Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9P/57/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. M., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: Y. M., trvalý pobyt: Y., E. XXX/XX, a otca: O. M., trvalý pobyt: H., Š. XXX/X, o návrhu matky na zníženie výživného pre mal. dieťa, o návrhu matky na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o návrhu otca na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa takto

rozhodol:

Návrh matky na zníženie výživného pre mal. O. sa z a m i e t a.

Návrh otca na zvýšenie výživného matke pre mal. O. sa z a m i e t a .

Konanie sa z a s t a v u j e v časti návrhu matky na zverenie mal. O. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom z 20.09.2016, doručeným súdu 22.09.2016, navrhla, aby bola znížená jej vyživovacia povinnosť k mal. O. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne z dôvodu, že je na neplatenej 6

- ročnej materskej, nemá žiadny príjem, alebo aby súd zveril mal. O. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

2. Matka pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu na zníženie výživného pre mal. O. zo sumy 80 eur na sumu 40 eur od podania návrhu, pretože jej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, keďže sa jej narodili dvaja synovia a jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku. Návrh v časti zverenia mal. O. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zobrala späť, navrhla konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že syn sa vyjadril, že žiada, aby to bolo ako doteraz.

3. Otec pred súdom s návrhom matky na zníženie výživného pre mal. O. nesúhlasil, pretože matka netrpí nedostatkom finančných prostriedkov, jej druh je zamestnaný dlhodobo v Nemecku. Vzhľadom na výšku výživného, s prihliadnutím na výdavky spojené so zabezpečením starostlivosti o syna navrhol počas pojednávania 12.10.2017, aby bolo matke zvýšené výživné zo sumy 80 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 12.10.2017. So späťvzatím návrhu matkou v časti zverenia mal. O. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov súhlasil.

4. Kolízny opatrovník pred súdom návrhu matky na zníženie výživného pre mal. O. neodporučil vyhovieť, nakoľko zníženie výživného nie je v prospech maloletého. Návrhu otca na zvýšenie výživného matke

pre mal. O. odporučil vyhovieť vzhľadom na prechod maloletého zo základnej školy na strednú školu, pričom výšku zvýšenia ponechal na úvahe súdu. So späťvzatím návrhu matkou v časti zverenia mal. O. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov súhlasil.

5. Rodičia a kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadrili.

6. Z výsluchu matky súd zistil, že býva s priateľom K. K. a dvomi mladšími synmi K. a S. Z. v rodinnom dome v Y., ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej priateľa. Náklady na bývanie sú vo výške 150 eur mesačne, čo zahŕňa vodu, elektrinu a plyn, 28 eur za kanalizáciu každé 3 mesiace. Tieto výdavky uhrádza priateľ, pretože jej príjem nedovoľuje, aby sa na týchto výdavkoch podieľala. Má vyživovaciu povinnosť k synovi K. K., nar. XX.XX.XXXX a k mal. S. Z., nar. XX.XX.XXXX. Mal. K. navštevuje predškolské zariadenie a mal. Michal Ján je v jej celodennej osobnej starostlivosti. Synovi O. dáva vreckové vo výške 15-20 eur týždenne, taktiež mu priateľ prispel sumou 100 eur na kúpu mobilného telefónu. Priemerný čistý mesačný príjem jej priateľa je vo výške 2 300 eur, závisí to však od počasia, pretože pokrýva strechy, teda keď prší, činnosť vykonávať nemôže, z príjmu si v zahraničí hradí aj ubytovanie, s čím má výdavky vo výške 520 eur mesačne. Matka tiež uviedla, že v čase podania návrhu na zníženie výživného bola nezamestnaná, neevidovaná na ÚP, poberala iba prídavky na dieťa. Teraz poberá iba rodičovský príspevok vo výške 213 eur mesačne, z ktorého uhrádza náklady na mlieko pre najmladšieho syna, tiež výdavky spojené so stravou a hygienou, zvyšné výdavky hradí priateľ.

7. Z výsluchu otca súd zistil, že býva so svojou matkou a synom v rodinnom dome. Mesačne prispieva do spoločného rozpočtu sumou 300 eur, v čom je príspevok na bývanie a na stravu. Jeho matka, ktorá je dôchodkyňa, z týchto peňazí uhrádza všetky výdavky spojené s vedením domácnosti a s nákupom potravín. Mal. O. má 16,5 roka, navštevuje 2. ročník strednej odbornej školy v Piešťanoch, študijný odbor programátor na CNC stroje. Syn sa v škole nestravuje, iba keď je na praxi. Týždeň má školu a týždeň prax. Počas praxe dostáva iba minimálnu odmenu, z čoho mu strhávajú výdavok na obed vo výške 0,33 - 0,37 eur na deň. Otec tiež uviedol, že má zvýšené výdavky na cestovné synovi do školy z Krakovian do Piešťan a späť vo výške 20 eur mesačne. Na začiatku šk. roka uhradil 50 eur na kúpu oblečenia a obuvi na prax, čo škola neposkytuje. Syn je zdravý, zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Dňa 15.02.2018 sa otec zamestnal u zamestnávateľa Inalfa Krakovany s nástupným platom 706 eur s príplatkami, pričom v prípade, ak v budúcnosti postúpi, bude mať vyšší príjem. Doterajší pracovný pomer v spol. Kippa skončil k 31.12.2017 dohodou. Pracoval tam na pozícii vodič s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 650 - 670 eur mesačne, pričom dôvodom pre skončenie pracovného pomeru boli jeho zdravotné problémy. Následne bol 1,5 mesiaca zamestnaný v spol. Sturm v Krakovanoch v prostredí, ktoré bolo prašné. Dojednaná mzda bola vo výške 800 eur v hrubom, výplatu mal vo výške 650 eur.

8. Z Potvrdenia o štúdiu z 03.10.2017 súd zistil, že mal. O. je v učebnom pomere od 01.09.2016, pričom v šk.r. 2017/2018 navštevuje 2. ročník.

9. Z Potvrdenia o príjme otca u zamestnávateľa Kippa, s.r.o. 02.10.2017 súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem v r. 2016 činil 612 eur, v r. 2017 vo výške 643 eur.

10. Z rodného listu v Knihe narodení Matričného úradu Piešťany z 29.06.2017 súd zistil, že otcovi K. K. a matke Y.L. M. sa XX.XX.XXXX narodil syn Michal Z. K..

11. Z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017 súd zistil, že matke je s účinnosťou od júla 2017 vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur mesačne.

12. Z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 súd zistil, že K. K. mal v r. 2016 príjmy zo živnosti vo výške 47 050 eur a výdavky vo výške 43 198 eur, základ dane činil 3 852 eur.

13. Zo spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 3P/62/2010, súd zistil, že rozsudkom, č.k. 3P/62/2010

- 295 zo 07.06.2016, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol mal. O. zverený do osobnej starostlivosti otca, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2016. Z obsahu spisu súd zistil, že mal. O. navštevoval 9. ročník ZŠ, v škole sa nestravoval. Bol zdravý, absolvoval kontrolné lekárske prehliadky pre nepravidelný pulz, avšak lieky mu predpísané neboli. Ďalšie výdavky boli bežné, spoplatnenú mimoškolskú záujmovú

činnosť nemal. S otcom a jeho matkou bývali v rodinnom dome, otec prispieval na energie a stravu sumou 200 eur mesačne. Otec bol zamestnaný ako vodič s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 650 eur, poberal prídavky na syna. Vlastnil 1/3 nehnuteľnosti - rodinného domu s pozemkom, v ktorom bývali. Iné vyživovacie povinnosti okrem syna O. otec nemal. Súd tiež zistil, že dňa 28.03.2013 sa matke narodil syn K. K.. V marci 2016 jej skončila rodičovská dovolenka, bola nezamestnaná, neevidovaná na úrade práce. So synom K. bývala u priateľa, jeho otca, na bývanie neprispievala.

14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje. Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vyvodil právny záver, že návrh matky na zníženie výživného a návrh otca na zvýšenie výživného nie je dôvodný, pričom pri posudzovaní oboch návrhov porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že k zmene pomerov, akú má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo na strane matky, avšak aj na strane maloletého Dušana, pričom k uvedenému právnemu záveru dospel z nasledovných dôvodov.

20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška vyživovacej povinnosti matky k mal. O. bola naposledy upravená vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 3P/62/2010 - 295 zo 07.06.2016, vo výške 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2016.

21. Porovnajúc okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, mal súd preukázané, že na strane mal. O. nedošlo k zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jeho vekom, keďže v čase určenia výživného mal 15 rokov, pričom v čase podania návrhu matkou bol starší iba o polroka. Na základe uvedeného súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že na strane maloletého v súvislosti s jeho vekom od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov nedošlo.

22. Čo sa týka zmeny pomerov vo vzťahu ku vzdelaniu mal. O., v čase posledného rozhodnutia o výživnom navštevoval 9. ročník základnej školy. V čase podania návrhu matkou maloletý začal navštevovať 1. ročník strednej školy, s čím otcovi vznikajú výdavky na cestovné synovi do školy z Krakovian do Piešťan a späť vo výške 20 eur mesačne, tiež mu na začiatku šk. roka uhradil 50 eur na kúpu oblečenia a obuvi na prax. Z uvedeného súdu vyplynulo, že na strane maloletého došlo vo vzťahu k jeho vzdelaniu k zmene pomerov, pričom existenciu a odôvodnenosť uvedených skutočností mal súd za preukázané výsluchom otca, ako aj potvrdením o štúdiu.

23. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov, súd mal ich výsluchom a výpisom z rodného listu z 29.06.2017 za preukázané, že od posledného určenia výživného došlo k zmene v počte vyživovacích povinností u matky, ktorej k synom O. a K. pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť narodením syna S. Z., nar. XX.XX.XXXX. U otca k zmene pomerov v počte vyživovacích povinností nedošlo, keďže má naďalej len vyživovaciu povinnosť k mal. O.Š..

24. Matka bola v čase posledného určenia výživného nezamestnaná, nevidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, bez príjmu. Teraz je matka na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur mesačne od júla 2017. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u matky došlo k zmene pomerov zvýšením príjmu o 213 eur mesačne. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané výsluchom matky a potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017.

25. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 650 eur mesačne. T. č. je tiež zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 612 eur - 643 eur mesačne. Na základe uvedeného súd konštatuje, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov v jeho zárobkových pomeroch, čo mal súd za preukázané výsluchom otca a potvrdením o príjme z 02.10.2017.

26. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu matky na zníženie výživného pre mal. O. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne, pričom matka ako dôvod pre zníženie výživného uvádzala skutočnosť, že sa jej narodili dvaja synovia a jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku.

27. K týmto tvrdeniam súd uvádza, že matke od posledného určenia výživného pribudla iba jedna vyživovacia povinnosť - syn S. Z., keďže syn K. sa narodil XX.XX.XXXX, teda pri schvaľovaní rodičovskej dohody, na základe ktorej sa matka zaviazala platiť výživné vo výške 80 eur mesačne pre mal. O., súd už uvedenú skutočnosť zohľadnil. Tým, že sa matke narodil syn S. Z., došlo u nej v zmysle konštantnej judikatúry k zmene pomerov na jej strane, avšak súd súčasne prihliadol na skutočnosť, že matka sa naposledy zaviazala platiť výživné vo výške 80 eur mesačne, hoci bola bez príjmu, neevidovaná na úrade práce, pričom od júla 2017 poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur mesačne, teda došlo k nárastu jej príjmu o 213 eur mesačne. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že matka je naďalej schopná plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k mal. O. v zmysle posledného rozhodnutia o výživnom vo výške 80 eur mesačne aj s prihliadnutím na skutočnosť, že zároveň na strane maloletého došlo od septembra 2016 k podstatnej zmene pomerov tým, že nastúpil do prvého ročníka strednej školy, s čím otcovi preukázateľne vznikajú zvýšené výdavky, odôvodňujúce naopak zvýšenie výživného. Súd však výživné matke v zmysle návrhu otca nezvýšil, jeho návrh zamietol s prihliadnutím na skutočnosť, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. S poukazom na uvedené súd zároveň dospel k záveru, že je možnostiach a schopnostiach povinnej matky naďalej platiť výživné vo výške 80 eur mesačne, pričom zníženie výživného nie je ani v prospech maloletého, a preto jej návrh na zníženie výživného zamietol.

28. Súd dopĺňa, že potreby mal. O. vzhľadom na jeho vek a potreby sú v porovnaní s potrebami mal. K. a Michala Jána vyššie, pričom matka je na materskej dovolenke, a teda väčšiu časť

svojej vyživovacej povinnosti nahrádza osobnou starostlivosťou o maloletých, čím potom uspokojovanie ich materiálnych potrieb sa presúva na ich otca. Jeho deklarovaný príjem zo živnosti je vo výške 47 050 eur, výdavky vo výške 43 198 eur, keď základ dane činí 3 852 eur, t.j. 321 eur mesačne v hrubom, čo nepredstavuje ani minimálnu mzdu (keď v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku), avšak výsluchom matky mal súd za preukázané, že jeho príjem činí 2 300 eur mesačne v čistom. Príjem otca mal. O. je pritom vo výške približne 650 eur mesačne, z ktorého uhrádza na stravu a bývanie 300 eur mesačne, pričom matka na náklady na bývanie neprispieva. Na základe uvedeného je preto ponechaná vyživovacia povinnosť matky vo výške 80 eur mesačne pre mal. O. primeranou, adekvátnou a vyváženou v porovnaní s vyživovacou povinnosťou vo vzťahu k jej dvom mladším synom.

29. Podľa § 29 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

30. Matka počas pojednávania 17.10.2017 navrhla, aby súd zastavil konanie v časti jej návrhu na zverenie maloletého O. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z dôvodu že syn sa vyjadril, že žiada, aby to bolo ako doteraz, s ktorým čiastočným späťvzatím návrhu otec a kolízny opatrovník súhlasil. Preto súd vzhľadom k tomu, že matka využila svoje dispozičné právo a svoj návrh na začatie konania sčasti vzala účinne späť, súd v danej časti konanie v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením zastavil, pričom dopĺňa, že zastavenie konania je aj v súlade s § 29 ods. 3 CMP, nakoľko neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo potrebné v danej časti pokračovať.

31. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany, v písomnom vyhotovení 3 x.

Vzhľadom k tomu, že otec a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku tohto práva výslovne pred súdom vzdali, bolo by právne neúčinné.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.