Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Y. Z., W.. XX.XX.XXXX, bytom H. Q. XXXX/X, XXX XX T., právne zastúpeného Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: R. Y., W.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX T., právne zastúpenému JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 20, 040 01 Košice, v konaní o návrhu žalobcu na zápočet lode, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 7C 106/2015 - 80 zo dňa 03.06.2016 súd zaviazal žalovaného, v tomto konaní žalobcu, zaplatiť R. Y. sumu 4.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.000 Eur od 01.01.2013 do zaplatenia, zároveň nahradiť mu trovy konania. Nárok žalovaného, v tomto konaní žalobcu, na náhradu škody vo výške 1.000 Eur a nárok na započítanie lode vylúčil na samostatné konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o pôžičke, na základe ktorej v tomto konaní žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 4.000 Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 25.05.2012. S poukazom na to, že žalobca nevrátil požičanú sumu, súd zaviazal v tomto konaní žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 4.000 Eur aj spolu s úrokom z omeškania. Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na zápočet lode a na náhradu škody vo výške 1.000 Eur, tento nárok bol postupom podľa § 97 ods. 2 O.s.p. vylúčený na samostatné konanie.

2. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 239/2016 - 98 zo dňa 25.05.2017 bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa čiastočne vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.000 Eur od 01.01.2013 do zaplatenia, vo vyhovujúcom výroku prevyšujúcom sumu 3.000 Eur s príslušenstvom bola vec zrušená a vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, bolo odmietnuté odvolanie v časti, v ktorej bol nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 1.000 Eur a nárok na započítanie lode vylúčený na samostatné konanie a bolo potvrdené uznesenie.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v konaní o vrátenie pôžičky súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Medzi sporovými stranami poskytnutie pôžičky, ako aj jej výška nebola sporná, nebolo sporné ani to, že zo strany žalovaného nebola vrátená v dohodnutej dobe. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj vznesenú námietku premlčania. V tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený.

Odvolací súd však bol toho názoru, že s poukazom na postup súdu prvej inštancie, kde nárok na náhradu škody vylúčil na samostatné konanie, ako aj na zápočet lode, ktorú vzniesol žalovaný, v tejto časti považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny. Pokiaľ ide o náhradu škody poukázal na § 98 O.s.p., podľa ktorého pohľadávka nepresahuje výšku nároku žalovanú žalobcom, ide podľa § 98 druhá veta O.s.p. o obranu žalovaného proti návrhu, t.j. o kompenzačnú námietku. Súd prvej inštancie bol povinný sa touto námietkou žalovaného zaoberať za účelom preukázania jej dôvodnosti vykonať potrebné dôkazy a v preukázanej výške ju započítať na nárok uplatnený žalobcom, nakoľko ide o pohľadávku žalovaného rovnakého druhu, ktorá sa kryje s nárokom uplatneným žalobcom. Súd prvej inštancie však aj tento nárok bez ďalšieho vylúčil na samostatné konanie. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odvolateľa, že by bolo jednak nespravodlivé, ale aj procesne nehospodárne od neho žiadať, aby v jednom súdnom konaní bol povinný v celom rozsahu uhradiť právoplatne súdom priznanú pohľadávku a v ďalšom konaní si uplatniť svoju vzájomnú pohľadávku a žiadať ju späť. Dôležité však je, že v prípade existencie protipohľadávky sa tieto stretli, čo má vplyv na výšku pohľadávky žalobcu. Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vykonať dokazovanie smerujúce k preukázaniu, či k nejakej škode u žalovaného zo strany žalobcu došlo a v akej výške, následne rozhodnúť v zistenej výške škody o ich započítaní na zvyšok nároku žalobcu a o zvyšku tohto nároku žalobcu opätovne rozhodnúť.

4. Súd v konaní pod sp. zn. 7C 106/2015 doplnil dokazovanie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom vypočul k výške náhrady škody žalobcu ako aj žalovaného, pričom mal za to, že kompenzačná námietka žalovaného týkajúca sa náhrady škody je v celom rozsahu nedôvodná. V rozsudku súd konštatoval, že povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva, či už zo zákona, alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnych povinností. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví, či na živote. Súd nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v časti o náhradu škody vo výške 1.000 Eur neuznal, nakoľko ho žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal, čím v konaní neuniesol dôkazné bremeno.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pripojeným spisom Okresného súdu Prešov č.k. 7C 106/2015, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Súd v konaní pod sp. zn. 7C 106/2015 vypočul žalovaného k nároku žalobcu na náhradu škody a zápočet lode, ktorý súdu uviedol, že pokiaľ ide o loď, ktorú mal na opravu od žalobcu, žalobca ho požiadal o opravu lode, išlo konkrétne o pontónové plavidlo. Opravu tejto lode nevykonal z dôvodu, že mu žalobca nezaplatil za súčiastky, ktoré titulom tejto opravy nakúpil, a keďže aj z predošlých skúseností mu nezaplatil za opravy, vyzval ho, aby mu zaplatil za tie súčiastky, nezaplatil, preto nepristúpil k oprave tejto lode. Tieto súčiastky má dodnes. Loď priniesol ku nemu na opravu žalobca, sám ju zakryl. Žalovaný uviedol, že loď neopravil a v takom stave, v akom si ju žalobca priniesol, bol ju prevziať syn žalobcu aj s nejakým advokátom z Humenného.

7. Žalobca súdu uviedol, že pokiaľ ide o pontónové plavidlo, to odovzdal žalovanému, aby mu ho opravil, žalovaný opravu nevykonal, tak ho od žalovaného prevzal a následne mu vznikli náklady spojené s prevozom tohto plavidla od žalovaného k nemu domov. Ďalej zaplatil 300 dolárov skrz svojho kamaráta za súčiastku, ktorú bolo potrebné vložiť do tohto pontónového plavidla, aby fungovalo a rovnako plavidlo dal svojpomocne prečalúniť.

8. Vo svojej výpovedi v konaní pod sp. zn. 7C 106/2015 žalobca uviedol, že prvú loď dal žalovanému na opravu, loď neopravil, bola znehodnotená a musel vynaložiť sumu 1.000 Eur, aby ju opravil. Žalovaný mu ponúkol na odkúpenie loď značky Pilot, užíval ju dva roky, kúpil ju za 4.000 eur, potom žalovanému túto loď dal, aby ju predal, že má na ňu kupca. Domáhal sa tak započítania hodnoty tejto lode k požičanej sume.

9. S poukazom na to, že o pôžičke uzatvorenej medzi stranami sporu bolo už právoplatne rozhodnuté, rovnako súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu mal za to, že žalovaný, v tomto konaní žalobca, neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žiadnym z dôkazných prostriedkov súdu nepreukázal, že konaním R. Y. mu bola spôsobená škoda vo výške 1.000 Eur, predmetom tohto konania tak zostalo rozhodnúť iba o nároku žalobcu na zápočet lode zn. Pilot vo vzťahu k požičanej sume 4.000 Eur zo strany žalovaného.

10. Súd má za to, že žaloba žalobcu v časti o zápočet lode je v celom rozsahu nedôvodná. Súd poukazuje na závery pojednávania zo dňa 19.02.2018, kde súd konštatoval, že predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne a včas doručené dňa 27.12.2017, svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť. Rovnako súd doručoval predvolanie na toto pojednávanie žalobcovi na jeho adresu podľa výpisu z registra obyvateľov, pričom zásielka sa súdu dňa 12.01.2018 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, čím bola naplnená fikcia doručenia tohto predvolania žalobcovi. Súd postupom podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcu.

11. Žalovaný R. Y. požiadal súd, aby ho v tomto konaní vypočul, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o pôžičku vo výške 4.000 Eur, tú do dnešného dňa mu žalobca nevrátil aj napriek termínu splatnosti do 25.05.2012. Pokiaľ ide o škodu, ktorú si voči nemu započítal žalobca vo výške 1.000 Eur, žiadnu škodu na plavidle mu nespôsobil tak, ako to súdu uviedol vo svojom výsluchu. Pontónové plavidlo, ktoré mal žalobca vo svojom výlučnom vlastníctve, mu odovzdal za účelom vykonania opravy. Opravu nevykonal z dôvodu, že mu žalobca nechcel zaplatiť za súčiastku, ktorá bola pomerne nákladná a s poukazom na to, že mal s ním veľmi zlé skúsenosti, odmietol vykonať opravu lode. Syn žalobcu spolu s právnym zástupcom sa dostavili, podpísali mu papiere a pontónové plavidlo, ktoré bolo vo vlastníctve žalobcu, zobrali a odišli. Pokiaľ ide o zápočet lode, kde žalobca tvrdí, že mu odovzdal loď v jeho vlastníctve za účelom uspokojenia pohľadávky zo vzniknutej zmluvy o pôžičke, tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde. Žalobca mal na mysli loď značky Pilot, ktorej vlastníkom bol on a nie žalobca. Loď Pilot nadobudol na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy od svojho klienta a to z dôvodu, že jeho klient mal záujem kúpiť jeho loď, avšak nemal dostatok finančných prostriedkov, preto mu ponúkol, že mu dá finančnú čiastku, ale zároveň aj loď Pilot titulom zaplatenia kúpnej ceny. Podpísali kúpne zmluvy, stal sa vlastníkom tejto lode značky Pilot, aj keď nedošlo k zmene evidencie na plavebnej správe. Tvrdenia žalobcu, že je vlastníkom lode Pilot, vôbec nie sú pravdivé. Túto loď Pilot požičal iba žalobcovi, keďže boli priatelia, aby ju mohol užívať. S poukazom na to, že mu nevrátil sumu poskytnutej pôžičky, prišiel osobne k nemu a túto loď značky Pilot si vzal, keďže bola jeho a následne ju aj predal. Žalobu, pokiaľ si žalobca uplatňuje zápočet tejto lode značky Pilot, žiada v celom rozsahu zamietnuť, pretože vlastníkom tejto lode značky Pilot nie je žalobca. Žalovaný na tomto pojednávaní nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

13. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

15. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCDo 6/2010 zo dňa 22.09.2010, okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočností. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzatvorenie určitej zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali. Pokiaľ sa chce v konaní brániť musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

17. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.06.2010 sp. zn. 5OBo 52/2010, dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, aké teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadnom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

18. Podľa názoru súdu žalobca v tomto konaní neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí dokazuje. Strana sporu teda musí preukázať to čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca v tomto prípade tvrdil, že započítava loď na požičanú sumu, bolo jeho povinnosťou súdu tieto skutočnosti preukázať. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu sporu, ktorá ju nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať. Tak ako v konaní pod sp. zn. 7C 106/2015 súd vyhodnotil započítaciu námietku žalobcu v časti o náhradu škody vo výške 1.000 Eur ako nedôvodnú, ktorú súdu žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal, tak má súd za to, že žalobca ani v tomto konaní o zápočet lode značky Pilot neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno. Svoje tvrdenia prednesené na pojednávaní dňa 03.06.2016 v konaní pod sp. zn. 7C 106/2015, že odovzdal loď značky Pilot žalovanému, aby ju predal, zostali len v rovine jeho tvrdení, bez preukázania týchto skutočností súdu relevantnými dôkaznými prostriedkami, z ktorých by vyplývali tvrdené skutočnosti. Žalobca, ako aj jeho právny zástupca boli v konaní pasívni, súdu nenavrhovali vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie týchto svojich tvrdení. Právny zástupca žalobcu napriek skutočnosti, že predvolanie na toto pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené dňa 27.12.2017, t. j. mal vedomosť o tomto súdnom spore, sa bez ospravedlnenia neustanovil na toto pojednávanie, súdu nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu titulom zápočtu lode značky Pilot. Rovnako sa na súdom nariadené pojednávanie neustanovil samotný žalobca. Súd tak vychádzal z tvrdení prednesených žalovaným na tomto pojednávaní, kde loď značky Pilot bola v jeho osobnom vlastníctve, ktorú on požičal žalobcovi titulom priateľských a kamarátskych vzťahov. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní v časti jeho nároku na zápočet lode. Súd citujúc judikatúru súdov o neunesení dôkazného bremena, žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol neúspešný, nemá nárok na náhradu trov konania, úspešnému žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.