Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_30P-8-2021.pdf
PDF · 114.71 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
G. V., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B. XXX, právne zastúpená JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom Makovického 7, Žilina a otca: W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, právne zastúpený JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 300/8, o úpravu práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného podaný na Okresný súd Žilina dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a.
Súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov podaný na Okresný súd Žilina dňa 21.01.2021 z a s t a v u j e.
Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého G. podaný na Okresný súd Žilina dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a. Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu:
Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým G. tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým G. každý párny týždeň od piatka od XX:XX hod. do nedele do XX:XX hod..
Otec maloletého p r e v e z m e od matky v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia o d o v z d á matke v mieste bydliska matky.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým G.:
- v nepárnom týždni v stredu, kedy maloletého prevezme o XX:XX hod. v predškolskom alebo školskom zariadení, do XX:XX hod., kedy maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky,
- od januára XXXX otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. od stredy od XX:XX hod., kedy maloletého prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení, do štvrtka, kedy maloletého odovzdá v predškolskom alebo školskom zariadení do X:XX hod..
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. XCoP/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti bežnej úpravy styku otca s maloletým G..
Úprava styku počas sviatkov zostáva n e z m e n e n á.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zmenil posledné rozhodnutie o úprav práv a povinností k maloletému tak, že zverí maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alternatívne rozšíri styk otca s maloletým. Zároveň žiadal, aby súd znížil výživné, ktoré je otec povinný platiť na maloletého G., zo sumy XXX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že osobné, aj finančné pomery otca sa od poslednej úpravy natoľko zmenili, že má záujem na zmene doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností. Otec maloletého bol nútený ukončiť živnostenské podnikanie ku dňu XX.XX.XXXX pre nedostatok práce z dôvodu šíriacej sa pandémie vírusu Covid-19 a zostal prakticky bez príjmu. Zamestnával sa na príležitostné brigády, pričom v súčasnej dobe mu finančne vypomáha jeho matka, s ktorou aj žije v spoločnej domácnosti. Otec maloletého je od XX.XX.XXXX vedený ako uchádzač o zamestnanie a poberá príspevok v hmotnej núdzi. Otec maloletého nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohol uhrádzať matke tak vysoké výživné určené súdom. Otec maloletého má dostatok voľného času na to, aby sa o svoje dieťa vedel postarať v širšom rozsahu ako mu to bolo doteraz súdom umožnené. Maloletý bude mať 4 roky, je väčší, s otcom rád trávi čas. Otec má úprimný záujem participovať na výchove syna viac, pomôcť matke so starostlivosťou a upevňovať vzájomné citové väzby so synom a preto má záujem na striedavej starostlivosti oboch rodičov o syna. Otec má vytvorené všetky podmienky na to, aby mohol syn G. u neho tráviť čas dlhodobo. Keďže maloletý u neho trávi sobotu a nedeľu, zariadil mu izbu, nakúpil šatstvo, hygienické potreby, hračky a zabezpečuje mu teda plnohodnotný domov tak, aby mu nič nechýbalo. Keďže navrhuje rovnakú dĺžku striedavej starostlivosti oboch rodičov, výživné počas striedavej osobnej starostlivosti nenavrhuje určovať. V prípade, ak by súd nevzhliadol splnenie podmienok pre navrhovanú striedavú starostlivosť oboch rodičov, navrhuje otec aspoň rozšírenie styku otca s maloletým, ktorý považuje za nevyhnutný na vytvorenie a udržanie citovej väzby medzi otcom a maloletým. Otec je presvedčený, že rozšírenie styku je v najlepšom záujme maloletého. Otec je schopný zariadiť možnosť pre syna chodiť do škôlky v mieste svojho trvalého bydliska v obci V., čiže dieťa bude mať zachovaný svoj denný režim, bude sociálne začlenené a zároveň môžu s otcom upevňovať citové väzby.
