Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/61/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: WESTWOOD Slovakia s.r.o., Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 35 831 839, proti žalovanému: COMETAR, s. r. o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 716 645 (predtým Plastic People, s.r.o., Dunajská I. 7664/12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 846 666), zast.: CEE Attorneys Lišiak Martinák s.r.o., advokátska kancelária, Jozefská 7, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 856, o zaplatenie 1.176 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34 Cb/251/2014 - 86 zo dňa 21.06.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34 Cb/251/2014 - 86 zo dňa 21.06.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.176 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy vo výške 210 eur od 19.09.2012 až do zaplatenia a zo sumy vo výške 966 eur od 09.11.2012 až do zaplatenia. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu vo výške 70,50 eur.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy z titulu neuhradenia faktúr vystavených na základe zmluvy o prenájme reklamných plôch a grafického spracovania reklamy. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný si uňho objednal pre svoju reklamnú kampaň prenájom jednej reklamnej middleboardovej plochy, grafické spracovanie reklamy, tlač na vinylovú plachtu a jej montáž na middleboard. Žalobca vystavil žalovanému za prenájom reklamných plôch faktúru č. 120153 na sumu vo výške 2.046 eur, so splatnosťou dňa 18.09.2012, a to v zmysle Všeobecných obchodných podmienok, z ktorej časť mu žalovaný uhradil až dňa 18.02.2013, a to v sume vo výške 1.836 eur. Predmetná faktúra obsahovala aj cenu za grafické spracovanie reklamy s 50 % - nou zľavou v porovnaní so zaslaným cenníkom v ponukovom liste, ktorú žalovaný odmietol uhradiť. Žalobca grafiku vyrobil a v 7 vyhotoveniach - náhľadoch mu ju dňa 27.08.2012 dodal na pripomienkovanie, doplnenie a k výberu finálnej verzie. Žalovaný sa k zaslaným náhľadom žalobcu vôbec nevyjadril a dňa 30.08.2012 mu zaslal svoju - prevzatú a upravenú verziu grafiky žalobcu č. 5 s požiadavkou na jej tlač. Následne žalovaný odmietol za objednanú a poskytnutú službu zaplatiť s odôvodnením, že si ju spracoval sám. Žalobca tiež uvádzal, že pre neseriózne jednanie žalovaného v priebehu rokovaní v súvislosti s jeho reklamáciou, mu žalobca doúčtoval vo faktúre č. 120212 zo dňa 25.10.2012 tlač a montáž novej vinylovej reklamnej plachty, vyrobenej namiesto plachty zničenej vo víchrici z dôvodu, že ide výlučne o náklady žalovaného v súlade s čl. V. ods. 1) Všeobecných obchodných podmienok a taktiež 50 % ako doplatok za grafické spracovanie reklamy, nakoľko žalobca mu neposkytol pôvodne plánovanú zľavu vo výške 50 %. Žalobca si súčasne uplatnil zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania, až do úplného zaplatenia, v zmysle čl. III. ods. 4 Všeobecných obchodných

podmienok. Žalovaný sa bránil tým, že u žalobcu si grafické spracovanie reklamy neobjednal a tiež tým, že na ich vzťah sa nevzťahujú Všeobecné obchodné podmienky.

3. Konajúci súd uzavrel, že nebolo sporné, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili zmluvu o prenájme reklamných plôch a grafické spracovanie reklamy. V konaní bolo sporné, či si zmluvné strany dojednali zmluvný vzťah, ktorý sa riadi Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu.

