Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-64-2017.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. XX, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovanému Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 6, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice, o zaplatenie 77.571,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2C/120/2014-113 zo dňa 17.10.2016 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10 % úrok z omeškania ročne zo sumy 72.916,- Eur od 21.05.2010 do 31.12.2010 a 14 % úrok z omeškania ročne od 01.01.2011 do 31.12.2011 v celkovej výške 4.655,11 Eur a 15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 72.916,- Eur od 01.01.2012 do 19.01.2015 v sume 33.381,54 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Konanie v rozsahu 72.912,29 Eur zastavuje. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobcovi vracia súdny poplatok v sume 4.368,02 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému, Slovenská pošta, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia prevádzkovateľovi systému“.
2. Súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca na základe ústne uzatvorených zmlúv o pôžičke poskytol žalovanému peňažnú čiastku spolu vo výške 72.916,- Eur. Výška pohľadávky vznikla z titulu poskytnutej pôžičky, čo vyplýva aj z odsúhlasenia pohľadávok a záväzkov zo dňa 20.05.2010, následne uzatvorenej dohody o postupom spôsobe splatenia pohľadávky a uznania dlhu zo dňa 14.11.2011. Poukázal na to, že relevantným spôsobom nespochybnil žalovaný tieto skutočnosti. Dňa 19.01.2015 uhradil žalobcovi istinu vo výške 79.912,90 Eur a z uvedeného dôvodu žalobca zobral žalobu v časti uplatnenej istiny späť a súd v súlade s ust.§ 145 ods.2 C.s.p. konanie v rozsahu 72.912,92 Eur zastavil. Na základe týchto skutkových zistení má za to, že je dôvodné priznať v súlade s ust.§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka žalobcovi ako veriteľovi úroky z omeškania. Vychádzal z toho, že celkové úroky z omeškania v zmysle dodatku č. 1 k Dohode predstavujú sumu v celkovej výške 14.655,11 Eur, čiastkové peňažné úhrady, ktoré uskutočnil žalovaný v celkovej výške 10.000,- Eur boli započítané na základe dohody na zmluvne dohodnuté
úroky z omeškania. Preto po vykonaných úhradách predstavuje zostatok sumy úrokov z omeškania za uvedené obdobie sumu 4.655,11 Eur. Súd uložil žalovanému takisto povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania za obdobie od 01.01.2012 do 19.01.2015.
3. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods.1, § 256 ods.1 a § 262 ods.1,2 C.s.p. O trovách konania rozhodol v rozsahu 100 % ako nároku na náhradu trov, ktoré má žalobca voči žalovanému. Zastavenie konania má za to, že žalovaný zavinil zastavenie konania s tým, že istinu vo výške 72.912,29 Eur uhradil až v priebehu súdneho konania, teda 19.01.2015.
4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a to proti vyhovujúcemu výroku, a výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Bolo mu odopreté právo na spravodlivý proces, pretože na pojednávaní dňa 17.10.2016 bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho právneho zástupcu, hoc riadne žiadal o ospravedlnenie a odročenie predmetného pojednávania vzhľadom na závažné pretrvávajúce zdravotné problémy a to podaním zo dňa 14.09.2016, ktorého súčasťou bolo aj potvrdenie lekára. Okrem písomnej žiadosti oznámil uvedené skutočnosti aj emailom a to 17.10.2016 o 8,36 hodine, pretože cez víkend došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Má za to, že si splnil podmienky, ktoré mu ukladá Civilný sporový poriadok, a boli dané dôvody, aby súd pojednávanie odročil. Súd nepoužil postup uvedený v § 183 ods.4 Civilného sporového poriadku. Bolo nevyhnutné, aby súd ho vypočul na pojednávaní a umožnil mu vyjadriť sa k všetkým okolnostiam a vykonaným dôkazom. Napáda aj samotné rozhodnutie o trovách. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Považuje všetky tvrdenia za účelové, ktoré sú uvedené v odvolaní. Poukazuje na to, že zo strany žalovaného dochádzalo sústavne k ospravedlňovaniu neúčasti na nariadených pojednávaniach, nehovoriac o tom, že žalovaný je právne zastúpený a ak sa nemohol žalovaný riadne dostaviť na pojednávanie, mohol sa ho zúčastniť právny zástupca. Počas celého konania žalovaný nespochybnil nárok, nevyjadril sa žiadnym spôsobom k žalobe a k tvrdeniam žalobcu. Poukazuje na to, že prítomnosť strany nie je na pojednávaní podmienkou prejednania a rozhodnutia veci. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať mu náhradu trov konania.
Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v zmysle ust.§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods.1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods.2 písm.c/ C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch v intenciách ustanovení § 379 a § 380 ods.1 C.s.p. a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil (§ 470 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z.).
7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd udáva. Odvolateľ namieta, že postupom súdu prvej inštancie bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý súdny proces a to z dôvodu, že pojednávania, ktoré súd nariadil na deň 17.10.2016 sa uskutočnilo a súd vo veci rozhodol a to napriek tomu, že sa z tohto pojednávania písomne ospravedlnil a žiadal ho odročiť. Dôvodom bol jeho zdravotný stav, ktorý mu neumožnil sa pojednávania zúčastniť. Má za to, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo pojednávanie odročiť alebo v súlade s ust.§ 180 ods.4 C.s.p. oznámiť mu, že sa súd rozhodol neakceptovať návrh na odročenie pojednávania. Mal prihliadať na to, že nevypovedal vo veci, nebol zistený skutkový stav veci a svoju osobnú výpoveď opakovane zdôrazňoval v priebehu konania.
11. Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo, aby strana sporu bola vypočutá v konaní, bola oboznámená s predloženými dôkazmi a podávala dôkazné návrhy. Zásada kontradiktórnosti však predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu sporových strán. Ťažiskom realizácie procesných práv sporových strán súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný a svojim postupom neúčasťou na súdnom pojednávaní sa o realizáciu týchto práv sám ukrátil. Ak v prípade neúčasti na pojednávaní by sa ho zúčastnil jeho právny zástupca, mohol navrhnúť dokazovanie, vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, čo sa však nestalo. V tejto súvislosti potom ďalšie tvrdenia a námietky žalobcu dotýkajúce sa porušenia práva na spravodlivý súdny proces spočívajúce v tom, že sa mu odňalo právo konať pred súdom považuje odvolací súd za bezpredmetné.
12. Z obsahu spisu je zrejmé, že v preskúmavanej veci sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnil stanoveného pojednávania vo veci určeného na deň 17.10.2016, hoci o tom bol riadne poučený, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené, dňa 17.10.2016 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcu označený ako „žiadosť na odročenie pojednávania“ z dôvodu, že pojednávania sa nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov a trvá na tom, aby bol na ďalšie pojednávanie predvolaný. Podanie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 17.10.2016 a bolo podané advokátom na poštovú prepravu dňa 14.10.2016. Podanie emailom bolo doručené súdu v rovnaký deň, t.j. 17.10.2016. Súd prvej inštancie vo veci pojednával a vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý (ustanovenie § 183 ods.1 C.s.p.).
13. Ustanovenie § 183 ods.1 C.s.p. umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať v neprítomnosti strán sporu. Odlišné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k nežiaducim prieťahom v konaní. Inými slovami v prípade pojednávania bez prítomnosti sporovej strany za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.
14. V zmysle ustanovenia § 183 ods.1 Civilného sporového poriadku môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov len vtedy, ak sa nemôže strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich spravodlivo nemožno žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z obsahu podaného návrhu na odročenie pojednávania vyplýva, že dôvodom je zdravotný stav žalovaného. Z predmetnej žiadosti tiež vyplýva, že dôvody pre odročenie pojednávania na strane jeho právneho zástupcu neexistovali. Od právneho zástupcu bolo možné žiadať zo strany súdu, aby sa pojednávania zúčastnil. Navyše ak žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená súdu krátko predtým než súd vo veci začal pojednávať. V súlade s ustanovením § 183 ods.3 je strana povinná oznámiť súdu dôvod, pre ktorý žiada odročenie pojednávania bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Aj keď odvolateľ poukazuje na to, že jeho zdravotný stav sa zhoršil až počas víkendu a podanie bolo odoslané poštou 14.10.2016, za tejto situácie mohol jeho právny zástupca zároveň s podaním, ktoré podal na poštovú prepravu súdu oznámiť túto okolnosť emailom tak ako to učinil 17.10.2016, krátko pred začatím pojednávania. Povinnosťou strany, ktorá navrhla odročenie pojednávania je oznámenie dôvodu bezokladne potom čo sa dozvie. Za tejto situácie bezodkladnosť nebola splnená. Pojednávanie sa môže odročiť len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie a sú dané dôležité dôvody a druhou je to, že nemožno od strany alebo od zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Vo vzťahu k povinnosti súdu stanovenej v § 183 ods.4, je potrebné aby návrh bol podaný bezodkladne. Z obsahu spisu vyplýva, že súd neoznámil žalovanému, že nemieni vyhovieť návrhu na odročenie pojednávania. S prihliadnutím na to, že žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená súdu tesne pred nariadením pojednávania, že sa pojednávania