2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX uviedla, že otec už pred odvolacím súdom tvrdil, že nemá z čoho platiť výživné v sume XXX,- eur mesačne, s čím sa súd nestotožnil a určil mu výživné v sume XXX,- eur. Otec odmietal riadne platiť výživné, matka bola donútená podať návrh na exekúciu, kedy otec dokázal uhradiť celý dlh na výživnom a riadne platiť aj bežné výživné. Problém otca nie je v tom, že nemá z čoho platiť výživné, ale že nechce platiť výživné vo výške XXX,- eur mesačne. Otec nie je ochotný akceptovať, že súdy nerozhodli podľa jeho predstáv. Otec sa snaží dosiahnuť zníženie výživného novým návrhom, ktorý je čisto účelový, bezdôvodný a nemožno mu vyhovieť v žiadnom smere, teda ani v zmene starostlivosti o dieťa, v zmene úpravy styku, ani znížením výživného na dieťa. Už v prvostupňovom konaní, odvolacom a dovolacom konaní otec tvrdil, že nemá z čoho platiť výživné nad rámec XXX,- eur, že je v podstate bez príjmov, že apartmán v horskom prostredí mu produkuje stratu a nie zisk, že práce pre stavby, napr. výkopové práce, nerobí a žije z úspor a to isté tvrdí aj teraz. Naposledy odvolací súd stanovil výživné vo výške XXX,- eur mesačne od XX.XX.XXXX, kedy mal maloletý 1 rok. Výživné je teda nezmenené takmer X. a pol roka, pričom maloletý o necelý mesiac bude mať X roky a zvyšovanie veku dieťaťa je tiež dôvodom na zvýšenie výživného, nakoľko spolu s vekom narastajú potreby dieťaťa, je preto namieste v porovnaní s predošlou úpravou výživného reagujúcou na potreby dieťaťa vo veku jedného roka, zvýšiť výživné aspoň o XX,- eur mesačne. Matka navrhla zvýšiť výživné na G. o túto sumu. Na zmenu zverenia dieťaťa, prípadne na zmenu styku, nie sú splnené žiadne predpoklady, ktoré zákon vyžaduje k zmene rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Otec, hoci rozsudkom má oprávnenie stretávať sa s dieťaťom aj v stredu v párnom týždni, ani raz, odkedy je vydaný rozsudok a ani predtým, nebol otec za synom v žiadnu stredu. Synovi prospieva ten rozsah styku, aký platí aktuálne. Rozsah styku, aký je teraz, je pre dieťa akurát akceptovateľný, viacej by už bolo nad rámec jeho psychických možností a už ani nehovoriac o striedavej starostlivosti, ktorú ani odborníci neodporúčajú v prípade detí takého útleho veku ako je maloletý. Odvolací súd sa vo svojom zmeňujúcom rozsudku jasne vysporiadal z
akých dôvodov považuje aktuálnu úpravu styku za optimálnu, čo odobril aj najvyšší súd. Odvtedy sa nič nezmenilo a teda nie je splnený základný predpoklad pre rozhodnutie o zmene úpravy, či už zverenia dieťaťa alebo rozsahu styku stanovenej predošlým rozsudkom. Vzhľadom na uvedené matka navrhla návrh otca na zmenu starostlivosti o maloletého, rozšírenie styku, zamietnuť a navrhla zvýšiť výživné na sumu XXX,- eur mesačne.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.
4. Z výsluchu otca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že naposledy pracoval na dohodu o vykonaní práce v januári XXXX pre spoločnosť X., s.r.o., pričom čistá mzda bola XX,XX eur. Od XX.XX.XXXX bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Od XX.XX.XXXX by sa mal zamestnať v spoločnosti J., s.r.o. so sídlom v B. G., kde predtým pracoval aj na dohodu o vykonaní práce ako vodič a jeho príjem by bol okolo XXX,- eur v hrubom. V čase posledného rozhodovania súdu prenajímal byt a podával daňové priznanie ako živnostník. Apartmán bol nútený predať a ukončil aj živnosť. Apartmán sa odpredal za sumu XXX XXX,- eur. S mamou boli spoluvlastníkmi apartmánu v 1/2. Celú údržbu apartmánu financovala mama. Apartmán sa kupoval za XXX XXX,- eur a predal sa za XXX XXX,- eur, takže zo sumy XX XXX,- eur dostal polovicu. S výstavbou rodinného domu sa nepokračuje, keďže nemá prostriedky. Stavebné povolenie je vydané na jeho meno, pozemok je v jeho vlastníctve. V súčasnej dobe sa výstavba nerealizuje. Otec je spoluvlastníkom rodinného domu, kde býva v X/X a pozemkov tak, ako v čase posledného rozhodovania súdu. V rodinnom dome býva aj jeho mama, ktorá je na dôchodku a brat, ktorý je živnostník. Výdavky s rodinným domom platí mama. Poberá dávku v hmotnej núdzi. Prácu si hľadal vo firme J., s.r.o., telefonoval na inzeráty s ponukou práce, pričom ponúkaná práca bola za mzdu okolo XXX - XXX,- eur v hrubom alebo na niektorú prácu nemal kvalifikáciu. Snažil sa nájsť si prácu, kde by mal lepší príjem. Otec má bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena. Bežné výživné uhrádzal, neplatil nedoplatok na výživnom, matka dala návrh na exekúciu a nedoplatok uhradila jeho matka. Je vlastníkom starého 20-ročného auta. Na benzín vynaloží, pokiaľ ide na stretnutie pre syna, mesačne XX,XX eur.