4. Súd mal v konaní preukázané z e-mailu zo dňa 16.08.2012, že žalobca zaslal žalovanému v prílohe potvrdenie jeho objednávky zo dňa 15.08.2012 na: prenájom 1 ks middleboardovej plochy č. 1002, v dohodnutej cene august GRATIS + 9,10,11/2012 za 900 €/mes. bez DPH, výlep plagátu v cene 100 €/kus/bez DPH, tlač plagátu na middleboard v cene 90 €/kus/bez DPH, na dobu 3 mesiacov od 01.09.2012 do 30.11.2012, so štvrťročnou fakturáciou a s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky prenajímateľa, ktoré sú uverejnené na jeho webovej stránke. Potvrdením objednávky žalovaný tak potvrdil oboznámenie sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami prenajímateľa, a teda obchodné vzťahy boli dohodnuté podľa týchto Všeobecných obchodných podmienok prenajímateľa (ďalej len „VOP“).

5. V konaní ďalej bolo sporné, či žalobca vyhotovil pre žalovaného grafický návrh, a či teda mal žalobca nárok na zaplatenie celej fakturovanej ceny vo výške 2.046 eur na základe faktúry č. 120153, z ktorej uhradil len sumu vo výške 1.836 eur a neuhradil sumu vo výške 210 eur, vzhľadom na tvrdenie žalovaného, ktorý tvrdil, že grafický návrh vyhotovil on, ako aj z dôvodu, že tvrdil, že reklamná plachta bola vyvesená oneskorene a nesprávne. Tiež bolo sporné, či žalobca má právo na základe faktúry č. 120212 na doúčtovanie sumy vo výške 966 eur za výves reklamnej plachty, doúčtovanie grafického spracovania reklamy a doúčtovanie tlače reklamy na plachtu. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané e-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a žalobcom zo dňa 27.08.2012, že žalobca oznamuje žalovanému, že mu v prílohe zasiela grafické návrhy grafiky s tým, aby žalovaný odsúhlasil vybraný grafický návrh e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným (č.l. 78 - 80 s. sp.) a mal preukázané, že žalobca dal vyrobiť grafický návrh v grafickom štúdiu, ktorý dodal žalovanému. Konajúci súd mal v konaní teda preukázané, že žalobca pre žalovaného objednané služby, t.j. prenájom reklamnej plochy za obdobie 3 mesiacov a grafické spracovanie reklamy riadne dodal, pričom žalobca dodanie služby uskutočnil ihneď po odkomunikovaní grafických návrhov so žalovaným a ich následnom vyrobení v grafickom štúdiu. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca bol oprávnený si vyúčtovať náhradu za poškodenie predmetu zmluvy na základe vyššej moci (víchrice) v súlade s VOP čl. V, ktorej existenciu žalovaný nikdy nepopieral, preto súd túto skutočnosť ďalej neskúmal. Konajúci súd uzavrel, že žalobca v konaní preukázal právny základ ním uplatneného nároku.

6. V súvislosti s výškou úroku z omeškania uviedol, že vychádzal z bodu 4. VOP, v ktorých si zmluvné strany - žalobca a žalovaný dohodli výšku úrokov z omeškania - a to tak, že v prípade, ak bude nájomca v omeškaní s platením nájomného, zaplatí prenajímateľovi za každý deň omeškania úrok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalobca počas celého konania nedokázal dostatočne preukázať existenciu a doručenie e-mailu zo dňa 16.08.2012, ktorý mal obsahovať potvrdenie objednávky. Žalovaný v konaní opakovane namietal, že e-mail mu nikdy nebol doručený, čo súd prvej inštancie nezohľadnil. Žalovaný spochybnil dôveryhodnosť a existenciu e-mailu s tvrdením, že v znení, v akom ho súdu predložil žalobca, obsahuje potvrdenie objednávky žalobcom s údajmi, na ktorých sa žalobca so žalovaným dohodli až po tomto termíne, a teda je zrejmé, že takýto dôkaz nemôže pred súdom obstáť. Všeobecné obchodné podmienky nikdy netvorili súčasť dohody medzi žalobcom a žalovaným. Za nesprávny považoval názor súdu, že žalovaný potvrdením objednávky potvrdil oboznámenie sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalovaný nijakým spôsobom objednávku nepotvrdzoval. Zároveň poukázal aj na to, že ani v prípade znalosti žalovaného o ich existencii, nie je ich záväznosť automatická. Iba odkaz v uzavretej zmluve na VOP nemá žiadnu právnu relevanciu, pokiaľ obchodná zmluva presne nestanoví, o aké podmienky ide, kto a kedy ich vydal, aké je ich autentické znenie, kde sú evidované a pod.. Zdôraznil, že súhlas je podmienkou záväznosti VOP, pričom nebolo preukázané, že žalovaný dal súhlas s tým, aby bol viazaný VOP žalobcu. Žalobca taktiež nepreukázal, že VOP v čase údajného odoslania emailu na jeho webovom sídle skutočne boli zverejnené.

8. Ďalej namietol, že súd uviedol ako dôvod zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú na vyvesenej reklame víchricu, ktorá mala poškodiť reklamnú plochu, a ktorá údajne nebola žalovaným namietaná. Zdôraznil, že už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nepreukázal výskyt víchrice v danom čase a na danom mieste a v prípade jej výskytu príčinnú súvislosť medzi víchricou a potrebou opätovného vývesu reklamy. Podľa jeho názoru bolo reklamu nutné opätovne vyviesť z dôvodu jej zlej inštalácie, čo malo za následok jej odtrhnutie a na túto skutočnosť dokonca žalovaný žalobcu telefonicky upozornil. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, že škoda na reklamnej ploche bola spôsobená víchricou, keďže táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu nijak preukázaná. Žalovaný zároveň nesúhlasil ani s právnym posúdením danej skutočnosti súdom, podľa ktorého žalovaný za túto škodu zodpovedá na základe ustanovenia čl. V bod 1 VOP pojednávajúce o vis major. Mal za to, že tak ako nikdy nedošlo k víchrici a následnému poškodeniu reklamnej plochy zo strany vyššej moci, žalovaný taktiež nie je a nemôže byť viazaný ustanoveniami VOP. Podľa názoru žalovaného došlo k poškodeniu reklamnej plochy v dôsledku jej zlej inštalácie, a preto žalovaný vyzval žalobcu k zjednaniu nápravy. Žalobca zjednal nápravu tým, že znova vytlačil a vyvesil reklamnú plachtu. Za túto nápravu si účtoval sumu vo výške 966 eur, čo žalovaný odmietol zaplatiť, nakoľko k poškodeniu evidentne došlo v dôsledku nesprávnej inštalácie reklamy žalobcom. Žalovaný namietol, že súd odmietol vykonať dôkaz - výsluch U. X., ktorý mal preukázať skutočnosť, že žalobca nemá nárok na sumu 210 eur za prípravu grafického návrhu. Žalovaný si grafické návrhy nikdy nevyžiadal a žalobca mu ich zaslal aj napriek tomu, že počas rokovaní o uzavretí nájomnej zmluvy žalovaný žalobcovi oznámil, že grafický návrh reklamy si pripraví sám na vlastné náklady. Vlastný grafický návrh reklamy následne žalovaný žalobcovi zaslal e-mailom zo dňa 30.08.2012. Výsluch svedka mohol prispieť k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci. Poukázal aj na to, že v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a mal právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa OZ. V tomto prípade došlo zo strany žalobcu k nevyžiadanému plneniu.

