Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4CoKR-42-2021.pdf
PDF · 105.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, správca majetku úpadcu KOPSTAV, s.r.o. v konkurze, Hutnícka 2713/10, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 511 772, značka správcu S832, so sídlom kancelárie správcu Žriedlová 3, 040 01 Košice, zastúpený: SD LEGAL, s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 717 395, proti žalovaným: v 1. rade: W. X., Q. XX.X.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX Y. Q. T., v 2. rade: D. X., Q. XX.X.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX Y. Q. T., obaja zastúpení JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Štefánikovo námestie č. 13, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 319 617, o zaplatenie pokuty vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 30NcKR/2/2020-120 zo dňa 1. júna 2021, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 30NcKR/2/2020-120 zo dňa 1. júna 2021.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 9.4.2020 žiadal, aby súd rozhodol takto: Žalovaný v 1. rade: W. X., Q. XX.X.XXXX, W. U. F. XXXX/XX, XXX XX Y. Q. T., je povinný zaplatiť žalobcovi: JUDr. Marek Radačovský, správca majetku úpadcu KOPSTAV, s.r.o. v konkurze, so sídlom Hutnícka 2713/10, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 511 772, so sídlom správcu: Žriedlová 3, 040 01 Košice, značka správcu S832 sumu 12.500,00 eur s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.500,00 eur od 29.11.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný v 2. rade: D. X., Q. XX.X.XXXX, W. U. W. XXXX/XX, XXX XX Y. Q. T., je povinný zaplatiť žalobcovi: JUDr. Marek Radačovský, správca majetku úpadcu KOPSTAV, s.r.o. v konkurze, so sídlom Hutnícka 2713/10, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 511 772, so sídlom správcu: Žriedlová 3, 040 01 Košice, značka správcu S832 sumu 12.500,00 eur s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.500,00 eur od 29.11.2017 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 13.11.2017, sp. zn. 26K/21/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: KOPSTAV, s.r.o., so sídlom: Hutnícka 2713/10, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 511 772 ďalej len úpadca) a do funkcie správcu podstaty bol ustanovený JUDr. Marek Radačovský, správca, so sídlom kancelárie: Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu: S832 (ďalej len žalobca). Uviedol, že úpadca je daňovým dlžníkom (pohľadávky vo výške 132.038,62
eur) a dlžníkom Sociálnej poisťovne (pohľadávky vo výške 387,52 eur) a možno predpokladať, že úpadca bol pred vyhlásením konkurzu predlžený. Žalobca vyzval povinné osoby, teda žalovaných, aby osvedčili, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu žalovaným nevznikla, avšak žalovaní si nepreberajú akékoľvek písomnosti. Žalovaní, ako konatelia úpadcu, si nesplnili ani svoju povinnosť uvedenú v § 135a Obchodného zákonníka konať s odbornou starostlivosťou a podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný veriteľom: Slovenská republika - Daňový úrad Košice, so sídlom: Rozvojová 2, 041 90 Košice. Keďže žalovaní nepreukázali, že úpadca disponoval kladným vlastným imaním (obrátené dôkazné bremeno), návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ, úpadca resp. žalovaní nepreukázali, že splnili ktorýkoľvek z liberačných dôvodov uvedených v § 74a ods. 5 písm. a) až c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), žalobca konštatoval, že si žalovaní nesplnili svoju zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím žalovaným vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500,00 eur v prospech všeobecnej podstaty a zákonný úrok z omeškania vo výške 9,00 % od 29.11.2017 (deň vyhlásenia konkurzu).
4. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť, ako nedôvodnú. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že žalovaný v 1. rade nesplnil povinnosť poskytovať súčinnosť správcovi podstaty úpadcu. Až do dňa 29.9.2020, kedy žalovanému v 1. rade bola doručená táto žaloba, žiadna listina žalobcu žalovanému v 1. rade nebola doručená. Nemal žiadnu vedomosť o predmetnom konaní, a preto nie je možné tvrdiť, že neposkytol súčinnosť žalobcovi. Zdôraznil, že sa dlhodobo zdržiava na adrese, ktorú uviedol ako korešpondenčnú adresu (Hviezdoslavova 26, 052 01 Spišská Nová Ves), pričom na tejto adrese preberá písomnosti a nie je pravdou, že by sa vyhýbal preberaniu písomností. Nie je chybou žalovaného v 1. rade, že žalobca zasielal korešpondenciu na nesprávnu adresu, na ktorej sa uvedené listiny k žalovanému v 1. rade nedostali, a teda žalovaný v 1. rade nemohol žalobcovi poskytnúť súčinnosť. Tvrdil, že sa snažil konať vždy najlepšie, ako vedel a snažil sa plniť všetky povinnosti, čo možno najlepšie, a preto navrhol, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol.
5. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť, ako nedôvodnú. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že žalovaný v 2. rade nesplnil povinnosť poskytovať súčinnosť správcovi podstaty úpadcu. Až do dňa 17.8.2020, kedy bola žalovanému v 2. rade doručená žaloba, žiadna listina žalobcu žalovanému v 2. rade nebola doručená. Tvrdil, že doposiaľ žalovanému v 2. rade nebola doručená ani iná zásielka od žalobcu, a z toho dôvodu nemohol reagovať na jeho výzvu o poskytnutie súčinnosti. Na adrese, ktorá je uvedená ako bydlisko žalovaného v 2. rade v žalobe, sa dlhodobo nezdržiava, korešpondenčnou adresou žalovaného v 2. rade je: Hviezdoslavova 26, 052 01 Spišská Nová Ves. Pokiaľ by od žalobcu bola žalovanému v 2. rade doručená predmetná výzva, určite by sa so žalobcom skontaktoval a poskytol požadovanú súčinnosť. Žalobca žalovaného v 2. rade kontaktoval telefonicky niekedy v mesiaci jún 2020, a od vtedy spolu komunikovali. Žalovaný v 2. rade uviedol, že splnil všetko, o čo žalovaného v 2. rade žalobca žiadal. Tvrdil, že sa snažil konať vždy najlepšie, ako vedel a snažil sa plniť všetky povinnosti, čo možno najlepšie. O povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu nemal vedomosť, pokiaľ by o tejto povinnosti vedel, určite by ju splnil.
6. Žalobca v ďalších vyjadreniach uviedol, že všetky pohľadávky, ktoré sú uplatnené v konkurze vznikli po 1.1.2013 a boli prihlásené po tomto dátume. Za rok 2012 tam nie je žiadna pohľadávka, neboli splnené podmienky uvedené v § 206a ZKR, pretože dlžník (KOPSTAV, s.r.o. v konkurze) nespĺňal podmienky predlženia podľa ZKR aj pred 1. januárom 2013 a preto žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí pred 1. januárom 2013, vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vykonávali túto funkciu aj po 1. januári 2013, sú povinní zaplatiť - každý zo žalovaných, zmluvnú pokutu 12.500,00 eur s príslušenstvom a nie 5.000,00 eur, ako tvrdia žalovaní v 1. a 2. rade. Účtovná závierka úpadcu z roku 2012 neobsahuje údaj o zápornom imaní, preto žalobca konštatoval, že predĺženie nastalo po 1.1.2013. Žalovaní nepreukázali, že splnili dôkazné povinnosti v zmysle príslušných ustanovení ZKR, nepredložili znalecký posudok, nepreukázali záväzok podriadenosti a preto navrhol žalobe vyhovieť.
7. Žalovaní v 1. a 2. rade v ďalších vyjadreniach uviedli, že ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalovaných v 1. rade a 2. rade došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, tak s poukazom na § 206a ZKR uviedli, že dlžník bol v predĺžení už pred 1.1.2013, preto pokuta by mala byť nie 12.500,00 eur, ale 5.000,00 eur. Účtovná závierka z roku 2012, ktorá bola založená do zbierky listín obchodného registra preukazuje, že dlžník bol v predlžení už v tomto období. To, že boli uplatnené pohľadávky v konkurze len z obdobia po 1.1.2013 ešte nepreukazuje, že neexistovali pohľadávky spred tohto obdobia.
8. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že na majetok dlžníka: KOPSTAV, s.r.o. bol na základe návrhu Daňového úradu Košice vyhlásený konkurz dňa 29.11.2017 a žalovaní v 1. a 2. rade v rozhodnom období boli a aj v súčasnosti sú konateľmi úpadcu. Sporné medzi stranami sporu bolo, či žalovaní v 1. a 2. rade porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a či sú povinní zaplatiť žalobcom uplatnenú pokutu a ak áno, v akej výške.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 3 ZKR, upravujúceho úpadok dlžníka, predĺženie dlžníka, ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZKR, upravujúceho povinnosti dlžníka predchádzať úpadku, ustanovenia § 11 ZKR, upravujúceho aj povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu a osobitnou zodpovednosťou so zmluvnou pokutu, ako sankciou za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníkom včas, ustanovenia § 74a ZKR, upravujúceho postup správcu a dlžníka, v prípade porušenia povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, ustanovení § 206a, § 206g, § 206k ZKR, upravujúcich pôsobnosť ZKR.
10. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca listom zo dňa 9.1.2020 vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby preukázali to, že povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v zmysle § 11 ZKR žalovaným nevznikla, resp. aby žalovaní osvedčili, že sa povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu v zmysle § 11 ZKR zbavili.
11. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by žalobca v súlade s § 74a ZKR vyzval žalovaných v 1. rade a 2. rade na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR. Z výzvy zo dňa 9.1.2020 súd prvej inštancie zistil, že žalovaní v 1. rade a 2. rade boli vyzvaní len na preukázanie, že povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v zmysle § 11 ZKR im nevznikla, resp. aby osvedčili, že povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu v zmysle § 11 ZKR sa zbavili.
12. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 74a ods. 1 ZKR v plnom rozsahu tým, že nevyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500,00 eur a žalovaného v 2. rade na zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500,00 eur, a preto žalobu zamietol, ako predčasne podanú.
13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v konaní úspech, priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14.1. Uviedol, že žalobca ako konkurzný správca, vykonal všetky nevyhnutné procesné úkony, aby bola v zmysle platnej právnej úpravy zistená včasnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a vyvodenie sankčnej zodpovednosti voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, ktorí boli a sú štatutárnym orgánom úpadcu. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade si dlhodobo neplnili svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu (od 1.1.2013). Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade bola doručená výzva žalobcu, ktorej obsahom bolo preukázanie splnenia povinností zo strany žalovaných v zmysle § 11 ods. 2 ZKR. Nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je spojené s povinnosťou žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 74a ZKR. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade si predmetnú výzvu žalobcu neprevzali v odbernej lehote (fikcia doručenia), teda nepreukázali splnenie svojich povinností podľa § 11 ods. 2 ZKR a boli povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Návrh na vyhlásenie konkurzu nepodali a preto obaja žalovaní zodpovedajú svojim veriteľom v rozsahu 25.000,00 eur (12.500,00 eur každý), titulom zákonnej zmluvnej pokuty za porušenie svojej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Žalovaný v 1. rade a žalovaný 2. rade nepreukázali žiaden z liberačných dôvodov vo vzťahu k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, nenavrhli v spore žiadne dôkazy, pričom dôkazné bremeno znášajú v celom rozsahu. 14.2. Nepoprel, že výzvy obom žalovaným na splnenie povinnosti v zmysle § 11 ZKR sú pomenované výlučne ako výzvy na poskytnutie súčinnosti - preukázanie splnenia povinnosti v zmysle § 11 ZKR, ale z obsahu predmetných výziev vyplýva, že ak žalovaní v 1. rade a 2. rade nepreukážu splnenie povinností zo strany žalovaných, vzniká žalobcovi voči obom žalovaným nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Opačným výkladom, teda posudzovaním podania len podľa jeho názvu, by išlo o prílišný formalizmus
a popierala by sa základná podstata povinnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany štatutárneho zástupcu úpadcu a následná sankčná povinnosť za nesplnenie povinnosti štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne posúdil obe výzvy na preukázanie neporušenia povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu a následnú povinnosť oboch žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR v spojení s § 74a ZKR. 14. 3. Uviedol aj to, že žalovaní v 1. rade a 2. rade nepredložili v spore jediný relevantný dôkaz preukazujúci liberáciu v rozsahu zákonnej zmluvnej pokuty a nevyjadrili sa k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto prekvapivé, v rozpore s právnou istotou, keďže napriek splneniu zákonných podmienok na to, aby súd prvej inštancie žalobe vyhovel, predmetná žaloba bola zo strany súdu prvej inštancie zamietnutá pre nedostatočné pomenovanie oboch predmetných výziev žalobcu a zároveň obe výzvy boli zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotené ako právne irelevantné ( čo nezodpovedá potrebe posudzovania úkonov podľa ich obsahu ). 14. 4. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Žalovaní v 1. rade a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasili s tvrdeniami žalobcu o nesprávnom posúdení výziev žalobcu doručených žalovaným, zo strany súdu prvej inštancie a tvrdení žalobcu o prílišnom formalizme zo strany súdu prvej inštancie pri posúdení predmetných výziev. 15.1. Uviedli, že súd prvej inštancie výzvy žalobcu zo dňa 9.1.2020 posudzoval podľa obsahu a prihliadal na to, či výzvy spĺňajú kritériá podľa § 74a ods. 1 ZKR. V oboch výzvach zo dňa 9.1.2020 však absentuje výzva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaných, čo je v rozpore s § 74a ods. 1 ZKR. Keďže žalobca pred podaním žaloby nepostupoval v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, je pre spor absolútne nepodstatné zaoberať sa dôvodnosťou žaloby, pretože nezákonnosť postupu žalobcu pred podaním žaloby má za následok, že žaloba bola podaná predčasne. 15.2. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny.
16. Žalobca v odvolacej replike zotrval na všetkom, čo uviedol vo svojom odvolaní. Konštatoval, že si žalovaní v 1. rade a 2. rade nesplnili svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas a ani nepreukázali akékoľvek liberačné dôvody vo vzťahu k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolacej duplike uviedli, že trvajú na svojich doterajších písomných podaniach a opätovne poukázali na nezákonnosť postupu žalobcu pred podaním žaloby tým, že obsah oboch predmetných výziev nespĺňa kritériá § 74a ods. 1 ZKR. Obe výzvy neobsahujú výzvu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaných. Ak by súd prvej inštancie obsah predmetných výziev zo dňa 9.1.2020 vyhodnotil opačne, takýto záver súdu prvej inštancie by bol nezákonný. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
20. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
22. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza:
23. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
24. Podľa § 74a ods. 1 ZKR, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili (ods. 1). Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom (ods. 2).
25. Podstatnou a spornou otázkou v posudzovanom spore bolo, či obe výzvy žalobcu zo dňa 9.1.2020 možno považovať za výzvy pre žalovaných podľa § 74a ZKR.
26. Odvolací súd udáva, že § 74a ods. 1 ZKR upravuje procesný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti voči štatutárnym zástupcom úpadcu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dlžník má v zásade povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení a to v zmysle § 11 ods. 2 ZKR. Správca je osobou, ktorá je oprávnená iniciovať vyvodenie zodpovednosti dlžníka, resp. osôb, ktoré majú povinnosť podať návrh v jeho mene (napr. štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka). Keďže ide o zmluvnú pokutu, ktorá má pôvod vo vnútornom vzťahu zodpovedného a spoločnosti, založenom primeranou aplikáciou ustanovení o mandátnej zmluve alebo zmluvou o výkone funkcie, ak je zodpovedných osôb viac, vzniká každému z nich povinnosť plniť samostatne. V prípade uplatňovania nároku na súde voči viacerým osobám súčasne majú žalovaní postavenie samostatných procesných spoločníkov, teda zmluvnú pokutu 12.500,00 eur má zaplatiť každý z konateľov spoločnosti z ručením obmedzeným, ak bol dlžník v predĺžení po 1.1.2013.
27. Povinnosťou správcu je v zmysle § 74a ods. 1 ZKR vyzvať osoby, pri ktorých dospel k záveru, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. Ak výzva túto povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu neobsahuje, nemožno ju považovať za výzvu podľa § 74a ods. 1 ZKR.
28. Odvolací súd udáva, že právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva (§ 13a Obchodného zákonníka - poznámka k § 74a ods. 6 ZKR) a to v zmysle § 74a ods. 6 ZKR. Je preto v záujme osôb, ktoré nesplnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, aby pokutu zaplatili a tak sa vyhli vydaniu rozsudku, ktorý by im túto povinnosť právoplatne ukladal, pretože takýto rozsudok im zároveň zakazuje vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v
obchodnej spoločnosti alebo družstve, ako aj pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo ako prokurista.
29. Z obsahu Výziev na poskytnutie súčinnosti - preukázanie splnenia povinnosti v zmysle § 11 ZKR zo dňa 9.1.2020 odvolací súd zistil, že žalobca v predmetných výzvach nevyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby splnili povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu po 12.500,00 eur podľa § 11 ods. 2 ZKR v prospech všeobecnej podstaty v lehote nie kratšej ako 15 dní tým, že citoval § 74a ZKR. Žalobca v predmetných výzvach žalovaných v 1. rade a 2. rade vyzval iba na preukázanie skutočností, ktoré dosvedčujú, že povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v zmysle § 11 ods. 2 žalovaným nevznikla, alebo aby žalovaní v 1. a 2. rade osvedčili, že povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu v zmysle § 11 ods. 2 sa zbavili.
30. Odvolací súd preto konštatuje, že výzvy žalobcu zo dňa 9.1.2020 nemožno považovať za výzvy v súlade s § 74a ods. 1 ZKR, na zaplatenie zmluvnej pokuty.
31. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil obe výzvy žalobcu zo dňa 9.1.2020, ako výzvy, ktoré nemožno považovať za výzvy podľa § 74a ods. 1 ZKR na zaplatenie zmluvnej pokuty a preto správne súd prvej inštancie žalobu zamietol, ako predčasne podanú, pretože nebol dodržaný zákonný postup vyvodzovania zodpovednosti voči žalovaným ako konateľom úpadcu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 74a ZKR.
32. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Taktiež potvrdil druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
33. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným v 1. rade a 2. rade, ktorí boli v tomto odvolacom konaní úspešní, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.
V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).