Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/166/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., o zaplatenie 150,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 35Csp/49/2016-37 zo dňa 28. novembra 2016,v zamietajúcej časti, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 150,94 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 30,00 % ročne zo sumy 217,89 eur od 19.8.2014 do 29.10.2014, zo sumy 150,94 eur od 19.8.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 250,94 eur od 19.8.2014 do 29.10.2014 a zo sumy 150,94 eur od 30.10.2014 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.12.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zák. č. 129/2010 Z. z. a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalobcovi len časť dlžnej sumy vo výške 561,90 eur, na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil 18.8.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Dlh žalovaného voči žalobcovi v čase podania žaloby predstavoval neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 150,94 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny. Okrem toho žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 217,89 eur od 19.8.2014 do 29.10.2014 a zo sumy 150,94 eur od 19.8.2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 250,94 eur od 19.8.2014 do 29.10.2014 a zo sumy 150,94 eur od 30.10.2014 až do zaplatenia.

2. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že dňa 20.12.2012 uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej aktuálny úverový rámec 800,- eur a zároveň si strany dojednali maximálnu výšku úverového rámca 5.000,- eur, do ktorej bolo možné zvyšovať výšku aktuálneho úverového rámca. Žalovanému vznikol záväzok riadne a včas splácať poskytnutý úver. Žalovaný čerpal sumu 479,- eur a uhradil žalobcovi sumu 561,90 eur (sumu 461,90 eur do vyhlásenia predčasnej splatnosti a sumu 100,- eur dňa 30.10.2014). Nebolo sporné, že žalobca z dôvodu neplnenia zmluvných povinností žalovaným riadne a včas vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú žalovanému oznámil listom z 22.8.2014. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v dôsledku čoho musí byť podriadená režimu zákona o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prejednávanej veci zmluvný vzťah založený žalobcom a žalovanou neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú alebo že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 5. 2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.2.2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania. V zmluve sa nenachádza údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška splátky je stanovená len veľmi neurčito, a to ako minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Vzhľadom k tomu, že výška 1. čerpania úveru bola 479,- eur a aktuálna výška úverového rámca bola dojednaná na 800,- eur, je nutné sa domnievať, že uvedená výška minimálnej splátky s jej zaokrúhlením na najbližší vyšší násobok 300,- eur sa na splácanie úveru v rozsahu aktuálneho úverového rámca nemohla uplatňovať. Je to zrejmé aj z výpisu z úverového účtu, kde sú splátky predpisované vo výške 15,- eur alebo 30,- eur. Súd dospel k záveru, že dojednanie v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré by sa vzťahovalo na dojednaný „aktuálny“ úverový rámec v zmluve chýba. Pokiaľ ide o poplatky, ktoré boli na ťarchu účtu predpisované (poplatok za spracovanie zloženky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky), žalobca v zmluve odkazuje na sadzobník poplatkov, ktorý však k žalobe nebol pripojený, v dôsledku čoho žalobca v tejto časti uplatneného nároku neuniesol dôkazné bremeno.

3. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný čerpal úver v sume 479,- eur, z tohto dôvodu mu vznikol záväzok vrátiť žalobcovi 479,- eur. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uhradil sumu 461,90 eur a po splatnosti sumu 100,- eur, spolu sumu 561,90 eur. Jeho dlh voči žalobcovi tak bol v celom rozsahu splatený (aj v časti prípadných úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), v dôsledku čoho súd považuje návrh za nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Žalovanému ako v celom rozsahu úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

4. Odvolanie žalobcu proti rozsudku. Žalobca má za to, že súd I. inštancie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj za to, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty

(ďalej len „úverová zmluva“) zo dňa 20.12.2012. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 483,80 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 18.8.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania. to zn. k 15.8.2014, podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného sumu v celkovej výške 250,94 eur, ktorá pozostávala zo sumy 217,89 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 29,55 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 3,50 eur z titulu dlžného poistného. Následne dňa 29.10.2014 uhradil žalovaný sumu vo výške 100 eur, čím sa jeho dlh znížil. Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. Žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 30,00 % ročne zo sumy 217,89 eur od 19.8.2014 do 29.10.2014; zo sumy 150,94 eur od 19.8.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 250,94 eur od 19.8.2014 do 29.10.2014; zo sumy 150,94 eur od 30.10.2014 do zaplatenia. Súd I. inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje náležitosti poukazujúc na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., a to údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S takýmto posúdením veci žalobca nesúhlasí. Žalovaný tak mohol čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohol čerpať len časť poskytnutého rámca jednorazovo alebo opakovane, mohol kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho uváženia, atď. Vzhľadom k charakteru uzatváraného úverového vzťahu a k tomu, že žalobca v prípade revolvingového úveru nevie vôľu žalovaného čerpať a splácať peňažné prostriedky z poskytnutého úverového rámca ani predpokladať ani ovplyvniť, nemohol v zmluve uviesť termín konečnej splatnosti úveru ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak než to urobil na úverovej zmluve, t. zn., že výška povinnej mesačnej splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a je splatná 10. deň v mesiaci. Žalobca ďalej upriamuje pozornosť súdu aj na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 8C/284/2015-67 zo dňa 6.11.2015 a súčasne poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016, ktorým Súdny dvor rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica 2008/48“) . Žalobca má za to, že doba trvania zmluvy bola v úverovej zmluve riadne určená a výška mesačnej splátky bola v úverovej zmluve bez ťažkostí určiteľná už v čase uzatvárania úverovej zmluvy, a to uvedením podmienok na jej zánik ako aj určením výšky splátky minimálne 5 % z aktuálnej výšky úverového rámca na základe čoho vedel žalovaný posúdiť rozsah svojho záväzku a preto boli splnené všetky požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Žalobca má za to, že v konaní pred súdom I. inštancie, dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 150 ods. 1 CSP. Žalobca sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v časti istiny, v časti úrokov z omeškania a v časti náhrady trov konania nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnenú dlžnú istinu úveru spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania v celom rozsahu. Žalobca žiada, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v zamietnutej časti vecne správny.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne

posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom I. inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu I. inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť je potrebné uviesť nasledovné:

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť záveru súdu I. inštancie, že predmetný úver je potrebný pre absentujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010. Ustanovenie § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. má za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhodne, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok podstatných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 ods. 2 cit. zákona vymenúva zákonné (podstatné) náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V § 11 ods. 1 následne vymenúva tie náležitosti, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih, sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov, veriteľov, aby stanovené náležitosti (údaje) v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.

8. Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, čo v danom prípade neobsahuje. K uvedenej právnej úprave pristúpil zákonodarca po predchádzajúcich skúsenostiach spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých sa obvykle stávalo, že veriteľ si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy na istinu (čo nebolo v rozpore s Obchodným zákonníkom), s poukazom na povahu záväzku ako absolútneho obchodu. V prípade, ak zmluva obsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., jednotlivé splátky sa započítajú aj na istinu aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa.

9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

10. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.12.2012 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Predmetom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru dlžníkovi vo výške schváleného úverového rámca. Prvé čerpanie úveru bolo viazané na nákup tovaru alebo služby. Dlžník sa zaviazal poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. V zmluve je uvedená výška úverového rámca 5.000,- eur, aktuálna výška úverového rámca 800,- eur, výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, splatnosť 1. mesačne splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie, cena tovaru alebo služby 599,- eur, výška 1. čerpania revolvingového úveru 479,- eur, poplatok za správu revolvingového úveru - podľa sadzobníka poplatkov, výška úrokovej sadzby 30 %-fixná, RPMN 34,49 %, priemerná RPMN 26,70 %, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, zvolený spôsob poistenia - základný súbor poistenia, poplatok za poistenie - 3,33 %, spôsob prvého čerpania revolvingového úveru : jednorazovo bezhotovostne, priama platba predajcovi - 120,- eur. Pod uvedenými údajmi sa v zmluve nachádzajú dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška čerpania revolvingového úveru 800,- eur, s výškou mesačnej splátky 77,99 eur, splatenie revolvingového úveru v 12 mesačných splátkach. Celková čiastka k zaplateniu 935,88 eur.

11. Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon povolania alebo podnikania. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v dôsledku čoho musí byť podriadená režimu zákona o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Na tento zmluvný vzťah sa vzťahuje právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12. Z výpisu z úverového účtu bolo zistené, že žalovanému bola dňa 28.12.2012 poskytnutá čiastka 479,- eur. Prvá splátka bola predpísaná dňa 9.1.2013 na sumu 30,- eur, následné splátky boli predpisované vo výške 30,- eur alebo 15,- eur. Na splatenie úveru žalovaný zaplatil do zosplatnenia úveru celkovo sumu 461,90 eur a po zosplatnení dňa 30.10.2014 vykonal úhradu 100,- eur. Na ťarchu účtu bol pripísaný 6 x poplatok za spracovanie zloženky po 0,80 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky c sume 2 x 11,90 eur a 1 x 8,90 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky b vo výške 2 x 34,90 eur a 1 x 28,90 eur.

13. V zmluve sa nenachádza údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška splátky je stanovená ako minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur., teda len veľmi neurčito Súd odvolací súhlasí s názorom súdu I. inštancie, že ak výška 1. čerpania úveru bola 479,- eur a aktuálna výška úverového rámca bola dojednaná na 800,- eur, výška minimálnej splátky s jej zaokrúhlením na najbližší vyšší násobok 300,- eur sa na splácanie úveru v rozsahu aktuálneho úverového rámca nemohla uplatňovať. Z úverového účtu je tiež táto skutočnosť zrejmá, lebo tu sú splátky predpisované vo výške 15,- eur alebo 30,- eur. Preto dojednanie v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré by sa vzťahovalo na dojednaný „aktuálny“ úverový rámec v zmluve nie je uvedené. Poplatky: poplatok za spracovanie zloženky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré boli na ťarchu účtu predpisované, žalobca nepreukázal, v zmluve má odkaz na sadzobník poplatkov, ktorý však ako dôkaz k žalobe nepripojil, a tak v tomto svojom nároku neuniesol dôkazné bremeno.

14. Odvolací súd poukazuje, že zo základného gramatického výkladu ust. § 9 ods. 1 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje ako k istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom. Vzhľadom na slovné znenie citovaného ustanovenia by ani iný výklad nebol logický. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, tak aj iných poplatkov, čo v danom prípade neobsahuje.

15. Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky , teda odplatu navrhovateľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa ako bude s jeho platbou naložené a najmä aká časť úveru bude ňou splatená okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ktorú zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

16. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., a preto žalobca od žalovaného má právo na vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkov po zohľadnení úhrad ktoré žalovaný na spornom úvere vykonal.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie vo výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

18. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .