Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/50/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcov: 1. C. M.K., W.. XX.XX.XXXX, Š. XX, 2. V. U., W.. X.X.XXXX, Š. XX, právne zastúpení: JUDr. Ján Jurč, advokát, Partizánska 5, Bardejov, proti žalovaným: 1. Y. V., W.. XX.X.XXXX, V. Č.. X, 2. X. L., W.. XX.X.XXXX, N.. L. XXXX/XX, T., 3. Y. Q., W.. X.X.XXXX, M.C. Č.. XX, 4. S.X. Q., W.. XX.X.XXXX, G.. J. L. XX, L., 5. C. Q., W.. XX.X.XXXX, M. Č.. XXX, 6. Y. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, 7. Y. U., W.. XX.X.XXXX, V. XXX/X, F., 8. F. V., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, C. XXX, 9. H. Q.Š. W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, 10. R. Q., W.. X.X.XXXX, V. XX, 11. V. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX, 12. R. Q., W.. XX.X.XXXX, C. XX, 13. Y.W. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. Č.. XXX, 14. R. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX, V., 15. X. Y., W.. X.XX.XXXX, L. X, F., 16. S. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX, 17. R. Q. W.. XX.XX.XXXX, Š. XXX, 18. X. F., XXX Q. C., L. N., I. XXXXX - XXXX, G., 19. R. U., W.. XX.X.XXXX, T. XX, A., 20. E. U., W.. XX.XX.XXXX, V. XX, F., 21. X. Č., W.. XX.XX.XXXX, R.. J. Č.. XXXX/XX, F., 22. Ľ. Q. W.. XX.XX.XXXX, F. J. XXX/XX, F., 23. Y. T., W.. X.X.XXXX, F. R.. J.V. XXXX/XX, F., 24. U. Z.Á., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX, 25. H. M., W.. X.X.XXXX, E. XXX/X, V., 26. K.. R. V., W.. XX.X.XXXX, M.X. XXX/X, F., 27. K.. R. V., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX, 28. Y. Q., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX, 29. E. Z., W.. XX.X.XXXX, Y. XXX, 30. Y. Q.I., C.. F., W.. XX.XX.XXXX, Š. XX, 31. X. R., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, T. Š.K. Q. XX, F., 32. Y. Q., W.. X.X.XXXX, R.. J. XX, F., 33. Y. Q., W.. XX.X.XXXX, C. XX, 34. R. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XX, 35. Y.. W. Q., W.. XX.X.XXXX, R., M. XX, L., 36. Y.. X. Q., W.. X.X.XXXX, R., M. XX, L., 37. Y.. N. Q., W.. X.X.XXXX, R., M. XX, L., žalovaní v 35. až 37. rade zastúpení zákonnou zástupkyňou A. Q., W..XX.X.XXXX, R., M. XX, L., 38. R. M. a dedičia na neznámom mieste, 39. E. Y. a dedičia na neznámom mieste, 40. A. Q. a dedičia na neznámom mieste, 41. R. M. a dedičia na neznámom mieste, 42. E. Y. a dedičia na neznámom mieste, 43. U. V. a dedičia na neznámom mieste, žalovaní v 38. až 43. rade zastúpení zo zákona Slovenským pozemkovým fondom, Budková 36, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcov v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaným p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 2.2.2000 (vedenou najskôr pod sp. zn. 8C/59/2000) sa pôvodný žalobca, C. M., nar. X.X.XXXX, Š. XX (ďalej len „pôvodný žalobca“) domáhal určenia vlastníckeho práva k parcelám registra E č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 3 018 m2, č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 1 382 m2, č. XXX/XX orná pôda o výmere 625 m2, č. XXX/X lesné pozemky o výmere 2 141 m2, č. XXX/X lesné pozemky o výmere 3 518 m2 a č. XXX/X lesné pozemky o výmere 2 181 m2, pôvodne zapísané na LV č. XXX vedeného pre kat. úz. F. (ďalej aj „označené nehnuteľnosti“). V pôvodnej žalobe ako žalovaných označil ostatných podielových spoluvlastníkov vedených na označenom LV - Y. Q. a súčasných žalovaných v 38. až 43. rade a ich neznámych dedičov, ktorým žiadal ustanoviť za opatrovníka starostu obce Bartošovce, pretože mali byť osobami na neznámom mieste.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sa v dávnej minulosti po 1. svetovej vojne odsťahovali z obce Bartošovce do USA a sú na neznámom mieste. Označené nehnuteľnosti mal podľa tvrdenia pôvodného žalobcu po roku 1920 začať v celku užívať otec žalobcu (v neskorších prednesoch tvrdil že išlo o deda pôvodného žalobcu) a to až do založenia poľnohospodárskeho družstva, pričom v užívaní mu nik nebránil a v obci F. bol považovaný za ich výlučného vlastníka. Nehnuteľnosti mal právny predchodca pôvodného žalobcu nadobudnúť vydržaním najneskôr 1.1.1961. Právne poukazoval na § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň uvádzal, že aj keď pôvodný žalobca podiel 9/16 z celku na označených nehnuteľnostiach nadobudol v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 541/94, nič nebráni, aby oprávnená držba jeho právneho predchodcu ako jedinému právnemu nástupcovi nebola priznaná. V priebehu konania (na pojednávaní konanom 8.10.2001) uviedol, že označené parcely nadobudla jeho matka v roku 1942 a spolu ich so svojou matkou užívali do r. 1977. Uviedol, že spoluvlastníci vedení na LV č. XXX boli súrodenci deda E. M., ktorí mali všetci odísť do Ameriky a tam ostať. Vrátiť sa mala len sestra Y. Q., C.. M.. Celý tento majetok mal dať dedovi E. do vlastníctva jeho pradedo R.. Spoluvlastník R. M. uvedený na LV č. XXX bol súrodenec E. a tento mal zostať v Amerike. Jeho dedo E. mal 6 dcér a jedného syna R. M., ktorý zomrel v Solivare. Uviedol, že v žiadnom prípade všetci ktorí sú vedení na LV okrem jeho osoby nemôžu už žiť. Žalobu podal z dôvodu, že je už 4. generáciou, ktorá užíva označené nehnuteľnosti ako celok, avšak nikto predtým nedal tieto záležitosti do poriadku. Na označené nehnuteľnosti si podľa jeho vyjadrenia nikto iný nerobil žiaden nárok.

3. V priebehu konania pôvodný žalobca podaniami z 25.2.2014 a 22.10.2017 žiadal pripustiť zmenu návrhu tak, aby súd určil, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom parciel EKN č. XXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 1 382 m2 a EKN č. XXX/X, lesné pozemky o výmere 2 181 m2 a žalobkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou parciel EKN č. 759/3, trvalé trávnaté porasty o výmere 3 018 m2, EKN č. XXX/XX, orná pôda o výmere 625 m2, EKN č. XXX/X, lesné pozemky o výmere 2 141 m2 a EKN č. XXX/X, lesné pozemky o výmere 3 518 m2, zapísané na LV č. XXX vedenom pre k. ú. Bartošovce. Žiadanú zmenu návrhu súd pripustil uznesením č. k. 5C/50/2007-161 z 31.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.1.2018. O takto zmenenom návrhu súd potom ďalej konal a rozhodoval potom, ako na pojednávaní konanom 20.2.2018 zohľadňujúc podanie právneho zástupcu žalobcov z 9.1.2018 procesne uznesením pripustil spresnenie petitu pri identifikácii parcely EKN č. XXX/X o výmere 1 382 m2, trvalé trávnaté porasty a parcely EKN č. XXX/X o výmere 2 181 m2, lesné pozemky ako zapísaným na LV č. X XXX v k. ú. F. a nie na LV č. XXX.

