Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13P-215-2015.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/215/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou v právnej veci manželov: G. zastúpený JUDr. Michalom Antalom, advokátom, so sídlom Trnava, Hlavná 13 a P. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q. zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Bratislava, Hanulova 9/A na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo G. a P. uzavreté dňa XX.XX.XXXX. v W. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti W. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX
r o z v á d z a
Maloleté deti Q., sa zverujú do osobnej starostlivosti druhej manželke.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja manželia.
Prvý manžel je povinný platiť na výživu maloletého T. sumu 200€ mesačne, na výživu maloletej H. sumu 200€ mesačne, na výživu maloletej Q. sumu 150€ počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám druhej manželky.
Právo prvého manžela stretávať sa s maloletými deťmi sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 21.04.2015 podal manžel návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Bratislava III, pričom navrhol, aby súd manželstvo, ktoré uzavreli XX.XX.XXXX rozviedol, nakoľko ich vzájomné nezhody, ktoré mali od začiatku sa začali postupne stupňovať a nevedeli sa už na ničom dohodnúť. Manželka ho nepočúvala a on nikdy nechápal, čo ona chce. Ako dôvod rozvodu ich manželstva uviedol neochotu manželky komunikovať priamo a otvorene, jej neschopnosť pravdivo opisovať problémy a jej neschopnosť problémy riešiť. Postupne si uvedomil, že manželka svoj hnev za ktorý on nemôže, obracia proti nemu a keďže už ďalej nechce zažívať hádky, ponižovanie, pohŕdanie a urážky, navrhuje ich manželstvo rozviesť. Zároveň v návrhu uviedol, že týmto chce dopriať svojim deťom pokojný domov, svoju domácnosť a svoj pokojný a aktívny čas. Manželka s ním odmieta riešiť problémy prostredníctvom terapeuta a keďže sa jej začal báť, chce, aby súd ich manželský vzťah ukončil. Maloleté deti navrhol
zveriť do osobnej starostlivosti manželky, výživné navrhol určiť 100€, 100€, 70€ mesačne, a zároveň navrhol, aby súd pravidelne upravil jeho právo stretávať sa s maloletými deťmi. K návrhu pripojil sobášny list a rodné listy detí.
2.Okresný súd Bratislava III zaslal vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 11.08.2015.
3.Uznesením č.k. 13P 215/2015-26 zo dňa 25.08.2015, tunajší súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.
4.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 25P 68/2015-1036 zo dňa 15.11.2017, zatiaľ neprávoplatným, bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva ich rodičov tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bolo ponechané obidvom rodičom, výživné bolo určené 200€, 200€, 150€ mesačne. Zároveň bolo rozhodnuté o zročnom výživnom pre maloleté deti od 01.06.2014 do 31.10.2017 tak, že sumy 4 715€, 4 715€, 2 665€ boli uložené ako povinnosť otcovi zaplatiť k rukám matky, do 30. dní od právoplatností rozsudku. Zároveň súd uložil rodičom a maloletým deťom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 40 hodín, počínajúc právoplatnosťou predmetného výroku. Rodičom bola uložená povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov za vykonané znalecké dokazovanie, matke vo výške 1 818,45€ v pravidelných mesačných splátkach po 151,53€ a otcovi vo výške 1 568,45€ v pravidelných mesačných splátkach po 130,70€.
5.O návrhu manžela súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s opatrovanským spisom maloletých detí, vedenom na tunajšom súde pod číslom 25P 68/2015, opakovane vypočul manželov, oboznámil sa s odborným vyjadrením F. vo veci maloletých detí a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas do rozvodu manželstva ich rodičov, s potvrdeniami o príjmoch rodičov, so vzájomnými vyjadreniami manželov k svojim vyjadreniam, s rozpismi mesačných výdavkov matky a maloletých detí, s čestným prehlásením T., s čestným vyhlásením W. s čestným vyhlásením P., s čestným vyhlásením P., s čestným vyhlásením P. s čestným prehlásením P. s čestným prehlásením G. prešetrením pomerov v rodine cestou kolízneho opatrovníka maloletých detí a zistil, že manželia uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX, obaja ako slobodní, z ktorého sa narodili maloletý T. Na pojednávaní dňa 24.11.2016 manžel uviedol, že vzhľadom k osobnostným vlastnostiam matky maloletých detí, ktoré označil F. ako nedostatok kognitívnej kontroly ega, ktoré avizuje prítomnosť cudzích zmätočných myšlienok s prežívaním nereálnosti, prítomností bludov a halucinácii, je odtrhnutá od reality, má dezorganizované bizarné a zabiehavé myslenie a vzhľadom aj na to, že dlhodobo bráni otcovi v realizácii styku s maloletými deťmi, napriek právoplatnému a vykonateľnému predbežnému nariadeniu navrhol, aby boli maloleté deti zverené do starostlivosti jemu a úprava styku maloletých detí s matkou a výšku výživného ponechal na úvahu súdu. Na tom istom