Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/132/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu P. Q., K.. XX.X.XXXX, O. B. W. I., K. T.. W. Č.. XXX/XX, právne zast. V. U. S.Á., W..Y..R.., W. W. B. Š. Č.. XX proti žalovaným 1/ U. Z., K.. XX.X.XXXX, O. B. V., K. T.. R. Č.. XXX/XX a 2/ U. Z., K.. XX.X.XXXX, O. B. V., K. T.. I. Č.. XXXX/XX, právne zast. X.. B. K.W., U. W. W. B. V., K. T.. J.. W. Č.. XXXX/X, o zaplatenie sumy 29.000 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 20.7.2017 č.k. 14C/87/2015 - 257 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný v 2. rade na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.05.2011, uzavretej so spoločnosťou Q. W..Y..R.. pracoval ako technický riaditeľ uvedenej spoločnosti a to až do rozviazania pracovného pomeru dohodou ku dňu 10.04.2014. Počas tohto obdobia si žalovaný v 2. rade niekoľkokrát na základe písomnej pôžičky požičiaval od žalobcu finančné prostriedky. Zároveň bola medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade uzavretá ústne sprostredkovateľská zmluva, predmetom ktorej malo byť sprostredkovanie zákaziek žalovaným v 2. rade pre spoločnosť Q., W..Y..R.., Č. V. žalobcom na pojednávaní dňa 17.06.2017, pričom súdu sa nepodarilo zistiť výšku provízie žalovaného v 2. rade. Počas tohto obdobia, kedy žalovaný v 2. rade vykonával funkciu technického riaditeľa, dochádzalo k netransparentným transakciám medzi žalobcom, žalovaným v 2. rade a spoločnosťou Q. W..Y..R.., výsledkom ktorých sú viacnásobné trestné konania vedené voči žalobcovi a žalovanému v 2. rade. Voči žalovanému v 2. rade sa vedie trestné konanie na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T/34/2016 za trestný čin podvodu. Proti žalobcovi je vedené trestné konanie z podozrenia zo spáchania trestného činu krátenia dane pod sp. zn. Č.: S.-XX-X/VYS-V.-XXXX.Z výpovede žalobcu zo dňa 02.06.2017 vo veci ČVS: S.-XX-X/VYS-V.-XXXX bolo zistené, že žalobca vyplácal žalovanému v 2. rade počas obdobia, kedy žalovaný v 2. rade pracoval pre spoločnosť Q., W..Y..R.. určité finančné prostriedky. Tieto boli zaznamenávané na osobitný zošit. Dňa 27.12.2012 zaslal žalobca na účet X. X. sumu 15.000 Eur a následne dňa 28.12.2012 sumu 5.000 Eur a dňa 25.04.2013 sumu 9.000 Eur a to s poznámkou, že ide o zálohy na byt U.. Z.. Tieto platby realizoval na základe rokovaní medzi ním a žalovanými, ktoré súviseli s kúpou bytu od X. X.. Dňa 30.04.2013 žalovaný v 1. rade uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol byt č. 11 na V. poschodí vchodu 26, bloku C. bytového domu nachádzajúceho sa na adrese I.Š. T.. XXXX/XX B. V..

3. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že poskytol žalovaným pôžičku na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu, a to v základnom pojmovom znaku pôžičky, teda v povinnosti dlžníkov vrátiť finančné prostriedky späť. Žalobca preukázal a ani žalovaní nerozporovali, že žalobca vložil na účet predávajúceho bytu sumu 29.000 Eur. Na druhej strane však žalovaní podali úspešne obranu spochybňujúcu tvrdenie žalobcu, že išlo o pôžičku, spočívajúcu v tom, že žalobca v období kedy žalovaný v 2. rade bol technickým riaditeľom poskytoval netransparentným spôsobom žalovanému v 2. rade určité finančné prostriedky ako provízie za sprostredkovanie zákaziek. Teda podali úspešne protidôkaz, čím opätovne presunuli dôkazné bremeno na žalobcu ohľadne preukázania povinnosti žalovaných vrátiť žalobcovi poskytnuté peniaze. Žalobca však podanie takéhoto dôkazu do konania nevniesol. Okrem toho žalobca pri poskytovaní menších súm žalovanému v 2. rade uzatváral zmluvy o pôžičke písomnou formou. Žalovaní nemuseli v tomto konaní podať dôkaz opaku, stačil im podať protidôkaz spochybňujúci dôkazy, resp. tvrdenia žalobcu, nakoľko súd môže zobrať za podklad svojho rozhodnutia iba také skutočnosti, ktoré má spoľahlivo zistené, teda nie pravdepodobné, ale na úrovni praktickej istoty.

4. Súd nemohol vo veci rozhodnúť na základe stavu zodpovedajúceho tvrdeniam žalobcu, ale na základe pravidla o dôkaznom bremene, ktoré žalobca na preukázanie povinnosti vrátiť poskytnuté peniaze neuniesol a preto ho postihujú negatívne následky z toho vyplývajúce spočívajúce v zamietnutí žaloby.

5. Pokiaľ sa žalobca domáhal subsidiárne aplikácie ustanovení o bezdôvodnom obohatení, najmä § 454 Občianskeho zákonníka, v tejto súvislosti sa skonštatovalo, že ustanovenia o bezdôvodnom obohatení neslúžia na preklenutie dôkaznej núdze pri preukazovaní skutočností vyplývajúcich z nároku zo zmluvy. Pokiaľ žalobca vie preukázať iba poskytnutie finančných prostriedkov, pričom zostáva pochybné, na základe akého právneho dôvodu k nemu došlo (pôžička či vyplatenie provízie), nemožno ťarchu týchto pochybnosti preniesť na druhu stranu konštatáciou o bezdôvodnom obohatení z dôvodu prevodu peňazí. Hmotné právo poskytuje dostatok inštitútov veriteľovi, aby sa vyhol situácii dôkaznej núdze a pre prípad sporu mal potrebné dôkazy preukazujúce jeho nárok. V danom prípade však žalobca tak neučinil.

6. Súdy neposkytujú ochranu nepoctivému konaniu. V zmysle tejto zásady nikto sa nesmie dovolávať svojho prospechu z toho, že sám konal nepoctivo. To platí nielen pre žalobcu, ale by to platilo aj pre žalovaného v 2. rade, pokiaľ by sa on domáhal zaplatenia provízií. V prejednanej veci jednoznačne vyplýva, že žalobca i žalovaný v 2. rade konali neobozretne, resp. cielene netransparentne s cieľom obísť normy verejného práva najmä na úseku daňovom a účtovnom, v dôsledku čoho sa vedú voči obidvom trestné konania.

7. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie svoje skutkové zistenia značne zjednodušil a nerozlišuje medzi osobami, ktoré sú účastníkmi jednotlivých právnych vzťahov, ktoré boli predmetom konania, a to právneho vzťahu z pôžičky, prípadne z bezdôvodného obohatenia, kde sú účastníkmi právneho vzťahu žalobca a žalovaný v 1/ rade a z právneho vzťahu zo zmluvy o sprostredkovaní medzi žalovaným v 2/ rade a obchodnou spoločnosťou MEDUX, s. r. o.. Zatiaľ čo žalovaný nárok na zaplatenie sumy 29.000 Eur je vzťahom medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, tak akékoľvek nároky žalovaného v 2/ rade na províziu smerujú voči spoločnosti MEDUX, s. r. o., ktorej bol zamestnancom a nie voči žalobcovi, pre ktorého nevykonával žiadnu činnosť. Jediným dôkazom o tvrdenej provízii vo výške 29.000 Eur je výpoveď manželky žalovaného v 2/ rade, ktorá je zároveň nevestou žalovaného v 1/ rade, a teda majetkovo je priamo zainteresovaná na výsledku sporu. Žalovaní preukázali len to, že k dohode o provízii medzi žalovaným v 2/ rade a obchodnou spoločnosťou MEDUX, s.r.o. došlo, avšak nepreukázali obsah dohody a ani splnenie podmienok vzniku nároku na províziu. V tomto konaní však žalobcom nie je spoločnosť MEDUX, s. r. o., ale Dušan Medla, fyzická osoba, ktorý poskytol 29.000 Eur žalovanému v 1/ rade na kúpu bytu. Žalovaní teda nepreukázali, že predmetná suma 29.000 Eur bola zo strany žalobcu poskytnutá žalovanému v 1/ rade ako provízia pre žalovaného v 2/ rade. Okrem toho žalovaný v 1/ rade mal na základe zmluvy o budúcej zmluve právnu povinnosť zaplatiť pánovi Jozefovi Jakubčovi zálohu na kúpnu cenu za predaj bytu, pričom túto zálohu zaplatil žalobca, hoci takúto právnu povinnosť nemal. Takéto skutkové zistenie súdu, ktoré nepovažujú za správne, však korešponduje presne s ust. § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodne

sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo mal podľa práva plniť sám. V konaní sa opomenula vyhodnotiť výpoveď svedka Mareka Jalowiczora, ktorý existenciu pôžičky potvrdil.

9. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej žalobca nikdy netvrdil, aby medzi účastníkmi nespornú sumu 29.000 Eur plnil za žalovaného v 1/ rade, čím by sa naplnila skutková podstata ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 29.000 Eur odvodzoval od ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke so žalovaným v 1/ rade. Bolo preto na žalobcovi, aby toto svoje tvrdenie hodnoverne preukázal.

13. Zmluva o pôžičke je upravená v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Vyššie uvedené ustanovenie pre platnosť zmluvy o pôžičke nevyžaduje osobitnú formu. Možno ju teda uzavrieť ústne alebo konkludentným prejavom.

15. Tvrdenie o poskytnutí ústnej pôžičky žalovanému v 1/ rade je tvrdením žalobcu , a preto bolo povinnosťou tohto účastníka uvedené tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázať.

16. Čo sa týka svedka Mareka Jalowiczora, vypočutého na pojednávaní dňa 13.6.2017 , tento osobne prítomný pri uzatváraní ústnej zmluvy o pôžičke nebol. Samotný žalobca pritom na pojednávaní konanom dňa 17.6.2016 uviedol, že k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke malo dôjsť preto, lebo žalovaný v 2/ rade pracoval vo firme MEDUX, s. r. o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol žalobca a žalovaný v 1/ rade vyzeral seriózne. Žalobca teda žalovaného v 1/ rade fakticky nepoznal a napriek tomu mu mal poskytnúť sumu 29.000 Eur bez uzatvorenia písomnej zmluvy o pôžičke, resp. bez vystavenia potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov z titulu pôžičky zo strany žalovaného v 1/rade.

17. V prípade pôžičiek poskytnutých žalovanému v 2/ rade žalobca takto nepostupoval a zo žalovaným v 2/ rade uzatvoril písomné zmluvy o pôžičkách na podstatne nižšie sumy, čoho dôkazom je zmluva o pôžičke zo dňa 14.01.2011 uzatvorená na sumu 3.500 Eur s lehotou splatnosti do 14.01.2012 a zmluva o pôžičke zo dňa 21.06.2011 uzatvorená na sumu 1.500 Eur s lehotou splatnosti do 31.12.2011 ( č.l. 127 a 128 spisu). Vo vzťahu k zmluve o pôžičke zo dňa 21.06.2011 bolo dňa 21.06.2011 v prospech žalobcu vystavené žalovaným v 2/ rade potvrdenie o prevzatí sumy 1.500 Eur ( č.l. 129 spisu).

18. Prečo obdobným spôsobom žalobca nepostupoval pri poskytnutí sumy 29.000 Eur žalovanému v 1/ rade, ako osobe jemu v podstate neznámej, v priebehu konania ničím právne významným nezdôvodnil. Za takejto situácie záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom má oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá

by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. Hodnotenie dôkazov Civilný sporový poriadok upravuje v ust. § 191.

20. Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúcej z tohto ustanovenia, je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

21. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

22. Keďže žalobca svoje tvrdenia o uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke ničím právne významným nepreukázal odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. Zároveň úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .