Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-9Cpr/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu W.. B. H., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX E., U. L. XXX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou V.. E. H., I.. XX.X.XXXX, Z. XXX XX E., U. L. XXX, proti žalovanému E. Š. E. Č.. XXX, R.: XX XXX XXX, zastúpenému Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom, Palárikova 1449, 022 01 Čadca, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že pracovný pomer uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 21.8.2013 trval do 30.6.2016.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.375,- € titulom náhrady mzdy spolu s:

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.2.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.3.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.4.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.5.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.6.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.7.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.8.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.9.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.10.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.11.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.12.2015 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.1.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.2.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.3.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.4.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.5.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.6.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.7.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 26.2.2015 v znení je doplnení, sa žalobca domáha určenia, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa

21.8.2013 uplynutím dňa 31.12.2014 je neplatné, tento pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas naďalej trvá, alternatívne určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 21.8.2013 je dohodnutý na neurčitý čas a naďalej trvá, ako aj zaplatenia náhrady mzdy vo výške 29.843,50 € spolu s úrokom z omeškania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.9.2011 ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu č. j. 143/2011 na dobu určitú od 5.9.2011 do 29.6.2012. Na základe tejto pracovnej zmluvy bol zamestnancom žalovaného od 5.9.2011 do 29.6.2012, t.j v školskom roku 2011/2012, počas ktorého vyučoval vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra. Dňa 31.8.2012 ako zamestnanec uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, č. j. 273/2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30.4.2013 na určitú dobu, a to od 3.9.2012 do 28.6.2013. Jednalo sa o opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. Na základe tejto pracovnej zmluvy bol zamestnancom žalovaného od 3.9.2012 do 28.6.2013 a vyučoval vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra, vyučovací predmet svet práce a vyučovací predmet geografia. Dňa 21.8.2013 ako zamestnanec uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu č. j. 12/2013, na základe ktorej nastúpil do práce dňa 21.8.2013. Má zato, že na základe tejto pracovnej zmluvy je zamestnancom žalovaného od 21.8.2013 doposiaľ. Dňom 21.8.2013 bol žalovaným funkčne zaradený do kariérovej pozície pedagogický zamestnanec - špecialista a bol vymenovaný za vedúceho predmetovej komisie jazyk a komunikácia. S účinnosťou od 1.9.2013 bol zamestnávateľom na základe písomného poverenia zo dňa 30.8.2013 poverený výkonom špecializovanej činnosti triedneho učiteľa v 5.A triede v školskom roku 2013/2014. V školskom roku 2013/2014 vyučoval vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra, vyučovací predmet dejepis a vyučovací predmet geografia. V školskom roku 2014/2015 na základe tejto pracovnej zmluvy vyučoval vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra a vyučovací predmet dejepis. Žalovaným bol funkčne zaradený do kariérovej pozície pedagogický zamestnanec - špecialista a bol vymenovaný za vedúceho predmetovej komisie jazyk a komunikácia. S účinnosťou od 2.9.2014 bol zamestnávateľom na základe písomného poverenia poverený výkonom špecializovanej činnosti triedneho učiteľa v 6.A triede v školskom roku 2014/2015. Žalobca ďalej v podanej žalobe poukázal na § 48 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia tejto pracovnej zmluvy (ďalej len ). Poukázal na R 18/1978, R 19/2004, rovnako tak rozhodnutie 21Cdo 2080/2001 (SJ 8/2003).

2) Žalobca tiež v podanej žalobe uviedol, že dňa 8.1.2015 sa riadne dostavil na pracovisko, t.j. do budovy E. Š. E. Č.. XXX za účelom vykonávania svojej pracovnej činnosti a riaditeľka, t.j. štatutárny orgán žalovaného (ďalej len riaditeľka), mu zamedzila vo výkone priamej vyučovacej činnosti. Vrieskala na neho, že má opustiť „túto školu“ a že „tu“ nemá čo robiť, že marí prevzatie listín, že na neho zavolá políciu, ktorá žalobcu z budovy odvedie, a to v zborovni pred kolegyňami. Uvedené konanie riaditeľky žalobca telefonicky oznámil vedúcej oddelenia pracovno-právnych vzťahov Inšpektorátu práce Žilina R.. X. O., na ktorej odporúčanie vlastnoručne začal písať žiadosť o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.8.2013, v ktorej žiadosti zároveň uviedol, že zo strany riaditeľky žalovaného mu bolo zamedzené v priamej vyučovacej činnosti. Následne v čase o 7.44 hod. prišla ku nemu riaditeľka so zamestnankyňou E. Š. E.R. Č.. XXX E. W. a opakovane uvádzali, že na neho zavolajú políciu, ktorá ho odtiaľto odvedie. Riaditeľke následne doručoval žiadosť o prideľovanie práce, no odmietla ju prevziať. Prítomná zamestnankyňa E. W., ktorá bola svedkom neprevzatia tejto žiadosti riaditeľkou, uviedla, že od žalobcu žiadne dokumenty neprevezme, ani nezaeviduje do evidencie, že už nie je zamestnancom E. Š. E. Č.. XXX. Následne pravdepodobne riaditeľkou bola zavolaná hliadka príslušníkov Policajného zboru z dôvodu, že žalobcovi údajne dňa 31.12.2014 skončil pracovný pomer, a keďže už nie je zamestnancom E. Š. E. Č.. XXX, nemá v budove E. Š. E. Č.. XXX čo robiť. V čase o 8.46 hod. prišla do zborovne spoločne s riaditeľkou po žalobcu dvojčlenná hliadka príslušníkov Policajného zboru, ktorí žalobcovi uviedli, že dňa 31.12.2014 mu skončil pracovný pomer, že už nie je zamestnancom žalovaného, a preto tam nemá čo robiť a že si neprevzal list do vlastných rúk, ktorý má uložený na pošte v E.. Riaditeľky sa pýtali, či chce podať na žalobcu trestné oznámenie. Odpovedala, že chce. Žalobca sa dotazoval, z akého dôvodu mu bolo zamedzené vo výkone priamej vyučovacej činnosti a z akého dôvodu by mal opustiť budovu E. Š. E. Č.. XXX. Opakovane uviedli, že dňa 31.12.2014 žalobcovi skončil pracovný pomer, preto v škole nemá čo robiť. Následne o 9.20 hod. bol žalobcovi riaditeľkou doručený v prítomnosti príslušníkov Policajného zboru v budove E. Š. O. E.Č. Č.. XXX list č. 1/2015 označený ako Oznámenie. Žalobca toto oznámenie prevzal v prítomnosti príslušníkov Policajného zboru o 9.20 hod.. Na výzvu príslušníkov Policajného zboru žalobca opustil budovu E. Š. E. Č.. XXX a dostavil sa do budovy M. B.Š. O. E., kde si v čase o 9.44 hod. prevzal list žalovaného č. 17/2014 zo dňa 19.12.2014 označený ako Oznámenie o skončení pracovného pomeru, ktorým mu žalovaný oznámil, že dňa 31.12.2014 mu končí pracovný pomer. Žalobca poukázal na § 13 ods. 3 Zákonníka práce. Uviedol, že dňa 12.1.2015

bol žalovanému doručený jeho list označený ako Oznámenie zo dňa 9.1.2015, ktorým žalovanému oznámil, že jeho pracovný pomer naďalej trvá, a taktiež, že trvá na tom, aby ho naďalej žalovaný zamestnával a prideľoval mu prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Dňa 15.1.2015 bol žalobcovi doručený list žalovaného zo dňa 13.1.2015 bez čísla, resp. spisovej značky označený ako „Odpoveď na vaše oznámenie“, v ktorom žalovaný oznámil, že dňa 31.12.2014 skončil žalobcovi pracovný pomer a že tohto času nie je zamestnancom žalovaného. V prílohe tohto listu zároveň žalovaný vrátil žalobcovi uvedený list označený ako Oznámenie zo dňa 9.1.2015, ktorý bol žalovanému doručený 12.1.2015. Žalobca má zato, že pracovný pomer medzi ním a žalovaným bol uzatvorený na neurčitý čas a naďalej trvá a uvedené skončenie pracovného pomeru je neplatné.

3) V podaní doručenom dňa 28.4.2016 žalobca doplnil, že od 13.5.2011 do 4.9.2011 bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dňa 2.9.2011 ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu č. j. 143/2011 na dobu určitú od 5.9.2011 do 29.6.2012. V zmysle § 48 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia tejto pracovnej zmluvy bolo možné pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na 3 roky, t.j. do 5.9.2014. Opätovne bolo možné pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť v rámci troch rokov, t.j. od 5.9.2011 do 5.9.2014 najviac 3-krát. Od 30.6.2012 do 2.9.2012 bol žalobca Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca opätovne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dňa 31.8.2012 ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu č. j. 273/12 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.4.2013 na dobu určitú od 3.9.2012 do 28.6.2013. Jednalo sa o opätovne dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú. V zmysle § 48 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia tejto pracovnej zmluvy bolo možné pracovný pomer na určitú dobu opätovne dohodnúť v rámci troch rokov, t.j. od 5.9.2011 do 5.9.2014 najviac trikrát. V zmysle § 252i ods. 1 Zákonníka práce a § 48 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 1.1.2013 bolo možné pracovný pomer na dobu určitú opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov, t.j. od 5.9.2011 do 5.9.2013 najviac dvakrát, v tomto prípade teda ešte jedenkrát, a to najdlhšie do 5.9.2013. Od 29.6.2013 do 20.8.2013 bol žalobca Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca opätovne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dňa 21.8.2013 uzatvoril ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu č. j. 12/2013, na základe ktorej nastúpil do práce dňa 21.8.2013. V tejto pracovnej zmluve v bode 1 je okrem iného uvedené „Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E..“ V zmysle § 48 ods. 2 Zákonníka práce bolo možné pracovný pomer na dobu určitú opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov, t.j. od 5.9.2011 do 5.9.2013 najviac dvakrát, v tomto prípade druhýkrát od 21.8.2013 najdlhšie do 5.9.2013, k čomu však nedošlo. Na základe tejto pracovnej zmluvy žalobca pre žalovaného pracoval od 21.8.2013 do 8.1.2015, kedy sa riadne dostavil na pracovisko do budovy E. Š. E. za účelom vykonávania svojej pracovnej činnosti a riaditeľka, t.j. štatutárny orgán žalovaného, mu zamedzila vo výkone priamej vyučovacej činnosti. Žalobca poukázal na ustanovenie § 48 ods. 4, ods. 5 Zákonníka práce. Poukázal na to, že § 48 Zákonníka práce zakotvoval a aj naďalej zakotvuje podmienky, za ktorých bolo možné uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú. V prípade, že neboli tieto podmienky splnené, platí nevyvrátiteľná domnienka, že pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas. Pracovný pomer na určitú dobu mohol byť v zmysle § 48 ods. 2 Zákonníka práce uzatvorený maximálne do 5.9.2013. Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie bolo možné len z dôvodov taxatívne vymedzených v § 48 ods. 4 Zákonníka práce, pričom konkrétny dôvod v zmysle § 48 ods. 4 Zákonníka práce mal byť uvedený v pracovnej zmluve v súlade s § 48 ods. 5 Zákonníka práce. Táto pracovná zmluva však nebola uzatvorená v súlade s § 48 ods. 2 ani s ustanoveniami § 48 ods. 4 a ods. 5 Zákonníka práce, t.j. neboli splnené zákonné podmienky na uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu. Žalobca má zato, že v tomto prípade platí nevyvrátiteľná domnienka, že pracovný pomer s poukazom na uvedené ustanovenia Zákonníka práce a s poukazom na R 18/1978 bol uzatvorený na neurčitý čas.

