Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-36-2021.pdf
PDF · 121.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., časť U. XX, t.č. XXX XX B. XX, zast.: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom 940 01 Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, proti žalovanej: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, zastúpená: Mgr. Peter Rybánsky, advokát so sídlom 949 01 Nitra, Farská 46, IČO: 44 036 213, o zaplatenie 5 156,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20. novembra 2020 č. k. 6C/71/2017-369, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Topoľčany) v poradí druhým rozsudkom vo veci samej zo dňa 20.11.2020 č. k. 6C/71/2017-369 /prvý rozsudok vo veci samej zo dňa 15.2.2019 č. k. 6C/71/2017-200 v dôsledku včas podaných odvolaní žalobcu a žalovanej zrušil v celom rozsahu KS v Nitre uznesením zo dňa 27.5.2020 č. k. 5Co/103/2019-340 s následným vrátením veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) pri právnom posúdení podľa § 143, § 145 ods. 2, § 149 ods. 1, 3 a 4, § 511 ods. 1 až 3, § 853 ods. 1, § 454, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) a § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5.156,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.475,44 eura od 27.2.2018 do zaplatenia a zo sumy 680,65 eura od 28.9.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
2. Vo zvyšku, v časti úroku z omeškania podanú žalobu zamietol. (výrok II.)
3. O náhrade trov konania (prvoinštančného a aj odvolacieho) bolo súdom rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 1, 3 CSP s tým, že žalobcovi voči žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,90 %. Žalobca si v tomto konaní celkovo uplatnil voči žalovanej zaplatenie sumy 6.216,07 eura (5.535,42 eura + 680,65 eura), z ktorej sumy následne vzal čiastočne späť sumu 1.059,98 eura, pričom predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 5.156,09 eura (6.216,07 eura - 1.059,98 eura). Úspešnosť žalobcu v konaní potom predstavuje pomer úspechu v rozsahu 82,95 % (5.156,09 x 100 : 6.216,07) a neúspešnosť v konaní na strane žalobcu v rozsahu 17,05 %). Žalobcovi následne vznikol celkový nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,90 % (82,95 % - 17,05 %). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.
4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd na margo inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej iba BSM) uviedol, že predstavuje základný rámec úpravy majetkových vzťahov medzi manželmi a je v ňom vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov po stránke hospodárskej. Pojmovým znakom tohto druhu spoluvlastníctva je jeho bezpodielovosť. Môže vzniknúť iba medzi manželmi a jeho existencia závisí od existencie manželstva. Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva (okrem dohody podľa § 143a OZ). Vzťahy medzi manželmi a tretími osobami upravuje ust. § 145 OZ. Vo veciach týkajúcich sa BSM je medzi manželmi aktívna i pasívna solidarita, bez ohľadu na to, či ide o vykonávanie bežných alebo ostatných vecí, pokiaľ sú tieto právne úkony platné. Základným predpokladom pre vyporiadanie BSM je jeho zánik. Právo na vyporiadanie BSM patrí obidvom manželom. K samotnému vyporiadaniu BSM môže dôjsť: a) dohodou, b) súdnym rozhodnutím, c) uplynutím doby. OZ dáva prednosť dohode o vyporiadaní BSM, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 34 až § 50 OZ. V prípade ak nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, prichádza do úvahy rozhodnutie súdu vydané na základe návrhu ktoréhokoľvek z manželov.
