Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-137-2017.pdf
PDF · 73.77 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/137/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2018 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného
Y. X.
nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom N. č. XXX, t.č. v mieste bydliska,
ktorú podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/34/2017 zo dňa 27.9.2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/34/2017 zo dňa 27.9.2017 bol obžalovaný Y. X. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 629/16 ako trestný čin prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 14.08.2016 v čase okolo 13.30 hodine v obývacej izbe rodinného domu v N. číslo XXX rukami sotil svojho otca P. X., ktorý následkom tohto spadol zadnou časťou tela na zem medzi stôl a gauč, pričom pri páde telom narazil o hranu stola a následne bol vozidlom RZP prevezený na ošetrenie do K. v O., čím poškodený P. X., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom N. číslo XXX utrpel stredne ťažké zranenie, a to pomliaždenie ľavej spánkovo-temennej oblasti ľahkého stupňa a zlomeninu P.. rebra vľavo, v dôsledku čoho bol obmedzený na bežnom spôsobe života počas doby práceneschopnosti, ktorá predstavovala 9 dní, a to bolesťami a „pichaním“ v hrudníku pri nadýchnutí, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bola poškodená P. Z. a. s., so sídlom X. - mestská časť L., L. S.. 35 937 874, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka okresnej prokuratúry. V dôvodoch odvolania namietala, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Podľa jej názoru je obžalovaný zo spáchania skutku usvedčovaný dôkazmi zabezpečenými v priebehu prípravného konania, a to znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, chirurgia, hlásením úrazu na účely nemocenského zo dňa 14.8.2016 ako aj lekárskou správou T.. T. G. zo dňa 14.8.2016, ktorých závery podrobne v písomných dôvodoch odvolania reprodukovala. Ďalej namietala, že samosudca Okresného súdu Trenčín sa pri rozhodovaní v predmetnej veci neriadil dôsledne ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., pretože sa priklonil k názoru, že tieto listinné dôkazy neboli na hlavnom pojednávaní podporené ďalším dôkazom a teda nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný. Podľa
jej názoru, pokiaľ poškodený ako aj svedkyňa N. X. odmietli na hlavnom pojednávaní vypovedať z dôvodu rodinného pomeru k obžalovanému, súd mal vyššie uvedené listinné dôkazy vziať do úvahy a na základe nich rozhodnúť o vine obžalovaného. Žiadala preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na to, že podľa jej názoru z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v trestnom spise, a to trestného oznámenia poškodeného, lekárskych správ a znaleckého posudku je možné vysloviť záver, že ku skutku došlo aj napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní poškodený a svedkyňa odmietli vypovedať, zrejme z rodinných dôvodov. Súd mal postupovať v zmysle iného ustanovenia Trestného poriadku pokiaľ obžalovaného oslobodil a nie uzavrieť, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pretože je nepochybné, že ku skutku došlo. Žiadala preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1, 4 Tr. por. vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a krajský súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Krajský súd poukazuje na to, že v predmetnej trestnej veci tým, že obžalovaný, poškodený a svedkyňa N.B. T. X. (podľa ktorej výpovede ju obžalovaný pred manželom bránil a teda táto vyznieva v prospech obžalovaného), využili svoje právo a na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať, vznikla dôkazná núdza pre preukázanie, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe okresnej prokuratúry. Ich výpovede zadokumentované medzi uznesením o začatí trestného stíhania a uznesením o vznesení obvinenia nebolo možné použiť ich čítaním na hlavnom pojednávaní, pretože tieto neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom. Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazovala v odvolaní prokurátorka. Tieto listinné dôkazy umožňujú vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať tak, ako je to uvedené v obžalobe. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. však vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený niektorú skutočnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé. Aj keď by v konaní obžalovaného absentoval prvok protiprávnosti (v prípade, ak skutočne matku pred otcom bránil) a prichádzalo by do úvahy oslobodenie podľa iného ustanovenia Trestného poriadku, ako na to poukázala prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí, súd prvého stupňa správne postupoval, keď obžalovaného oslobodil podľa ustanovenia § 285 písm. a) Tr. por., teda že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pretože táto alternatíva je pre obžalovaného nepochybne priaznivejšia.
Krajský súd po preskúmaní veci, vzhľadom na uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátorka navrhla vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Krajský súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom.
Vzhľadom na už uvedené dôvody krajský súd nepovažoval odvolanie prokurátorky za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.