9. Na záver uviedol, že výšku úroku z omeškania považuje za rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku, navyše VOP nie sú pre žalovaného záväzné. Prvoinštančný súd v konaní nijak neskúmal primeranosť výšky úrokov z omeškania, ktoré boli údajne dojednané vo VOP. Úrok vo výške 0,2 % za každý deň omeškania predstavuje ročný úrok vo výške 73 % ročne. Dôsledok takéhoto úroku je hrubý nepomer medzi vzájomnými povinnosťami zmluvných strán. Žalobcovi bolo týmto rozsudkom priznané toľko, koľko by zďaleka nemohol získať, ak by si vymáhanú sumu uložil v ktorejkoľvek banke a ani si nemožno predstaviť investíciu, ktorá by ponúkala obdobný zisk. V tomto prípade súd úplne odignoroval zásadu primeranosti. Podobný názor vyslovil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 09.05.2009, sp. zn. 1 ÚS 523/07. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný bol okamžite od prvého kontaktu informovaný o existencii Všeobecných obchodných podmienok žalobcu verejne dostupných na jeho webovej stránke, z ktorej si služby u žalobcu pred uzavretím obchodnej zmluvy objednával a táto skutočnosť bola v konaní pred súdom riadne preukázaná množstvom listinných dôkazov. VOP žalobcu sú vyváženým súhrnom dojednaní, na ktoré žalobca pred uzatvorením obchodnej zmluvy odkazuje, a ktoré používa pre väčší počet uzatváraných zmlúv určitého druhu - prenájom reklamných zariadení a služieb s nimi spojenými. Podaním objednávky žalovaný potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rozumie im a nemá voči nim žiadne námietky. V prípade, ak by s nimi žalovaný nesúhlasil, nemusel si podať záväznú objednávku, žalobca by mu ju nepotvrdil a nedošlo by ani k uzavretiu obchodnej zmluvy. Ďalej uviedol, že žalovaný bez právneho dôvodu a bez akýchkoľvek morálnych zásad, odmietol zaplatiť žalobcovi za výrobu a montáž novej reklamnej plachty v exteriéri z dôvodu jej poškodenia zásahom vyššej moci - víchrice, ktorá sa Bratislavou prehnala. Na žiadosť žalovaného objednal žalobca u svojich obchodných partnerov výrobu a inštaláciu novej reklamnej plachty pre reklamnú kampaň žalovaného, za ktoré služby žalobca svojim obchodným partnerom riadne zaplatil kúpnu cenu, avšak žalovaný za ňu žalobcovi odmietol dohodnutú kúpnu cenu zaplatiť. V danom prípade ide výlučne o náklady žalovaného v súlade s čl. V ods. 1) VOP a nie žalobcu ako prenajímateľa reklamného zariadenia. O skutočnosti, že plachta bola riadne nainštalovaná a žalovaný nikdy nevyzval žalobcu na opravu inštalácie svedčí aj e-mail žalovaného zo dňa 11.09.2012, v ktorom žalovaný sám odkazuje, že hneď po inštalácii reklamnej plachty sa bol na ňu pozrieť a žiadnu vadu plnenia nenamietal. Naopak, pekne požiadal o premiestnenie svojej reklamnej plachty na druhý billboard z vizuálneho dôvodu.

11. K nároku na zaplatenie sumy 210 eur žalobca uviedol, že žalovaný sa snaží výsluchom svojej veľmi blízkej osoby zabezpečiť si falošné alibi. Išlo by o nadbytočný úkon, ktorý by navyše spôsobil prieťahy v súdnom konaní z dôvodu, že v takomto prípade by zase žalobca navrhol vypočuť tretiu osobu

