Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Cb/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobu: H Point s. r. o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: Azariová & Ružbašán Law firm s. r. o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 310,89 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 310,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 310,89 Eur od 26.12.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.02.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 310,89 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 310,89 EUR od 26.12.2020 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 06.06.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUZUKI Vitara, EČV: P ktoré v čase škodovej udalosti patrilo D. T. (ďalej ako „poistený“). Táto škodová udalosť bola riadne nahlásená žalovanému, u ktorého mal poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť rozdelil na dve poistné udalosti a zaregistroval ich pod č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX .Vzhľadom na vzniknutú situáciu dal poistený svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point s. r. o. (žalobca), pričom náklady na opravu predstavovali sumu 1.715,90 Eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Poistenému bolo Oznámeniami o poistnom plnení zo dňa 10.12.2020 oznámené, že dňa 10.12.2020 bolo ukončené šetrenie predmetnej poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaný, na základe poisteným predloženej faktúry na sumu 1.715,90 Eur priznal a uhradil sumu 1.273,01 Eur, teda nepriznaná suma predstavovala rozdiel 310,89 Eur po odpočítaní spoluúčasti v sume 132 Eur. Ako z Oznámení o poistnom plnení vyplýva, poistné plnenie bolo znížené z dôvodu neprimerane účtovanej sadzby za 1Nh servisnej práce, nakoľko bolo vozidlo opravené v neautorizovanom autoservise (žalovaný priznal 24 Eur/NH s DPH oproti žalobcom uplatnenej sume 32 Eur bez DPH za NH práce) a rovnako tak boli znížené náklady na lakovací materiál (100%). Poistený dňa 17.12.2020 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalobca má za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v Oznámeniach o poistnom plnení, nemajú zákonný alebo zmluvný podklad, nezakladajú sa na pravde a ich účelom je vyhnúť sa vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Žalobca poukázal na to, že právo

na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalobca uviedol, že rozdeľovanie autoservisov na autorizované resp. neautorizované nemá žiadnu oporu v zákonoch a je zneužitím účasti na hospodárskej súťaži, nakoľko znevýhodňuje jednu skupinu podnikateľov na úkor iných. Žalobca rovnako tak uviedol, že stanovením maximálne uhrádzanej sumy za 1NH práce v neautorizovanom servise vo VVP žalovaného je zároveň porušením ochrany spotrebiteľa a konaním v rozpore s dobrými mravmi, pretože tak žalovaný koná bez zohľadnenia vývoja cien na trhu, a v konečnom dôsledku tak bude z uvedeného postupu profitovať, keďže ceny na trhu za opravu daného typu motorového vozidla budú preukázateľne vyššie, ako v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia v časti hodinovej mzdy za servisné práce z dôvodu vykonania opravy v neautorizovanom autoservise žalobca uviedol, že náklady na prácu a lakovanie sa vypočítavajú podľa hodinovej sadzby účtovanej servisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca uviedol, že účtoval normohodinu vo výške 32,00 EUR/Nh bez DPH, čo považoval v porovnaní s ostatnými autoservismi za porovnateľnú, resp. výhodnejšiu a nižšiu cenu. V prípade, ak sa žalovanému uplatnená suma zdala neprimeraná v regióne, kde bola oprava vykonaná, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný však len uviedol, že nepriznáva položky uvedené vo faktúre bez bližšieho zdôvodnenia, či kalkulácie, na základe ktorej vykonala šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný tiež nijako nezdôvodnil krátenie nákladov na lakovací materiál, a žalobca je toho názoru, že nepredložením nijakého dôkazu, neuniesol dôkazné bremeno tvrdeného. Vzhľadom na uvedené, je žalobca toho názoru, že konanie žalovaného je v rozpore s planou legislatívou a krátenie poistného plnenia bolo nedôvodné. Z uvedeného dôvodu si žalobca žalobou uplatnil nárok na doplatenie kráteného poistného plnenia z poistnej udalosti vo výške 310,89 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, uplatnil si žaloba aj úroky z omeškania v zmysle ustanovenia a (ďalej len „“) a náhradu trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 19.02.2021 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v odpore uviedol, že namieta zákonné kritéria požadované ustanovením (ďalej len „“), nakoľko žalobca nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nemal uviesť základné údaje napr. špecifikáciu samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa poistnej udalosti zo strany poisteného. Žalovaný v odpore rovnako tak namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko je názoru, že tým, že mal poistený voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za opravu motorového vozidla, predstavoval subjekt, ktorý bol žalobcovým dlžníkom a nemohol tak platne previesť pohľadávku , nakoľko tá mu neuhradením faktúry nikdy nevznikla. Súčasne poukázal na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku presne nešpecifikovaný. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by poistený zaplatil faktúru za opravu vozidla v dôsledku čoho nemohli poistenému vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty poisteného. Žalovaný vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky tiež uviedol, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu, v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poisteného, ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za dostatočne dôvodné, že ním poskytnuté plnenie, predstavuje maximálne objektívne preukázané plnenie, ktoré poskytol žalobcov, nakoľko jeho ďalšie nároky sú nepreukázané a nedôvodné.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 06.04.2021, v ktorom zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. V podaní žalobca uviedol, že konanie a argumenty žalovaného nemajú oporu v zákone, práve naopak, sú v rozpore s platnou slovenskou a európskou legislatívou. 4.1 Pokiaľ ide o žalovaným namietané zákonné nedostatky žaloby, žalobca uviedol, že v žalobe jasne opísal všetky rozhodujúce skutočnosti. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na jeho základe poistenému čiastočne hradil poistné plnenie. Sám žalovaný tak uznal existenciu nároku žalobcu, resp. poisteného na poistné plnenie. Žalovanému bolo zároveň oznámené postúpenie pohľadávky, na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok na vyplatenie kráteného poistného plnenia. Žalobca zároveň predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a preto považuje argumentáciu žalovaného za irelevantnú.

4.2 K námietke vecnej legitimácie žalobca uviedol, že poistený mal pohľadávku z poistnej udalosti voči žalovanému, a to poistné plnenie v žalovanej výške, pričom túto postúpil na žalobcu, ktorý ju uplatnil v tomto konaní. To čo tvrdí žalovaný, že poistený bol v čase postúpenia dlžníkom žalobcu je irelevantné, nakoľko ide o iný zmluvný vzťah. Žalobca poukázal aj na judikatúru, podľa ktorej, právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je škodová resp. poistná udalosť. Na výšku škody nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Žalobca zároveň poukázal sa fakt, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poisteného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy čiastočne plnil. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca argumentáciu žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie za bezdôvodnú a nemajúcu oporu v zákone. 4.3 Pokiaľ ide o žalovaným namietanú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca uviedol, že zmluva predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle , ktorými sú označenie účastníkov zmluvy, identifikáciu pohľadávky, ktorá je špecifikovaná do výšky, ako aj do dôvodu vzniku. Žalobca má za to, že v zmluve o postúpení pohľadávky postupca jasne vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka (žalobcu), a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. 4.4 V závere vyjadrenia sa žalobca vyjadril aj k samotnému poistnému plneniu, pričom uviedol, že žalobca nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalobcom uplatnený nárok. Z uvedeného dôvodu je žalobca názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko krátenie poistného plnenia nijako neodôvodnil a je iba jeho subjektívnym názorom.

5. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na termín 27.04.2022 o 09:00 hod., ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom súhlasil s vykonaním pojednávaním v jeho neprítomnosti. V ospravedlnení tiež uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov a žiada žalobu v celkom rozsahu zamietnuť. Súd preto uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu podľa ustanovenia .

6. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa 06.06.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo Jánovi Bodnárovi. Nesporným tiež bolo, že predmetné motorové vozidlo bolo v čase poistnej udalosti havarijne poistené u žalovaného, pričom škodová udalosť mu bola riadne nahlásená a žalovaný ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti ako dve poistné udalosti pod č. 8006310217 a 8014016819. Poistený si dal motorové vozidlo opraviť v servise H Point s. r. o., pričom náklady na opravu predstavovali sumu 1.715,90 Eur s DPH a poistený si túto sumu uplatnil u žalovaného, ktorý poistenému priznal sumu 310,89 Eur. Sporným medzi stranami bolo, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, či došlo k postúpeniu pohľadávky z poistného planenia, a či žalovaný krátil poistné plnenie dôvodne.

7. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to: faktúra servisu H Point s. r. o. č. l. 9, oznámenia o poistnom plnení č. l. 7 a 8, zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 10, VPP č.l. 11, cenníky porovnateľných servisných služieb č. l. 26-29, ako aj s ostatným obsahom spisu.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 06.06.2019 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle žalobcu, ktoré bolo v čase jej vzniku havarijne poistené u žalovaného. Žalobca si dal predmetné vozidlo opraviť v servise H Point s. r. o. (žalobca), pričom náklady na opravu predstavovali sumu 1.715,90 Eur s DPH. Po tom, ako si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na poistné plnenie, mu tento priznal a uhradil poistné plnenie v sume 1.75,67 Eur a návrh predstavujúci žalovanú istinu vo výške 310,89 Eur nepriznal. Poistený následne postúpil pohľadávku z neuhradenej časti poistného planenia na žalobcu.

9. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

10. Podľa súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

11. Podľa poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

12. Podľa právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

13. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

14. Podľa plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

15. Podľa , ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

16. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

17. Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

18. Podľa 517 ods. 2 , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. K námietke žalovaného, že žaloba nespĺňa zákonom požadované kritéria súd uvádza, že žaloba má všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia , keďže žalobca v nej úplne opísal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých odôvodňoval uplatnený procesný nárok. Žalobca opísal vznik uplatneného nároku spočívajúceho v nákladoch spojených s opravou motorového vozidla SUZUKI Vitara EČV: KE844LU, ako aj základ nároku voči žalovanému s odkazom na oznámenia žalovaného o poistnom plnení a ním uskutočnené (podľa žalobcu nedôvodné) krátenie poistného plnenia. Žalobca uplatnený nárok taktiež podložil dôkazmi, z ktorých je zrejmé, z čoho vychádzala suma opravy poškodeného motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil súd námietku žalovaného ako nedôvodnú.

21. Za rovnako nedôvodnú považuje súd námietku žalovaného ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu. Súd poukazuje na to, že z čl. I zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 310,89 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným žalovaným a jej príslušenstva z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd uvádza, že poistený môže už odo dňa vzniku nároku na poistné plnenie (t. j. odo dňa, kedy došlo k poistnej udalosti) s týmto nárokom disponovať, aj keď ešte nie je zrejmá výška poistného plnenia, ktoré je poisťovňa povinná poskytnúť. Poistený tak môže nárok na poistné plnenie postúpiť zmluvou na inú osobu. Z uvedeného dôvodu bol poistený Ján Bodnár oprávnený postúpiť nárok na poistné plnenie na žalobcu, pričom súd dopĺňa, že zmluva z 17.12.2020 obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle , keďže sú v

nej špecifikované zmluvné strany, ako aj pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia. Za rovnako nedôvodné vyhodnotil súd aj tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého nedošlo k postúpeniu pohľadávky ale záväzku žalobcu. Súd poukazuje na to, že predmetom postúpenia bol nárok poisteného Jána Bodnára voči žalovanému na zaplatenie časti poistného plnenia (v sume 310,89 Eur), ktoré žalovaný podľa názoru poisteného neoprávnene odmietol poskytnúť.

22. Pokiaľ ide krátenie poistného plnenia z dôvodu vykonania opravy motorového vozidla v neautorizovanom autoservise, a z toho dôvodu krátenie údajne neprimerane vysokej sadzby účtovanej autoservisom za 1Nmh vykonanej práce súd uvádza, že takéto konanie nemá zo strany žalovaného oporu v zákone. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, čo v danom prípade žalovaný nespochybňoval, neprináleží mu potom členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na zákonné, či zmluvné krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Žalovaný nemá žiaden zákonný podklad vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému. Uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať maximálne odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. Súd zároveň dodáva, že ak žalovaný neuznal výšku nákladov, ktoré si poistený uplatnil, bolo jeho povinnosťou preukázať, aká je výška obvyklých nákladov na uvedenie daného typu motorového vozidla do stavu pred poistnou udalosťou, čo však nespravil. Jedinou „obranou“ žalovaného bolo tvrdenie, že neautorizovanému servisu priznáva náklady za jednu normohodinu práce vo výške 24 Eur s DPH, čo však bez ďalšieho nemôže byť dôvodom krátenia poistného plnenia. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a rovnako v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.

23. Pokiaľ teda žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu úhrady len primeraných nákladov na opravu vozidla s ním určenou cenou za normohodinu práce v sume 24 Eur s DPH určenú pre neautorizovaný servis a primerané náklady na lakovací materiál (100% lakovacej konštanty), bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať na základe čoho považuje takto určenú cenu za normohodinu práce za primeranú a rovnako tak primeranosť nákladov na lakovanie. Žalovaný však na preukázanie zníženia poistného plnenia z uvedeného dôvodu nepredložil žiadne dôkazy, pričom žalobca primeranosť ním účtovanej ceny preukazoval predloženou faktúrou, ako aj cenníkmi iných opravcov. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že oprava poškodeného motorového vozidla bola žalobcom riadne zdokladovaná, pričom žalobca v konaní preukázal primeranosť a dôvodnosť nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla, naproti tomu žalovaný dôkazné bremeno svojej procesnej obrany neuniesol a nepreukázal, že poistné plnenie znížil v súlade s ustanoveniami , poistnou zmluvou a k nej prislúchajúcimi poistnými podmienkami, pričom dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti krátenia poistného plnenia zaťažovalo žalovaného.

24. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 310,89 Eur.

25. Súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z priznanej sumy 310,89 Eur podľa a v spojení s ustanovením Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ktorá je vo výške 0 %). Z tohto dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem žalovanej istiny aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.12.2020 do zaplatenia, ako odo dňa nasledujúceho od 15 dňa po ukončení šetrenia poistnej udalosti.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).