Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoP-8-2018.pdf
PDF · 98.32 KB
Case nature
Subarea
27CoP/8/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. bytom u matky, právne zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., dieťa rodičov: matky: D. právne zastúpenej H. a otca: H., o zmenu rozhodnutia o úprave styku, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.novembra 2017, č.k 13P/47/2017-18, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o úprave styku otca s maloletým D. m e n í tak, že otec maloletého je oprávnený do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 13P 47/2017 stretávať sa s mal. D. každý týždeň v roku v utorok a štvrtok od 16:30 hod. do 19:00 hod., každý nepárny týždeň v roku v sobotu v čase od 09:30 hod. do 12:30 hod. a v nedeľu v čase od 09:30 hod. do 12:30 hod. s tým, že otec si maloletého D. prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa v čase na tom určenom a na tom istom mieste v čase na tom určenom maloletého D. odovzdá matke.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu matky a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 13P/47/2017 upravil stretávanie sa otca s maloletým D. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým D. každý nepárny týždeň v roku v sobotu v čase od 09:30 hod. do 12:30 hod. a v nedeľu v čase od 9:30 hod. do 12:30 hod. s tým, že otec si maloletého D. prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa v čase na to určenom a na tom istom mieste v čase na to určenom maloletého D. odovzdá matke. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že existuje potreba dočasnej úpravy rozsahu stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom, vzhľadom na matkou osvedčený zdravotný stav maloletého. Mal za to, že dočasná úprava stretávania sa s otcom s maloletým je v záujme maloletého a lepšie reflektuje na jeho potreby zmenené jeho zdravotným stavom a predpokladanou diagnózou, no zároveň aj naďalej zabezpečuje rozvoj kladného vzťahu medzi otcom a synom. Právne vec posúdil podľa § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 a § 332 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. Domáhal sa zmeny napadnutého uznesenia a zamietnutia návrhu alebo zmeny napadnutého uznesenia tak, aby bol upravený jeho styk s maloletým počas každého pracovného týždňa v utorok a vo štvrtok v čase od 16:30 hod. do 19:00 hod. a každú nepárnu sobotu a nedeľu v čase od 09:30 hod. do 18:00 hod. Dôvodil, že matka maloletého v podanom návrhu neuviedla ani jediný relevantný dôkaz preukazujúci naplnenie skutkovej podstaty § 325 ods. 1, 2 CSP na vydanie neodkladného opatrenia, kde je potrebné okamžite a neodkladne upraviť pomery. V podanom návrhu ako i v samotnom odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie nie sú uvedené žiadne skutočnosti (konanie) otca, ktoré by svojou intenzitou alebo
svojou povahou zasahovali do práv a právom chránených záujmov mal. D., a to takým spôsobom, ktorým by bol ohrozený na zdraví, na živote, na majetku alebo by sa inak vážne zasahovalo do jeho základných práv a slobôd. Súdu prvej inštancie vytýkal, že cituje len lekárske názory alebo nálezy, ktoré v konečnom dôsledku vypovedajú len o zdravotnom stave maloletého D. a nehovoria nič o tom, že on ako otec maloletého nemá záujem o zdravý vývin dieťaťa, o tom, že matke maloletého by robil prekážky alebo prieky s liečením a zdravotnou starostlivosťou o syna. Poukazoval na to, že nejedenkrát žiadal matku o možnosť sa osobne zúčastniť zdravotného vyšetrenia ich syna u lekárov, ani jedenkrát nemal možnosť sa spolu s matkou priebehu samotného vyšetrenia zúčastniť. Poukazoval na vyjadrenie O. zo dňa 23.11.2017, z ktorého vyplýva, že mal. D. bol od 04.04.2017 do 27.06.2017 v starostlivosti centra, kde sa striedavo s matkou a otcom zúčastnil 15 stretnutí. Počas stretnutia v prítomnosti otca bol maloletý pokojný, uvoľnený, spontánny, bez známok tenzie a úzkosti. Tešil sa otcovej prítomnosti a spontánne mu prejavoval náklonnosť. Toto vyjadrenie ako odbornej a fundovanej inštitúcie je na rozdiel od tvrdenia matky a niektorých lekárskych správ doložených k podanému návrhu práve opačného nazerania na zdravotný vývoj maloletého D.. Uprednostňuje častejšie, ale pritom kratšie stretávanie sa otca s maloletým, väčšiu socializáciu maloletého, spoločnú výchovu matky a otca maloletého oproti požiadavkám a návrhom matky. Poukazoval na dôležitosť vyjadrenia centra špeciálno-pedagogického poradenstva z dôvodu, že v ňom ako jedinom maloletého a jeho vzťah s otcom poznali, nakoľko tam absolvovali 15 návštev, na rozdiel od posudkov od ostatných inštitúcií, ktoré dali vyjadrenie bez toho, že by otca maloletého videli, nevedeli posúdil vzťah otca a syna a ani sa o to nezaujímali. Tento postoj zastáva aj R.. G. U., klinický psychológ ako Y. s ktorým otec prípad mal. D. konzultoval a k tomuto názoru (postoju) sa prikláňa i učiteľka materskej škôlky J.. J. S., vyštudovaná pedagogička, ktorá pozná správanie maloletého syna od narodenia po súčasnosť. Otec zastával názor, že matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že hodnoverne nepreukázala v doložených dôkazoch, že on ako otec mal. D. by svojím konaním voči matke maloletého alebo voči maloletému D. konal tak, aby mu hrozilo nebezpečenstvo na zdraví, na živote, na majetku, na jeho právach alebo iným vážnym dôvodom zasahoval či obmedzoval jeho práva alebo právom chránené záujmy. Tvrdenia matky v podanom návrhu, že maloletý je po návrate k matke podráždený, nervózny, že otec nedodržuje režim dieťaťa a pod. sú len jej súkromné a ničím nepodložené názory. V tejto súvislosti dával do pozornosti súdu i tú skutočnosť, že matka mu maloletého D. odovzdávala väčšinou znudeného, bez nálady, kým on jej ho odovzdával veselého, plného života a radosti z prežitých zážitkov, čo matke zrejme evidentne prekáža, nakoľko nepochopiteľne nemôže zniesť, že dieťa ľúbi okrem matky aj svojho otca, čo je evidentné na prvý pohľad. Zdôraznil, že je naklonený k úprave styku s mal. D. tak, aby zbytočne nedochádzalo k narúšaniu jeho harmonogramu, ale v takom rozsahu a v takej miere, aby mohol byť s ním častejšie a aj keď v kratších časových úsekoch. Zastával názor, že jeho prítomnosť mu môže byť osožná a vzhľadom na jeho duševný stav nevyhnutná. Uviedol, že si je vedomý zdravotného stavu svojho mal. syna, ktorý akceptuje a nevyvíja žiadne kroky, ktoré by boli v rozpore s jeho potrebami.
3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia. Vyslovila názor, že vzhľadom na zdravotný stav maloletého je neodkladné opatrenie dôvodné, ktorá skutočnosť vyplýva z listín doložených matkou. Uviedla, že z lekárskej správy je zrejmý zdravotný stav dieťaťa. Mal. D. potrebuje na ustálenie svojho zdravotného stavu pravidelný režim s minimálnym vybočením. Toto pri tak širokej úprave styku, akej sa otec dožadoval, nebolo možné zabezpečiť. Zároveň poukazovala na tú skutočnosť, že sa jedná len o dočasnú úpravu do rozhodnutia vo veci samej. V samotnom konaní bude prebiehať znalecké dokazovanie, kedy sa k zdravotnému stavu maloletého D. vyjadrí znalec, ktorý môže zároveň odporučiť spôsob a rozsah úpravy styku otca s maloletým.
4. Opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vzhľadom k tomu, že medzi rodičmi došlo ku kolízii názorov pri výchovných postupoch k mal. D., úrad rodinu zaradí do poradenského procesu na referáte poradensko-psychologických služieb s cieľom zjednotenia výchovných postupov k maloletému. Uviedol, že je v prospech maloletého, aby sa vybudovali vzťahové a citové väzby s oboma rodičmi rešpektujúc jeho aktuálny zdravotný stav.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
6. Súd prvej inštancie nariadil v danej veci neodkladné opatrenie po začatí konania vo veci samej, v ktorom konaní sa matka domáha zmeny rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14P/40/2016-72
zo dňa 13.09.2016 v časti o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. D. každý nepárny týždeň v roku v dňoch sobota a nedeľa v čase od 09:30 hod. do 12:30 hod. Neodkladným opatrením sa domáhala úpravy styku s maloletým v rovnakom rozsahu ako vo veci samej. Dôvodila tým, že od rozhodnutia súdu sa pomery na strane dieťaťa podstatne zmenili. Už dlhšiu dobu pozorovala, že maloletý má rozdielne správanie oproti svojím rovesníkom, a preto po porade s pediatričkou maloletého navštívila psychologičku R.. X. S., ktorá nadobudla podozrenie, že u maloletého sa prejavujú príznaky autizmu spolu s hyperkinetickou poruchou. Vzhľadom na vek dieťaťa túto diagnózu nevedela s istotou stanoviť. Odporučila matke, aby s maloletým dodržiavala pravidelný režim a zabezpečila mu kľud a stabilné prostredie. Pri úprave styku, na akej sa s otcom dohodli, pravidelnosť režimu maloletého nebola schopná zabezpečiť. Dôvodila, že pri tak širokej úprave styku bola nútená prispôsobiť režim maloletého termínu styku dohodnutým s otcom a nie potrebám maloletého. Maloletý je emočne nestabilný, v noci sa strháva zo spánku, hľadá matku, má stavy úzkosti, otec s maloletým nedodržiaval denný harmonogram, maloletý po návrate k matke bol podráždený, nervózny alebo naopak apatický. Nakoľko s maloletým boli stále väčšie problémy, jeho stavy sa zhoršovali, niekoľkokrát s maloletým navštívila detského psychiatra J.. P. E., ktorá nakoniec autizmus maloletého potvrdila. V návrhu zároveň poukazovala na to, že otec nerešpektuje autistické príznaky dieťaťa a matka je nútená prispôsobovať sa požiadavkám otca. Vzhľadom na zhoršený stav dieťaťa dňa 13.10.2017 opätovne s maloletým navštívila detského psychiatra J.. P. E., ktorá po vyšetrení maloletého konštatovala vážnosť stavu maloletého a opätovne upozornila matku, že je potrebné dodržiavať denný režim maloletého a vyhýbať sa akémukoľvek psychickému a emočnému preťažovaniu dieťaťa. Zároveň odporučila styk otca s maloletým počas víkendových dní v hodinovo kratších intervaloch. Matka dôvodila, že v súčasnosti je potrebné nastaviť denný režim maloletého tak, aby dieťaťu vyhovoval, aby sa stav maloletého ustálil, je potrebné nezaťažovať ho väčšími zmenami. Pri súčasnej úprave styku maloletého s otcom toto nevie zabezpečiť.
7. Súd prvej inštancie nariadil v danej veci neodkladné opatrenie po začatí konania vo veci samej, ktorým upravil stretávanie sa otca s maloletým D. na každý nepárny týždeň v roku v sobotu v čase od 09:30 hod. do 12:30 hod. a v nedeľu od 09:30 hod. do 12:30 hod. do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
11. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 361 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
12. Otázka úpravy styku s maloletým D. je právoplatne upravená súdnym rozhodnutím, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.septembra 2016, č.k. 14P/40/2016-72, ktorým bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej bol mal. D. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého v sume 200 eur mesačne a súčasne bola uzavretá dohoda o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým D. každý nepárny týždeň v roku v dňoch pondelok, streda a piatok v čase od 09:30 hod. do 12:30 hod. každý párny týždeň v roku v dňoch pondelok a streda od 09:30 hod. do 12:30 hod., v sobotu v čase od 09:30 hod. do 18:00 hod a v nedeľu v čase od 09:30 hod. do 18:00 hod. s tým, že od 01.06.2017 sa bude otec s maloletým stretávať v párnom týždni v roku v čase od soboty od 09:30 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec je ďalej oprávnený sa stretávať s maloletým každý rok v čase od 01.07. od 09:00 hod. do 08.07. do 09:00 hod. a v čase od 01.08. od 09:00 hod. do 08.08. do 09:00 hod. a každý rok 25.12. v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý rok na Veľkonočný pondelok v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého v čase určenom ako začiatok styku vyzdvihne pred vchodom bytového domu, v ktorom býva matka, kde matke maloletého po skončení styku vráti. Matka je oprávnená mať maloletého u seba každý rok počas celého tretieho týždňa mesiaca júl a počas celého tretieho týždňa mesiaca august. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.09.2016.
13. V tomto konaní matka maloletého D. žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zmenil (zúžil) rozsah styku otca s maloletým D.. Dôvody, ktoré matka maloletého uviedla na odôvodnenie svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, možno subsumovať pod dôvod podľa § 325 ods. 1 CSP, spočívajúci v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
14. Právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, vznikajúce v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča. Úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa, majúcemu právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi.
15. Styk rodiča s mal. dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a v čo najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi. V každom prípade však treba posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa a tomuto prispôsobiť úpravu styku a iba mimoriadne, ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho zakáže. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že otec dieťaťa, ktorému neboli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti, má v zmysle Zákona o rodine rodičovské povinnosti, ale aj práva. Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má právo sa podieľať na výchove mal. detí, ktoré nie sú zverené do jeho osobnej starostlivosti, je právo styku s maloletým dieťaťom, a to bez ohľadu na prípadný odmietavý postoj rodiča, ktorý vychováva mal. dieťa. Znamená to, že rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na mal. dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom.
16. Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove s mal. deťmi na prospech detí a ďalej, aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je podmienená náležitým zistením skutkového stavu veci. Iba v takomto prípade možno totiž zhodnotiť niektoré okolnosti, týkajúce sa mal. detí a niektoré skutočnosti, týkajúce sa rodičov. Ide predovšetkým o zhodnotenie veku a zdravotného stavu mal. detí, ich citového vzťahu k rodičom, ktorý ich nemajú vo svojej výchove, denného režimu mal. detí, osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a hospodárske možnosti a podobne.
17. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným spôsobom, vychádza spravidla len z návrhu, zohľadňujúc jeho obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín, nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie (§ 329 CSP). Je zrejmé, že zdravotný stav maloletého bude musieť súd prvej inštancie skúmať v konaní o veci samej, kde vykoná riadne dokazovanie v zmysle príslušných ustanovení procesného predpisu, avšak už teraz z obsahu spisu vyplýva, že maloletý trpí závažným ochorením - autizmom, ktoré ochorenie si vyžaduje osobitný prístup, dodržiavanie denného režimu, nepreťažovanie dieťaťa predovšetkým po psychickej stránke. Z psychologického vyšetrenia maloletého u R.. S., neurologického vyšetrenia u J.. A. a taktiež z psychiatrických vyšetrení u J.. E., ktorá mal. D. diagnostikovala nešpecifikovanú - pervazívnu - autistickú vývojovú poruchu a separačnú úzkostnú poruchu s odporučením pravidelného režimu a pravidelného režimu spánku a neodporučila, aby dieťa trávilo noc mimo matky, a zároveň v správe uviedla, že styk otca by bol vhodnejší počas víkendových dní v hodinovo kratších intervaloch, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal. Avšak z uvedených správ nevyplýva potreba takej bezodkladnej úpravy pomerov - výrazného zúženia rozsahu styku otca s maloletým - ako bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie. Možno súhlasiť s otcom maloletého, že matka neosvedčila, že by otec maloletého sa správal v rozpore so záujmami maloletého, tak, že by maloletému hrozilo nebezpečenstvo na zdraví, na živote, resp. že by iným vážnym dôvodom zasahoval či obmedzoval jeho práva alebo právom chránené záujmy. Neosvedčila, že by sa otec vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa správal k maloletému nezodpovedne. Z vyjadrenia O. zo dňa 23.11.2017 vyplýva, že maloletý počas stretnutí v prítomnosti otca bol pokojný,
uvoľnený, spontánny, bez známok tenzie a úzkosti. Bez výraznejších ťažkostí reagoval na oslovenie, tešil sa z otcovej prítomnosti, spontánne mu prejavoval náklonnosť. V uvedenom vyjadrení sa uvádza, že otec dieťaťa má záujem o pravidelné a časté stretnutia so svojím synom, chce sa aktívne podieľať na výchove maloletého, má záujem byť nápomocný pri správnom rozvoji a stimulácii všetkých funkcií dieťaťa. Vo vyjadrení sa konštatuje, že maloletý je vo veku, kedy je na vytváranie vzťahu veľmi dôležitý pravidelný a hlavne častý kontakt s emočne dôležitou osobou, čo aj otec bez pochýb je. Pozitívne emócie a vzťahy je u neho možné budovať najmä prostredníctvom intenzívneho osobného styku, preto bolo odporučené prehodnotiť úpravu styku dieťaťa s otcom a zvoliť formu častejších, časovo kratších stretnutí (minimálne 2x týždenne), s prihliadnutím na vývinové špecifiká a prítomné diagnózy u dieťaťa s tým, že pre správny rozvoj dieťaťa a jeho pozitívne napredovanie je nevyhnuté jednotné výchovné vedenie oboch rodičov a socializácia dieťaťa nielen pobytom v MŠ, ale aj v širšom rodinnom prostredí.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, že už je rozsah styku rodiča s dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, k jeho zmene možno pristúpiť v odôvodnených prípadoch. Dôvodnosť takejto zmeny je nutné riadne preskúmavať a vykonávať v tomto smere dokazovanie, aby určený rozsah styku v čo najväčšej miere zodpovedal najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. K zmene už určeného rozsahu styku by sa tak malo pristúpiť zásadne len v konaní o veci samej po riadne vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov a nie spôsobom nariadenia neodkladného opatrenia, ak len na to nie sú výnimočné dôvody svedčiace o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. V takomto konaní matka maloletého D. takéto dôvody osvedčila len čiastočne. Matka v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nepreukázala také ohrozenie práv maloletého, ktoré by si vyžadovalo ňou navrhovaný zásah do styku otca s maloletým. Dôkazy, ktoré súdu predložila, nepostačovali pre vyhovenie jej návrhu v celom rozsahu. Odvolací súd zastáva názor, že práve tak striktný zásah do rozsahu úpravy styku môže mať negatívny vplyv na maloletého, ktorý má k otcovi vytvorený pozitívny vzťah, teší sa z otcovej prítomnosti a výrazné obmedzenie už zaužívaného styku by mohlo viesť k ťažko napraviteľnej ujme.
19. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, vzhľadom na aktuálny zdravotný stav maloletého D., zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Uvedenou úpravou je vytvorený priestor na zabezpečenie styku otca s maloletým za účelom nepretrhnutia existujúcich väzieb maloletého s otcom, je v prospech maloletého, a to rešpektujúc jeho aktuálny zdravotný stav.
20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.