5. Z obsahu ust. § 49 ods. 4 OZ vyplýva posledný spôsob vyporiadania BSM, ktorým je uplynutie doby. Trojročná lehota obsiahnutá v tomto ustanovení má hmotnoprávny charakter, pričom súčasne ide aj o lehotu prekluzívnu. Ak do troch rokov od zániku BSM, resp. právoplatnosti rozvodového rozsudku nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, potom platí v prípade hnuteľných vecí, že sa manželia vyporiadali podľa stavu v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely obidvoch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
6. Ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v ust. § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh tejto pôžičky, resp. viac ako polovicu, môže žalobou podanou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu. Z ust. § 511 OZ vyplýva, že dlžníci zodpovedajú veriteľovi spoločne a nerozdielne v tom prípade, ak bolo právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu ustanovené, účastníkmi dohodnuté, alebo to vyplývalo z povahy plnenia. Ak nebolo dohodnuté, že dlžníci sú povinní plniť spoločne a nerozdielne, je povinnosť medzi nimi delená. Veriteľ je oprávnený požadovať od každého z dlžníkov, že tieto podiely sú u všetkých dlžníkov rovnaké, ak nebolo dohodnuté inak.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané uzavretie manželstva medzi stranami dňa 11.9.1992 s dobou jeho trvania do 6.2.2014, kedy nadobudol právoplatnosť ich rozvodový rozsudok (č. k. 9P/4/2014-24 zo dňa 23.1.2014). Z rozvodového spisu sp. zn. 9P/4/2014 bolo zistené, že návrh na rozvod manželstva podala žalovaná z dôvodu nadviazania známosti s iným mužom. Zánikom manželstva zaniklo aj BSM strán sporu. Do troch rokov od zániku manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, pričom ani jedna strana nepodala na súde návrh na vyporiadanie BSM. Žalovaná v spore neuniesla dôkazné bremeno ohľadne ňou prezentovaného tvrdenia, že so žalobcom bola uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM. Na preukázanie tohto tvrdenia predložila písomný zoznam vecí, na základe ktorého mali žalovanej pripadnúť hnuteľné veci v hodnote spolu 1.160 eur a žalobcovi hnuteľné veci spolu v hodnote 10.605 eur, na strane žalobcu sa tiež uvádza 33 splátok á 225 eur spolu v sume 7.245 eur. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie jednoznačne ustálil, že medzi stranami sporu nešlo o dohodu týkajúcu sa vyporiadania BSM. Pri uzavretí dohody tohto druhu môže byť prejav vôle urobený písomne jedným z manželov, pričom druhý z manželov môže k takémuto prejavu pristúpiť. V danom prípade takéto pristúpenie zo strany žalobcu preukázané nebolo.
8. Naopak v spore bolo preukázané, že uvedený zoznam vecí spísala žalovaná za súčinnosti dcéry strán sporu P. C., ktorá vo svedeckej výpovedi uviedla, že si so žalovanou (matkou) volali cez skype a vtedy prišiel žalobca (otec) spolu s kamarátom a zobral si veci. Vie, o ktoré veci išlo, pretože keď žalobca odišiel opätovne sa spojila so žalovanou, ktorá jej o tom povedala. Spolu so žalovanou spisovali cez skype zoznam vecí. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že predmetný zoznam prvýkrát videl na pojednávaní dňa 16.10.2020, keď mu bol predložený. V zozname je uvedených iba pár vecí, žalovanej zostal komplet celý nábytok, u hnuteľných vecí bola nadhodnotená ich cena, pričom niektoré v zozname uvedené veci si nevzal. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že obidve listiny - zoznam vecí písala sama a bez prítomnosti žalobcu a takisto, že zostali ešte aj také hnuteľné veci, ktoré do zoznamu
nezaradila. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca o predmetnom zozname nemal vedomosť a zároveň tento zoznam nie je možné považovať za dohodu strán sporu o vyporiadanie BSM, prvoinštančný súd dospel k jednoznačnému záveru o neuzavretí dohody o vyporiadaní BSM medzi stranami tohto sporu v lehote do troch rokov od zániku ich BSM. Vzhľadom k uvedenému preto platí obsah ust. § 149 ods. 4 OZ.
9. Z výpovedí strán sporu a aj svedkyne P. C. bolo preukázané, že počas manželstva strán sporu boli týmto poskytnuté viaceré úvery a pôžičky, ktoré žalobca stále prefinancovával. K zániku BSM okrem spomínaných úverov bol stranám sporu poskytnutý PSS hypotekárny úver v sume 59.962,31 eura. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že takto poskytnutý úver bol uhradený po tom, ako predali spolu so žalovanou rodinný dom.
10. V konaní si žalobca uplatňuje zaplatenie polovice úhrad splátok úveru poskytnutého Poštovou bankou za účelom rekonštrukcie rodinného domu. Za roky 2015 až 2018 žalobca na týchto splátkach zaplatil spolu sumu 2.236 eur, z čoho 1-ica predstavuje sumu 1.118 eur. Taktiež si uplatňuje zaplatenie polovice splátok uhradených PSS za poskytnutý úver za r. 2015 až r. 2018. Na týchto splátkach za uvedené obdobie žalobca zaplatil spolu sumu 8.076,20 eura, z čoho 1-ica predstavuje sumu 4.038,10 eura. Spolu obidve sumy predstavujú sumu 5.156,10 eura.
11. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd ďalej za preukázané, že dňa 30.11.2011, t. j. počas trvania manželstva bola uzavretá medzi Poštovou bankou, a. s., ako s veriteľom a žalobcom ako dlžníkom zmluva o úvere (pôžička na bývanie), ktorou bol poskytnutý dlžníkovi úver v sume 3.500 eur a dlžník sa ho zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Túto zmluvu podpísala aj žalovaná ako vlastníčka nehnuteľností v zmluve uvedených. Z bodu 4.1. predmetnej zmluvy vyplýva záväzok dlžníka, každého spoludlžníka a vlastníka nehnuteľností poskytnuté finančné prostriedky bankou platiť spoločne a nerozdielne. Predmetná zmluva bola uzatvorená počas existencie manželstva a riadneho zdieľania spoločnej domácnosti stranami tohto sporu. Žalovaná dôkazné bremeno ohľadne nepravosti jej podpisu na úverovej zmluve uzavretej dňa 30.11.2011 v spore neuniesla, čím sa nezbavila záväzku vyplývajúceho z danej úverovej zmluvy.
12. Dňa 15.12.2012 bola uzavretá zmluva o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel žalobca ako dlžník a žalovaná ako spoludlžníčka (ďalší dlžník) s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. (veriteľ). Touto zmluvou bol dlžníkom poskytnutý medziúver v sume 24.500 eur s tým, že dlžník sa ho zaviazal splácať v mesačných splátkach po 183,35 eura. Z článku V. tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky záväzky zo zmluvy vyplývajúce a zároveň vyplývajúce aj zo všeobecných podmienok. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky splátky medziúveru riadne a včas, uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým medziúverom a stavebným úverom. Z obsahu zmluvy uzavretej dňa 15.12.2020 je zrejmé, že ide o spoločný úver strán sporu. Žalovaná svoje tvrdenie ohľadne nepoužitia finančných prostriedkov z tohto úveru pre potreby rodiny v spore nijakým spôsobom nepreukázala. Zmluvu o úvere a medziúvere smerujúcu na sumu 24.500 eur podpísala aj žalovaná nespochybňujúc túto skutočnosť, a preto je málo pravdepodobné, aby počas spoločného spolužitia so žalobcom a tým aj spoločného hospodárenia, ako to potvrdila aj v spore vypočutá svedkyňa, sa mohlo stať, že by žalobca minul tieto finančné prostriedky výlučne iba pre seba. Samotná svedkyňa P. C. v rámci svedeckej výpovede uviedla, že žalobca určite neminul peniaze pre seba, pretože mali spoločný účet.
13. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ani ohľadne tej skutočnosti, že by zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere podpísala pod nátlakom, t. j., že by tento úkon neurobila slobodne, určite, vážne a zrozumiteľne, tak ako to vyžaduje ust. § 37 ods. 1 OZ. Žiaden nátlak na žalovanú zo strany žalobcu v konaní preukázaný nebol, pričom by muselo ísť o nátlak vo forme priameho fyzického donútenia alebo bezprávnej vyhrážky. Žalovaná nepreukázala v spore ani tvrdenie ohľadne účelového konania žalobcu, ktoré malo spočívať v tom, že v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty nepodal žalobu ovyporiadanie BSM, čím jej odoprel možnosť ochrany proti jeho nároku. Aj samotná žalovaná mala právo podať v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty plynúcej od právoplatnosti rozsudku o rozvode jej manželstva so žalobcom, žalobu o vyporiadanie BSM, ktoré právo však nevyužila.
14. Žalovaná v priebehu sporu poukazovala na to, že žalobca má akékoľvek nedoplatky na úveroch kompenzované hnuteľným majetkom uvedeným v zozname vecí, ktorý spísala za súčinnosti dcéry P. Právny zástupca žalovanej uviedol, že pokiaľ ide o moment uplatnenia kompenzačnej námietky, tak týmto je pojednávanie pred prvoinštančným súdom konané dňa 14.11.2018. V súvislosti so
započítaním pohľadávky súd poukázal na obsah ustanovenia § 580 OZ. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok vzájomne patriacich veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov aj proti vôli druhého urobí prejav smerujúci k započítaniu, avšak musí ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným plnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Poznáme podľa OZ dva druhy započítania: a) jednostranným právnym úkonom, b) dohodou. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Započítací prejav (kompenzačnú námietku) je potrebné adresovať druhému účastníkovi. Započítací prejav je možné uskutočniť aj v priebehu občianskeho súdneho konania, ako obranu proti žalobe, ktorou žalobca uplatňuje svoju pohľadávku voči žalovanému.
15. Vychádzajúc z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 14.11.2018 nevyplýva, že by došlo k prejavu smerujúcom k započítaniu. Žalovaná na tomto pojednávaní okrem iného v rámci svojej výpovede uviedla, že po rozvode si podelili majetok a zakladá do spisu súpis vecí, ktoré pripadli žalobcovi v hodnote 10.605 eur, pričom jej pripadli veci v hodnote 1.160 eur. V konaní tak nedošlo k započítavaciemu prejavu ako jednostranného právneho úkonu, pre platnosť ktorého sa vyžaduje splnenie náležitostí podľa § 34 a nasl. OZ. Nedošlo ani k uvedeniu výšky sumy, v akej by vlastne malo dôjsť k započítaniu voči pohľadávke žalobcu.
16. Pri akceptovaní výsledkov rezultujúcich z vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že vo vzťahu k BSM strán sporu nastala nevyvrátiteľná zákonná domnienka vyporiadania ich BSM podľa § 149 ods. 4 OZ, ktorá sa s poukazom na ust. § 853 ods. 1 OZ vzťahuje aj na spoločné úvery žalobcu a žalovanej. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že išlo o spoločné záväzky oboch strán sporu, ktoré mali byť vyporiadané v rámci konania o vyporiadaní BSM, alebo na základe dohody. Vzhľadom k uvedenému v danej veci nejde o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 OZ, ale o vyporiadanie BSM podľa § 149 ods. 4 OZ. K poskytnutiu predmetných úverov a k povinnosti ich splácania došlo počas trvania manželstva. Z poskytnutých úverov sú obidve strany dlžníkmi formou spoločnou a nerozdielnou. V priebehu konania bolo preukázané a žalovaná to ani nespochybňovala, že úvery po rozvode manželstva splácal iba žalobca, pričom žalovaná sa na ich splácaní po rozvode vôbec nepodieľala. Preto s poukazom na ust. § 149 ods. 4 OZ v spojení s ust. § 145 ods. 2 OZ a ust. § 511 ods. 3 OZ má žalobca nárok na zaplatenie toho, čo na podiel žalovanej na ich spoločných úveroch po zániku ich BSM uhradil (R 22/1991).
17. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, ktorú počas konania vzniesla žalovaná, tak súd prvej inštancie ju nepovažoval za opodstatnenú, pretože v danom prípade uplatnený regresný nárok v zmysle § 511 ods. 3 OZ je majetkovým právom premlčujúcim sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, a nie v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 454 OZ, ako v konaní tvrdila žalovaná. Posudzujúc nárok žalobcu pri uplatnenej námietke premlčania súd vychádzal aj z ust. § 101 OZ zároveň berúc zreteľ aj na dátum podania žaloby žalobcom na prvoinštančnom súde dňa 30.11.2017.
18. V prípade uplatnenia nároku žalobcu za uhradenie splátok na úvere vo vzťahu k Poštovej banke je daná dôvodnosť žaloby v zmysle jej zmeny a po čiastočnom späťvzatí, a to za úhradu mesiacov november až december 2014, t. j. 2 x po 52 eur, spolu 104 eur. Za rok 2015 (12 x 52 eur) spolu 624 eur, za rok 2016 sumu 624 eur, za rok 2017 sumu 624 eur a na základe rozšírenia žaloby za obdobie január 2018 až máj 2018 (5 x 52 eur) sumu 260 eur, čo spolu predstavuje 2.236 eur, z čoho si žalobca uplatňuje 1-icu, t. j. sumu 1.118 eur.
19. Dôvodnosť podanej žaloby, čo do uhrádzania splátok úveru vo vzťahu k Prvej stavebnej sporiteľni je daná za november až december 2014 (2 x 183,55 eura) spolu 367,10 eura, za rok 2015 (12 x 183,55 eura) spolu 2.202,60 eura, za rok 2016 žalobca uhradil spolu 2.202,60 eura, za rok 2017 žalobca uhradil spolu 2.202,60 eura a titulom rozšírenia žaloby uplatňujúc 6 splátok za rok 2018 (6 x 183,55 eura) spolu 1.101,30 eura. Celkovo tak žalobca uhradil sumu 8.076,20 eura, z čoho si uplatňuje 1-icu 4.038,10 eura. Spolu obidve sumy, ktoré žalobca požaduje, a ktoré mu aj súd priznal predstavujú sumu 5.156,10 eura (1.118 eur + 4.038,10 eura). S prihliadnutím na tieto dôvody rozhodol súd prvej inštancie o uplatnenom nároku žalobcu tak, ako to uviedol v rámci výrokovej časti I. svojho rozsudku zo dňa 20.11.2020 č. k. 6C/71/2017-269.
20. Úrok z omeškania priznal súd žalobcovi podľa § 517 ods. 2 a § 3 nar. vlády č. 87/199 Z. z.. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z pôvodne dlžnej sumy od 29.11.2017 a na pojednávaní dňa 28.9.2018 svoju žalobu rozšíril. Súd však priznal žalobcovi z pôvodne uplatnenej sumy úrok z omeškania počnúc nasledujúcim dňom po doručení žaloby žalovanej, t. j. od 27.2.2018. Vzhľadom na rozšírenie žaloby spolu o sumu 680,65 eura súd potom priznal úrok z omeškania tak, ako bol uplatnený, t. j. od 28.9.2018. Vo zvyšku, t. j. v časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
21. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná poukazujúc na danosť odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, e/ a h/ CSP. Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.11.2002 č. k. 6C/71/2017-369 v napadnutej časti zmenil tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietne. Zároveň navrhla zmenu napadnutého rozsudku aj v časti výroku o trovách konania tak, že jej bude priznaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške (100 %). Napadnutý rozsudok trpí nedostatkom dôvodov, čo ho robí nepreskúmateľným a arbitrárnym.
22. Pri nutnom rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v jeho zrušujúcom uznesení, mal súd prvej inštancie okrem iného objektívne vyhodnotiť, či k podpísaniu zmluvy, o ktoré žaloba opiera svoj nárok, došlo s vedomosťou žalovanej, resp. proti jej vôli. K podpísaniu zmluvy s Poštovou bankou a.s., žalovanou, žalovaná túto skutočnosť nikdy v priebehu konania nepotvrdila. Údajné tvrdenie žalovanej v tom smere, že všetky zmluvy mala podpísať, pričom si nepamätá na tú s Poštovou bankou, je vytrhnuté z kontextu. V prípade spornosti mal súd nariadiť znalecké dokazovanie, ktorého náklady by mal výlučne žalobca, ktorý listinu so sporným podpisom preložil, pretože ho zaťažuje dôkazné bremeno. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nemožno dôvodiť bližšie úvahy o posúdení vôle, resp. úmyslu žalovanej podpísať tieto zmluvy. Samotná dcéra strán sporu P. C. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedla, že žalobca nekontrolovane čerpá úvery, ktorými následne kryl svoje dlhy, vzniklé mu z hazardných hier. Ak by sme aspoň v teoretickej rovine mali prijať ten záver, že žalovaná mala podpísať úverovú zmluvu s PSS a.s., potom je nutné zároveň uviesť, že nekonala slobodne a vážne, ale že k podpisu tejto zmluvy nútil žalovanú žalobca. Výpoveď svedkyne P. nebola vzatá komplexne zo strany súdu do úvahy.
23. V rámci prebiehajúceho dokazovania súd odmietol vykonať z ich strany navrhnutý dôkaz, ktorým bol vypracovaný znalecký posudok pre potreby predaja domovej nehnuteľnosti, z obsahu ktorého by bolo možné zistiť rozsah vykonaných rekonštrukčných prác financovaných práve z poskytnutého úveru od PSS, a.s.. Výsledky dokazovania skôr nasvedčujú o tom, že žalovaná zmluvu s Poštovou bankou nikdy nepodpísala a k podpisu zmluvy s PSS, a.s. bola donútená, čo má za následok diskvalifikáciu týchto právnych úkonov ako absolútne neplatných v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
24. Súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom skúmal okolnosti nepodania návrhu žalobcom na vyporiadanie BSM, pretože bolo nutné podrobne vyskúmať, či žalobca zámerne návrh na vyporiadanie BSM nepodal, aby tak žalovanej odoprel možnosť obrany voči jeho nárokom po uplynutí zákonnej lehoty na vyporiadanie BSM. Žalobca konal zrejme účelovo, keď ani náznakom počas plynutia predmetnej zákonnej lehoty na vyporiadanie BSM nespomenul, že by si chcel nárokovať zaplatenie akéhokoľvek dlhu vzniknutého ešte počas manželstva. Svedkyňa P. C. potvrdila, že strany sporu sa mali vyporiadať v r. 2014, kedy si žalobca z ich spoločného rodinného domu zobral hnuteľné veci, zoznam ktorých predložila žalovaná. Tento zoznam bol spísaný za prítomnosti P. C..
25. Žalovaná odmieta i posúdenie kompenzačnej námietky a premlčania prvoinštančným súdom. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku mienenú voči nároku žalovaného (zrejme žalobcu) uplatňovaného v tomto konaní, táto je v podstate deklarovaným potvrdením vyporiadania všetkých nárokov sporových strán z manželstva a formálnym uplatnením námietky zániku akýchkoľvek nárokov žalobcu voči žalovanej z BSM, ktorý sa ich všetkých sám pri násilnom odvezení spoločných vecí v r. 2014 voči žalovanej vzdal. Ohľadne námietky premlčania žalovaná uviedla, že odvolací súd v rámci bodu 49. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia uviedol, že premlčacia lehota je dvojročná a súd prvej inštancie v rozpore so zaujatým právnym záverom odvolacieho súdu vychádzal z trojročne premlčacej lehoty, čo je potrebné vnímať ako výrazný zásah do práva žalovanej na spravodlivý proces.
26. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, ako aj pred ostatnými verejnoprávnymi orgánmi, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd nemusí síce v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
dať výpoveď na taký argument strany sporu, ktorý sa javí byť pre rozhodnutie bezvýznamným, avšak v prípade argumentu, príp. skutočnosti, ktorá je cez rozhodnutie rozhodujúca, sa vyžaduje špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A.). Súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vysporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom jeho myšlienkový postup musí byť dodatočne vysvetlený a to s poukazom na všetky rozhodujúce skutkové okolnosti a tiež aj ich právne posúdenie.
27. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
28. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej odvolacej v zmysle § 362 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch I. a III., viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 392 ods. 1 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní predsúdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Odvolací súd pri viazanosti svojou zákonnou povinnosťou skúmania, či odvolaním napadnuté súdne rozhodnutie nebolo vydané v konaní, ktoré bolo postihnuté niektorou z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.11.2020 č. k. 6C/71/2017-369 ani jednou v ust. § 389 ods. 1 CSP uvádzaných procesných vád netrpí. Pokiaľ ide o rozsah zisteného skutkového stavu prvoinštančným súdom s jeho následným právnym posúdením, podľa odcitovaných ustanovení OZ, tak odvolací súd nemá žiadne výhrady, pretože sa s uvedeným plne stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaných dôkazov v tomto spore dodržal myšlienkový postup ich hodnotenia v zmysle § 191 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pri opätovnom rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu, pretože prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 15.2.2019 č. k. 6C/71/2017-200 bolo v dôsledku včas podaného odvolania zo strany žalovanej zrušené uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.5.2020 č. k. 5Co/103/2019-340, prvoinštančný súd rešpektoval aj záväzný právny záver odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), tak ako bol obsiahnutý v citovanom zrušujúcom uznesení. Na margo žalovanej odvolacej námietky vzťahujúcej sa na nerešpektovanie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu súdom prvej inštancie pokiaľ ide o posudzovanie dĺžky premlčacej doby, odvolací súd uvádza, že túto námietku považuje za neopodstatnenú. V bode 40 citovaného uznesenia Krajského súdu v Nitre, na ktoré v odvolaní poukazuje žalovaná sa uvádza, že pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovanou, odvolací súd poznamenáva, že táto sa odvíja od obsahu ust. § 454 OZ, pričom premlčacia subjektívna doba je dvojročná. Z takto citovaného bodu 40. odôvodnenia vôbec pre prvoinštančný súd nevyplýval žiaden taký záver s poukazom na ust. § 391 ods. 2 CSP, že pri posudzovaní premlčania v danej veci by mal súd vychádzať z dvojročnej subjektívnej doby. Súd samotné namietané premlčanie nároku žalobcu žalovanou správne posúdil za nedôvodné, pretože je potrebné vychádzať z trojročnej premlčacej doby. Odvolací súd poznamenáva, že sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného pokiaľ ide o ňou
namietané nesprávne posúdenie kompenzačnej námietky z jej strany voči uplatnenému nároku žalobcu. K takémuto započítavaciemu prejavu zo strany žalovanej na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 14.11.2018 aj podľa názoru odvolacieho súdu pre jeho neurčitosť a tým vlastne nesplnenia náležitosti podľa § 34 OZ nedošlo.