4) K tvrdeniam žalovaného uvedeným vo vyjadrení k podanej žalobe žalobca uviedol, že tieto považuje za irelevantné, nesúvisiace s vecou a aj právne bezvýznamné. Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce nepredstavuje žiaden „objektívny a zákonný odklon od znenia § 48 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce“ ako uvádza žalovaný. Zo samotného znenia § 48 ods. 4 Zákonníka práce je zrejmé, že je v ňom upravené „ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu,“ a to „nad rámec“ § 48 ods. 2 Zákonníka práce, pričom § 48 ods. 3 Zákonníka práce ním nie je dotknutý. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že v pracovnej zmluve zo dňa 21.8.2013 bola stanovená „doba trvania pracovného pomeru na určitú dobu, a to počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E.“ a že je potrebné naň aplikovať § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce. Žalovaný sám potvrdzuje, že uvedenými slovami

bola špecifikovaná doba trvania pracovného pomeru, no ako už žalobca uviedol, v rozpore s § 48 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca navyše má zato, že doba trvania pracovného pomeru ani nebola výslovne určená. Žalovaný si protirečí, keď uvádza, že je potrebné aplikovať § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce, keďže v tejto pracovnej zmluve nie je naplnený ani uvedený žiaden dôvod v zmysle § 48 ods. 4 a ods. 5 Zákonníka práce a už vôbec nie je dôvod taxatívne vymedzený v § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce, t.j. zastupovanie zamestnanca. Pokiaľ žalovaný uvádza vo vyjadrení, že žalobca bol riadne oboznámený s dátumom skončenia pracovného pomeru na určitú dobu, a to opakovane, žalobca považuje za potrebné uviesť, že dňa 17.12.2014 sa o 13.05 hod. na pracovisku konala porada pedagogickej rady k vianočnej besiedke, ktorá sa mala konať dňa 19.12.2014. V závere porady riaditeľka žalovaného pred členmi pedagogickej rady oznámila, že sa so žalobcom ako zamestnancom lúči, pretože od 1.1.2015 sa vracia do práce W.. E.. Žiadna zápisnica z tejto porady či prezenčná listina prítomných v priebehu jej konania vyhotovená nebola. Žalobca poukázal na § 166 ods. 3 Zákonníka práce a uviedol, že riaditeľka žalovaného neuviedla, či ide zo strany W.. E. o prerušenie, skončenie alebo zmenu materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani čo to má spoločné so žalobcom. Žalobca poprel, že odmietol dňa 19.12.2014 o 9.02 hod. prevziať list žalovaného č. 19/2014 zo dňa 19.12.2014 označený ako Oznámenie o skončení pracovného pomeru. V čase o 9.02 hod. odchádzal z učebne 9.A triedy nachádzajúcej sa na 2. poschodí budovy E. Š. E. Č.. XXX, v ktorej žiakov 9.A triedy vyučoval do 9.00 hod. vyučovací predmet dejepis. Práve naopak, žalobca riaditeľke dňa 19.12.2014 osobne na pracovisku trikrát, z toho prvýkrát aj v prítomnosti W.. R. Z. F. W.. Y. B., učiteliek E. Š. E. Č.. XXX, pred ktorými riaditeľka žalobcovi povedala, že nič neprevezme, nech príde neskôr a naposledy cca o 9.05 hod. v kancelárii riaditeľky a následne v kancelárii zamestnankyne E. W. osobne doručoval svoje písomnosti, a to opätovnú výzvu zo dňa 18.12.2014 a odpoveď zo dňa 18.12.2014 na žiadosť riaditeľky č. 454/2014 zo dňa 17.12.2014 označenú ako „Vyžiadanie dokumentácie“. Riaditeľku opakovane žiadal, aby prevzala jeho opätovnú výzvu zo dňa 18.12.2014 a odpoveď zo dňa 18.12.2014 na jej žiadosť č. 454/2014 zo dňa 17.12.2014 a aby prevzatie potvrdila svojim podpisom a odtlačkom pečiatky E. Š. E. Č.. XXX na rovnopisy oboch uvedených písomností. Obe písomnosti riaditeľka odmietla prevziať, dokonca žalobcovi povedala, že už majú doručenú „poštu“ uzavretú a že si má písomnosti poslať poštou v pondelok, t.j. 22.12.2014. Zamestnankyňa W. tieto písomnosti odmietla zaevidovať do evidencie doručených písomnosti, uviedla, že od žalobcu nič preberať nebude a že ju ani nemá uvádzať ako svedka neprevzatia týchto písomností riaditeľkou a že už má „uzavretú poštu.“ Žalobca zdôraznil, že pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas nie je možné v zmysle § 59 Zákonníka práce (platne) skončiť oznámením a je irelevantné, či sa jedná o ústne alebo písomné oznámenie, nakoľko pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom neskončil dňa 31.12.2014, žalobca sa riadne dostavil na pracovisko aj dňa 8.1.2015 (po vianočných prázdninách) a ak by mu nebolo žalovaným zamedzené vo výkone jeho pracovnej činnosti, tak by ju bol vykonával riadne aj doposiaľ. Pokiaľ žalovaný tiež uvádzal, že „vzniklo oprávnené podozrenie, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-pracovného vzťahu žalobcu nebol v súlade s dobrými mravmi a bol spôsobilý záujem žalovaného pokračovanie jeho pracovného pomeru zneužiť na škodu iného účastníka pracovno-právneho vzťahu, t.j. W.. E.,“ žalobcovi nie je zrejmé, čo chcel žalovaný touto vetou povedať. Pracovný pomer vznikol medzi ním ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom ako dvojstranný právny vzťah a ako taký nie je závislý na iných osobách, iných zamestnancoch, preto je absolútne neprípustné, aby žalobca zodpovedal za pracovný pomer medzi žalovaným a W.. E., resp. bol s ním akokoľvek spájaný.

5) V podaní doručenom dňa 20.6.2016 žalobca doplnil podanú žalobu a uviedol, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné i z dôvodu, že pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas bolo možné v jeho prípade skončiť v zmysle kogentného § 59 ods. 1 Zákonníka práce len dohodou podľa § 60 ods. 2 v spojení s § 59 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, výpoveďou zo strany žalovaného ako zamestnávateľa podľa § 61 a nasl. v nadväznosti na § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce alebo okamžitým skončením zo strany žalovaného ako zamestnávateľa podľa § 68 a § 70 v nadväznosti na § 59 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, k čomu však nedošlo. Dohodu o skončení pracovného pomeru žalobca so žalovaným neuzavrel. Výpoveď ani okamžité skončenie mu žalovaný ako zamestnávateľ nedoručil. Ku skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného došlo v rozpore s § 61 ods. 1, ods. 2, § 63, § 68, § 70, § 74 v spojení s § 17 ods. 2, s čl. 1 prvá veta, čl. 2 tretia veta, § 13 ods. 3 Zákonníka práce, teda v rozpore s dobrými mravmi, t.j. neplatne. Žalobca poukázal na čl. 9, čl. 3 Zákonníka práce, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 1945/2002 zo dňa 23.5.2003.

6) Podaním doručeným súdu dňa 8.9.2016 žalobca na doplnenie podanej žaloby vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu poukázal na čl. 1, čl. 2 ods. 1, 2 CSP, § 77 Zákonníka práce, čl. 4 ods.

1 CSP, čl. 4 ods. 2 CSP, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Copr 3/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 306/2008 zo dňa 30.6.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 21Cdo 1951/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo 132/2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo 120/2015 zo dňa 21.10.2015 a uviedol, že spôsoby, ktorými možno rozviazať pracovný pomer, sú v Zákonníku práce uvedené taxatívne. Keďže ide o kogentnú úpravu, pracovný pomer nie je možné rozviazať iným spôsobom, než pozná platný , inak by išlo o neplatný právny úkon. Skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného listom žalovaného číslo 1/2015 zo dňa 8.1.2015 doručeného žalobcovi dňa 8.1.2015 osobne riaditeľkou žalovaného pred policajnou hliadkou a listom žalovaného č. 17/2014 zo dňa 19.12.2014 doručeného žalobcovi dňa 8.1.2015 poštou, t.j. jednostrannými právnymi úkonmi žalovaného, žalobca považuje za neplatné. Uvedené jednostranné právne úkony žalovaného sú v rozpore s § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom, nemajú požadovanú formu ani obsah a sú v rozpore s § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca má zato, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez tohto určenia je jeho právne postavenie ohrozené, resp. sa stáva neistým. Napriek tomu, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 21.8.2013 pod č. j. 12/2013 uzatvorený na neurčitý čas naďalej trvá, žalovaný žalobcu nepovažuje za svojho zamestnanca. Zabránil mu uplatňovať si práva a plniť si povinnosti zamestnanca, neplní si svoje povinnosti ako zamestnávateľ voči žalobcovi ako zamestnancovi, od 8.1.2015 doposiaľ je žalobca evidovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, preto je potrebné odstrániť pretrvávajúcu právnu neistotu aj s poukazom na čl. 2 ods. 1, ods. 2 CSP. Potreba odstrániť právnu neistotu je stále aktuálna. Žalobca má zato, že ním podaná žaloba zo dňa 25.2.2015 je vhodným procesným nástrojom, ktorým možno dosiahnuť odstránenie spornosti a pretrvávajúcej právnej neistoty, odvrátenie budúcich sporov medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 3Cdon 1338/96, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 49/2003 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 31/2011. Žalobca uviedol, že riaditeľka žalovaného počas svojho výsluchu poprela, že žalobcovi navrhla, aby bol jej zástupcom alebo aby bol výchovným poradcom. Žalobca ako dôkaz toho, že riaditeľka žalovaného zavádza, predkladá časť komunikácie na sociálnej sieti facebook medzi žalobcom a riaditeľkou zo dňa 5.7.2013. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.6.2016 predložil písomnosť označenú ako Oznámenie údajne podpísanú W.. W. E. zo dňa 10.11.2014, v ktorej je uvedené: „Oznamujem riaditeľke E. Š. E., že nastupujem do pracovného pomeru ku dňu 1.1.2015.“ Na tejto písomnosti je prezenčná pečiatka žalovaného, na ktorej je uvedené č. 16/2014 a dátum 10.11.2014. Túto písomnosť žalobca videl prvýkrát na pojednávaní, keď ju súd predložil splnomocnenej zástupkyni na nahliadnutie. Žalobca má zato, že ide o list vyhotovený dodatočne najskôr dňa 17.12.2014, účelovo, s cieľom zbaviť sa žalobcu ako nepohodlného zamestnanca, nakoľko riaditeľka mala zato, že zastupuje W.. W. E. s tým, že W.. E. preruší alebo skončí materskú, resp. rodičovskú dovolenku, skončí podľa názoru riaditeľky aj pracovný pomer žalobcu. Riaditeľka dňa 16.12.2014 (t.j. vyše mesiac po údajnom doručení oznámenia W.. E.) pred žalobcom, W.. N. Z. F. W.. E. H. rozčúlene uviedla, že (údajné zastupovanie žalobcu) ešte vydrží dva roky, kým sa vráti z materskej, resp. rodičovskej dovolenky do práce W.. E. (v minulosti sa dokonca riaditeľka vyjadrila, že ak by sa aj vrátila skôr, poriešila by to s učiteľom W.. Y. K., ktorý by mal ísť do dôchodku, aby mohol naďalej učiť žalobca). Žalobca uvádza, že dňa 17.12.2014 v závere porady pedagogickej rady, na ktorej bol prítomný k vianočnej besiedke, ktorá sa mala konať dňa 19.12.2014, riaditeľka žalovaného pred členmi pedagogickej rady oznámila, že sa so žalobcom lúči, pretože od 1.1.2015 sa vracia do práce W.. E., t.j prvýkrát (po uplynutí vyše mesiaca od údajného oznámenia W.. E.) uviedla, že W.. E. sa vracia do práce. Žalobca ďalej uviedol, že rozvrh W.. E. od 1.1.2015 do 30.6.2015 je absolútne rovnaký ako rozvrh žalobcu od 1.9.2014, a to aj vrátane nadčasovej hodiny dejepisu, na výučbu ktorého nemá Mgr. Zagrapanová aprobáciu a dokonca z výsluchu riaditeľky na pojednávaní dňa 21.6.2016 vyplýva, že W.. E. po svojom údajnom nástupe do práce dňa 1.1.2015 až do svojho opätovného návratu na rodičovskú dovolenku v polovici februára 2015 vôbec nevyučovala. Tvrdenie riaditeľky žalovaného, že plánovala žalobcovi oznámiť návrat W.. E. na pracovnej porade, ktorá sa mala konať 1.12.2014, je nepravdivé, keďže na základe ústneho rozhodnutia riaditeľky a jej zástupkyne zo dňa 27.11.2014, zaznamenaného nimi vo výpise suplovania za mesiac december 2014, mal ísť žalobca dňa 1.12.2014 (pondelok) ako doprovod so žiačkami do Žiliny na akciu s názvom Červené stužky. Na uvedenej akcii mal žalobca stráviť celý deň s tým, že na pracovisko sa už vracať nebude. Napriek tomu, že riaditeľka následne žalobcovi doručovala rôzne písomnosti, skutočnosť, že má žalobcovi údajne skončiť pracovný pomer dňa 31.12.2014, riaditeľka žalobcovi vôbec neoznámila. Učinila tak až listom č. 1/2015 zo dňa 8.1.2015 a listom žalovaného č. 17/2014 zo dňa 19.12.2014. Navyše od 10.11.2014 do 31.12.2014 mala riaditeľka dostatok času a príležitosti, aby

žalobcovi oznámila podľa nej takú dôležitú a rozhodujúcu informáciu týkajúcu sa pracovného pomeru žalobcu, keďže so žalobcom komunikovala ústne, písomne a dokonca písomne aj počas pracovnej neschopnosti žalobcu.

7) Žalobca podanú žalobu doplnil aj podaním doručeným súdu dňa 21.10.2016, v ktorom vo vzťahu k pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 21.8.2013 uviedol, že v tejto pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba trvania pracovného pomeru, nakoľko doba trvania pracovného pomeru bola vyjadrená ako doba počas materskej dovolenky aj rodičovskej dovolenky, ktoré môžu trvať celkom až 6 rokov. Keďže všetky tri pracovné zmluvy uzatvorené so žalovaným je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, teda že na ich základe bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú v trvaní takmer 5 rokov (od 5.9.2011 do 21.8.2016), prípadne takmer až 8 rokov (od 5.9.2011 do 21.8.2019), pričom v zmysle § 48 ods. 2 Zákonníka práce mohol byť dohodnutý najdlhšie na 2 roky, t.j. od 5.9.2011 do 5.9.2013, nakoľko celková dvojročná doba sa počíta od 5.9.2011 do 5.9.2013, predlžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú bolo možné v rámci dvoch rokov od 5.9.2011 do 5.9.2013 najviac dvakrát (z dvoch) a zároveň poslednýkrát. Žalobca má zato, že pri uzavretí tejto tretej pracovnej zmluvy bola v rozpore s § 48 ods. 2 Zákonníka práce prekročená zákonná maximálna dvojročná doba (počítaná od 5.9.2011 do vzniku prvého pracovného pomeru na určitú dobu) trvania pracovného pomeru na určitú dobu, teda nebola rešpektovaná maximálna dovolená dĺžka trvania pracovného pomeru na určitú dobu, v dôsledku čoho neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Časť tejto (tretej) pracovnej zmluvy týkajúcej sa doby trvania pracovného pomeru je neplatná a pracovný pomer je s poukazom na § 48 ods. 1 Zákonníka práce dohodnutý na neurčitý čas a naďalej trvá. Okrem toho v tomto prípade sa nejednalo ani o ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky v zmysle § 48 ods. 4 v spojení s § 48 ods. 5 Zákonníka práce. Na to, aby sa mohlo jednať o ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky, by musel existovať jeden z taxatívne vymedzených (vecných) dôvodov uvedených v § 48 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý by zároveň musel byť uvedený v tejto (tretej) pracovnej zmluve. Žalovaný počas konania tvrdí, že bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu „počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E.,“ a to z dôvodu podľa § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce. V žiadnom bode tejto tretej pracovnej zmluvy však nie je uvedené, že bola uzatvorená z dôvodu zastupovania žalobcom nejakého zamestnanca žalovaného počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, resp. z dôvodu zastupovania W.. W. E., ani z iného dôvodu v zmysle § 48 ods. 4 Zákonníka práce, nakoľko v tejto v poradí tretej pracovnej zmluve (celkovo v žiadnej z troch, t.j. zo všetkých pracovných zmlúv postupne uzavretých medzi žalobcom a žalovaným) nie je uvedený (absentuje) v zmysle § 48 ods. 5 Zákonníka práce vecný dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu v zmysle § 48 ods. 4 Zákonníka práce. Neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, a preto je pracovný pomer s poukazom na § 48 ods. 1 Zákonníka práce priamo ex lege zo zákona dohodnutý na neurčitý čas a naďalej trvá. Návrhy všetkých troch pracovných zmlúv pripravoval žalovaný a žalobca tieto všetky bez zmeny prijal. Žalobca tiež uviedol, že zo strany riaditeľky žalovaného šlo v spolupráci s W.. W. E. o účelové a údajné skončenie rodičovskej dovolenky. Dňom 31.12.2014 nedošlo k skončeniu rodičovskej dovolenky W.. W. E.. Žalobca uviedol, že aj v prípade, ak by pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č. 12/2013 zo dňa 21.8.2013 mal skončiť z dôvodu skončenia rodičovskej dovolenky W.. E. a jej návratu do práce, ako tvrdí žalovaný, nemohol by skončiť dňom 31.12.2014, ale najskôr až dňom 30.6.2016 (takmer po troch rokoch od 21.8.2013), nakoľko podľa slov riaditeľky W.. E. oznámila žalovanému, že k 1.7.2016 nastupuje do práce, teda k skončeniu rodičovskej dovolenky W.. E. by došlo až dňom 30.6.2016, t.j. rok a pol po 31.12.2014. Zo strany riaditeľky išlo o konanie s cieľom poškodiť žalobcu, zbaviť sa žalobcu z dôvodu, že uplatňoval svoje práva podľa Zákonníka práce a zákona č. 317/2009 Z.z., najmä tým, že ústne i písomne upozorňoval riaditeľku na porušovanie právnych predpisov, podal na riaditeľku sťažnosti na Inšpektorát práce Žilina dňa 10.12.2014 a dňa 23.12.2014, v ktorých poukazoval na viacnásobné porušovanie právnych predpisov zo strany riaditeľky a po tom, čo tento cieľ riaditeľky bol dňa 8.1.2015 naplnený, W.. E., zamestnankyňa žalovaného, sa mohla opätovne „vrátiť späť na rodičovskú dovolenku.“ Aj z tohto je zrejmé, že zo strany žalovaného šlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi a porušovanie, resp. obchádzanie zákona, práva žalovaného ako zamestnávateľa a práva (pedagogickej) zamestnankyne žalovaného W.. W. E. boli zneužité na škodu žalobcu ako pedagogického zamestnanca, pričom v zmysle § 13 ods. 3 druhá veta Zákonníka práce a § 5 ods. 4 zákona 317/2009 Z.z. je takéto konanie zakázané.

8) Podaním doručeným súdu dňa 7.12.2016 žalobca uviedol, že aj napriek tomu, že si od 8.1.2015 sústavne hľadá zamestnanie ako učiteľ, doposiaľ s ním nebola uzatvorená pracovná zmluva. Od 1.1.2015 okrem dávky nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplácaná Sociálnou poisťovňou počas prvých šiestich mesiacov, žiaden príjem nemá. Podarilo sa mu zamestnať na základe dohôd o vykonaní práce zo dňa 18.6.2015 na obdobie od 19.6.2015 do 30.9.2015 a zo dňa 30.9.2015 na obdobie od 1.10.2015 do 31.12.2015 pre spoločnosť O. N.Á. - X. I., R.: XX XXX XXX za odmenu vo výške 2,20 € v hrubom za 1 hodinu a dohody o pracovnej činnosti zo dňa 30.12.2015 v znení dohody o pracovnej činnosti zo dňa 29.6.2016 a v znení dohody zo dňa 29.9.2016, na základe ktorej od 1.1.2016 doposiaľ (do 31.12.2016 celkom) vykonával prácu čašníka pre spoločnosť O. N. - X. I., R.: XX XXX XXX za odmenu 2,33 € v hrubom za 1 hodinu. Počas celej tejto doby sa uchádzal a aj naďalej sa uchádza o zamestnanie učiteľa, avšak zatiaľ neúspešne. Ďalej žalobca uviedol, že zo všetkých troch pracovných zmlúv uzatvorených písomne medzi ním ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom je upravený vznik pracovného pomeru a doba trvania pracovného pomeru, a to takmer identickými slovami. V žiadnom z nich (ani v žiadnom z ostatných bodov týchto pracovných zmlúv) nie je uvedený v súlade s § 48 ods. 5 Zákonníka práce dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky v zmysle § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku tomu-ktorému dňu uzavretia týchto pracovných zmlúv, a teda neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú, a preto je pracovný pomer s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 1 Zákonníka práce priamo ex lege (zo zákona) dohodnutý na neurčitý čas a naďalej trvá a ako taký ho nebolo možné skončiť ústnym oznámením žalovaného dňa 17.12.2014 ani listom žalovaného sp. zn. 1/2015 zo dňa 8.1.2015, ani listom žalovaného č. 17/2014 zo dňa 19.12.2014. Žalobca opakovane uviedol, že list žalovaného č. 17/2014 zo dňa 19.12.2014 mu bol doručený v budove Slovenskej pošty v Zákopčí dňa 8.1.2015 o 9.44 hod., žiadnu písomnosť žalovaného, ktorú mu doručoval, neodmietol prevziať, nakoľko vie, že by sa takáto písomnosť aj tak považovala za doručenú a pritom by ju nemal ani k dispozícii a nemohol by na ňu reagovať. Žalobca ďalej uviedol, že z písomnosti predloženej žalovaným a označenej ako Oznámenie zo dňa 10.11.2014, údajne podpísanej W.. E. je zrejmé, že W.. E. neoznámila žalovanému predpokladaný deň nástupu, ani prerušenia, ani skončenia materskej alebo rodičovskej dovolenky, ani ich zmeny v zmysle § 166 ods. 3 Zákonníka práce. Z uvedenej písomnosti nie je zrejmé, či sa jednalo o prerušenie alebo skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky W.. W. E.. Žalobca nikdy netvrdil, že W.. E. neoznámila predpokladaný deň nástupu do zamestnania, no v zmysle § 166 ods. 3 Zákonníka práce sa predpokladaný deň nástupu do zamestnania neoznamuje, ale oznamuje sa predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej a rodičovskej dovolenky. List W.. E., ktorým oznámila „svoj návrat na rodičovskú dovolenku a aj dôvod,“ žalovaný nepredložil. Je zarážajúce, že W.. W. E. bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke minimálne od roku 2011, no akurát 1.1.2015 sa vrátila do zamestnania a už 14.2.2015 sa musela vrátiť späť na rodičovskú dovolenku, ako vyplýva z registračného listu FO č. R170530529814 zo dňa 1.3.2015 o 15.50 hod., pričom teda najneskôr 14.1.2015 bola povinná písomne oznámiť žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi, že sa vracia na rodičovskú dovolenku. Argument žalovaného, že starostlivosť o deti sa dokáže skomplikovať napríklad chorobami, neobstojí aj preto, že § 141 ods. 1 Zákonníka práce upravuje ako jednu z dôležitých osobných prekážok v práci napríklad ošetrovanie chorého člena rodiny. S poukazom na § 166 ods. 3 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom od 1.1.2015 do 28.2.2015 a na údaje uvedené vo fotokópii registračného listu FO č. R170530529814 zo dňa 1.3.2015 bola W.. E. povinná oznámiť žalovanému skutočné skutočnosti podľa tohto ustanovenia minimálne jeden mesiac vopred, teda najneskôr dňa 14.1.2015, t.j. 6 dní po 8.1.2015, kedy sa žalovaný žalobcu úspešne zbavil, že dňa 14.2.2015 sa vracia späť na rodičovskú dovolenku. Dňom 31.12.2014 nemohlo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru žalobcu z dôvodu skončenia rodičovskej dovolenky W.. E., ako tvrdí žalovaný, nakoľko aj v prípade, ak by pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č. 12/2013 zo dňa 21.8.2013 mal skončiť z dôvodu skončenia rodičovskej dovolenky W.. E. a jej návratu do práce, nemohol by skončiť dňom 31.12.2014, ale až dňom 30.6.2016, nakoľko podľa slov riaditeľky W.. E. oznámila žalovanému, že k 1.7.2016 nastupuje do práce. Teda k skončeniu rodičovskej dovolenky W.. E. došlo až dňom 30.6.2016, t.j. až rok a pol po 31.12.2014, o čom svedčí aj registračný list FO R170637449811 zo dňa 1.7.2016 o 16.34 hod. Žalovaný ku svojmu tvrdeniu, že W.. E. riadne vykonávala svoju prácu podľa rozvrhu od 1.1.2015, kedy nastúpili žiaci po vianočných prázdninách do školy, nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz. Žalobca k vyjadreniu žalovaného: „Je pravdou, že správanie žalobcu počas výkonu práce u žalovaného bolo problematické, sťažovali sa nielen kolegovia, ktorých urážal, „že on ich ešte naučí, ako sa správne píše, že oni chodili na O. B.“ a podobne, ale aj zákonní zástupcovia žiakov, a to aj písomne. V mesiaci december 2014

pribudli aj písomné sťažnosti, ktoré boli riadne zaevidované, avšak riaditeľka ZŠ nestihla žalobcu s nimi oboznámiť, lebo v uvedenom mesiaci bol 2 týždne PN.“ uviedol, že žalovaný na preukázanie týchto svojich tvrdení nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz. Je zarážajúce, akým spôsobom žalovaný potvrdzuje, že sa žalobcu chcel za každú cenu zbaviť a neváha s odstupom dvoch rokov vymýšľať takéto nezmysly a obviňovať žalobcu z nich. Žalobca má zato, že sa týmto snaží odpútavať žalovaný pozornosť od toho, že jeho nezákonné konanie vyšlo najavo a dokonca ho sám potvrdzuje aj svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že zo strany žalovaného šlo o účelové konanie proti žalobcovi a o nerovnaké zaobchádzanie so žalobcom a inými zamestnancami žalovaného. To, že bol žalobca z učiteľského zboru najmladší, neznamená, že žalovaný si môže dovoliť ho hodnotiť ako svojho žiaka. Práve pre takéto konanie žalovaného žalobca podal sťažnosť zo dňa 27.11.2014 na riaditeľku W.. B.Ú., v ktorej žalobca okrem iného poukázal na to, že riaditeľka porušila § 18 ods. 1, § 18 ods. 3 a § 19 zákona č. 9/2010 Z.z., ako aj porušila § 15 zákona č. 9/2010 Z.z.. Žalobcovi nie je zrejmé, kto proti nemu mal v mesiaci december 2014 podať písomné sťažnosti, s akým obsahom, nakoľko ako uviedol sám žalovaný, v mesiaci december žalobca prvé dva týždne nepracoval z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, a teda logicky sa na neho ani nikto sťažovať nemohol. Následne od 15.12.2014 do 19.12.2014 bol žalobca na pracovisku každý deň a riadne si plnil svoje povinnosti, pričom žalovaný mu doručoval viacero písomnosti, no ani v jednej z nich (ani ústne) žalobcu neoboznámil s tým, že by mali byť na neho podané (ďalšie) sťažnosti. Riaditeľka na pojednávaní dňa 21.6.2016 uviedla, že dňa 24.11.2014 „rodičia sa sťažovali viacerí, sťažnosť bola podaná aj na rodičovskej združení, bola to vtedajšia 7.A trieda, no myslím, že áno, kde sa aj vlastne rodičia pod tú sťažnosť, to bola prezenčná listina, napísali ste sťažnosť, podpísali.“ Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žiačkou spomínanej 7.A triedy bola aj dcéra zamestnankyne žalovaného W.. R. Z., ktorá mala nie práve najlepšie známky z dejepisu (vychádzala jej známka medzi 3 - 4) a zo slovenského jazyka a literatúry. Dňa 18.11.2014 sa konala štvrťročná porada, na ktorej žalobcu riaditeľka a jej zástupkyňa W.. E. H. opätovne nútili opraviť známky na lepšie, čo žalobca odmietol. V dôsledku toho, že žalobca neopravil na pokyn riaditeľky a zástupkyne riaditeľky známky žiakov na lepšie, bola proti nemu akože podaná „sťažnosť,“ ktorou mala podľa slov riaditeľky byť vyplnená prezenčná listina bližšie nešpecifikovaných zákonných zástupcov žiakov 7.A triedy, ktorú doposiaľ žalobca nevidel. Medzi týchto zákonných zástupcov patrila aj kolegyňa W.. R. Z., zamestnankyňa žalovaného. Žalobca má zato, že to bolo z jej iniciatívy. Dňa 27.11.2014 riaditeľka žalovaného doručila žalobcovi list žalovaného č. 420/2014 zo dňa 27.11.2014, dňa 28.11.2014 žalobcovi zástupkyňa riaditeľky W.. E. H. doručila list žalovaného č. 420/2014 (s rovnakým číslom, ako predchádzajúci list) zo dňa 28.11.2014 a dňa 16.12.2014 o 10.00 hod. bol žalobcovi doručený riaditeľkou list žalovaného č. 420/2014 (už tretí list s rovnakým číslom) zo dňa 16.12.2014 za účelom riešenia údajnej sťažnosti. Na tento list žalobca reagoval dňa 16.12.2014 písomne svojou odpoveďou zo dňa 16.12.2014. Dňa 16.12.2014 v čase o 13.55 hod. v kancelárii riaditeľky v budove E. Š. O. E. Č.. XXX riaditeľka odmietla v prítomnosti W.. N. Z., zamestnankyne žalovaného a W.. E. H., zástupkyne riaditeľky, ako svedkov prevziať odpoveď žalobcu zo dňa 16.12.2014 na žiadosť riaditeľky č. 420/2014 zo dňa 16.12.2014. Túto odpoveď si prečítala, slovne začala žalobcu vyhadzovať zo svojej kancelárie, následne ju pokrčila a hodila do koša. Vzhľadom na uvedené žalobca vyzval prítomné svedkyne, aby svojim podpismi na rovnopis odpovede potvrdili, že riaditeľka odmietla jeho odpoveď prevziať, čo však odmietli. Napokon riaditeľka vzala rovnopis tejto odpovede žalobcu, odmietla naň potvrdiť prevzatie, avšak vlastnoručne napísala text: Odpoveď „je to potrebné k riešeniu sťažnosti, ktorá bola podaná ústnou formou od rodičov siedmeho a deviateho ročníka. Sťažnosť sa týkala,“ ktorý nedopísala. Riaditeľka pred uvedenými učiteľkami tiež podráždene uviedla, že to so žalobcom ešte vydrží dva roky, kým sa vráti do práce W.. E.. Dňa 19.12.2014 žalobca riaditeľke osobne na pracovisku 3-krát osobne doručoval opätovnú výzvu zo dňa 18.12.2014 a odpoveď zo dňa 18.12.2014 na žiadosť riaditeľky č. 454/2014 zo dňa 17.12.2014 označenú ako Vyžiadanie dokumentácie. Žalobca riaditeľku opakovane žiadal, aby prevzala opätovnú výzvu zo dňa 18.12.2014 žalobcu a odpoveď žalobcu zo dňa 18.12.2014 na jej žiadosť č. 454/2014 zo dňa 17.12.2014 a aby prevzatie potvrdila svojim podpisom a odtlačkom pečiatky žalovaného na rovnopisy oboch uvedených písomností. Riaditeľka obe písomnosti odmietla prevziať, dokonca povedala, že už majú doručenú poštu uzavretú a že si má uvedené písomnosti žalobca poslať poštou v pondelok, t.j. 22.12.2014. Zamestnankyňa žalovaného E. W. odmietla tieto písomnosti zaevidovať do evidencie doručených písomností a podráždene uviedla, že od žalobcu už nič preberať nebude, že ju nemá ani uvádzať ako svedka neprevzatia týchto písomností a už má uzavretú poštu. Žalobca má zato, že z uvedeného sú zrejmé dôvody, ktoré žalovaného viedli k tomu, aby v spolupráci so zamestnankyňou žalovaného W.. E. zinscenovali dňa 1.1.2015, reálne až dňa 8.1.2015 „návrat do zamestnania“ a po nedobrovoľnom odchode žalobcu „opätovný odchod“ W.. W. E. dňa 14.2.2015 na rodičovskú dovolenku, len si zjavne neuvedomili, že pri uzatváraní tretej pracovnej zmluvy č.j. 12/2013

