Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11P-92-2017.pdf
PDF · 100.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/92/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Z., dieťa rodičov - matka: U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, a otec: M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, o návrhu C. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, Z., t.č. bytom R., Z., na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloletá O. sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 04.12.2017.
II. Matka je p o v i n n á platiť na maloletú O. výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od 04.12.2017 na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 04.12.2017 do 31.01.2018 pre maloleté dieťa v sume 51,96 eura je matka p o v i n n á zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
IV. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú O. výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od 04.12.2017 na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
V. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 04.12.2017 do 31.01.2018 pre maloleté dieťa v sume 51,96 eura je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
VI. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/54/2009-43 zo dňa 18.11.2009 v časti určenia výšky bežného výživného na maloletú a v časti určenia platobného miesta.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.12.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazania rodičov minimálnym výživným. Zároveň navrhovateľka podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rovnakom znení. Uznesením č.k. 11P/92/2017-10 zo dňa 06.12.2017 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.12.2017.
2. Návrh vo veci samej navrhovateľka odôvodnila tým, že rozsudkom OS Trnava č.k. 20P/54/2009-43 zo dňa 18.11.2009, právoplatným dňa 05.01.2010 bola maloletá zverená do NOS starej matky X. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela. Rodičia dieťaťa sa nachádzajú v zahraničí v I.., kde dlhodobo žijú, ich presnú adresu nepozná, o dcéru sa dlhodobo nezaujímajú. Navrhovateľka je tetou maloletej. Vzhľadom k tomu, že aktuálne zostala bez akejkoľvek starostlivosti dospelej osoby, chce sa o ňu riadne postarať. S maloletou majú pekný vzťah. I počas života jej starej matky chodila maloletá k navrhovateľke do domácnosti a cez víkendy u nej aj prespávala. Navrhovateľka má už plnoleté deti. Žije v jednoizbovom prenajatom byte spolu s manželom, s ktorým má maloletá tiež pekný vzťah. V Z. má Nikola kamarátov a blízkych, rovnako má blízko krstnú mamu, ktorú tak môže navštevovať. Obaja sú invalidní dôchodcovia, výška dôchodku navrhovateľky je 130,- eur a manželova 140,- eur. Maloletá študuje na F. G. v Z. a vzhľadom k tomu má od navrhovateľky do školy blízko. K návrhu priložila oznámenie o narodení maloletej a úmrtný list starej matky maloletej. Na pojednávaní navrhovateľka doplnila, že maloletá je v ich domácnosti od úmrtia starej matky, teda bola v jej domácnosti už v čase podania návrhu. Rodičia na maloletú nezaplatili žiadne výživné. Navrhovateľka je dcérou starej matky maloletej, je matkina sestra, teda je tetou maloletej.
3. Rodičom maloletej bol po neúspešnom zisťovaní ich pobytu návrh s prílohami doručený oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, k tomuto sa nevyjadrili.
4. Procesný opatrovník sa vyjadril, že odporúča zveriť maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko táto riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletú odo dňa úmrtia starej matky. Bol vykonaný pohovor s maloletou, ktorá sa vyjadrila, že chce byť zverená do starostlivosti svojej tety, nechce byť zverená svojim rodičom, nakoľko nemá s nimi vytvorený žiaden vzťah. Maloletá sa s rodičmi stretla naposledy na pohrebe starej matky, do ktorej náhradnej osobnej starostlivosti bola v minulosti zverená. Rodičia na maloletú podľa vyjadrenia rodiny neprispievajú, neposielajú jej žiadne darčeky k narodeninám, meninám ani k X.. Rodičia maloletej sa neskontaktovali s procesným opatrovníkom ani po úmrtí starej matky, aby prejavili záujem o prevzatie maloletej do svojej starostlivosti. Maloletá má dobrý vzťah aj s jej druhou tetou X. P., ktorá býva v U., kde v dome do úmrtia starej matky maloletá bývala. I táto teta so starostlivosťou o dieťa pomáha.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to oznámením o narodení maloletej, úmrtným listom starej matky, výsledkami lustrácie navrhovateľky a rodičov maloletej v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, výsledkami lustrácie rodičov maloletej v ZVJS, vyjadrením manžela navrhovateľky, oznámením ÚPSVaR Z. zo dňa 13.12.2017, výsledkom lustrácie navrhovateľky v Registri priestupkov, odpisom z Registra trestov, potvrdením od U.. Z. X. zo dňa 20.02.2018, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 30.11.2017, predvolaním zo Sociálnej poisťovne - pobočka Z., výpismi z Registra trestov na navrhovateľku a jej manžela, ako aj obsahom pripojeného spisu sp.zn. 20P/54/2009, a tiež výsluchom navrhovateľky a maloletej, keď pojednával v neprítomnosti rodičov maloletej, ktorí mali predvolanie doručené vyvesením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/54/2009-43 zo dňa 18.11.2009 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky - X. P., nar. XX.XX.XXXX. Podľa úmrtného listu, stará matka zomrela dňa XX.XX.XXXX, odkedy maloletá býva v domácnosti navrhovateľky. Pobyt rodičov maloletej nie je napriek zisťovaniu ich pobytu všetkými dostupnými spôsobmi známy, pričom rodičia o maloletú neprejavujú dlhodobo žiaden záujem. Rodičia majú okrem maloletej ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Navrhovateľka si v súčasnosti vybavuje invalidný dôchodok kvôli cukrovke, pričom pracuje brigádnicky ako upratovačka s čistým príjmom asi 300,- eur mesačne. Podľa potvrdenia od lekárky je zdravotne spôsobilá zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Manžel navrhovateľky poberá invalidný dôchodok vo výške 130,- eur mesačne, okrem toho tiež pracuje brigádnicky s čistým príjmom asi 300,- eur mesačne. Písomne vyjadril súhlas s tým, aby bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka ani manžel nemajú podľa výpisu z registra trestov záznam v registri trestov. Maloletá navštevuje 2. ročník na F. G. v Z., obedy nenavštevuje, jej zdravotný stav je dobrý. Vzhľadom k veku bol zisťovaný názor maloletej aj na pojednávaní, kde sa vyjadrila, že chce zostať v starostlivosti svojej tety, cíti sa u nich dobre, starajú sa o ňu, vozia ju do školy, pričom aj predtým boli v kontakte, navštevovali sa, je v prostredí, ktoré pozná. K rodičom uviedla, že sa s nimi videla naposledy na pohrebe starej matky, nechcela by byť s nimi.