31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku čo sa týka jeho výroku vo veci samej (výrok I.) je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd z hľadiska argumentačného a aj právneho správne vyhodnotil vzniklý právny vzťah medzi stranami tohto sporu, ktorý následne aj správne posúdil pri aplikácii hmotnoprávnych ust. § 149 ods. 4, § 145 ods. 2 a § 511 ods. 3 OZ. V konaní zo strany žalovanej nebolo spochybňované, že obidva úvery po rozvode manželstva splácal iba žalobca, a preto mu vznikol nárok na zaplatenie toho, čo na podiel žalovanej na predmetných spoločných úveroch po zániku ich BSM uhradil. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť a zároveň sa aj prikloniť k záveru prvoinštančného súdu v tom smere, že žalovaná predložením písomného zoznamu hnuteľných vecí, ktoré jej mali pripadnúť v hodnote 1.160 eur a žalobcovi v hodnote 10.605 eur, nepreukázala (neuniesla dôkazné bremeno) ohľadne existencie ich vzájomnej dohody ohľadne vyporiadania BSM. Samotný žalobca totiž nemal vedomosť o existencii tohto zoznamu, ktorý za súčinnosti P. cez skype vypracovala žalovaná. Taktiež predmetný zoznam neobsahoval kompletný zoznam hnuteľných vecí zdieľajúcich režim BSM.
32. Pokiaľ ide o vlastnoručný podpis žalovanej na dvoch úverových zmluvách (vo vzťahu k Poštovej banke a PSS), je potrebné uviesť, že žalobca do spisu doložil v tomto smere obidve úverové zmluvy s podpismi žalobcu a žalovanej. V rámci unesenia dôkazného bremena bola na žalovanej povinnosť v konaní preukázať, že podpisy s uvedením jej priezviska, prípadne aj mena nie sú jej vlastnoručnými podpismi, resp. že bola nejakým spôsobom pri podpisovaní donucovaná. Keďže žalovaná v danom smere na podporu svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiaden relevantný dôkaz a uvádzala, že v súvislosti s podpisovaním týchto zmlúv sa nevie presne rozpamätať (zmluva s Poštovou bankou), eventuálne pripúšťa vlastnoručný podpis zmluvy z jej strany, prvoinštančný súd v jej prípade správne skonštatoval neunesenie dôkazného bremena, pretože tvrdenie žalovanej ohľadne nepodpísania alebo donútenia k podpísaniu týchto zmlúv v konaní z jej strany preukázané nebolo. Takisto v konaní nebolo preukázané žalovanou namietané účelové konanie žalobcu v súvislosti s podaním žaloby v tejto prejednávanej veci bezprostredne po uplynutí trojročnej premlčacej doby pre podanie návrhu na vyporiadanie BSM bývalých manželov súdnou cestou, pretože tak žalobca ako aj žalovaná mali k dispozícii túto trojročnú prekluzívnu dobu v zmysle § 149 ods. 4 OZ pre podanie návrhu na vyporiadanie ich zaniklého BSM súdnou cestou, ktoré právo však žiadna zo strán tohto sporu nevyužila.
33. Na margo namietanej nepreskúmateľnosti a tým aj arbitrárnosti napadnutého rozsudku kvôli nedostatku jeho odôvodnenia žalovanou odvolací súd konštatuje, že s odôvodnením napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o jeho rozsah a predovšetkým obsah sa stotožňuje a v ďalšom naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). V rámci tohto odôvodnenia spĺňajúceho náležitosti ust. § 220 ods. 2 vety tretej CSP súd prvej inštancie po právne a argumentačne zrozumiteľnom odôvodnení reaguje na tie závažné skutkové okolnosti, ako aj vykonané dôkazy, ktoré mali zásadný vplyv na rozhodnutie o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu v zmysle výroku I. napadnutého rozsudku. V zamietajúcom výroku II. odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmaval, pretože tento výrok nebol vôbec napadnutý odvolaním.
34. Odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.
35. V kontexte uvedeného odvolací súd o podanom odvolaní žalovanej smerujúcom voči výrokom I. a III. rozsudku OS Topoľčany zo dňa 20.11.2020 č. k. 6C/71/2017-369, ktoré nepovažoval za dôvodné rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
36. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi v tomto konaní priznal voči žalovanej ako neúspešnej v tomto odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške takto priznaného nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
37. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).