4. S ohľadom na žiadanú (a súdom následne pripustenú) zmenu návrhu súd v priebehu konania uznesením č. k. 5C/50/2007-161 z 31.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.1.2018 vyhovel aj návrhu vyplývajúcemu z podaní z 25.2.2014 a 22.10.2017 na zmenu v osobe žalobcu, keď pripustil, aby namiesto pôvodného žalobcu C. M., W.. X.X.XXXX, Š. Č.. XX vstúpili na strane žalobcu do konania ako žalobca v 1. rade C. M., W.. XX.XX.XXXX, Š. Č.. XX a ako žalobkyňa v 2. rade V. U., C.. M., W.. X.X.XXXX, Š. Č.. XX. Postupoval pritom podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzajúc z návrhmi preukazovanej skutočnosti, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania vedené na pôvodného žalobcu boli darovacou zmluvou prevedené na nových žalobcov v 1. a 2. rade, pričom dospel k záveru, že v konaní nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv, o ktorých sa v danom prípade koná.

5. V priebehu konania bolo ďalej potrebné sa vysporiadať s právnym zástupcom žalobcov opakovane upravovaným okruhom osôb vystupujúcich na strane žalovaných a to najskôr podaniami zo 14.8.2001, z 29.10.2001, z 20.4.2004 a zo 4.8.2004 na základe ktorých došlo k pripusteniu do konania ďalších osôb, ktoré mali byť dedičmi po v katastri nehnuteľností zapísaných podielových spoluvlastníkoch - Y.C. Q. E. R. M.. Následne bol však návrh vzatý späť vo vzťahu k osobám, ktoré boli pôvodne označené ako dedičia po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi označenom ako „R. M. (otec R.) v Amerike“ potom, ako malo v priebehu konania vyjsť najavo, že tieto osoby sú dedičmi po inom R. M., než ktorý je uvedený na LV č. XXX ako podielový spoluvlastník. Preto uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. 8C/59/00-113 zo 4.10.2005 bolo voči osobám, ktorých označil pôvodný žalobca v podaní zo 4.8.2004 konanie zastavené a nárok pôvodného žalobcu voči ostatným žalovaným vylúčený na samostatné konanie, ktoré začalo byť vedené pod v súčasnosti aktuálnou sp. zn. 5C/50/2007.

6. Ako žalovaní tak v konaní po vydaní uznesenia č. k. 8C/59/00-113 zo 4.10.2005 zostali okrem podielových spoluvlastníkov zapísaných na označenom LV (R.W. M., E. Y., E. (A.) Q., R. M., E. Y., U. V.)

aj dedičia po Y. Q. a to konkrétne: Y. Q., W.. XX.X.XXXX, A.. X.X.XXXX, M. XX (manželka po vnukovi V. Q.), Y. V., W.. XX.X.XXXX, V. X (dcéra po vnukovi V. Q.), Y. Q., W.. X.X.XXXX, M. XX (syn po vnukovi V. Q.), S. Q., W.. XX.X.XXXX, G.. J.. L. XX, L. (syn po vnukovi V. Q.), R. Q., W.. XX.X.XXXX, M. XXX, A.. XX.X.XXXX (syn po vnukovi V. Q.), X. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, A.. XX.X.XXXX (vnuk Y. Q.), R. Q., W.. XX.X.XXXX, C. XX (vnuk Y. Q.), E. Q., W.. X.XX.XXXX, Š. XXX, A..XX.X.XXXX (vnuk Y. Q.), Y. Q., nar. XX.X.XXXX, Š. Č.. XXX (manželka po vnukovi E. Q.), R. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX, (syn po vnukovi E. Q.), X. Y., W.. X.XX.XXXX, L. X, F., (dcéra vnukovi E. Q.) S. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX (syn po vnukovi E. Q.), R. Q. W.. XX.XX.XXXX, Š. XXX (dcéra po vnukovi E. Q.), Q. Q., W.. X.X.XXXX, Q. XX, zomr. XX.XX.XXXX (vnučka Y. Q.), U. F., O. H. F. I., Z., G. (dcéra Y. Q.), Q. T., W.. XX.XX.XXXX, V. X, F., zomr. XX.X.XXXX (vnučka Y. Q.Š.), R. U., W.. XX.X.XXXX, T. XX, A. (vnuk Y. Q.), E. U., W.. XX.XX.XXXX, V. XX, F. (vnuk Y.Á. Q.) a Q. V., W.. XX.XX.XXXX, Q. XXX, A.. X.X.XXXX (dcéra Y. Q.).

7. Aj následnými podaniami z 19.8.2010, 28.9.2010, 25.2.2014, 26.10.2016, 22.10.2017 a 9.1.2018 právny zástupca pôvodného žalobcu (a neskôr aj jeho právnych nástupcov pripustených do konania namiesto pôvodného žalobcu) upravoval okruh žalovaných, keď voči postupne zomrelým žalovaným žiadal konanie zastavovať a súčasne žiadal pripustiť vstup ich právnych nástupcov do konania. Uvedené procesné návrhy súd podľa ich obsahu nepovažoval za späťvzatia žaloby voči už skôr označeným žalovaným, ale len za oznámenia o zmene okruhu žalovaných, s ktorých právnymi nástupcami súd v zmysle pôvodne platného § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a od 1.7.2016 aj v zmysle § 64 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal z úradnej povinnosti. Preto voči takýmto osobám súd konanie nezastavoval, ale pokračoval v konaní s ich právnymi nástupcami, prípadne v zmysle § 64 rozhodol o pokračovaní s nimi v konaní. Preto ku dňu vydania rozsudku súd konal namiesto Y. Q., C.. J.E., W.. XX.X.XXXX, M. XX, A.. X.X.XXXX, s jej dedičmi s ktorými konal súd už skôr (Y. V., Y. Q., S. Q., R. Q.) a s X. L., W.. XX.X.XXXX, N.. L. XXXX/XX, T. voči ktorej bolo skôr zastavené konanie a tak sa stala opäť jeho účastníkom (v zmysle sp. zn. 2D 79/2005). Ďalej namiesto R. Q., W.. XX.X.XXXX, M. XXX, A.. XX.X.XXXX konal s C. Q., W.. XX.X.XXXX, M. Č.. XXX ako jeho manželkou a U. Q., W.. XX.X.XXXX, M. XXX ako jeho synom, po ktorého smrti konal už len L. C. Q. (v zmysle sp. zn. 3D 101/2011). Namiesto X. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, A.. XX.X.XXXX konal s Y.Á. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, Y. U., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, V. XXX/X, F., F. V., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, C. XXX, H. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XXX, R. Q., W.. X.X.XXXX, V. XX, V. Q., W.. X.X.XXXX, Š. XXX (v zmysle 5D 64/2010). Namiesto E. Q., W.. X.XX.XXXX, Š. XXX, A..XX.X.XXXX konal s okruhom jeho dedičov a to s Y. Q., C.. F., W.. XX.XX.XXXX, Š.K. XX, X. R., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, T. Š. Q. XX, F., Y. Q., W.. X.X.XXXX, R.. J. XX, F., Y. Q., W.. XX.X.XXXX, C. XX, R. Q., W.. XX.X.XXXX, Š. XX, Y.. W. Q., W.. XX.X.XXXX, R., M. XX, L., Y.. X. Q., W.. X.X.XXXX, R., M. XX, L. E. Y.. N. Q., W.. X.X.XXXX, R., M. XX, L. (oznámenie notárky JUDr. Y. U., z 22.11.2017, sp.zn 1D 134/2017). Namiesto Q. Q., C.. L., Q. XXX, W. X.X.XXXX, A. XX.XX.XXXX V. L. Y.C. Q., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX E. E. Z., C.. Q., W.. XX.X.XXXX, Y. XXX (uznesenie č.k. 5C/50/2007-161 z 31.10.2017, 2D 4/2013). Namiesto U. F. (F.), O. H. F. I., Z., G. V. L. R. L. X. F., XXX Q. C., L. N. I. XXXXX, G. (v zmysle listín pod č.l. 53 až 57 spisu). Namiesto Q. T., W.. XX.XX.XXXX, A. XX.X.XXXX konal s X. Č., W.. XX.XX.XXXX, R.. J. Č.. XXXX/XX, F., Ľ. Q. W.. XX.XX.XXXX, F. J. XXX/XX, F. E. Y. T., W.. X.X.XXXX, F. R.. J.Á. XXXX/XX, F. (uznesenie č.k. 5C/50/2007-161 z 31.10.2017, 2D 122/2015). A napokon namiesto Q. V., Q. XXX, W. XX.XX.XXXX, A. X.X.XXXX konal s U. Z., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX, H. M., W.. X.X.XXXX, E. XXX/X, V., K.. R. V., W.. XX.X.XXXX, M. XXX/X, F. a K.. R. V., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX (uznesenie č.k. 5C/50/2007-161 z 31.10.2017, 3D 29/2014). V súvislosti so vstupom právnych nástupcov do konania v jeho priebehu súd pri svojom postupe dôsledne vychádzal zo zákonného predpokladu, že právni nástupcovia prijímajú stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu (§ 65 ods. 1 , v dôsledku čoho skôr vykonané procesné úkony neopakoval.

