Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B3-12C-30-2022.pdf
PDF · 84.18 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-12C/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeným Mgr. Daniela Hromadová – advokát, so sídlom Hrachová 16B, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 10.300,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.300,- Eur, spolu s úrokom z omeškania:
- 5,00 % ročne zo sumy 13.800,- Eur od 01.11.2020 do 20.04.2021,
- 5,00 % ročne zo sumy 12.800,- Eur od 21.04.2021 do 26.04.2021,
- 5,00% ročne zo sumy 11.800,- Eur od 27.04.2021 do 07.12.2021,
- 5,00% ročne zo sumy 10.300 Eur od 08.12.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania a postúpenou na Okresný súd Bratislava III dňa 18.05.2022, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.300,- Eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.01.2020 podpísal žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi požičanú sumu 10.000 Eur do 04.02.2020. Po uzavretí zmluvy požičal žalobca žalovanému ďalšie prostriedky vo výške 4.200 Eur. Následne žalovaný uznal svoj dlh vo výške 14.200 Eur. Po uznaní dlhu požičal žalobca žalovanému v hotovosti ďalších 1.400 Eur. Na základe dohody o uznaní dlhu sa stran dohodli, že žalovaný zaplatí dlh najneskôr do 31.10.2020. Následne žalovaný začal svoj dlh plniť nasledovne: 18.06.2020 – 800 Eur v hotovosti, 19.06.2020 – 1000 Eur v hotovosti, 20.04.2021 – 1000 Eur v hotovosti, 26.04.2021 – 1000 Eur na účet žalobcu, 07.12.2021 – 1500 Eur na účet žalobcu. Celková dlžná suma tak predstavuje sumu 10.300 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania, náhradu trov konania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadril a v spore zostal nečinný. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie k žalobe bola žalovanému doručená v súlade s § 116 ods. 2 CSP, dňa 12.04.2023.
3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 04.06.2024, na ktoré predvolal obe sporové strany. Dostavil sa právny zástupca žalobcu, nedostavil sa žalobca ani žalovaný. Pokiaľ ide
o žalovaného, ten sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Zásielka s predvolaním na pojednávanie adresovaná žalovanému sa súdu vrátila ako nedoručená dňa 15.05.2024. Uvedená zásielka sa dňom vrátenia považuje za nedoručenú, aj keď sa adresát o nej nedozvedel § 111 ods. 3 CSP. Právna zástupkyňa žalobcu na predmetnom pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu. Dlžník na výzvy na plnenie nereaguje, pričom má vedomosť, že takýchto prípadov voči dlžníkovi je viac. Pokiaľ ide o uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, tieto boli uplatnené len chybou v písaní, rozhodnutie ohľadne nich ponecháva na úvahe súdu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovné skutočnosti:
Dňa 15.01.2020 uzatvorili žalobca a žalovaný Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému prostriedky vo výške 10.000 Eur, ktoré mal vrátiť do 04.02.2020.
Dňa 03.08.2020 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Uznanie dlhu, v ktorom dlžník uznal dlh voči veriteľovi vo výške 14.200 Eur. Strany sa dohodli na plnení v troch splátkach vo výške 4.733,30 Eur, posledná splatná do 31.10.2020.
Z výpisu bankového účtu žalobcu zo dňa 16.12.2021 vyplýva, že dňa 07.12.2021 prijal od žalovaného sumu 1.500 Eur. Platba bola označená ako „splátka pôžičky E. A.“.
5. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná a preto jej súd v danej časti vyhovel.
7. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky z titulu viacerých zmlúv o pôžičke. Občiansky zákonník nepredpisuje pre zmluvu o pôžičke dodržanie písomnej formy takejto zmluvy, preto je pre platné uzatvorenie takejto zmluvy postačujúca aj ústna dohoda strán o podstatných náležitostiach zmluvy. Je však následne dôkazným
bremenom strany, ktorá požaduje zaplatenie dlžnej sumy z takto uzatvorenej zmluvy, v konaní pred súdom preukázať existenciu dlhu v uvádzanej výške. V danom prípade bol v súdnom konaní žalovaný pasívny, žiadne z tvrdení žalobcu nerozporoval a preto súd nespochybňoval pravdivosť tvrdení žalobcu o pôžičkách, ktoré žalovanému poskytol.
8. Pokiaľ ide o samotný uplatnený nárok z hľadiska jeho výšky, žalobca uviedol, že dňa 15.01.2020 požičal žalovanému 10.000 Eur, následne mu požičal ďalších 4.200 Eur. Existenciu dlhu vo výške 14.200 Eur žalovaný uznal na základe dohody o uznaní dlhu zo dňa 03.08.2020, pričom tieto sa zaviazal v splátkach vrátiť najneskôr do 31.10.2020. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že po uzatvorení tejto dohody žalovanému požičal na základe ústnej dohody ešte 1.400 Eur. Celková dlžná suma predstavovala sumu 15.600 Eur. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu nijako v konaní nespochybnil a preto súd nemal dôvod o ich pravdivosti v konaní pochybovať. Obdobne pokiaľ ide o čiastkové plnenie dlhu zo strany žalovaného, žalobca predložil do konania len jeden výpis z účtu preukazujúci čiastkové plnenie dlhu vo výške 1.500 Eur dňa 07.12.2021. Žalobca ďalej uviedol, že okrem tejto sumy žalovaný plnil ešte dňa 19.06.2020 sumu 1.000 Eur v hotovosti, dňa 20.04.2021 sumu 1.000 Eur v hotovosti a dňa 26.04.2021 sumu 1.000 Eur v hotovosti. Zohľadňujúc čiastkové plnenia dlhu zo strany žalovaného zostala dlžná suma z titulu žalovanému požičaných a žalobcovi nevrátených finančných prostriedkov vo výške 10.300 Eur. Keďže, ako už súd uviedol vyššie, žalovaný tieto skutočnosti uvádzané žalobcom v konaní nijako nespochybnil a počas celého konania zostal pasívny, súd považoval tvrdenia uvádzané žalobcom ako nesporné a preto podanej žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 10.300 Eur.
9. Súd taktiež vyhovel podanej žalobe v časti uplatneného zákonného úroku z omeškania v uplatnenej výške 5,00% tak, ako si to žalobca uplatnil a ako je uvedené vo výroku I. rozsudku, keď pri určovaní úroku z omeškania vychádzal z čiastkových plnení zo strany žalovaného. Uplatnený úrok z omeškania 5,00% bol v súlade s § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
10. Súd nevzhliadol žalobu žalobcu ako dôvodnú v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Tento žalobcom uplatnený nárok je totiž obchodnoprávnym inštitútom vyplývajúci z § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Uvedené náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú odlišným nárokom od príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky ako ich upravuje Občiansky zákonníka sú reálnym nákladom (na rozdiel od nákladov v obchodnoprávnom vzťahu, ktoré majú paušálnu výšku 40 Eur), ktorý musí byť v konaní preukázaný a môže byť priznaný len vo vzniknutej a preukázanej výške, nie teda vo výške paušálnej. Keďže žalobca vznik nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v deklarovanej výške 40 Eur nepreukázal, pričom sa jednalo o občianskoprávny nárok, pri ktorom nemožno priznať paušálny náklad podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorý sa týka len obchodnoprávnych záväzkových vzťahov a tiež z dôvodu, že žalobca sám na pojednávaní uviedol, že uplatnenie tohto nákladu v konaní bolo len chybou v písaní, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku II. rozsudku a podanú žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.
11. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu z peňazí, ktoré z titulov zmlúv o pôžičke od žalobcu prevzal, avšak v dojednanej lehote mu ich nevrátil, v celkovej sume 10.300 Eur. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho dlhu do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v takom rozsahu, ako si ho uplatnil, ako to súd uviedol vyššie. Podanú žalobu súd vo výroku II. zamietol v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, nakoľko sa jednalo o obchodnoprávny nárok, na ktorý nemá veriteľ z občianskoprávneho vzťahu nárok a zároveň v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalobca ani nepreukázal, že by mu náklady v takejto výške voči žalovanému vznikli.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.. Žalobca mal v konaní plný úspech v rozsahu uplatnenej istiny, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vplyv na priznanie nároku na náhradu trov konania preto nemal žalobcov neúspech v časti nepriznaných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré ako súd uviedol tvorili len
príslušenstvo pohľadávky a nijako nespochybnili dôvodnosť uplatnenej istiny, ktorú súd žalobcovi priznal v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).