Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-2598-2022.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Subarea
45Ek/2598/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky vo výške 319,50 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Jozef Deák, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 97401 Banská Bystrica, pod sp. zn. XXXXX XXX/XXXX, o námietkach oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovuje námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie v časti výzvy na úhradu trov súdneho exekútora a zrušuje výzvu súdneho exekútora Mgr. Jozef Deák sp. zn. XXXXX XXX/XXXX zo dňa 06.12.2023 na úhradu trov súdneho exekútora.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.09.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 319,50 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 17.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.09.2022 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 30.09.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Jozef Deák, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 97401 Banská Bystrica (ďalej aj ako „súdny exekútor“), ktorý predmetnú exekúciu vedie pod sp. zn.: XXXXX XXX/XXXX.
3. Súdny exekútor vydal dňa 06.12.2023 Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
4. Dňa 14.12.2023 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného zo dňa 08.12.2023 proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora. Oprávnený v nich uviedol, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie sú dva procesné úkony a v zmysle uvedeného podal námietku proti výzve na úhradu trov a to z dôvodu, že môže byť nesprávne určená výška trov exekútora alebo skutočnosť, že výzva na úhradu trov v danom prípade nemala byť vydaná. Uznesením Okresného súdu sp. zn. XXXX/XX/XXXX bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, teda súdny exekútor správne v zmysle § 61n ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu voči povinnému zastavil v celosti. V predmetnom exekučnom konaní bol oprávnenému ku dňu podania námietok zaslaný výťažok z exekúcie spolu vo výške 88,92 Eur. Je teda nespochybniteľné, že v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol časť pohľadávky, z ktorej si ponechal trovy exekútora a táto suma trov sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a § 198 ods.
2 Exekučného poriadku a tak na náhradu výdavkov vo výške 72,- Eur už v danom prípade nemá nárok na ich zaplatenie voči oprávnenému. Podľa názoru oprávneného pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora ale prevyšujú náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Poukázal na rozhodovaciu prax exekučného súdu v obdobných konaniach (sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, XXX/XXXX/XXXX). Oprávnený teda navrhol, aby súd jeho námietkam proti výzve na úhradu trov exekúcie s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a vrátil upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. XXXXX XXX/XXXX zo dňa 06.12.2023 v časti výzvy na úhradu trov exekútora súdnemu exekútorovi na prepracovanie.
5. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 11.12.2023 uviedol, že v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 2/2017 Z. z. vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu oddlženia povinného osobným bankrotom. V priebehu exekúcie povinný na vymáhaný nárok plnil, pričom súdny exekútor si z každej čiastočnej úhrady zúčtoval alikvotnú čiastku na trovy exekúcie, a to konkrétne na svoju zákonnú odmenu. Je len na uvážení súdneho exekútora, či si z čiastočných plnení ponechá alikvotných 24 % len na svoju zákonnú odmenu alebo si časť zúčtuje aj na náhradu paušálnych výdavkov. V konkrétnom prípade si z čiastočných plnení zúčtovával iba svoju zákonnú odmenu v celkovej výške 28,08 EUR a preto pri zastavení exekúcie má nárok na plnú sumu paušálnych výdavkov vo výške 72,00 EUR. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku neukladá súdnemu exekútorovi z čiastočných plnení si najprv zúčtovávať paušálne výdavky a až následne po ich plnom vymožení si zúčtovávať svoju zákonnú odmenu. V prípade, ak okresný súd vyhovie námietkam oprávneného, súdny exekútor žiada, aby okresný súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na zostatok paušálnych výdavkov vo výške 43,92 Eur.
6. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
10. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
12. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
13. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2024 (ďalej aj ako „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
14. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
15. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
16. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.
17. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.
18. Súd preskúmal námietky oprávneného aj povinného voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie a konštatuje, že námietky povinného aj oprávneného boli podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku a sú dôvodné.
19. Exekučný poriadok pripúšťa obranu účastníkov konania prostredníctvom inštitútu námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie alebo proti výzve na úhradu trov exekútora v taxatívne stanovených prípadoch. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú považované za dva procesné úkony. Nakoľko výzva na úhradu trov exekútora smeruje voči oprávnenému, na podanie námietok je legitimovaný len oprávnený. Ak oprávnený podáva námietky proti výzve na úhradu trov, dôvodom námietok bude nesprávne určená výška trov exekútora alebo skutočnosť, že výzva na úhradu trov v danom prípade nemala byť vydaná. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Možnosť vrátenia výzvy na prepracovanie dokazuje skutočnosť, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony, z uvedeného dôvodu môže oprávnený napadnúť námietkami ktorýkoľvek z týchto úkonov.
20. Exekučný súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie v zásade vždy, tieto ale majú byť pokryté (uhradené) najprv z čiastočne vymoženého plnenia podľa § 60 Exekučného poriadku, ktorý upravuje poradie a rozsah uspokojenia vymáhaných nárokov. V zmysle § 60 ods. 1 sa ako prvé z prijatého plnenia uspokojujú trovy súdneho exekútora, pričom v § 60 ods. 2 je ďalej upravený maximálny rozsah, ktorý možno na trovy exekútora použiť, t. j. maximálne 24 % (20 %+ DPH) plnenia. Zo znenia uvedeného ustanovenia nemožno prijať iný záver než ten, že súdny exekútor má nárok najviac na 24 % prijatého, resp. vymoženého plnenia. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom
nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo žiadneho ustanovenia vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). Súd sa v danom prípade stotožnil s názorom oprávneného (podporené aj uznesením Ústavného súdu SR – II. ÚS 315/2023 zo dňa 14.06.2023), že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol časť pohľadávky, z ktorej zaslal oprávnenému sumu vo výške 88,92 Eur a súdny exekútor si ponechal ako trovy exekútora sumu vo výške 28,08 Eur (ako to vyplýva z príloh predložených povereným súdnym exekútorom), táto sa započítava do náhrady výdavkov podľa ustanovenia § 61n a 198 ods. 2 Exekučného poriadku a tak súdny exekútor na náhradu výdavkov vo výške 72 Eur už v danom prípade nemá nárok. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor má nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené. Keďže v danom prípade ponechaná suma neprevyšuje celkový nárok exekútora na sumu paušálnych hotových výdavkov, exekútor má nárok len na rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami a oprávnenému zostáva povinnosť v zmysle ustanovenia § 61n ods. 3 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatiť zvyšnú časť trov súdneho exekútora, na ktoré má nárok, t. j. 43,92 Eur.
21. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností súd považuje námietky oprávneného proti výzve na úhradu trov exekúcie za dôvodné. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku a námietkam oprávneného vyhovel a vrátil upovedomenie o zastavení exekúcie v časti výzvy na úhradu trov exekútora súdnemu exekútorovi na prepracovanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.