- grafika, ktorý bol osobne prítomný na schôdzke so žalovaným a na jeho žiadosť grafické návrhy riadne vyrobil. K nároku na zaplatenie úrokov z omeškania uviedol, že denný sankčný úrok vo výške 0,2 %, dohodnutý ako preventívny nástroj ochrany proti neplatičovi a vzniku negatívnych dôsledkov z titulu zlej platobnej disciplíny, nie je totožný s ročnými úrokovými sadzbami z poskytnutého úveru bankovými inštitúciami. Štandardný denný sankčný úrok vo výške 0,2 % ako preventívny nástroj zabezpečenia platobnej disciplíny pred uzavretím obchodnej zmluvy je súčasťou VOP, s ktorými bol žalovaný riadne a včas zo strany žalobcu pred uzatvorením obchodnej zmluvy oboznámený. Na existenciu sankčného úroku bol žalovaný upozorňovaný aj priebežne, počas trvania zmluvného vzťahu, a to okrem všetkej písomnej korešpondencie medzi stranami, tak aj v každej vystavenej faktúre. Žalovaný v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie uvádza, že za všetky plnenia, ktoré si riadne a vedome objednal, zaplatil riadne a včas. Aj toto tvrdenie považoval žalobca za nepravdivé, nakoľko prvé faktúry za prenájom a služby s nim spojené so splatnosťou 18.09.2012 uhradil iba čiastočne, a to až dňa 18.02.2013, teda až po 150 dňoch po termíne splatnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie je jednak jeho nepreskúmateľnosť v časti nároku a jednak nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili zmluvu o prenájme reklamných plôch. Súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že nesporné bolo aj grafické spracovanie reklamy. Práve táto skutočnosť bola jedným zo sporných bodov medzi stranami sporu.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal záväznosťou Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa žalobca odvolával. Súd prvej inštancie uviedol, že potvrdením objednávky žalovaný potvrdil oboznámenie sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami prenajímateľa (č. l. 8). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z potvrdenia objednávky na č. l. 8 vyplýva len to, že žalobca potvrdil objednávku žalovaného zo dňa 15.08.2012 s tým, že obchodné vzťahy sú dohodnuté v zmysle Všeobecných obchodných podmienok prenajímateľa, ktoré sú uverejnené na jeho webovej stránke. Súhlas žalovaného s tým, že sa ich vzťah bude riadiť Všeobecnými obchodnými podmienkami však preukázaný nebol. Potvrdenie objednávky žalobcom je jednostranným právnym úkonom, ide o akceptáciu návrhu - objednávky žalovaného zo dňa 15.08.2012, ktorá predchádzala tomuto prijatiu.

15. V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. rozlišuje obchodné podmienky dvojakého druhu. Za prvé ide o podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Môže ísť o odborné alebo záujmové organizácie na rôznej úrovni podľa druhu zmluvy a predmetu ich plnenia, ide však najmä o to, aby z charakteru týchto organizácií vyplývala záruka, že podmienky budú mať dobrú odbornú úroveň a že v nich bude sledovaný všeobecnejší záujem a nie záujem jednotlivých podnikateľov. O týchto podmienkach sa predpokladá, že sú každému podnikateľovi známe. Preto stačí prostý odkaz na tieto podmienky. Po druhé ide o akékoľvek obchodné podmienky, ktoré nevypracovali tieto organizácie Tieto nemusia byť druhej strane známe a zákon ich znalosť nepredpokladá. Znalosť podmienok záväzku je predpokladom, ktorého splnenie zákon zaisťuje. V konkrétnom prípade môžu byť obchodné podmienky, na ktoré sa v zmluve odkazuje známe obom stranám, napríklad u dlhodobých obchodných partneroch, pri opakovaných dodávkach. Potom postačí, aby zmluva na tieto podmienky len odkázala, a nemusia byť k zmluve priložené, avšak v prípade sporu musí byť ich znalosť preukázaná, inak musia byť tieto obchodné podmienky k zmluve priložené. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana dostane na nahliadnutie.

16. Odvolací súd má za to, že nepostačuje ani všeobecný odkaz na obchodné podmienky zverejnené na internetovej stránke bez toho, aby druhá zmluvná strana potvrdila oboznámenie sa s nimi. Žalobca v potvrdení objednávky uviedol, že žalovaný podaním objednávky potvrdil oboznámenie sa s nimi. Objednávka žalovaného však predchádzala potvrdeniu objednávky žalobcom, preto nemožno uzavrieť, že sa s nimi žalovaný skutočne oboznámil. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že aj v súvislosti s ponukovým listom, na základe ktorého si žalovaný objednal prenájom middleboardu, bolo uvedené, že ceny sú dohodnuté v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, toto samo o sebe neznamená, že ich obchodný vzťah sa riadil Všeobecnými obchodnými podmienkami. Z uvedeného vyplýva len to, že ceny v ponukovom liste boli dohodnuté v zmysle Všeobecných obchodných podmienok, nie však aj to, že celý obchodný vzťah sa bude riadiť touto úpravou. Žalobca bol povinný preukázať, že žalovanému boli Všeobecné obchodné podmienky známe, čo sa však nestalo, a v takom prípade potom museli byť obchodné podmienky priložené k zmluve. Ani toto v konaní preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obchodný vzťah nebol dohodnutý podľa Všeobecných obchodných podmienok, preto všetky nároky vyplývajúce z ich ustanovení, nie sú dôvodné.

17. Keďže daný vzťah sa nespravuje Všeobecnými obchodnými podmienkami, nárok žalobcu na zaplatenie sumy 966 eur za výves reklamy v zmysle čl. V ods. 1 VOP neprichádza do úvahy a možno vychádzať len zo všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy a zodpovednosti za škodu na prenajatej veci. Z týchto dôvodov ďalej odvolací súd ani neskúmal primeranosť výšky úrokov z omeškania.

18. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na zaplatenie faktúry za vypracovanie grafického návrhu za dôvodný. Poukázal pri tom na e-mailovú komunikáciu zo dňa 27.08.2012 a tiež na e- mailovú komunikáciu č. l. 78 - 80 súdneho spisu. Skonštatoval, že v konaní mal preukázané, že žalobca pre žalovaného objednané služby riadne dodal, pričom žalobca dodanie služby uskutočnil ihneď po odkomunikovaní grafických návrhov so žalovaným a ich následnom vyrobení v grafickom štúdiu. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel konajúci súd k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy 210 eur, keď v podstate odkázal len na dôkazné listiny a ďalej z nich nevyvodil relevantné závery. V prvom rade konajúci súd neuviedol ako právne posúdil vzťah strán v tejto časti uplatňovaného nároku, t.j. či mal za to, že žalovaný si u žalobcu predmetné grafické práce objednal, a teda došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, prípadne tento nárok posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd má za to, že súdom prvej inštancie nebolo nijako zdôvodnené, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ ide o e-mailové komunikácie, na ktoré poukázal, z týchto vyplýva len to, že žalobca vyzýval žalovaného na stretnutie ohľadom spracovania grafiky a že následne žalobca žalovanému dodal nejaké grafické návrhy. Z uvedeného však nevyplýva, že žalovaný udelil súhlas na takéto práce, resp. že si ich objednal. Pokiaľ konajúci súd vychádzal z toho, že žalobca dodal grafické spracovanie reklamy, mal ustáliť z akého právneho titulu, a teda či bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva alebo išlo o plnenie bez právneho dôvodu. V danom prípade má odvolací súd za to, že bolo na mieste vykonať aj ďalšie navrhované dôkazy - výsluch svedka, prípadne skúmať možnosť bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorý potvrdil, že mu žalobca určité návrhy dodal, ale nebolo súdom prvej inštancie preskúmané, či z týchto návrhov mal žalovaný prospech. Žalobca v konaní predložil fotokópiu návrhu, ktorý mal pre žalovaného vytvoriť na základe jeho objednávky, ako aj návrh, ktorý mal byť vytvorený samotným žalovaným, avšak žalobca mal za to, že malo ísť iba o prevzatie grafického prevedenia vytvoreného ním. Súd prvej inštancie sa mal vysporiadať aj s týmito dôkazmi, a to z hľadiska získania majetkového prospechu na strane žalovaného.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu a vypočuť navrhovaných svedkov, ktorí môžu objasniť okolnosti týkajúce sa grafického spracovania reklamy, a rozhodnutie náležite odôvodniť.

20. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .