Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-88-2021.pdf
PDF · 95.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/88/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava-mestská časť Karlova Ves, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s., so sídlom Potvorice 199, Potvorice, IČO: 35 843 209, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Opet, s.r.o., so sídlom Hroznová 2318, Trenčín, IČO: 53 905 831, o zaplatenie 290,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Cb/22/2018-75 zo dňa 8. októbra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 290,11 Eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,20 Eur a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal plnenia úhrady za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska, a to vo výške 224,11 Eur a tiež pokuty za neuhradenie dlhu v stanovenej lehote vo výške 66 Eur a náhrady poštovej sadzby 1,20 Eur.
1.2. Z dokazovania vykonaného oboznámením výzvy na zaplatenie nedoplatku úhrady, prehľadom predpisov a platieb, podacím hárkom č. B a poverením zamestnanca žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané, že výzvou zo dňa 11.07.2017 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu nedoplatku na úhrade za služby verejnosti, za ktoré zo zákona vznikla povinnosť platiť úhradu. Nedoplatok na úhrade eviduje vyberateľ úhrady za obdobie od 04/2008 do 12/2016 vrátane poštových sadzieb a pokuty vo výške 290,11 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak uvedený nedoplatok nezaplatí v plnej výške do 30 dní od doručenia výzvy, v zmysle § 10 ods. 5 Zákona si uplatní prostredníctvom súdu nárok na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou a súdnym poplatkom. Súčasťou podania bol aj prehľad predpisov a platieb, z ktorého vyplýva výška nedoplatku v sume 225,31 Eur. Za kontrolované obdobie žalovaný čiastočne uhradil platby, a to v sume 1.730,19 Eur tak, že v roku 2008 uhradil sumu 167,22 Eur, v roku 2009 uhradil sumu 222,96 Eur, v roku 2010 uhradil sumu 222,96 Eur, v roku 2011 uhradil sumu 222,96 Eur, v roku 2012 uhradil sumu 222,96 Eur, v roku 2013 uhradil sumu 222,96 Eur, v roku 2014 uhradil sumu 224,06 Eur a v roku 2015 uhradil sumu 224,11 Eur. Z podacieho
hárka č. B vyplýva, že výzva bola žalovanému doručená dňa 13.07.2017, za túto si žalobca vyúčtoval cenu za poštovné v sume 1,20 Eur.
1.3. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 68/2008 Z.z., a zákona č. 340/2012, a to v nadväznosti na obdobie poskytovaných služieb a účinnosť oboch právnych predpisov. Poukázal na to, že podľa § 1 zákona č. 68/2008 Z.z. tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytované Slovenskou televíziou a v oblasti rozhlasového vysielania poskytované Slovenským rozhlasom. Podľa § 3 zákona č. 68/2008 Z.z. platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je a) fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, b) zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z.z. príjemca úhrady je Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Z každej platby úhrady patrí 70 % Slovenskej televízii a 30 % Slovenskému rozhlasu. V zmysle § 6 ods. 3, 4 zákona č. 68/2008 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a) 140,-Sk, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 560,-Sk, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c) 2.400 Sk, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d) 6.000,-Sk, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e) 14.000,-Sk, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov. Pre určenie úhrady podľa odseku 3 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí vopred za štvrťrok, polrok alebo rok, pre jej určenie je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada"). Podľa § 3 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je a) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, b) zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska. Podľa § 6 ods. 5, 6 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a) 4,64 Eur, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 18,58 Eur, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c) 79,66 Eur, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d) 199,16 Eur, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e) 464,71 Eur, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov. Na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok, na určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu a) 33 Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a), b) 66 Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b), c) 100 Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. c), d) 133 Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d), e) 166 Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. e). Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Podľa § 12 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z.z., výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z.z. povinný zaplatiť do 31.decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas a televízia Slovenska. Na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.