8. S návrhom právneho zástupcu žalobcu z 19.8.2010 na vstup Y. M., Š. Č.. XXX, Y. F., R. Č.. X, Y. J., F.Á. A.Á. Č.. XXXX/XX, R. M., Š. XXX, E. V., Š. XXXX/XX, V., Ž. C., H. XXXX/X, V. E. K.. H. V., F. XXXX/X, V. do konania na strane žalovaných sa súd procesne vysporiadal uznesením vydaným na pojednávaní 20.2.2018 tak, že ich vstup nepripustil, keď pri svojom rozhodnutí zobral zreteľ predovšetkým na jeho následné podanie z 22.10.2017, doručené 26.10.2017, ktorým voči týmto osobám žiadal konanie zastaviť.

9. Ostatné návrhy, ktorými právny zástupca žalobcov žiadal zastavenie konania voči ďalším konkrétnym žalovaným a zároveň, resp. v nasledovných svojich podaniach ich žiadal pripustiť do konania, alebo ich označil v okruhu žalovaných (spravidla s inými identifikačnými údajmi), súd považoval buď za

zmätočné, alebo za opravu označenia týchto osôb (v zmysle odstránenie chýb v údaji o ich mene, priezvisku, bydlisku či dátume narodenia) a nevzhliadol za potrebné sa s týmito návrhmi osobitne procesne vysporiadavať, pričom konal so všetkými týmito osobami (ide napríklad o žalovaného S. Q., W.. XX.X.XXXX, H. XXX/X, L. s predtým udávaným bydliskom L., J.. L. Č.. XX). Zmätočným je i návrh na zastavenie konania z 28.9.2010 voči R. Q. E. E. Q., čo zopakoval právny zástupca úpravou v podaní z 22.10.2017, vzhľadom na to, že menované osoby zároveň na č.l. 134 a na č. l. 141 pod č. 14 a 15 podania zaraďuje do okruhu žalovaných, ďalej návrh na zastavenie konania voči Y. Q., Š. XXX a R. Q., Š. Č.. XXX v podaní z 28.9.2010, čo zopakoval úpravou v podaní z 26.10.2017, vzhľadom na to, že menovaní sú zároveň na č.l. 134 pod č. 10 a 12 a na č.l. 141 pod č. 16 a 17 podania práv. zástupcu žalobcov zaraďovaní do okruhu žalovaných a napokon i návrhy na zastavenie konania voči Y. Q., Y. U. (L. U.), F. V., H. Q. E. R. Q.I. podaním z 22.10.2017 vzhľadom na to, že menovaní sú zároveň na č.l. 134 aj č.l. 141 pod č. 7 až 9 a 11 a 12 toho istého podania právneho zástupcu žalobcov zaradení do okruhu žalovaných. Zmätočnosť týchto návrhov spočíva v ich vnútornom rozpore, v dôsledku ktorého nie je zrejmé, čo nimi právny zástupca žalobcov v skutočnosti sledoval.

10. Napokon rovnako ako zmätočné a procesne neúčinné súd považoval aj návrhy právneho zástupcu žalobcov, ktorými žiadal konanie zastaviť voči osobám, ktoré už skôr stratili právnu subjektivitu a súčasne alebo následne žiadal pripustiť do konania ich právnych nástupcov. Takto súd hodnotí návrh zastaviť konanie voči Y. Q., M. XX, W.. XX.X.XXXX, (právnu subjektivitu stratila 5.5.2004), v podaní z 25.2.2014 čo bolo zopakované úpravou v podaní z 26.10.2017 keď v tom čase bol súd povinný pokračovať (ex offo) aj bez vydania procesného uznesenia s jej dedičmi (Y. V., X. L., Y. Q., S. Q., R. Q.); ďalej návrh zastaviť konanie voči osobe označenej ako X. Q., Š. XXX (právnu subjektivitu stratila 26.5.2010), podaním z 28.9.2010, čo zopakoval úpravou v podaní z 22.10.2017, keď bol v tom čase bol súd povinný pokračovať (ex offo) aj bez vydania procesného uznesenia s jej dedičmi (Y. Q., Y. U., F. V., H. Q., R. Q., V. Q.); ako aj návrh zastaviť konanie voči Q. T. E. Q. V. podaním doručeným 26.10.2017, keď uvedené osoby stratili právnu subjektivitu - 16.9.2015 a 3.2.2014 a v tom čase do ich právneho postavenia vstúpili ich dedičia (X. Č., Ľ. Q. E. Y. T. E. E. U. Z., H. M., K.. R.Á. V. E. K.. R. V.), ktorí boli zároveň označení aj v okruhu žalovaných.

11. V priebehu konania sa k veci vyjadrili len niektorí zo súčasných žalovaných, resp. ich právnych predchodcov a to nasledovne:

12. Súčasne označená žalovaná v 13. rade, Y. Q. na pojednávaní konanom 8.10.2001 uviedla, že sa nevie vyjadriť, kto užíval parcely, ktoré sú predmetom konania. Jej svokor mal užívať asi 1 rok lúku, ktorá mala patriť jeho sestre. Uviedla, že so žalobou súhlasí.

13. Žalovaný v 4. rade, S. Q. na pojednávaní konanom 8.10.2001 uviedol, že s predmetom konania súhlasí a že nepozná užívacie pomery parciel, ktoré sú predmetom konania. Na pojednávaní konanom 24.8.2010 uviedol, že nemá výhrady k vlastníckemu právu pôvodného žalobcu k označeným parcelám, ak sa preukáže, že vlastnícke právo k nim nadobudol vydržaním.

14. Žalovaná v 17. rade, R. Q., na pojednávaní konanom 8.10.2001 uviedla, že si nerobí žiadne nároky a súhlasí s určením vlastníckeho práva v prospech pôvodného žalobcu. K užívaniu označených parciel sa nevedela vyjadriť.

15. Q. V., pôvodný žalovaná, po ktorej právnymi nástupcami sú žalovaní v 24. až 27. rade na pojednávaní konanom 8.10.2001 uviedla, že si ako 5 ročné dieťa pamätá, že predmetné nehnuteľnosti užívali predchodcovia pôvodného žalobcu ako aj sám pôvodný žalobca. Tieto nehnuteľnosti sa mali pôvodne kúpiť v celku ešte pradedom R. a rozdeliť na tri časti. Po tejto dohode malo dôjsť k rozmeraniu pozemkov a každý sa mal stať vlastníkom vyčlenenej časti. Označené pozemky nadobudol dedo žalobcu, ktorý ich dal svojej dcére a od nej ich mal nadobudnúť pôvodný žalobca ako jej syn. Vyhlásila, že svojho podielu po matke, ktorý by jej mal patriť sa vzdáva v prospech pôvodného žalobcu a súhlasí s určením vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Ohľadne označených nehnuteľností neboli v minulosti žiadne spory.

16. Q. Q., pôvodná žalovaná, po ktorej právnymi nástupcami sú žalovaní v 28. a 29. rade na pojednávaní konanom 8.10.2001 uviedla, že sa k užívaniu a vlastníctvu označených parciel nevie vyjadriť, avšak

nesúhlasí s vlastníckym právom žalobcu a robí si na ne nároky po svojej matke. Uviedla, že v užívaní označených nehnuteľností nikoho nerušila.

