Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-152-2017.pdf
PDF · 112.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/152/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX J., proti žalovanému I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX Y., o určenie vecného bremena práva prechodu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21.02.2017 Prešov č.k. 2C 10/2012-159 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí protižaloby o nájomné.
Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.,
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o určenie existencie vecného bremena zamietol. Rovnako zamietol protižalobu žalovaného o nájomné. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 17.1.2012 domáhala zriadenia práva prechodu peši a dopravnými prostriedkami cez pozemok žalovaného parcelu registra C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria, zapísaná na LV č. XXXX vydanom Správou katastra v J., pre katastrálne územie Y. pre vlastníkov pozemku - parcely registra C KN č. XXXX/X, parcely registra C KN XXXX/X a parcely registra C KN č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra v J., pre katastrálne územie Y. a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
3. Žalobu odôvodnila tým, že bolo vyhovené jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 19.12.2011, ktorým súd určil žalovanému povinnosť strpieť a umožniť jej ako žalobcovi prechod peši, dopravnými prostriedkami po parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Y. k jej domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. Y.. Ako vlastníčka rodinného domu súpisné číslo XXX začala stavbu užívať vydaním kolaudačného rozhodnutia z 10.1.1992. Od tej doby bez akýchkoľvek problémov prechádzala po vyššie uvedenej parcele vo vlastníctve žalovaného. Ústne sa vtedy so žalovaným dohodla na práve prechodu po jeho pozemku za prítomnosti manžela. Dohoda bola zo strany žalovaného dodržiavaná do konca roka 2011, keď tento na svoju parcelu umiestnil kolíky, ktoré majú brániť prístupu na ich pozemok najmä motorovým vozidlom. K rodinnému domu nemajú iný prístup, len po parcele žalovaného. Má za to, že právo prechodu a dopravnými prostriedkami vydržala, nakoľko splnila všetky zákonné podmienky na vydržanie tohto práva. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu užívala dobromyseľne v presvedčení, že jej patrí už z ústnej zmluvy po dobu viac ako desať rokov. Žiada preto, aby bol žalovaný zaviazaný strpieť výkon jej práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
t.j. strpieť právo prechodu pešo a dopravnými prostriedkami po jeho pozemku. Naliehavosť právneho záujmu na určení tohto práva odôvodnila potrebou jeho zápisu v katastri nehnuteľností, aby ho mohla nerušene užívať a mala prístup k pozemku, na ktorom stojí jej rodinný dom.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, aj z dôvodu, že samotná žalobkyňa postavením plota medzi parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zatarasila prístupovú cestu k svojmu domu a zatarasila cestu z východnej strany vedenú pod č. XXXX/X ako obecná cesta podľa katastrálnej mapy obce Y., ktorá bola žalobkyňou predložená súdu, teda cestu, ktorá bola dôvodom vydania stavebného povolenia. Týmto postaveným plotom žalobkyňa zatarasila prístupovú cestu aj žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2C/3/2012. Žalobkyňa tiež nemôže byť dobromyseľnou, keď sama uvádza, že parcela č. XXXX/X je v jeho vlastníctve. Podľa žalovaného samotná žalobkyňa zavinila, že sa nemôže dostať k svojmu pozemku.
5. Na pojednávaní konanom dňa 11.9.2012 žalobkyňa požiadala o pripustenie zmeny žaloby, ktorú súd uznesením pripustil a to v znení: „Súd určuje, že právo prechodu peši i dopravnými prostriedkami cez pozemok žalovaného parc. reg. CKN č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria, zapísaná na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra v J., pre kat. úz. Y. existuje pre vlastníkov pozemkov parcely reg. Q. č. XXXX/ X, ďalej a parc. Q. XXXX/X a parc. Q. XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra v J., pre kat. úz. Y..“
6. Žalovaný podal dňa 18.1.2013 na tunajší súd protižalobu, v ktorej žiadal zaviazať žalovanú na uhradenie nájomného vo výške 900,- Eur za tri roky spätne a počnúc rokom 2012 od 2.2.2012 do 21.12.2013 po 300,- Eur ročne až do právoplatného skončenia veci samej vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp zn. 2C/10/2012. V uvedenom podaní okrem iného uvádza, že žalobkyni nemohlo byť vydané stavebné povolenie tak, aby prístup bol po cudzom (teda jeho) pozemku. Mal za to, že žalobkyňa postavila plot, ktorým si sama zatarasila prístup k nehnuteľnosti postavením plota cez cestu č. XXXX/X od rázcestia cesty č. XXXX/X a domáha sa od súdu, aby mohla k svojmu domu dôjsť z opačnej strany, teda zo strany slepej ulice cez cestu č. XXXX/X v súkromnom vlastníctve. V podaní zo dňa 1.3.2014 žalovaný opäť uviedol, že cestu zatarasila žalobkyňa spolu s pánom E..