pojednávaní druhá manželka uviedla, že jej manžel klame, pričom ona nevie s kým doteraz vlastne žila, zároveň poukázala na skutočnosť, že o maloleté deti sa nepretržite riadne stará. V rámci vykonávaného dokazovania o návrhu manžela súbežne na tunajšom súde prebiehalo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie a z ktorého záverov vyplynulo, že z pohľadu psychiatrie duševný stav matky maloletých detí, jej psychické schopnosti, danosti a predpoklady v ničom nebránia pri zabezpečovaní kvalitnej a bezpečnej starostlivosti o svoje maloleté deti. Má k nim vytvorený kvalitný a citovo pevný rodičovský vzťah. Netrpí duševnou poruchou, nie je psychotická ani psychopatická a z pohľadu psychiatrie ani nikdy nebola. Zároveň bol vyšetrený aj manžel, u ktorého z pohľadu psychiatrie jeho duševný stav psychické schopnosti a danosti a predpoklady nebránia pri zabezpečovaní kvalitnej a bezpečnej starostlivosti o svoje maloleté deti. Ani on netrpí žiadnou duševnou poruchou, nie je psychotický ani psychopatický. Vyšetrením bolo zistené, že druhá manželka trpí poruchou - adaptačnou poruchou u osobnosti premorbídne akcentovanej, nasadajúcej na protrahovaný (vlečúci sa) stres vyplývajúci z dlhodobých vzťahových problémov medzi manželmi, s nižšou autokorektívnou kontrolou vlastnej emocionality. Zároveň bolo zistené, že manžel trpí klinicky sa prejavujúcim anetickým syndrómom (neschopnosť nadviazať normálne citové vzťahy, nedostatok empatie a súcitu, emočná plochosť a bezohľadnosť). Je ale nepravdepodobné, že by negatívne vplýval na zdravý a bezpečný psychický vývin svojich detí pri kontakte s nimi, pretože je sofistikované manipulatívne praktiky sú namierené len na manželku.
6.Na pojednávaní dňa 20.02.2018 mal súd za preukázané, že po vykonanom predchádzajúcom dokazovaní v konaní 25P 68/2015 sa situácia medzi manželmi podstatne zlepšila v tom, že obaja spolupracujú s F. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a že takto postupne plnia rozsudkom uložené výchovné opatrenie. Obaja manželia znova odprezentovali, že sa chcú rozviesť a súhlasili s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode ich manželstva v znení predchádzajúceho rozsudku až na výšku výživného, ktorú manžel namietal, nakoľko zdrojom jeho príjmu je 750€ mesačne, ktorú sumu mu vypláca jeho sestra, keďže u nej vo firme pracuje. Druhá manželka naopak navrhla na čas po rozvode výživné určiť na každé maloleté dieťa po 300€ mesačne, pričom zdrojom jej príjmu je asi 800€ mesačne brutto. Zároveň obaja manželia zhodne uviedli, že nenavrhujú upraviť styk maloletých detí so svojim otcom, nakoľko na tejto problematike zatiaľ pracujú so psychológom. Na tom istom pojednávaní zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV, ktorá vstúpila do konania dňa 31.03.2017 oznámil, že víta posun rodičov maloletých detí vo vzájomnom vzťahu, oceňuje ich spoluprácu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pričom pre prípad rozvodu ich manželstva navrhol súdu upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, podľa predchádzajúceho rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu ich manželstva.
7.Podľa správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 05.02.2018 je možné konštatovať, že stretnutia rodiny sú realizované pravidelne v termínoch vopred dohodnutých, pričom obidvaja rodičia pristupujú k týmto stretnutiam zodpovedne. Rešpektujú pokyny psychológa a majú záujem, aby kontakt detí s otcom bol prirodzený a dlhodobý. V záujme maloletých detí je potrebné, aby rodičia naďalej pokračovali v terapii a aby kontakt otca s deťmi bol naďalej sprevádzaný poradenskými konzultáciami so psychológom. Deti v súčasnosti nie sú psychicky disponované k tomu, aby boli s otcom samé celý deň. Zatiaľ sa nachádzajú v stave ambivalentného prežívania kontaktu s otcom a aktuálne je prvoradým cieľom terapie pomôcť deťom, aby ich záujem o kontakt s otcom už nebol ovplyvňovaný ambivalenciou, ktorá je dôsledkom ich negatívnych zážitkov z minulých konfliktných situácii, ktoré sa medzi rodičmi odohrávali, keď rodičia ešte spolu žili. Deti disponujú značne jemnou a citlivou psychikou, sú maximálne inteligentné, potrebujú dlhší čas, aby sa s traumatickými zážitkami vyrovnali a pozitívne sa na kontakt s otcom vyladili. Počas stretnutí je preukázané, že matka podporuje to, aby sa deti s otcom cítili dobre, je spokojná, keď detí z otca majú radosť a bola by veľmi rada, keby deti s otcom trávili dlhší čas a boli so stretnutiami spokojné. Niekedy otec podlieha spontánnej túžbe byť už s deťmi počas celého dňa, pričom počas terapie sa presviedča, že postupom času sa vzťah detí k nemu upravuje. Psychológ konštatuje, že predchádzajúce 4 roky trvajúca fáza nepriaznivého a negatívneho procesu je ukončená a pozornosť sa bude zameriavať na to, aby si deti vytvárali krásny vzťah k otcovi a trávili s ním taký dlhý čas, ktorý im bude vyhovovať a budú mať z tohto kontaktu profit. Doporučuje naďalej realizovať uložené výchovné opatrenie, podľa predchádzajúceho rozsudku rodičom aj maloletým deťom.