17. Žalovaná v 2. rade, X. L., podaním z 10.3.2004 vo veci uviedla, že si neuplatňuje žiadny nárok na vlastnícke práva k označeným nehnuteľnostiam a nemá žiadne podklady, ktoré by mali nasvedčovať, že by si mala k nim uplatňovať vlastnícke práva.

18. Žalovaný v 20. rade, Anton Vaško na pojednávaní 12.5.2004 uviedol, že čo sa týka predmetu konania nemá výhrady k tomu, aby nehnuteľnosti boli určené do vlastníctva pôvodnému žalobcovi. Ďalej uviedol, že ako dieťa chodil s mamou k niektorej tete do Bartošoviec a to na nejaké pozemky, resp. lúky, ktoré nevedel presne identifikovať. Nevedel sa vyjadriť k otázke užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom vydržania.

19. R. Q., pôvodný žalovaný, po ktorom právnym nástupcom je žalovaná v 5. rade na pojednávaní konanom 24.8.2010 uviedol, že sa nevie vyjadriť k faktickému užívaniu označených nehnuteľností, nechce spor predlžovať a súhlasí s vyhovením žalobe a s tým, že pôvodný žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.

20. Žalovaný v 18. rade, X. F. v podaní zo 17.8.2010 uviedol, že je synom U. F., C.. Q., a správcom jej majetku. K meritu veci sa vyjadril podaním z 15.12.2017 v ktorom uviedol, že nevlastní žiadne dokumenty, ktoré by sa týkali uvedenej veci.

21. Slovenský pozemkový fond, zastupujúci podľa § 34 ods. 14 zákona SNR č. 330/1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov vlastníkov, ktorých pobyt nie je známy v podaní z 18.12.2017 k tvrdeniam o vydržaní sporných parciel uviedol, že samotný užívací vzťah k vydržaniu nepostačuje. Pre vydržanie parciel je potrebné preukázať splnenie zákonných podmienok vydržania, čo v danom prípade zo strany žalobcov preukázané nebolo. Pôvodný žalobca vedel v akom rozsahu nadobúda sporné parcely v rámci dedenia (že nie v celosti, len podiel 9/16 k celku). Už vôbec nie je preukázané splnenie podmienok vydržania u terajších žalobcov, ktorí nadobudli sporné parcely na základe darovacej zmluvy U. XXX/XXXX. Nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval pravdivosť tvrdení žalobcov a preukazoval splnenie podmienok vydržania u žalobcov, resp. ich právnych predchodcov (objektívne hľadisko). Z procesného hľadiska má žalobca nielen povinnosť tvrdiť (nestačí len tvrdiť), ale má aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi (povinnosť dokazovania). Je teda vecou žalobcov, aby sa vysporiadali s uvedenými skutočnosťami, preukázali svoje tvrdenia a dôvodnosť uplatňovaného nároku vo vzťahu k sporným parcelám (uniesli dôkazné bremeno). Za daného stavu nepovažuje nárok žalobcov za preukázaný a dôvodný. Na pojednávaní konanom 20.2.2018 navyše namietal označenie neznámych vlastníkov v žalobe v tom zmysle, že sú v ňom zároveň uvedení aj ich dedičia na neznámom mieste, pretože v takom prípade by musela byť preukázaná skutočnosť, že došlo k ich úmrtiu a teda účastníkmi konania majú byť namiesto nich títo dedičia. Účastníkmi môžu byť buď osoby označené v liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci, alebo ich dedičia, ale nie súčasne obaja. V záverečnom stanovisku poukázal na skutočnosť, že ani žalobcovia, resp. ich právny predchodcovia nemajú vedomosť o nejakom právnom akte, ktorým by sa pôvodní pozemkovoknižní vlastníci vzdali podielov k predmetným pozemkom. Ďalej poukázal na to, že v pozemkovoknižnej vložke je datované nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu právneho predchodcu žalobcov v roku 1939 a rovnako tak aj nezistených vlastníkov. Odkázal na judikatúru súdov, k otázke preukázania podmienok pre určenie vlastníckeho práva na základe vydržania. Uviedol tiež, že kúpnou zmluvou z roku 1942 bol prevedený vyslovene len podiel 9/16-in na sporných parcelách, ktorými prevádzal E. M. podiel na týchto parcelách na svoju dcéru Y. M.. Žalobcovia aj ich právni predchodcovia vedeli, že prevádzajú len tento spoluvlastnícky podiel.

22. Žalovaná v 28. rade, Y. Q., na pojednávaní konanom 20.2.2018 uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Namietala chyby v identifikačných údajoch v okruhu žalovaných. Tvrdila, že žalobcovia si mali možnosť už skôr vyriešiť otázku vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. K veci uviedla, že je ochotná sa vzdať vlastníckeho práva k týmto pozemkom, resp. jeho podielu na ňom, len pod podmienkou náhrady kúpnej ceny za tento podiel. V prípade úspechu zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

23. Súd rozhodol na pojednávaní konanom 20.2.2018, na ktoré boli predvolaní právny zástupca žalobcov (doručenie vykázané 9.11.2017) ďalej všetci označení žalovaní, resp. ich právni nástupcovia, tak ako sú títo uvedení v záhlaví rozsudku, pričom u všetkých z nich bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané najmenej 5 dní pred termínom pojednávania. Právny zástupca žalobcov 40 minút pred začiatkom pojednávania telefonicky oznámil, že sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastní z dôvodu náhlych zdravotných problémov, pojednávanie odročiť však nežiadal. Z uvedeného dôvodu nežiadali termín pojednávania odročiť ani na pojednávaní prítomní žalobcovia, preto súd po zistení, že na pojednávanie sa dostavili okrem žalobcov aj žalovaní Y. Q., E. Z., Y. V., R. Q., Y. Q., H. Q., R. Q., Y. U., F. V., S. Q., Y. Q., R. Q., X. Y., Ľ. Q., Y. Q., Y. Q. rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov a žalovaných, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po vykonaní pojednávania a všetkých navrhnutých dôkazov súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci bol vyhlásený rozsudok.

24. V priebehu celého konania súd vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom 8.10.2001 výsluchom pôvodného žalobcu, pričom jeho výsluch v postavení svedka zopakoval na návrh právneho zástupcu žalobcu potom, ako jeho účasť na strane žalobcov v konaní skončila v zmysle uznesenia č. k. 5C/50/2007-161 z 31.10.2017, právoplatného 24.1.2018 na pojednávaní konanom 20.2.2018, ďalej výsluchmi žalovaných, ktorí sa dostavili na jednotlivé pojednávania konané 8.10.2001, 12.5.2014 a 24.8.2010 (výsluchy žalovaných za účinnosti na pojednávaní konanom 20.2.2018 súd nevykonal, pretože vôbec neboli v konaní navrhované) a listinnými dôkazmi, ktoré boli v priebehu konania predložené do spisu sporovými stranami, resp. na ich návrh: kópiou katastrálnej mapy, výpisom z pozemkovej knihy vložka č. XXX kat. územie Bartošovce, kópiou pozemkovoknižnej vložky č. XXX, kat. územie F., výpisom z matriky narodených zo dňa 10.6.1998, prekladom úmrtného listu U. F., správou R.. Y. U. z 22.11.2017, správou Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo 14.2.2018 obsahujúcou aktuálne platnú úplnú kópiu LV č. XXXX kat. územie F. a LV č. XXX kat. územie F., rozhodnutie Správy katastra Bardejov č. U. XXX/XX zo 7.3.2011, notársku zápisnicu sp. zn. N 24/2011, Nz 5129/2011 obsahujúcu darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo 14.2.2011, kvitanciu Slovenskej sporiteľne a.s. z 5.3.2009, uznesenie Okresného súdu Bardejov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke Y. Z. sp. zn. D 541/94 z 12.12.1995 a kópiu pozemkovoknižnej vložky č. XXX, k. ú. F., kópiou zmluvy zo 17.11.1910 v maďarskom jazyku predloženú stranou žalobcu, rozhodnutím D 805/87 z 23.2.1988 v dedičskej veci po E. M. pod č.l. 88, uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8C 59/2000 zo 4.10.2005 a oboznámením pripojených dedičských spisov tunajšieho súdu sp. zn. D 190/82, sp. zn. D 311/80, sp. zn. D 805/87, sp. zn. D 292/91, sp. zn. D 766/95, sp. zn. 4D/284/02, sp. zn. 3D/475/2002, sp. zn. 2D/334/02, sp. zn. 2D/79/2005, sp. zn. 5D/64/2010 sp. zn. 3D/101/2011, sp. zn. 2D/4/2013, sp. zn. 3D/29/2014, sp. zn. 1D/120/2014, pričom bol zistený nasledovný skutkový stav.