7. Po tom, čo odpadla prekážka, a to vedenie konania pod sp. zn. 2C/22/2014, v ktorom sa rieši otázka vlastníckeho práva k parcele CKN č. XXXX/X, a to právoplatným skončením konania uznesením o zastavení konania pre späťvzatie žaloby, súd vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 23.1.2017 uznesenie, ktorým pokračoval v tomto konaní.
8. V priebehu konania žalobkyňa navrhla zmenu petitu, ktorú súd pripustil na pojednávaní konanom dňa 11.9.2012 s tým, že až po prednesení predbežného právneho názoru konajúceho sudcu na pojednávaní konanom dňa 23.1.2017 navrhla opäť zmenu petitu na pôvodný petit žaloby zo dňa 17.1.2012, ktorú už súd vzhľadom na zásadu rovného postavenia strán v konaní, ako aj článku 17 CSP, v zmysle ktorého postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, nepripustil, poukazujúc pritom na zásadu rovného postavenia strán konania, taktiež na odôvodnenie žaloby a právny titul, z ktorého od počiatku žalobkyňa pri požadovanom nároku vychádzala (teda vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu).
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania, oboznámil listinné dôkazy postupom podľa ustanovenia § 204 CSP a zistil nasledovný skutkový stav veci:
10. Predmetom konania pred súdom je nárok žalobkyne na určenie vecného bremena, práva prechodu po pozemku vydržaním a protižaloba žalovaného na zaplatenie nájomného za užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy.
11. Dňa 16.5.1990 bolo začaté stavebné konanie stavebníkom G. I. a C. I. na stavbu rodinného domu.
12. Z kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v J., oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy zo dňa 10.1.1992 súd zistil, že navrhovateľ G. I. podal dňa 6.1.1992 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu rodinného domu, pre ktorú bolo stavebné povolenie vydané dňa 1.6.1990 pod číslom ÚP XXX/XXXX. Na kolaudačnom konaní spojenom s
miestnou obhliadkou konanou dňa 9.1.1992 bolo zistené, že stavba je postavená v súlade s projektovou dokumentáciou. Na stavbe neboli zistené závažnejšie nedostatky, ktoré by bránili užívaniu stavby, preto je od uvedeného dňa užívania schopná.
13. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX bolo zistené, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parcelné č. XXXX/X, XXXX/X a stavieb domu súpisné č. XXX postavenému na parcele č. XXXX/X a garáže súpisné č. XXX na parcele č. XXXX/X, všetko v katastrálnom území Y., obec Y., okres J..
14. Zo zápisnice o ohliadke na mieste samom zo dňa 19.12.2012 plynie, že súd vstúpil na pozemok vo vlastníctve C. I., pričom konštatoval, že tento pozemok končí oplotením a konštatuje sa, že oblasť po ktorej mala viesť prístupová cesta č. XXXX/X v teréne nie je vyznačená a prístup nie je možný vzhľadom k tomu, že v mieste vedie oplotenie suseda T.. Jedná sa o oplotenie, ktoré je murované so železnými stĺpmi a pletivovými dielcami. Konštatuje sa, že prístupová cesta č. XXXX/X v teréne vôbec nie je viditeľná. Viditeľné sú iba pozemky, stavby a oplotenie susedov. Konštatuje sa, že iný prístup na parcelu C. I. č. XXXX/X možný nie je.
