Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/45/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: K. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Č. Č.. XXX, o zaplatenie 735,21 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 697,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 697,71 € za obdobie od 20.4.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 89,80 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 15.2.2017 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 735,21 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 735,21 € od 20.4.2014 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 29.10.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.374,24 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 76 mesačnými splátkami po 31,24 €. Žalovaný titulom pôžičky uhradil len sumu 843,48 €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a to ani na jeho výzvu, ku dňu 19.4.2014 poskytnutý úver zosplatnil. Dlh žalovaného predstavuje sumu 735,21 €. Okrem zaplatenia tejto sumy si uplatnil na zaplatenie i sumu úroku z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia.

2. V priebehu konania došlo k zmene strany sporu vystupujúcej v konaní ako žalobca, keď o tejto zmene súd rozhodol uznesením č.k. 6Csp/45/2017-30 zo dňa 13.9.2017.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou zo dňa 1.3.2014, prílohou č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom, uznesením č.k. 6Csp/45/2017-30 zo dňa 13.9.2017 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 30.12.2016 žalobca ku dňu 18.5.2017 nadobudol od svojho

právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2012, ktorá je predmetom tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 6Csp/45/2017-30 zo dňa 13.9.2017 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (ku dňu 17.2.2018 došlo k zmene obchodného mena na: Intrum Slovkia, s.r.o.).

5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 29.10.2012 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.104,61 €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 31,24 € s dobou splácania 76 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 % pri priemernej RPMN vo výške 27,07 %. Žalovaný mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 2.374,24 €. Termín konečnej splatnosti bol podľa dohody zmluvných strán v mesiaci február 2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 1.3.2014, tento vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy do 6.4.2014 s poučením o možnosti zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote. Predmetnú upomienku prevzal žalovaný dňa 10.3.2014. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný titulom poskytnutej pôžičky do 31.12.2016 uhradil celkove sumu vo výške 843,48 €, keď k predčasnému zosplatneniu úveru došlo dňa 19.4.2014.

6. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu 735,21 € s príslušenstvom (uvedená suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 697,71 € a nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 37,50 €). .

7. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 29.10.2012 zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.104,61 €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť 76 mesačnými splátkami po 31,24 €. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v tomto zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon. Zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného k predčasnému zosplatneniu úveru k 19.4.2014.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru súd podanej žalobe v časti o zaplatenie dlžnej istiny predstavujúcej rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru uhradiť a sumou, ktorú uhradil, t.j. o zaplatenie sumy 697,71 € vyhovel. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 697,71 € počnúc dňom 20.4.2014 (odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru) a to až do zaplatenia. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

11. Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky (v prehľade splátok a úhrad špecifikované ako „manipulacny poplatok_agentura_a“) celkove vo výške 37,50 € s príslušenstvom uplatnený v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal z čoho pozostávajú tieto náklady a ani ich výšku. Pri rozhodovaní o tomto nároku súd postupoval podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v konaní v rozsahu 94,90 % a úspech žalovaného v rozsahu 5,10 %. Preto priznal žalobcovi, ako v konaní úspešnejšej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,80 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 .

13. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.