nezúčastnil právny zástupca žalovaného postup súdu, pokiaľ neoznámil strane sporu a právnemu zástupcovi, že nemieni takémuto návrhu vyhovieť nemá za dôsledok porušenie práva na spravodlivý súdny proces vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré boli dôležité pre preskúmanie dôvodu na odročenie pojednávania vo vzťahu k bezodkladnosti a vo vzťahu k možnosti právneho zástupcu zúčastniť sa súdneho pojednávania. Nejde o vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a v konkrétnych okolnostiach súdeného prípadu nedisponuje intenzitou potrebnou pre konštatovanie relevantného porušenia procesného práva sporovej strany. Ak nebolo sporovej strane oznámené, že pojednávanie sa odročuje, bolo jej povinnosťou nariadeného pojednávania sa zúčastniť a uplatňovať svoje procesné práva prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu.
15. Ustanovenie § 183 ods.4 C.s.p. ukladá súdu bezodkladne upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla, že ňou uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. Znamená to, že súd , ak nesúhlasí s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia, oznámi strane sporu na jeho elektronickú adresu ako posúdil podaný návrh. Ak nebolo sporovej strane oznámené, že pojednávanie sa odročuje na základe jeho žiadosti, bolo povinnosťou strany sporu sa nariadeného pojednávania zúčastniť a uplatňovať svoje procesné práva. Za danej situácie totiž, ak v priebehu konania došlo z rovnakých dôvodov k opakovaným odročovaniam pojednávaní z dôvodov na strane žalovaného, za situácie, ak mal žalobca zvoleného právneho zástupcu, ak žiadosť o odročenie pojednávania bola zasielaná poštovou na poštovú prepravu 14.10.2016, ale aj emailovým podaním až dňa 17.10.2016, teda v deň nariadeného pojednávania, mohol žalobca a jeho právny zástupca predpokladať a byť pripravený, že súd pojednávanie z tohto dôvodu neodročí a tento dôvod nebude považovať za dôležitý k tomu, aby došlo k odročeniu pojednávania.
16. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, účastnícku výpoveď, na ktorú poukazoval vo svojich podaniach v konaní. V zmysle ustanovenia § 187 ods. 2 C.s.p. dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Výsluch strany ako dôkazný prostriedok prichádza do úvahy v prípade, ak je potrebné vyhodnotiť tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 150 ods. 2 C.s.p., ktoré ustanovuje, že na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Žalovaný od začatia súdneho konania (16.04.2014) sa vo veci nevyjadril písomne, netvrdil žiadne skutočnosti ktoré by bolo potrebné vyhodnocovať práve jeho výsluchom. Za takejto situácie nie je možné postup súdu prvej inštancie pokiaľ nevykonal výsluch strany hodnotiť ako taký , ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces žalovaného.
17. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie danej veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 C.s.p.). Žalovaný v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu návrhu na priznanie úrokov z omeškania. Odvolací súd nemôže v sporovom konaní preskúmavať rozhodnutie na základe iných než strán v odvolaní vznesených námietok (§ 379 C.s.p.). Súd prvej inštancie vysvetlil v napadnutom rozhodnutí dôvody, ktoré ho viedli k vyhoveniu žaloby v časti pokiaľ priznáva úrok z omeškania z poskytnutej pôžičky. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol skutkový stav, opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania, poukázal na právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil z akých úvah vychádzal, jeho rozhodnutie je správne. Odvolateľ vo vzťahu k žiadnemu z vecne argumentov, na ktoré súd prvej inštancie založil svoje meritórne vyhovujúce rozhodnutie nepredložil relevantnú, resp.akúkoľvek protiargumentáciu.
18. Pretože odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené a neboli zistené nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože mal v odvolacom konaní plný úspech. Pri ich rozhodovaní vychádzal z ustanovenia§ 396 ods.1 C.s.p., § 255 ods.1 C.s.p. a § 262 ods.1 C.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).