1.4. Súd prvej inštancie po aplikácii citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný zákonnom stanovené úhrady nehradil, čo vyplýva z prehľadu predpisov a platieb, a taktiež nepreukázal, že by nastala niektorá zo situácií podľa § 9 ods. 6 zákona 340/2012 Z.z. Výzva na zaplatenie nedoplatku bola žalovanému doručená dňa 13.07.2017 na adresu sídla, ktorý v lehote do 30 dní od doručenia výzvy na úhradu za služby verejnosti v sume 224,11 Eur a poštovného v sume 1,20 Eur nedoplatok nezaplatil, preto žalobcovi vznikol nárok aj na pokutu vo výške 66,- Eur. Žalobca v konaní nenamietal, že by úhradu zaplatil, že by prípadne nemal povinnosť úhradu platiť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. K námietkam žalovaného, že zamestnanec žalobcu P.. S. S. nie je oprávnený zastupovať žalobcu v tomto konaní, prvoinštančný súd uviedol, že menovaný je oprávnenou osobou zastupovať svojho zamestnávateľa v tomto konaní. Poukázal na to, že v mene zamestnávateľa, právnickej osoby, sú oprávnené robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch aj zamestnanci, ktorí sú písomne poverení vykonávať v mene zamestnávateľa určité právne úkony. V písomnom poverení žalobcu je uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca P.. S. S., aby žalobcu zastupoval vo všetkých veciach týkajúcich sa žalobcu, v konaniach pred súdmi Slovenskej republiky, aby vykonával všetky úkony, prijímal písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral zmier, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky a ich plnenie potvrdzoval. Poverenie bolo udelené aj na zastupovanie v odvolacom konaní, či exekučnom konaní. Výrok o nároku žalobcu na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, lebo konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zotrval na námietke neoprávnenosti osoby S. S. zastupovať žalobcu v tomto konaní z dôvodu, že udelené poverenie od generálneho riaditeľa je všeobecné a neurčité a nevyplýva z neho oprávnenie za žalobcu podať žalobu voči konkrétnej osobe - žalovanému o vymoženie konkrétnej sumy. I v samotnom poverení zo dna 02.08.2017 je uvedené, že ak treba osobitné poverenie, uvedený rozsah poverenia neplatí. Žalovaný mal za to, že na zastupovanie v tomto konaní treba osobitné poverenie od žalobcu. Žalovaný taktiež namietal neúplnosť žaloby z dôvodu, že v nej absentujú náležitosti podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. v platnom znení, lebo v žalobe chýba opísanie rozhodujúcich skutočností, pričom žalobca len odkazuje pri opísaní rozhodujúcich skutočností na dôkazy pripojené k žalobe, čo je v úplnom rozpore s § 132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol, a aby priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.01.2021 k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal na to, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce môže zamestnávateľ písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene, pričom v písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. Opätovne zdôraznil, že rozsah oprávnenia uvedeného v poverení, ktoré sa vzťahuje na oprávnenú osobu P.. S. S., sa vzťahuje aj na podávanie návrhov a žiadostí v konaniach pred súdmi. S týmto názorom sa stotožnil aj súd prvej inštancie v odseku 21. odôvodnenia rozsudku, kde uviedol, že v písomnom poverení je uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca P.. S. S. a menovaný je oprávnenou osobou zastupovať svojho zamestnávateľa v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní namieta úplnosť žaloby, kedy podľa jeho názoru v žalobe absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností a žalobca konal v rozpore s § 132 ods. 2 CSP, aj s touto námietkou sa vysporiadal súd prvej inštancie v ods. 20 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Žalobca uviedol, že účelom ustanovenia 132 ods. 2 CSP je zamedziť tomu, aby subjekty absolútne neobchádzali povinnosť tvrdenia odkazom na dôkazy, pričom by bolo neprípustným právnym formalizmom, keby toto ustanovenie zakazovalo žalobcovi svoj nárok odkazom na dôkaz bližšie špecifikovať a konkretizovať. Žalobca námietky žalovaného uvedené v odvolaní označil za bezpredmetné a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Ďalšie písomné podania súdu neboli doručené.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd tak rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP, keď vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Žalovaný v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP spočívajúci v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej manudukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
8. Odvolací súd po preskúmaní vec zistil, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávanie za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
9. K argumentácii žalovaného o tom, že žalobca v predmetnom spore zastupoval jeho zamestnanec P.. S. S. bez riadneho, osobitného poverenia, odvolací súd uvádza, že s touto námietkou žalovaného sa náležite vysporiadal už súd prvej inštancie v ods. 21. napadnutého rozsudku, keď poukázal na obsah písomného poverenia žalobcu konajúceho prostredníctvom jeho štatutárneho orgánu oprávňujúceho zamestnanca žalobcu P.. S. S. zastupovať žalobcu vo všetkých konaniach pred súdmi Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného poverenia bol P.. S. S. oprávnený vykonávať všetky úkony, prijímať písomnosti, podávať návrhy a žiadosti, uzatvárať zmier, uznávať uplatnené nároky, vzdávať sa nárokov, podávať opravné prostriedky, vzdávať sa ich, vymáhať nároky a potvrdzovať ich plnenie, pričom predmetné poverenie bolo udelené aj na zastupovanie v odvolacom konaní, či v exekučnom konaní.
10. Z ust. § 72 CSP vyplýva, že na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
11. Podľa § 20 ods. 1 Obč. zák. právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
12. Podľa § 20 ods. 2 Obč. zák. za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zastáva zhodne s prvoinštančným súdom názor, že žalobca v predmetnom spore konal prostredníctvom svojho zamestnanca na konanie pred súdom riadne povereného, a že žiadne iné (osobitné) poverenie na konanie v predmetnom spore nebolo potrebné.
14. Taktiež ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného o nedostatku žaloby pre absenciu zákonom stanovených náležitostí vyplývajúcich z ust. § 132 ods. 1, 2 CSP. Rovnako ako námietku nedostatku poverenia na zastupovanie v konaní, aj túto námietku (vadu žaloby) žalovaný namietal už v konaní na súde prvej inštancie, pričom prvoinštančný súd správne skonštatoval, že žaloba obsahovala všetky všeobecné náležitosti podania uvedené v ust. § 127 ods. 1 CSP, ale aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 ods. 1 CSP. Z obsahu žaloby - návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného súdu prvej inštancie dňa 09.05.2018 je zrejmé, proti komu žaloba smeruje, na základe čoho sa žalobca domáhal plnenia od žalovaného a v akej výške si nárok proti žalovanému uplatňuje.
15. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Žiadne ďalšie odvolanie námietky z odvolania žalovaného (okrem vyššie uvedených, s ktorými sa vysporiadal aj súd prvej inštancie) odvolací súd nezistil.
16. Pretože žalovaný v odvolacom konaní neprodukoval také skutkové alebo právne argumenty, ktorý by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v jeho prospech alebo zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP), s ktorými sa stotožňuje.
17. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, má nárok na ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).