15. Na pojednávaní konanom dňa 11.9.2012 žalobkyňa uviedla, že je výlučnou vlastníčkou parciel XXXX/X XXXX/X, na ktorých majú postavený rodinný dom a taktiež garáž. Vzadu sa nachádza menšia prístavba. Požiadali o vydanie stavebného povolenia. Zástupcovia stavebného úradu prišli na ohliadku, pričom prístupová cesta viedla cez parc. XXXX/X, ktorá v tom čase bola v tom čase súčasťou parc. XXXX/X. Čo sa týka prístupu z opačnej strany, cesta XXXX/X, tadiaľ prístup nikdy neviedol, jednalo sa o poľnú cestu, po ktorej nechodili ani motorové vozidla. Táto cesta viedla okolo prístavby susedy. Počas stavby sa všetok materiál na stavbu dovážal a vyvážal z cesty, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Predtým než bolo vydané stavebné povolenie, boli pozvané dotknuté osoby, ktoré sa mali vyjadriť k prístupovej ceste, pričom suseda C. sa zaviazala zbúrať oplotenie, aby bol prechod pre motorové vozidlá. Toto neurobila, vznikli spory medzi ňou a manželom žalobkyne. Pani C. cestu uvoľnila a odvtedy problém nebol. Taktiež pri vydaní kolaudačného rozhodnutia sa pre účely ohliadky využila prístupová cesta v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Predtým než žalovaný nadobudol vlastnícke právo k ceste č. XXXX/X, táto cesta bola využívaná ako prístupová cesta. Dom stavali už v roku XXXX, v tom čase túto cestu využívali ako prístupovú cestu na pozemok. Už v dávnej minulosti tadiaľ viedla cesta, ktorá sa využívala ako prechod. V minulosti so žalovaným neboli žiadne problémy, tieto začali vznikať až neskôr, keď manžel vysypal štrk na cestu, aby ju spevnil. Žalovaný sa sťažoval. Veľké problémy nastali v roku 2010, v tom čase bývali v Bardejove, keď žalovaný zahradil prístup susedovi a takisto aj im. Aj napriek tomu, že bývajú v J., rodinný dom pravidelne navštevujú. V roku 2010 tak ako aj P., aj oni sa chceli dohodnúť so žalovaným na odkúpení časti pozemku, ktorý je ako prístupová cesta. Na začiatku žalovaný súhlasil, avšak podmienkou z ich strany bolo, že bude vyplatený až potom ako bude vyhotovená prístupová cesta zo strany obce, keďže k tomu nedochádzalo, žalovaný od tejto dohody odstúpil. Iný prístup k ich stavbe a pozemkom ako z cesty XXXX/X nie je, pretože prístup, ktorý viedol cez č. XXXX/X vedie cez pozemok susedy E., ktorý v súčasnosti je znemožnený, pretože tam postavila ďalšie stavby. Nie je pravdou to, čo tvrdí žalovaný, že stavbou garáže a oplotenia zabránila prechodu po ceste XXXX/X, prechod bol znemožnený už predtým a to tým, že vlastníčka susedného pozemku tento ohradila, postavila tam oplotenie. Čo sa týka garáže v prípade, ak by táto viedla po parc. XXXX/ X by priebehu v ceste nebránila.
16. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 11.9.2012 uviedol, že cesta XXXX/X vždy bola. Sám po nej chodil. Žalobkyňa si nemôže pamätať ako to bolo, pretože tam v tom čase nebývala. Kým nebola postavená spodná cesta, sám ju využíval ako prístupovú cestu na pozemok a aj pani C.. Nie je pravdou to, čo tvrdí žalobkyňa, že súhlasil s tým, aby bola zriadená prístupová cesta na parc. č. XXXX/X. Nikto sa ho nepýtal, ani žiaden súhlas nedal.
17. Súd po vykonaní dokazovania vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.
18. Podľa § 137 písm. c) CSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo b/ nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), c/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, d/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
19. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, resp. navrhovateľov, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia holo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si teda treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch). Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.
20. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
21. Pre účely vydržania je podstatné uviesť, že je možné vydržať práva zodpovedajúce vecným bremenám. V zmysle § 151o ods. 1 OZ práva zodpovedajúce vecnému bremenu je možné nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 OZ tu platia obdobne. Z toho vyplýva, že predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú rovnaké ako predpoklady nevyhnutné na vydržanie vlastníckeho práva. To znamená, že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto povinný strpieť výkon tohto práva.
22. Podobne ako je predpokladom vydržania pri oprávnenom držiteľovi jeho dobrá viera, resp. dobromyseľnosť v presvedčení, že mu vec patrí, tak je to aj u vecného bremena, kde jedným zo základných predpokladov oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je dobromyseľnosť v tom, že mu vec náleží. Takisto toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. (Viď Jehlička, O. a kol.: Občanský zákonník. Praha, C. H. Beck 2004, s. 468.) Ďalším predpokladom je to, že oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľným o tom, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena. To znamená, že je v dobrej viere, že právo, ktoré vykonáva, mu patrí, resp. riadne vzniklo alebo naň prešlo. Všeobecne sa vzalo za správne a je aj logické, že vydržacia lehota pri vecných bremenách je desať rokov, pretože ide o právo k nehnuteľnosti. V § 109 OZ je stanovená desaťročná premlčacia lehota pre právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni posledného výkonu tohto práva. Vecné bremeno je zaťažením pre vlastníka nehnuteľnosti, obmedzením vo výkone vlastníckeho práva a na druhej strane oprávnenie osoby odlišnej od vlastníka vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti realizovať svoje právo. V praxi často tvrdí domnelý oprávnený, že prechádza cez cudzí pozemok na základe práva vecného bremena, ktoré vydržal.
23. Podmienky vydržania nemôžu byť splnené v situácii, kedy domnelý oprávnený nepoužíva pozemok ako prechod a prejazd len pre seba, ale sporná časť pozemku bola napr. v minulosti používaná aj ostatnými občanmi. Z toho vyplýva, že na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že mu toto právo patrí. Nemôže tomu tak byť v prípade, že sa domnelý oprávnený, domnieva, že pozemok je obecný a slúži na prechod a prejazd aj iným občanom. V tomto prípade taktiež nemôže byť ten, kto vykonáva právo zároveň dobromyseľný o tom, že k pozemku, ktorý je vlastníctvom niekoho, patrí iba jemu právo prechodu a prejazdu.
24. V zmysle toho judikatúra stanovila, že nepôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním), keď ten, kto právo vykonáva, sa domnieva, že pozemok, ku
ktorému právo vykonáva a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, patrí obci, a keď tento pozemok slúži k chôdzi a jazde tiež iným fyzickým osobám. (viď tiež Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSFR č. 37/1992) Túto právnu vetu potvrdila aj judikatúra NS ČR. (pozri tiež rozhodnutie NS ČR z dňa 26.4.2001, sp. zn. 22 Cdo 1141/99) Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí, hoci by im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. (Rozhodnutie NS ČR z dňa 7.6.2001, sp. zn. 22 Cdo 595/2001)
25. V tomto prípade žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala ani existenciu právneho dôvodu vzniku, od ktorého sa mala odvíjať jej dobromyseľnosť, pričom nepochybne jednak nepreukázala, že malo dôjsť k nejakej ústnej dohode, a jednak dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, preto v prípade neexistencie písomnej zmluvy o zriadení vecného bremena vzhľadom na právnu úpravu platnú v dobe, kedy mala dobromyseľnosť vzniknúť, teda nutnosť zápisu veci a práv k nehnuteľnostiam do registra, pokiaľ niekto realizuje prechod po nehnuteľnosti, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam dobromyseľným o tom, že mu toto právo patrí, a to ani v prípade, že je v presvedčení, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti stačí (obdobne viď Uznesenie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 432/2003).
26. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí.
27. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dobromyseľnosť žalobkyne. V tomto prípade podľa názoru súdu by v prípade ústnej zmluvy išlo o typický prípad výprosy, to znamená, že možnosť prechádzať cez pozemok bola vždy so súhlasom vlastníka pozemku a tak nebola naplnená podmienka dobromyseľnosti. Vychádzajúc z tohto podmienka dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam musí existovať aj v prípade vydržania vecných bremien. Táto musí byť ako pri držbe vecí založená na objektívnych okolnostiach a samozrejme musí existovať právny dôvod na to, aby mohlo byť toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržané. Znovu sa vyžaduje, aby držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú od neho možno požadovať, nemohol a nemal mať pochybnosti, že mu v danom prípade právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. V prípade, že by sa žalobkyňa, ktorá užívala cestu, uspokojila len s ústnou dohodu, ktorej uzavretie koniec koncov ani nebolo preukázané, so žalovaným, pričom táto okolnosť nie je uvedená v písomne uzavretej zmluve, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľnou o tom, že jej právo patrí, lebo pri normálnej opatrnosti by si existenciu tohto práva overila.
28. Záverom sa žiada naviac uviesť, že žalobkyňa nemohla byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľnou, keďže vychádzajúc aj z podania žalovaného zo dňa 13.10.1997 (č.l. 25 spisu) ako aj záznamu zo šetrenia sťažnosti žalovaného Okresným úradom v J. odborom životného prostredia (č.l. 26 spisu) plynie, že žalovaný opakovanie namietal, že niektorí z bývajúcich svoje pozemky zahradili a cez jeho pozemok by chceli mať prístup k rodinným domom. Spomenul zahradené pozemky E. a I.. Dobromyseľnosť musela byť teda minimálne v roku 1997 narušená. Z uvedených dôvodov nepreukázania podmienok vydržania vecného bremena súd žalobu žalobkyne zamietol.
29. Pokiaľ sa jedná o protižalobu žalobcu, ktorý požadoval nájomné od žalobkyne za tri roky spätne vo výške 900,- Eur a vo výške 300,- Eur ročne za obdobie počnúc rokom 2012 do 21.2.2013 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej pod sp. zn. 2C/10/2012 (č.l. 66 spisu), tento nárok súd považoval za nepreukázaný.