8.Kolízny opatrovník maloletých detí pre prípad rozvodu manželstva rodičov maloletých detí doporučil súdu výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom upraviť tak, ako je to upravené v predchádzajúcom rozsudku a doporučil rodičom riadne absolvovať uložené výchovné opatrenie.
9.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10.Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine č. 36/05 Z.z., súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželov, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12.Podľa §24 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
14.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21.Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí najmenej od 01.06.2014 neplní funkcie, ktoré Zákon o rodine pre fungovanie manželstva vyžaduje. Manželia spolu nežijú, spolu nehospodária a spolu ani nezabezpečujú starostlivosť a výchovu maloletých detí. V celom predmetnom konaní preukázali vzájomnú nevraživosť a neschopnosť spolu komunikovať o ďalšom spôsobe života ich rodiny. Pravdepodobnou príčinou rozvodu manželstva rodičov maloletých detí je skutočnosť, že každý z nich je osobnostne úplne na inej úrovni, pričom toto skonštatoval aj znalec konzultant z odboru psychológie F., ktorý konštatoval, že druhá manželka je osobnostne v širšom pásme normálu akcentovaná v zmysle infantility, detinskosti a čiastočne aj senzitivity. Vie sa veľmi dobre vcítiť do detského sveta a starostlivosť o deti je jej zmyslom života. Je cieľavedomá, empatická, snaží sa byť presná a svedomitá. V debaklovom manželstve je aktuálne psychotraumatizovaná, silne frustovaná, plná obáv a neistoty z vlastného sklamania. Osobnosť otca je v širšom pásme normy akcentovaná a neštandardná. Zvýraznené sú narcistické rysy a manipulatívne sklony voči okoliu. Disponuje nedostatkom empatie, zhoršenou sociálnou prispôsobivosťou a sofistikovaným týraním manželky. Súd z uvedených dôvodov manželstvo rozviedol, nakoľko mal za preukázané, že manželia spolu nevedia a ani nemôžu žiť.
22.Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov, súd sa stotožnil s predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 15.11.2017, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti druhej manželky, ktorá v súčasnosti dáva súdu záruku ďalšej riadnej starostlivosti o deti. Obidvom rodičom súd ponechal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pokiaľ ide o výživné, zo strany manžela - otca maloletých detí, súd určil výživné na čas po rozvode na maloletého T. v sume 200€ mesačne, na maloletú H. v sume 200€ mesačne a na maloletú Q. v sume 150€ mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec maloletých detí je vysokoškolský vzdelaný, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a nemá ani vo svojej starostlivosti žiadne dieťa, pričom je v jeho možnostiach a schopnostiach zarobiť 1
500€ - 1 900€ mesačne netto, napriek tomu, že v súčasnosti mu jeho sestra vypláca mesačne mzdu v sume 750€ netto, keďže je zamestnaný v jej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je jedinou spoločníčkou a otec maloletých detí je konateľom tejto spoločnosti, pričom spoločnosť sa zaoberá stavebníctvom. Súd dáva do pozornosti otcovi maloletých detí, že vzhľadom k jeho schopnostiam, možnostiam v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním je jeho povinnosťou prispievať na výdavky maloletých detí, ktoré sa úmerne veku zvyšujú, primeraným výživným. Napriek tomu, že výživné pre maloleté deti bolo určené v uvedených sumách predchádzajúcim rozsudkom od 01.06.2014, súd aj na čas po rozvode určil uvedené sumy výživného pre maloleté deti, keď mal za preukázané, že výživné je primerané, zodpovedá veku a potrebám maloletých detí, ktoré vyčíslila matka maloletých detí primerane a štandardne.
23.Problematiku úpravy styku otca maloletých detí s maloletými deťmi súd v tomto rozhodnutí neupravil, ponecháva ju na dohodu rodičov s prihliadnutím na súčasný priebeh uloženého výchovného opatrenia celej rodine s tým, že po jeho ukončení je možné, aby sa rodičia o kontakte otca s deťmi mimosúdne dohodli, a ak nie, majú možnosť podať návrh na úpravu styku. V tomto smere súd dáva obidvom rodičom do pozornosti, aby v čo najlepšom záujme maloletých detí realizovali ich vývoj a starostlivosť o ne, aby spolu o veciach týkajúcich sa ich detí riadne a v kľude komunikovali, a aby zabezpečili deťom u každého z nich pocit istoty a bezpečia, napriek svojim vzájomným odlišným stanoviskám a názorom na život. 24.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie trojmo v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.