25. Z úplného listu vlastníctva č. XXX, vedeného pre kat. úz. F. bolo zistené, že na označenom LV sú evidované parcely EKN č. XXX/X lúka (trvalé trávnaté porasty) o výmere 3 018 m2, č. XXX/XX orná pôda o výmere 625 m2, č. XXX/X les o výmere 2 141 m2 a č. XXX/X les o výmere 3 518 m2. Ako vlastníci uvedených parciel sú vedení M. R. (otec R.) v E., Q. Y. C.. M. (muž R.), Y. E. C.. M., Q. E., rod. M. (muž E.), M. R. (otec R.), Y. E. r. M. (muž R.) v E., V. U., C.. M. (muž R.) v Amerike - každý z uvedených v spoluvlastníckom podiele 1/16-iny k celku na základe skutočnej držby 9.5.1939, č. d. XXXX a skutočného rozdelenia 10.5.1939 č. d. XXXX a v spoluvlastníckom podiele 9/16-in žalobkyňa v 2. rade na základe Darovacej zmluvy zapísanej na základe U. XXX/XX, T.. U..A.. XX/XX. Spoluvlastnícky podiel vedený na žalobkyňu v 2. rade bol predtým vedený na osobu C. M., nar. X.X.XXXX (Uznesenie D 541/94, Z 48/96 - pol. v. z. XX/XX) a pred ním na meno Y. M., na základe kúpy zo dňa 21.5.1942, č.d. XXXX. Parcely vedené na označenom LV boli stotožnené s pozemkovoknižnou vložkou č. XXX, pod pol. v.z. XXX/XX. Z tohto listu vlastníctva boli pod pol. v. z. XX/XX vyčiarknuté parcely EKN č. XXX/X lúka (trvalé trávnaté porasty) o výmere 1 382 m2 a č. XXX/X les o výmere 2 181 m2 a začali byť vedené na LV č. X XXX na meno žalobcu v 1. rade s tým, že vlastníctvo ostatných vyššie označených osôb zostalo zachované. K zápisu spoluvlastníckych podielov 9/16-in k celku k označeným nehnuteľnostiam na žalobcov v 1. a 2. rade došlo na základe rozhodnutia Správy katastra Bardejov č. U. XXX/XX zo 7.3.2011 podkladom ktorého bola darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena č. N 24/2011, Nz 5129/2011 napísaná na notárskom úrade R.. Ľ. Q. 14.2.2011, na základe ktorej došlo aj k prevodu iných nehnuteľností než tých, ktoré sú predmetom tohto konania.

26. Z kópie pozemkovoknižnej vložky č. XXX vedenej pre kat. úz. F. súd zistil, že parcely tvoriace majetkovú podstatu zapísanú toho času na LV č. X XXX E. XXX boli pôvodne vedené v označenej

pozemkovoknižnej vložke na mene E. M. (žena A. Y.) v podiele 9/16-in a to 8/9-in titulom kúpy (s poznámkou 23. júla 1908 čís. XXXX E. 25. januára 1908 čís. XXX) a 1/9-iny na základe skutočnej držby (s poznámkou 9. mája 1939 č.d. XXXX) a ďalej na menách R. M. (otec R.) v Amerike, Y.C. Q. rod. M. (muž R.), E. Y. C.. M., E. Q., C.. M. (muž E.), R. M. (otec R.), E. Y. C.. M. (muž R.) v Amerike, U. V., C.. M.Á. (muž R.) v Amerike, okrem E. M. v spoluvlastníckom podiele každého z nich 1/16-iny a to na základe skutočnej držby (s poznámkou 9. mája 1939 čd. XXXX), všetci ôsmi na základe skutočného rozdelenia (10. mája 1939, čd. XXXX). Z označenej pozemkovoknižnej vložky ďalej vyplýva, že na základe kúpnopredajnej zmluvy vystavanej v Bardejove 5. a 13. mája 1942 bolo na 9/16-in pod B1 na E. M. vložené vlastnícke právo v prospech Y. M.. Taktiež z nej vyplýva, že označené nehnuteľnosti boli popisne označené ako lúka, roľa alebo les s pripojením miestneho názvu „Stavenec“. Ďalej z časti C. Ťarchy pod bodmi 1 až 5 vyplýva že na podiel 1/16 pod B 3 na mene Y. Q. boli v období od 1942 až 1944 vložené záložné práva na podstatu a úžitky z nehnuteľností na podklade úverov zabezpečujúcich listín.

27. Z kópie katastrálnej mapy predloženej pod č.l. 23 spisu vyplýva, že predmetné parcely sa nachádzajú v extraviláne obce katastrálneho územia F., v blízkosti hranice katastrálneho územia Šiba medzi miestnou dráhou Bardejov - Prešov a Sekčovským potokom. Z tohto listinného dôkazu tiež vyplýva, že širšie územie kde sa nachádzajú tieto pozemky je označované tiež miestnym názvom „Stavenec“.

28. Zo stranou žalobcov predloženej kópie zmluvy na pojednávaní konanom 8.10.2001 súd zistil, že ide o zmluvu písanú v maďarskom jazyku, ktorej úradný preklad nebol predložený. Súd z nej zistil, že bola spísaná 17. novembra 1910 a že jej predmetom boli nehnuteľnosti označené iným číselným označením, ako sú označené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a sú vedené na LV č. XXXX E. XXX (resp. predtým vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXX). Z predloženej zmluvy je zistiteľné, že aj pri označení nehnuteľností v tejto zmluve je uvedený miestny názov „Stavenyecz“.

29. Z kópie darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena č. N 24/2011, Nz 5129/2011 napísanej na notárskom úrade R.. Ľ. Q. 14.2.2011, na základe ktorej došlo okrem nehnuteľností tvoriacich predmet tohto konania aj k prevodu iných nehnuteľností súd zistil, že jej účastníkmi boli okrem žalobcov a pôvodného žalobcu aj manželka pôvodného žalobcu Y. M., C. V. a ďalšia dcéra žalobcu, Y. R., C.. M.. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu vyplýva, že tieto pôvodný žalobca previedol na žalobcov v spoluvlastníckom podiele 9/16-in.

30. Z výpovede pôvodného žalobcu v jeho skoršom procesnom postavení (t. j. ako strany sporu) vyplýva, že označené parcely mala nadobudnúť jeho matka v roku 1942 a spolu s ňou ich mal užívať do r. 1977. Uvádzať, že spoluvlastníci vedení na LV č. XXX boli súrodenci deda E. M., ktorí mali všetci odísť do Ameriky, pričom vrátiť sa mala len sestra Y. Q., C.. M.. Celý tento majetok mal dať dedovi E. do vlastníctva jeho pradedo R.. Spoluvlastník R. M. mal byť súrodencom E. a tento mal zostať v Amerike. Jeho dedo E. mal 6 dcér a jedného syna R. M., ktorý zomrel v Solivare. Uviedol, že v žiadnom prípade všetci ktorí sú vedení na LV okrem jeho osoby nemôžu už žiť. Na označené nehnuteľnosti si podľa jeho vyjadrenia nikto iný nerobil žiaden nárok.