7. Podľa § 44 ods. 1 až 4 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. (1) Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. (2) Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. (3) Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. (4)
8. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
9. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
10. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
11. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
12. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
13. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na
výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
14. Podľa § 46 ods. 2 ZR, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
15. Podľa § 47 ods. 1 písm. c) ZR, náhradná osobná starostlivosť zaniká smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
16. Podľa § 47 ods. 5 ZR, ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
17. Podľa § 54 ods. 1 ZR, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
18. Podľa § 81 ods. 1 ZR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
19. Podľa § 62 ods. 1 až 3 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) (3)
20. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
25. Podľa § 111 písm. c) a o) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o c) výžive maloletého, a o) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
26. Náhradná osobná starostlivosť starej matky o maloletú zanikla smrťou starej matky, pričom rodičia maloletej nemajú záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Nakoľko náhradná osobná starostlivosť má prednosť pre ústavnou starostlivosťou, súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletej bude jej zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, jej tety, v domácnosti ktorej maloletá žije od
smrti starej matky. Navrhovateľka spĺňa všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 ZR. Manžel navrhovateľky so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil, čím bol splnený predpoklad stanovený § 46 ods. 2 ZR. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhodnotil zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky ako v celom rozsahu súladné so záujmom maloletej, pričom prihliadol aj názor maloletej, ktorá chce zostať v starostlivosti navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku I. rozsudku zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 04.12.2017. Navrhovateľka bude povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu, ako by ju vykonávali rodičia, a súčasne je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.
27. Súd zároveň vo výroku II. a IV. rozsudku uložil rodičom maloletej povinnosť platiť na maloletú minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (v súčasnosti 27,32 eura), so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred a s účinnosťou odo dňa podania návrhu. Pri určení výšky výživného súd musel prihliadať jednak na skutočnosť, že možnosti a schopnosti rodičov maloletej sa od predchádzajúceho rozhodnutia (týkajúceho sa náhradnej osobnej starostlivosti starej matky) nezmenili, nakoľko sú na neznámom mieste, z ktorého dôvodu ani v súčasnosti nie je možné posúdiť ich príjmové možnosti a schopnosti. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že rodičia majú tri vyživovacie povinnosti. Z uvedeného dôvodu tak bolo možné zaviazať rodičov opäť iba minimálnym výživným, ktoré je povinný platiť každý rodič v zmysle § 62 ods. 3 ZR bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Stanovenie vyživovacej povinnosti rodičov tak, ako je to uvedené v ustanovení § 62 ods. 3 ZR, bude zohľadňovať ďalšie zvyšovanie sumy životného minima a od toho sa odvíjajúcu výšku výživného. Stanovené výživné sú rodičia povinní uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
28. V dôsledku určenia bežného výživného odo dňa podania návrhu súd vyčíslil vo výroku III. a V. rozsudku nedoplatok každého z rodičov na zročnom bežnom výživnom za obdobie od 04.12.2017 do 31.01.2018, ktorý činí sumu 51,96 eura. Uvedený nedoplatok bol vypočítaný spôsobom: za obdobie od 04.12.2017 do 31.12.2017 (t.j. 28 dní) mal každý z rodičov dať 24,64 eura (27,32 eura/31 dní = 0,88 eura na 1 deň x 28 dní = 24,64 eura) - za toto obdobie dal každý 0,- eur; za mesiac 1/2018 mal každý z rodičov dať 27,32 eura - za toto obdobie dal každý 0,- eur; t.j. 24,64 + 27,32 = 51,96 eura. Súd zaviazal každého z rodičov uhradiť nedoplatok v primeranej lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, t.j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z..
29. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/54/2009-43 zo dňa 18.11.2009 v časti určenia výšky bežného výživného na maloletú a v časti určenia platobného miesta, o čom súd rozhodol vo výroku VI. rozsudku.
30. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VII. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1 CMP), avšak odvolanie podané zo strany navrhovateľky a procesného opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.