5. Z výsluchu matky na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že naďalej je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa. Býva v byte v E. spolu so synom. Výdavky má v súvislosti s bývaním, cestovné do práce na W. platí vo výške 22,- eur mesačne, platí na vzdelávanie pre zdravotné sestry 40,- eur ročne, odborná literatúra 15,- eur mesačne, každý rok platí za zdravotnú starostlivosť 73,- eur, za poistenie bytu ročne 132,- eur, za pracovnú rovnošatu zdravotnej sestry ročne XX,XX eur. W. navštevuje materskú školu od decembra XXXX. Táto škôlka je spojená s jasľami, zostal v tom istom zariadení. Poplatok je mesačne XXX,- eur. Maloletý má výdavky, ktoré uvádza vo vyjadrení. Poistenie sa platí XX,- eur mesačne. Od XX.XX. bude chodiť na kurz plávania. Za X týždňov je poplatok XXX,- eur. Vo februári bol na lyžiarskom, kde bol poplatok XXX,- eur. Matka je vlastníčkou bytu, kde bývajú so synom. Okrem toho nie je vlastníčkou iných nehnuteľností, hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Na výdavky si požičiava rodičov, ktorí sú na dôchodku.
6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že navrhuje schváliť dohodu rodičov čo sa týka úpravy styku otca s maloletým. Návrh otca na zníženie výživného navrhol zamietnuť a návrh na zvýšenie výživného zo strany matky ponechal na úvahe súdu.
7. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. Z. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otcovi boli vyplatené dávky v hmotnej núdzi za obdobie august - december XXXX vo výške XXX,XX eur.
8. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. Z. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX.XX.XXXX.
9. Z potvrdenia o ukončení podnikania zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec ukončil podnikanie vo všetkých predmetoch podnikania dňa XX.XX.XXXX.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. Z. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od XX.XX.XXXX, naposledy vykonával od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX samostatne zárobkovú činnosť. Otec poberal pomoc v hmotnej núdzi od XX.XX. do XX.XX.XXXX v sume XXX,- eur mesačne, od XX.XX. do XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur mesačne,
od XX.XX. do XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur mesačne, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX,- eur mesačne, od XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur mesačne naďalej do doby trvania podmienok.
11. Z daňového priznania k dani z príjmov FO otca za rok XXXX súd zistil, že príjmy zo živnosti predstavovali X XXX,XX eur, výdavky X XXX,XX eur.
12. Z daňového priznania k dani z príjmov FO otca za rok XXXX súd zistil, že príjmy zo živnosti predstavovali X XXX,XX eur a výdavky X XXX,XX eur.
13. Z oznámenia spoločnosti J., s.r.o. súd zistil, že otec pracoval na dohodu o pracovnej činnosti od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Jeho príjem za obdobie január - apríl XXXX predstavoval spolu v čistom XX,XX eur.
14. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec mal v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vyplatenú dávku v nezamestnanosti spolu vo výške XX,XX eur.
15. Zo správy spoločnosti W. G., s.r.o., V. súd zistil, že otec pracoval na dohodu o vykonaní práce od XX.XX. do XX.XX.XXXX a jeho čistá mzda predstavovala XX,XX eur, od XX.XX. do XX.XX.XXXX jeho čistá mzda predstavovala XX,XX eur a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a čistá mzda predstavovala XXX,XX eur.
16. Z potvrdenia zamestnávateľa matky N., s.r.o. E. súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem matky za obdobie XX - XX/XXXX predstavoval sumu XXX,- eur.
17. Z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otcovi boli vyplatené dávky za rok XXXX v celkovej výške X XXX,XX eur.
18. Z potvrdenia o mzde zamestnávateľa Z., s.r.o. súd zistil, že otcovi bola vyplatená za mesiac november XXXXsuma v čistom XXX,XX eur, za mesiac december XXXX suma XX,XX eur.
19. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi otcom a zamestnávateľom otca - spoločnosť J., s.r.o., B. Z., súd zistil, že nástup do zamestnania je XX.XX.XXXX na dobu neurčitú, pričom dohodnutá mzda je XXX,- eur mesačne.
20. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že pre maloletého je primárnou vzťahovou osobou toho času matka. Preto podľa názoru psychológa striedavá starostlivosť oboch rodičov by pre maloletého nebola vhodná. Nakoľko psychológ mal možnosť vidieť, že maloletý je veľmi citovo naviazaný na matku a zároveň mu robí problém vyjadriť vzťah k otcovi, odporúča psychológ k rozširovaniu styku pristupovať veľmi citlivo. Považuje za vhodné styk otca s maloletým rozšíriť minimálne v rámci víkendu od piatka do nedele.
21. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že naposledy súd rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletému G. rozsudkom Okresného súdu E. č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. XCoP/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú maloletého G. zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XXX,- eur mesačne s účinnosťou od XX.XX.XXXX, nedoplatok na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XXX,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, upravil styk otca s maloletým G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s G. každý nepárny týždeň od soboty od XX:XX hod. do nedele do XX:XX hod., každý párny týždeň v stredu od XX:XX hod. do XX:XX hod., každý párny rok od XX.XX. od X:XX hod. do XX.XX. do XX:XX hod., každý nepárny rok od XX.XX. od X:XX hod. do XX.XX. do XX:XX hod., každý nepárny rok od XX.XX. od XX:XX hod. do XX.XX. do XX:XX hod., každý párny rok XX.XX. od XX:XX hod. do XX.XX. nasledujúceho roka do XX:XX hod., od Veľkonočnej soboty od XX:XX hod. do Veľkonočnej nedele do XX:XX hod. každý párny rok a každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od XX:XX hod. do O. pondelka do XX:XX hod..
23. Otec svojím návrhom okrem zníženia výživného, žiadal maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prípadne rozšíriť styk s maloletým. V priebehu konania, po absolvovaní poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny E., rodičia dospeli k dohode ohľadne stretávania otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Podľa názoru súdu dohoda rodičov o úprave styku otca s G. je v záujme maloletého, ktorý podrástol a je potrebné, aby sa stretával s otcom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, čo najčastejšie, aby si budoval vzťah so svojím otcom. Je zrejmé, že medzi rodičmi stále viazne komunikácia, je preto v záujme dieťaťa, aby rodičia pracovali na zlepšení komunikácie, aby pred maloletým o druhom rodičovi rozprávali len pozitívne a matka ako preferenčný rodič, aby pripravovala dieťa pozitívnym spôsobom na stretnutie s otcom. Dohoda rodičov je jednoznačne v záujme maloletého a keďže rodičia nakoniec dohodu uzavreli, je predpoklad, že do budúcna budú spolu lepšie komunikovať a prihliadať na najlepší záujem svojho maloletého syna. Keďže súd má za to, že za súčasnej situácie dohoda rodičov, ktorú uzavreli je v záujme maloletého, dohodu rodičov schválil.
24. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného (návrh otca na zníženie výživného, návrh matky na zvýšenie výživného), súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.
25. Matka býva s maloletým v byte, výdavky má v súvislosti s bývaním, cestovné do práce W. mesačne XX,- eur, bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena. Za bývanie platí mesačne XX,XX eur, elektrinu XX,- eur, internet, TV XX,XX eur, telefón XX,- eur, poistenie bytu XXX,- eur ročne, vzdelávanie pre zdravotné sestry XX,- eur ročne, odborná literatúra XX,- eur mesačne. W. je zamestnaná a jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje XXX eur. Matka je vlastníčkou bytu, nie je vlastníčkou hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
26. Maloletý navštevuje materskú školu, má výdavky bežné, strava, ošatenie, hygiena, v škôlke platí poplatok XXX,- eur, poplatok na kurz plávania za X týždňov je XXX,- eur, lyžiarsky kurz stál XXX,- eur.
27. Otec od XX.XX.XXXX je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a od XX.XX.XXXX je zamestnaný v spoločnosti J., s.r.o. s dohodnutou brutto mzdou XXX,- eur mesačne. Predtým pracoval na dohodu o vykonaní práce. Živnosť otec ukončil XX.XX.XXXX. Apartmán, ktorý vlastnil so svojou mamou, odpredal. Je spoluvlastníkom rodinného domu, kde býva, v X/X a pozemkov, tak ako v čase posledného rozhodovania súdu. V rodinnom dome býva mama, ktorá je na dôchodku a brat je živnostník. Je vlastníkom starého 20-ročného auta. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, hygienou, poplatky s bývaním platí jeho mama.
28. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom súd vychádzal zo skutočnosti, že za rok XXXX, podľa daňového priznania otca, príjmy z prenájmu nehnuteľnosti predstavovali sumu 8 XXX,XX eur, výdavky sumu X XXX,XX eur, základ dane X XXX,XX eur. Otec bol zamestnaný v spoločnosti J., s.r.o. na základe dohody o vykonaní práce od XX.XX.XXXX a jeho čistý príjem za obdobie XX - XX/XXXX predstavoval sumu XX,XX eur a v období XX - XX/XXXX spolu sumu XX,XX eur. V tom čase otec uvádzal, že kupoval apartmán, ktorý prenajímal, za sumu XXX XXX,- eur, pričom on poskytol prostriedky vo výške XX XXX,- eur a zvyšok prostriedkov poskytla jeho mama a sú spoluvlastníkmi apartmánu v X/X. Bol vlastníkom pozemku v V. o rozlohe XXX m2, staveného pozemku v V. s rozlohou XXX m2, pozemku, ktorý získal v dedičskom konaní po otcovi, trvalý trávnatý porast o rozlohe XXX m2. Od februára XXXX bol živnostníkom, pracoval aj na dohodu o vykonaní práce. T. mal stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, ktorý sa realizuje na jeho pozemku. Matka bola zamestnaná. Jej priemerný mesačný čistý príjem predstavoval XXX,- eur. G. navštevoval súkromné detské jasle od decembra XXXX. Mal bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena, výdavky na vitamíny, plienky a poplatky s detskými jasľami vo výške XXX eur.
29. Podľa názoru súdu na strane otca nenastala od posledného rozhodovania súdu o výživnom taká zmena pomerov, aby súd mohol pristúpiť k zníženiu výživného. Otec, aj keď ukončil živnosť, príjmy zo živnosti tak, ako je zrejmé aj z vyššie uvedených daňových priznaní, boli minimálne. Otec v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom uvádzal, že nemá zo živnosti reálne príjmy, keďže spláca požičanú sumu svojej matke. V tom čase pracoval aj na dohodu o vykonaní práce, z ktorej mal taktiež minimálny príjem. Podľa názoru súdu od posledného rozhodovania o výživnom sa situácia na strane otca zlepšila, keďže otec sa od XX.XX.XXXX zamestnal a jeho príjem predstavuje XXX,- eur brutto mesačne. Otec uvádzal, že mal možnosť sa zamestnať aj skôr, avšak ponúkaná mzda bola v rozmedzí XXX - XXX,- eur a on hľadal lepšie platenú prácu. Pre súd je nepochopiteľné, z akého dôvodu sa otec nezamestnal, nezabezpečil si aspoň nejaký príjem, keďže má vyživovaciu povinnosť, pričom výdavky s bývaním a výživné platí, podľa jeho vyjadrenia, jeho mama. Čo sa týka majetkových pomerov otca, ktoré naposledy súd pri určení výživného bral do úvahy, tieto ostali nezmenené okrem apartmánu, ktorý mal otec v spoluvlastníctve so svojou mamou, ktorý odpredali, z ktorého mal otec, podľa jeho vyjadrenia, príjem XX XXX eur. M. poznamenáva, že neprehodnocuje výšku výživného, ktorá bola naposledy určená. Súd zisťuje aká zmena pomerov nastala od posledného rozhodovania súdu. Súd nemal preukázanú zmenu pomerov na strane otca, ako už konštatoval, z toho dôvodu jeho návrh na zvýšenie výživného zamietol. Taktiež podľa názoru súdu nenastala, od posledného rozhodovania súdu, zmena pomerov na strane maloletého. Krajský súd rozhodol o výške výživného XX.X.XXXX, kedy zmenil výšku výživného určenú prvostupňovým súdom na XXX eur, prihliadal teda na celé rozhodné obdobie, za ktoré výživné určoval a matka podala návrh na zvýšenie výživného XX.X.XXXX. Maloletý navštevoval súkromné jasle, teraz navštevuje súkromnú materskú školu. Jeho výdavky sú porovnateľné oproti výdavkom v predchádzajúcom období a podľa názoru súdu určená výška výživného naďalej pokryje jeho výdavky, z toho dôvodu návrh matky na zvýšenie výživného súd zamietol. Treba poznamenať, že deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Návšteva súkromnej materskej školy je nadštandardným výdavkom maloletého, keďže hranica odôvodnených potrieb je limitovaná príjmovými možnosťami rodičov a obidvaja rodičia by mali rozhodnúť o návšteve súkromnej škôlky alebo školy spoločne, prihliadnuc na svoje možnosti a schopnosti.
30. Čo sa týka návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, tento návrh otec zobral späť a z toho dôvodu súd konanie zastavil.
31. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu E. č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. XCoP/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti bežnej úpravy styku s maloletým G., pričom úprava styku počas vianočných a veľkonočných sviatkov zostala nezmenená.
32. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku, rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností voči maloletým deťom schválená, odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.