31. Pri výsluchu v postavení svedka na pojednávaní konanom 20.2.2018 pôvodný žalobca uviedol, že predmetné pozemky užívala jeho rodina v celosti možno aj 100 rokov. Tieto pozemky mal previesť na jeho matku E. M. pred svojou smrťou v roku 1943. Pozemky s matkou užívali a kosili. Uviedol, že vo svojej podstate išlo len o lúky, prípadne les. Ďalej uviedol, že parcely nie sú umiestnené v celku, medzi nimi sa nachádzajú aj iné parcely, ktoré vlastnícky patria iným osobám. Pozemky mali užívať do roku 1973, kedy vzniklo družstvo a odvtedy tieto parcely už neužívali, no v skutočnosti ich neužívalo ani družstvo, pretože má ísť o mokrinu. Pozemky ako také ani v súčasnosti ani v minulosti neboli ohraničené žiadnym plotom, v prírode boli ohraničené potokom Sekčov a železničnou traťou. Neskôr sa o tieto pozemky znova začal starať, vysádzal tam stromy. Ďalej uviedol, že kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol E. M. tieto nehnuteľnosti na matku pôvodného žalobcu preukázať nevie, o zmluve však vie zo zápisu z pozemkovej knihy, ktorú má súd k dispozícii. Zároveň uviedol, že si nepamätá na žiadnu udalosť, ani iný akt, ktorým by v listoch vlastníctva uvedení žalovaní odovzdali tieto nehnuteľnosti v celosti jeho predkom, t.j. E. M., alebo jeho matke. Títo ostatní spoluvlastníci všetci odišli do USA, pravdepodobne niekedy v 20-tych rokoch minulého storočia a okrem Y. Q. sa nikto z nich nevrátil. S uvedenými osobami neudržiavali žiadne styky, ani kontakty, takže nevie kde sa nachádzajú a či vôbec žijú. Napokon uviedol, že jeho predkovia, konkrétne E. M., resp. jeho matka vedeli, že sú zapísaní v pozemkovej knihe len ako podieloví spoluvlastníci, avšak predmetné parcely užívali sami ako celok.

32. Z výpovede Q. V., pôvodnej žalovanej, po ktorej právnymi nástupcami sú žalovaní v 24. až 27. rade vykonanej na pojednávaní konanom 8.10.2001 vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti užívali predchodcovia pôvodného žalobcu ako aj sám pôvodný žalobca. Tieto nehnuteľnosti sa mali pôvodne kúpiť v celku ešte pradedom Jánom a rozdeliť na tri časti. Po tejto dohode malo dôjsť k rozmeraniu pozemkov a každý sa mal stať vlastníkom vyčlenenej časti. Označené pozemky mal nadobudnúť dedo žalobcu, ktorý ich dal svojej dcére a od nej ich mal nadobudnúť pôvodný žalobca ako jej syn. Vyhlásila, že ohľadne označených nehnuteľností neboli v minulosti žiadne spory.

33. Z výpovede Q. T., C.. M. v procesnom postavení žalovanej pred späťvzatím žaloby voči jej osobe na pojednávaní konanom 12.5.2004 vyplýva, že jej otec, ktorý bol bratom matky pôvodného žalobcu chodieval na lúky, ktoré sú predmetom sporu kosiť. Nehnuteľnosti mal jej pradedo darovať dedovi Adamovi a tento ďalej svojej dcére Márii. Odmietla existenciu sporov ohľadne užívanie predmetných nehnuteľností.

34. Z výpovedí žalovaných Y. Q., S. Q., R. Q.I., X. L., E. U., Y. Q., X. F. E. E. T. Ž. Q. Q. E. R. Q. neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti. Preto na tomto mieste sa súd len obmedzuje na poukázanie ich stanovísk k predmetu konania uvedené v 30. až 34.

35. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. D 541/94 z 12.12.1995 oboznámeného v rámci pripojeného spisu sp. zn. D 541/94 v dedičskej veci po poručiteľke Y.C. Z. súd zistil, že k dedeniu po nej bol ako dedič zo zákona v I. skupine podľa § 473 Občianskeho zákonníka povolaný dediť pôvodný žalobca ako jediný syn poručiteľky, ktorej manžel Š. Z. zomrel už v roku 1983. Uvedeným uznesením nadobudol pôvodný žalobca účasť na poľnohospodárskej ako aj lesnej pôde v k. ú. Bartošovce, zapísanej na LV č. XXX ako parcely EKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X E. XXX/X v 9/16- inách.

36. Z rozhodnutia D 805/87 z 23. februára 1988 oboznámeného v rámci pripojeného spisu sp. zn. D 805/87 v dedičskej veci po E. M., W.. X.X.XXXX bolo zistené, Ž. Y. Z. (právna predchodkyňa pôvodného žalobcu) bola jednou zo sestier poručiteľky E. M. k dedeniu po ktorej boli povolané aj ďalšie jej sestry, a to T. H. E. Ž. C..

37. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov č. k. 8C/59/00-113 zo 4.10.2005 súd zistil, že konanie bolo na základe späťvzatia žaloby učineného pôvodným žalobcom podaním zo 4.8.2004 zastavené vo vzťahu k osobám R. M.Ý., X. L., R. M., Q. T., Y. Š., V. L., T. R., J. Y., J. E., Q. V., A. Y., R. C., T. H., Q. Q. E. R. U., ktoré nemali byť osobami v príbuzenskom pomere k pôvodným podielovým spoluvlastníkom. Uvedení mali byť v zásade označení z dôvodu ich právneho nástupníctva po pôvodnom spoluvlastníkovi „R. M. (otec R.) v Amerike“ podaním právneho zástupcu žalobcov z 29.10.2001. Z výpovedi Q. T. na pojednávaní konanom 12.5.2004 vyplýva, že ide o dedičov po R. M., ktorý bol bratom Y. Z., rod. M. (matky pôvodného žalobcu) a teda synom Adama M. a nie o dedičov po osobe uvedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako „R. M. (otec R.) v Amerike“. Výpis z matriky z 10.6.1998 vydaný Štátnym oblastným archívom v Prešove pod č.l. 45 spisu osvedčuje, že podielový spoluvlastník R. M. (R. M.), ktorého otcom bol R. M. (R. M.) a A. L. (L. L.) sa narodil XX.X.XXXX U. Š. XX, bolo teda dôvodné prijať záver, že osoby pôvodne v konaní označené za žalovaných, voči ktorým bolo konanie zastavené uznesením č. k. 8C/59/00-113 zo 4.10.2005 boli (až na výnimky) dedičmi po synovi E. M. a nie po žalovanom označenom ako „R. M. (otec R.) v Amerike“.

38. Z úradného prekladu podania X. F. obsahujúceho úmrtný list na meno U. M. F. (č.l. 53-57 spisu) súd zistil, že pôvodná pozemkovoknižná vlastníčka U. F. skutočne žila v Spojených štátoch amerických a zomrela 1X.X.XXXX U. F., XXXX O. H., I. Z., pričom oznamovateľom úmrtia bol X. F., L. N., XXX Q. C., I. XXXXX. Ako rodičia pôvodnej pozemkovoknižnej vlastníčky boli v úmrtnom liste uvedení R. Q. E. Y. M.. I. X. F., s ktorým súd konal ako s právnym nástupcom po U. F. v podaní súdu zo 17.8.2010 uviedol, že je jej synom, čo súd vzhľadom na vyššie opísané znenie úmrtného listu akceptoval.

39. Z ostatných oboznámených dedičských spisov, ktoré boli k spisu pripojené (sp. zn. D 190/82, sp. zn. D 311/80, sp. zn. D 292/91, sp. zn. D 766/95, sp. zn. 4D/284/02, sp. zn. 3D/475/2002, sp. zn. 2D/334/02, sp. zn. 2D/79/2005, sp. zn. 5D/64/2010 sp. zn. 3D/101/2011, sp. zn. 2D/4/2013, sp. zn. 3D/29/2014, sp. zn. 1D/120/2014), ako aj zo správy R.. Y. U. z 22.11.2017 súd zistil a overil okruh právnych nástupcov

po žalobcami pôvodne označených žalovaných, čo už bolo opísané vyššie najmä v bodoch 7, 9, 10, 24, 35, 36, preto súd tieto zistenia na tomto mieste neopakuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

40. Podľa § 137 písm. c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 80 písm. c) v čase začatia konania platného OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

42. Pred posúdením zisteného skutkového stavu podľa hmotného práva dopadajúceho na uvedený prípad bol vzhľadom na charakter konania a jeho určovací petit súd povinný posúdiť existenciu naliehavého právneho záujmu, keďže v zmysle vyššie uvedených procesnoprávnych noriem, jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V tejto otázke súd s poukazom na ustálenú súdnu prax dospel k záveru, že ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností (čo je aj tento prípad), je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný (napríklad ZSP 48/2004).