30. Žalovaný nepreukázal ani dôvodnosť, ani výšku požadovaného nároku na nájomné. Vo vzťahu k tomuto nároku tento nepodporil žiadnymi podstatnými a rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, teda možno uviesť, že neuniesol dostatočne ani povinnosť bremena tvrdenia a naviac ho nepreukázal ani pripojenými listinnými dôkazmi.
31. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca (v tomto konaní o protižalobe žalovaný), kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Na základe hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný dôkazné bremeno ohľadom preukázania nároku predložením riadne uzavretej nájomnej zmluvy (odkázal len na verziu, ktorú mal doručiť žalovanej s tým, že táto ju nepodpísala) neuniesol. Žalovaný na pojednávaní sám uviedol, že nemá dôkazy, ktorými by preukázal základ nároku ani jeho výšku. Skonštatoval, že nevie uviesť, na základe akej skutočnosti by mal súd rozhodnúť o výške požadovanej sumy nájmu 900,- Eur. Nevedel uviesť z čoho má vyplývať výška nájmu, ani na základe akého právneho titulu žaluje žalovanú na zaplatenie.
32. Žalovaný podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností týkajúcich sa uzavretia nájomnej zmluvy, keďže sám potvrdil, že takúto zmluvu žalobkyňa nepodpísala. Vzhľadom na nepreukázanie nároku ani jeho výšky, súd protižalobu žalovaného zamietol.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže obe strany konania boli vo svojich žalobách neúspešné, ako žalobkyňa so žalobou o určenie vecného bremena, tak žalovaný so žalobou o nájomné, vyslovil súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí protižaloby o nájomné zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
35. Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
36. Ďalej uviedla, že v celom rozsahu trvá na žalobe zo dňa 17.1.2012. Aj keď žalobkyňa svoj žalobný návrh opierala o ustanovenie § 151o ods. 1 OZ, ktoré upravuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnutím výkonu práva, zákonom č. 586/2007 Z. z. bolo do Občianskeho zákonníka doplnené nové ustanovenie § 151o ods. 3, ktoré zaviedlo nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobkyňa nemá prístup k svojej stavbe na svojej parcele aj iným spôsobom, ako cez pozemok žalovaného. Táto prístupová cesta je jedinou možnou pri zohľadnení zásahu do práv vlastníka pozemku a zároveň pri zohľadnení finančných nákladov na stavbu inej prístupovej cesty s prihliadnutím na dobu viac ako 10 - tich rokov, počas ktorej žalobkyňa dobromyseľne vykonávala právo prechodu a prejazdu , kde sa započítava aj dobromyseľná držba právnych predchodcov žalobkyne.
37. Žalobkyňa preukázala nielen faktický výkon práva prechodu a prejazdu, preukázala, že vykonávala toto právo pre seba a zároveň bola v dobrej viere nakoľko parcela C KN č. XXXX/X bola až do roku 2005 súčasťou riadnej prístupovej obecnej cesty.
38. Žalovaný navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
39. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.
40. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
41. K odvolacím námietkam žalobkyne sa žiada uviesť nasledovné:
42. V ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré žalobkyňa v podanom odvolaní poukazuje je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby.
43. Súd o zriadení tohto práva vo forme vecného bremena môže rozhodnúť iba na základe žaloby vlastníka stavby v prospech ktorého môže súd zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok.
44. Žaloba na zriadenie práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť určitá. Musí z nej vyplývať, ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené a čo žalobca navrhuje.
45. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že takýto návrh žalobkyne absentuje.
46. Súd totiž na pojednávaní dňa 23.01.2017 nepripustil zmenu žaloby a konal a rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorého zmenu pripustil na pojednávaní dňa 11.09.2012, v ktorom žiada, aby súd určil, že právo prechodu peši i dopravnými prostriedkami cez pozemok žalovaného parc. reg. C KN č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria zapísaná na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra v J., pre kat. úz. Y. existuje pre vlastníkov pozemkov parc. reg. C KN č. XXXX/X, ďalej parc. reg. C KN č. XXXX/X a parc. reg. C KN č. XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra v J. pre kat. úz. Y..
47. Čo sa týka námietok vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobkyňa právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudla výkonom práva, vydržaním pri splnení zákonných podmienok s týmito sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal a z uvedenými závermi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.
48. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
49. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovanému , ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli.
50. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).