcom maloletých detí, ku ktorým bolo určené otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku, v zmysle ktorého z výsledkov analýzy 16 polymorfných úsekov vyplýva, že otcovstvo navrhovateľa voči maloletému W. G., nar. XX.XX.XXXX možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 100 % a u maloletej G. G., nar. XX.XX.XXXX, tiež možno považovať otcovstvo za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,9999999 %.
11. Čo sa týka námietky navrhovateľa ohľadom znaleckého posudku, ktorý navrhovateľ nepovažuje za správny a dožaduje sa „opätovného“ znaleckého dokazovania, uvedená námietka nie je dôvodná. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani súd nie je oprávnený hodnotiť správnosť odborných záverov, ku ktorým znalkyňa vo vypracovanom posudku dospela a nehodnotí ani ňou použité postupy a metódy, pretože pre takéto hodnotenie súdu chýbajú odborné vedomosti a znalosti. Súd posudzuje len to, či sú závery zo znaleckého posudku vyplývajúce náležite odôvodnené, preskúmateľné, vnútorne si neodporujúce a či zodpovedajú pravidlám logiky. Nakoľko bolo znaleckým posudkom otcovstvo navrhovateľa prakticky dokázané s pravdepodobnosťou u syna 100 % a u dcéry s pravdepodobnosťou 99,9999999 %, odvolací súd nemal dôvod nepotvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva zamietol.
12. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepredložil iný znalecký posudok, ktorého závery by boli rozporné so závermi znaleckého posudku vypracovaného v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdenie otca v odvolaní, že v rozhodnom čase s odporkyňou neudržiaval intímny styk, išlo o krátkodobú známosť, a preto nemôže byť otcom odvolací súd považuje za účelové. Vzhľadom na tieto námietky nie je potom zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľ uznal otcovstvo k maloletým deťom súhlasným vyhlásením rodičov, keď popiera intímny styk s odporkyňou.
13. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v odvolaní neumožnili odvolaciemu súdu prijať iné závery, ako tie, ktoré prijal súd prvej inštancie. Jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť procesný postup okresného súdu ani vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý odvolací súd na základe vyššie uvedeného podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
14. Navrhovateľ podal odvolanie aj proti výroku o trovách konania, ktoré boli priznané odporkyni s tým, že nie sú vynaložené na bránenie práva. V odvolaní ďalej absentujú akékoľvek námietky spochybňujúce správnosť napadnutého rozsudku v tejto časti. Okresný súd správne uplatnil zásadu úspechu v konaní pri rozhodnutí o trovách konania, keďže ide o vec vo veci určenia rodičovstva a odporkyňa bola v konaní úspešná a preukázala, že trovy boli vynaložené z jej strany účelne na bránenie práva tak, ako to uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa.
15. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj výroky o znalečnom, ako aj o trovách konania štátu. V odvolaní absentujú akékoľvek námietky spochybňujúce správnosť napadnutého rozsudku v tejto časti. Odvolací súd sa preto obmedzil len na skonštatovanie správnosti aj týchto výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, keď odvolací súd zistil, že okresný súd o trovách štátu, ako aj o znalečnom rozhodol v súlade s ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 53 CMP v spojení s § 55 CMP tak, že odporkyni ako úspešnej účastníčke konania priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP v odvolacom konaní odvolací súd zistil, pričom tieto spočívajú v okolnostiach prejednávanej veci, keď konanie navrhovateľa odvolací súd považoval za účelové a nedôvodné, pričom odporkyni ako úspešnej účastníčke vznikli trovy v súvislosti s prejednaním odvolania.
17. Na záver odvolací súd s poukazom na vyjadrenie matky v odvolacom konaní, že súhlasí s návrhom otca a navrhla vyhovieť jeho odvolaniu, odvolací súd konštatuje, že nie je v záujme maloletých detí jej odvolací návrh, nakoľko maloleté deti majú právo poznať obidvoch svojich rodičov, a preto odvolací súd jej návrhu vyhovieť nemohol, nakoľko by to bolo v rozpore so záujmami maloletých detí.
18. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).