43. Podľa § 123 v súčasnosti platného zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

44. Podľa § 129 ods. Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

45. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

46. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

47. Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

48. Podľa prechodného ust. § 854 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.04.1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

49. Podľa prechodného ust. § 865 ods. 1, 3 Obč, zák. (k úpravám účinným od 01.04.1983, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 131/1982 Zb.) Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

50. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (tzv. stredný občiansky zákonník) vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným prevádza sa už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

51. Podľa § 116 ods. 1 a 2 stredného občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

52. Podľa § 145 ods. 1 a 2 stredného občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

53. Podľa § 562 stredného občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

54. Podľa § 566 stredného občianskeho zákonníka, lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

55. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona po splnení zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú: spôsobilý predmet vydržania, oprávnená nepretržitá držba držiteľa počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby (u nehnuteľností 10 rokov), pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu nestačí. Podmienka oprávnenosti držby znamená, že táto má charakter držania veci so zámerom mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť zhodnotená objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Musí sa vzťahovať aj na titul , na základe ktorého vydržateľ sledoval nadobudnutie vlastníckeho práva. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade aj naďalej subjektívne v dobrej viere.

56. V zmysle ustálenej judikatúry súdov použiteľnej v danom prípade vedomie, že niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti, vylučuje - ak celú nehnuteľnosť užíva výlučne sám - dobromyseľnosť v tom, že mu patrí celá vec, ak nedošlo k udalosti, ktorá v užívateľovi mohla odôvodnene vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov [Z IV (s. 428, ods. 3)]. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u právneho predchodcu účastníka, ktorý sa v súdnom konaní domáha určenia svojho vlastníckeho práva, bez ďalšieho nezakladá záver o vlastníckom práve takéhoto účastníka. Ak by sporný pozemok právni predchodcovia držiteľa vydržali, zostal by v ich vlastníctve. Právny nástupca by ho mohol vydržať len vtedy, ak by existovala jeho dobromyseľnosť o tom, že na základe pôvodnej zmluvy nadobudol aj sporný pozemok a oprávnená držba by trvala do vtedy, kým uplynula vydržacia doba 10 rokov. Oprávnený držiteľ si môže započítať do doby potrebnej na vydržanie veci či práva, dobu oprávnenej držby svojho právneho predchodcu len vtedy, ak ten sám vec, či právo nevydržal. Ak vec vydržal už právny predchodca účastníka uplatňujúceho si svoje vlastníctvo k veci z titulu vydržania, tento účastník môže nadobudnúť vlastníctvo k veci vydržaním len jej oprávnenou držbou po celú vydržaciu dobu; zápočet doby právneho predchodcu je v takom prípade logicky vylúčený (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 1273/2014 zo 16.2.2016). Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľností na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 61/2001 z 2.2.2001, R 73/2015, R 74/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 118/2012 z 25.6.2013 a iné)

57. Vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné sa zmieniť aj právnom stave platnom do 31.12.1950, kedy na území Slovenska platilo uhorské obyčajové právo. Toto chápalo vydržanie ako jeden zo spôsobov

nadobudnutia vlastníctva mimo pozemkovej knihy. Vlastnícke právo vydržaním nadobudol ten, „kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne v držbe má“. Pod vecou „ako svojou“ sa rozumelo jej držanie vo vlastnom mene a nie v mene iného, teda nie v pozícii nájomcu alebo iného detentora. O pokojnú držbu išlo ak pozemnoknižný vlastník nepodal voči držiteľovi žalobu na vydanie nehnuteľnosti. Podaním takejto žaloby a tiež prepisom vlastníctva nehnuteľnosti na základe odplatného prevodu sa plynutie vydržacej doby prerušovalo, okrem prípadu, ak nový pozemnoknižný vlastník vedel o plynutí vydržacej doby, alebo o nej nevedel z vlastnej hrubej nedbanlivosti. Pre vydržanie bola dostačujúca dobromyseľnosť len na začiatku držby. Do plynutia vydržacej doby sa započítavala aj držba právneho predchodcu, vrátane takého, od ktorého bola držba získaná zmluvne z pozemkovej knihy. Dobromyseľnosť sa v tomto rozsahu nemusela viazať na nutnosť príslušného vlastníckeho zápisu v pozemkovej knihe. Vydržateľ mohol následne začať súdny spor proti tomu, kto bol v pozemkovej knihe zapísaný za vlastníka nehnuteľnosti. Úspech v takomto súdnom konaní mal za následok zápis vydržateľa ako vlastníka do pozemkovej knihy aj mimo sporu, teda bez súdneho konania (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentír. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 914-915).

58. Podľa uhorského obyčajového práva, bola prípustná aj reálna deľba nehnuteľností i mimo pozemkovej knihy, uznávaná ako právny titul nadobudnutia vlastníctva ku konkrétnej spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti. V dlho trvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností, vpísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe, po prípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentne). Na neplatnosť takejto deľby nevplýva okolnosť, že niektoré časti nehnuteľnosti má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe. (Úradná zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a P.R., roč. I.-IV., č. 911, viď tiež Úr. sb. 1201).

59. Na základe zisteného skutkového stavu a po jeho posúdení podľa vyššie uvedenej relevantnej právnej úpravy súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho výlučného vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu z nimi tvrdeného právneho titulu vydržania. Počas konania skutkovo tvrdili, že podieloví spoluvlastníci, voči ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva opustili pred dávnymi rokmi (v 20-tych rokoch minulého storočia) územie Slovenska, odišli natrvalo (okrem Y. Q.) do USA a ich právny predchodca (E. M.) tieto nehnuteľnosti začal užívať v dobrej viere ako vlastné, v čom mu nikto nebránil, pričom k vydržaniu vlastníckeho práva malo dôjsť najneskôr 1.1.1961. K uvedeným tvrdeniam súd uvádza, že samotné výlučné užívanie predmetu spoluvlastníctva jedným z podielových spoluvlastníkov nepostačuje pre vydržanie vlastníckeho práva k celej veci. Podielový spoluvlastník totiž má právo užívať celú vec z titulu svojho spoluvlastníckeho podielu a na užívanie veci nepotrebuje súhlas ostatných spoluvlastníkov. Aby držiteľ mohol vydržaním nadobudnúť celú vec, ku ktorej má len spoluvlastnícky podiel, o čom má aj po celý čas vedomosť (bolo tomu tak aj v tomto prípade), pre osvedčenie jeho oprávnenej, t.j. dobromyseľnej držby je nevyhnutné, aby v okolnostiach prípadu existovali udalosti, ktoré v užívateľovi mohli odôvodnene vyvolať presvedčenie, že je vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosti zistené z výsluchu pôvodného žalobcu, vylučujúce existenciu akéhokoľvek prejavu vôle (resp. iného aktu) ostatných spoluvlastníkov označených nehnuteľností, ktorým by sa vzdali svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech právneho predchodcu žalobcov, ktorý by mohol vyvolať odôvodnené presvedčenie u právneho predchodcu žalobcov, že mu nehnuteľnosti patria v celosti. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že žalobcovia, ani ich právni predchodcovia s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi neudržiavali žiadne kontakty. Uvedené u právnych predchodcoch žalobcov tak vylučuje dobrú vieru žalobcov a ich právnych predchodcov, že im nehnuteľnosti patria v celku (teda dobromyseľnosť držby počas plynutia vydržacej doby) ako jednu z predpokladov vydržania. Skutočnosť, že sa svojho vlastníctva uvedené osoby nevzdali napokon potvrdzujú aj zápisy v pozemkovoknižnej vložke č. XXX vo vzťahu jednotlivým podielovým spoluvlastníkom počas žalobcami tvrdeného plynutia 32-ročnej vydržacej doby (v zmysle uhorského obyčajového práva), ktorá mala začať plynúť po roku 1920. V rozpore s týmto tvrdením totiž malo dôjsť k nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/16-iny u všetkých uvedených podielových spoluvlastníkov až v roku 1939 titulom spoločného rozdelenia. Tiež vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu jednej zo spoluvlastníčok (Y. Q.) boli v označenej pozemkovoknižnej vložke opakovane vkladané záložné práva na podstatu a úžitky z nehnuteľností na podklade úverov zabezpečujúcich listín. Z tohto dôvodu tak nemohol vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo ani E. M. a ani jeho dcéra Y. M., ktorá

sa stala vlastníčkou 9/16-in k celku na základe kúpnej zmluvy z 5. a 13. mája 1942, pretože objektívne (teda nielen z ich subjektívneho hľadiska) u nich musela počas plynutia vydržacej doby chýbať dobrá viera, že im vlastnícky patrí celá nehnuteľnosť a nie iba spoluvlastnícky podiel k nej a teda, že ich držba nehnuteľností ako celku je oprávnená. V danom prípade dobrá viera o tom, že im nehnuteľnosti v celosti patria by musela trvať počas celej vydržacej doby (a nie iba pri vstupe do držby), keďže jej plynutie presahovalo až do obdobia platnosti stredného občianskeho zákonníka. Napokon súd poznamenáva, že ak by aj boli splnené predpoklady oprávnenej držby u E. M. E. Y. Z. (čo však v konaní zistené nebolo) vydržacia doba mohla uplynúť v zmysle uhorského obyčajového práva v spojení s § 566 stredného občianskeho zákonníka až 1.1.1961, teda v čase, keď by túto podmienku pre vydržanie vlastníckeho práva mohla splniť len v tom čase žijúca Y. Z. C.. M.. V takom prípade by však z tohto právneho titulu bolo dôvodné podať žalobu na určenie nehnuteľností do dedičstva po Y.Á. Z., pri ktorej aktívne procesne legitimovaným mohol byť úspešne len pôvodný žalobca ako jej dedič (za predpokladu preukázania podmienok vydržania), nie však už súčasní žalobcovia.

60. V zhode so stanoviskom Slovenského pozemkového fondu súd zároveň uvádza, že predpoklady vydržania vlastníckeho práva (t. j. držba nehnuteľnosti, ďalej dobromyseľnosť, že im vlastnícke právo vo vzťahu k celej veci patrí a uplynutie 10 ročnej vydržacej doby v zmysle v súčasnosti platného občianskeho zákonníka) neboli preukázané u žalobcov ani samostatne z dôvodu ich vstupu do užívania označených nehnuteľností v roku 2011. Aj s ohľadom na ich žiadosť o vstup za účastníkov súdneho konania si museli byť vedomí, že im vlastnícke právo ku zvyšným spoluvlastníckym podielom nepatrí. V konaní bol preukázaný len právny titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu 9/16-in k celku darovacou zmluvou zo 14.2.2011, na určení ktorého ani pre ich zápis v katastri nehnuteľností v tomto rozsahu nemohol byť daný naliehavý právny záujem. Samotní žalobcovia, si vydržaciu dobu, ktorá sa začala a skončila ešte v čase držby nehnuteľností ich právnymi predchodcami ani nemohli započítať. Pokiaľ by mali nehnuteľnosti sami vydržať, musela by totiž počas ich držby prebiehať vydržacia doba samostatne (bližšie pozri už uvádzaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 1273/2014 zo 16.2.2016). K obdobným záverom možno dôjsť aj vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi, ktorý mal spoluvlastnícky podiel 9/16-in k celku nadobudnúť na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. D 541/94 z 12.12.1995 v dedičskom konaní po svojej matke Y. Z., rod. M. a najneskôr k tomuto dňu musel nadobudnúť vedomosť, že mu vlastnícky patrí len tento spoluvlastnícky podiel a nie označené nehnuteľnosti ako celok. Keď potom v roku 2000 podal žalobu na súde, nemohla ani u neho samostatne uplynúť vydržacia doba počítaná od momentu jeho vstupu do držby označených nehnuteľností po strate právnej subjektivity jeho právnej predchodkyne.

61. K možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva označených nehnuteľností E. M. ako prapredkom žalobcov na základe reálnej deľby medzi spoluvlastníkmi v zmysle obyčajového práva platného do 31.12.1950 (rozhodnutie 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR) naznačenej pôvodnou žalovanou Q. V. súd uvádza, že zo strany žalobcov takéto skutkové tvrdenia neboli produkované a teda nebola tu z ich strany splnená ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť dôkazná. Obsah pozemkovoknižnej vložky č. XXX síce takúto reálnu deľbu v roku 1939 uvádza ako titul nadobudnutia, avšak práve na základe nej malo vzniknúť spoluvlastnícke právo k podielom o veľkosti 1/16-iny v prospech ostatných pozemkovoknižných spoluvlastníkov vrátane E. M. (ten nadobudol okrem toho podiel 8/16-in kúpnou zmluvou z roku 1908). Aj reálnou deľbou totiž mohlo vzniknúť spoluvlastnícke právo k predmetu reálnej deľby (išlo by o spoločnú držbu viacerých spoluvlastníkov). Žiada sa navyše poznamenať, že ak by aj bolo v konaní preukázané, že na základe takéhoto právneho titulu malo vzniknúť vlastnícke právo v prospech E. M. k označeným nehnuteľnostiam v celku, potom by bolo dôvodné žalobu zamietnuť z dôvodu, že na strane žalovaných neboli označené všetky osoby, ktoré spoluvlastnícky podiel po označenom predkovi boli spôsobilé dediť. Ako totiž vyšlo v konaní najavo, E. M. nemal len dcéru Y., na ktorú previedol svoj spoluvlastnícky podiel 9/16-in k celku, ale aj ďalších 5 dcér a syna R. M., právni nástupcovia po ktorom boli v určitom úseku konania označení na strane žalovaných, avšak voči ktorým bola žaloba vzatá späť a konanie zastavené uznesením č. k. 8C/59/00-113 zo 4.10.2005. V tomto ohľade vo vzťahu k predmetu konania nič nepreukazuje ani pôvodným žalobcom predložená kópia zmluvy zo 17.11.1910 napísaná v maďarskom jazyku, ktorej úradný preklad nebol predložený, z dôvodu, že jej predmetom boli nehnuteľnosti označené iným číselným označením, ako nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania (malo ísť dokonca o 7 a nie 6 parciel), pričom ich nadobúdateľmi mali byť E. M. spoločne s R. M.. Bez relevantného významu k veci je podľa názoru súdu aj zistenie, že by malo ísť o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v oblasti označenej miestnym názvom „Stavenyecz“, pretože uvedený

údaj nestotožňuje v predloženej zmluve uvedené nehnuteľnosti s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania.

62. Zhrnúc vyššie uvedené súd preto dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že oni, alebo ich právny predchodcovia nadobudli vydržaním vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam ako k celku a že im na základe toho tieto nehnuteľnosti vlastnícky v celosti patria. Súd bol povinný posúdiť naplnenie predpokladov vydržania u nich aj z dôvodu, že Slovenský pozemkový fond zastupujúci spoluvlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa na neznámom mieste, ako aj Y. Q., dedička po Y. Q., namietali splnenie týchto podmienok určenia vlastníckeho práva žalobcami. Je pritom irelevantné, že väčšina označených žalovaných (dedičov po Y. Q.) v konaní zaujímali v zásade pasívny postoj, prípadne s určením vlastníckeho práva žalobcov (resp. pôvodného žalobcu) vyjadrovali súhlas. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Pri svojom rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovia boli v konaní neúspešní, preto žalovaní majú nárok na náhradu trov konania. Vzal pritom do úvahy hlavne skutočnosť, že žalovaná Y. Q. na pojednávaní konanom 20.2.2018 takúto náhradu trov konania žiadala priznať. Predpokladom uloženia povinnosti žalobcom nahradiť konkrétnym žalovaným ich trovy konania je, aby im vznik týchto trov zo spisu vyplýval, resp. boli uplatnené do vydania rozhodnutia súdneho úradníka o výške týchto trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 .

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 .

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 .

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 .

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.