dňa 21.8.2013 neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu a pracovný pomer bol s poukazom na § 48 ods. 1 Zákonníka práce priamo ex lege (zo zákona) dohodnutý na neurčitý čas a naďalej trvá. Žalobca tiež uviedol, že zjavne z dôvodu „dlhodobej“ pracovnej neschopnosti riaditeľky žalovaný nemá učiteľov s aprobáciou pre dejepis, žalovaný totiž nepochybne účelovo nezverejnil pracovnú ponuku, na základe ktorej by mal zamestnať učiteľa s aprobáciou dejepis, pričom práve tento vyučovací predmet a nie geografiu a biológiu nemá u žalovaného od 21.11.2016 kto s aprobáciou vyučovať. Nakoľko žalobca je aj naďalej vedený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca v evidencii uchádzačov o zamestnanie a má požadovanú aprobáciu, musel by Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca túto prácu žalobcovi ponúknuť, čomu sa žalovaný takýmto spôsobom vyhol.

9) Dňa 8.6.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom žalobca opätovne poukázal na uzatvorenie pracovných zmlúv dňa 2.9.2011 č.j. 143/2011, dňa 31.8.2012 č.j. 273/2012 a dňa 21.8.2013 č.j. 12/2013. Uviedol, že znenie druhej vety bodu 1 tretej poslednej pracovnej zmluvy sa od druhej vety bodu 1 prvej pracovnej zmluvy a znenia druhej vety bodu 1 druhej pracovnej zmluvy líši iba v tom, že v ňom nie je uvedený dôvetok „najdlhšie do 27.6.2014,“ ako by tomu bolo v prípade, ak by žalovaný so žalobcom ako zamestnancom uzatvoril tretiu pracovnú zmluvu podľa vzoru prvej a druhej pracovnej zmluvy, teda keď by tretia pracovná zmluva trvala len počas časti školského roka, a to iba počas školského vyučovania, teda od septembra do júna. Riaditeľka žalovaného podľa svojho výsluchu na pojednávaní dňa 21.6.2016 uviedla jediný skutočný dôvod, prečo doba trvania pracovného pomeru založeného na základe tretej (poslednej) pracovnej zmluvy č.j. 12/2013 zo dňa 21.8.2013 bola na rozdiel od prvej a druhej pracovnej zmluvy neohraničená, a to zabrániť tomu, aby zamestnanci žalovaného boli cez letné prázdniny nezamestnaní, vedení úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z tohto dôvodu, ako to sama uviedla, žalobcovi predložila dňom 21.8.2013 návrh pracovnej zmluvy spracovanej zamestnankyňou žalovaného, personálnou a mzdovou účtovníčkou F. J., v ktorom na rozdiel od predchádzajúcich dvoch pracovných zmlúv už nebol dôvetok „najdlhšie do 27.6.2014,“ a teda nebola v ňom výslovne vymedzená doba trvania pracovného pomeru, aby žalobca následne minimálne cez letné prázdniny, t.j. od 28.6.2014 do 31.8.2014, nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca. Žalobca tento návrh pracovnej zmluvy dňa 21.8.2013 bezo zmeny a diskusie prijal. Uviedol, že text všetkých troch pracovných zmlúv je identický s výnimkou uvedenia aktuálneho riaditeľa žalovaného, dátumu a dĺžky pracovného času, tento pripravoval žalovaný komplet na počítači, obsahoval konkrétny dátumy, nič doňho následne nebolo vpisované ručne. Dôvod, aby žalobca po skončení druhej pracovnej zmluvy bol cez letné prázdniny čo najkratšie evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, bol zároveň jediným dôvodom, prečo tretia (posledná) pracovná zmluva bola aj uzatvorená skôr ako predchádzajúce dve, teda už 21.8. s nástupom do práce 21.8. a nie až začiatkom septembra, ako pri predchádzajúcich dvoch pracovných zmluvách. Z uvedeného je zrejmé, že dôvod podľa § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce neexistujúci, nijako neuvedený v pracovnej zmluve, len dodatočne, účelovo tvrdený oboma právnymi zástupcami, ale dôvod, aby mal pracovnú zmluvu žalobca uzatvorenú so žalovaným trvajúcu nepretržite po celý školský rok, teda aj počas letných prázdnin, potvrdený ústne samotnou riaditeľkou žalovaného počas jej výsluchu na pojednávaní dňa 21.6.2016 a písomne v rámci komunikácie so žalobcom na facebooku dňa 5.7.2013, bol dôvodom, pre ktorý nebola doba trvania pracovného pomeru v tretej, poslednej pracovnej zmluve výslovne určená, resp. nebola ohraničená dôvetkom „najdlhšie do 27.6.2014,“. Tento dôvod mala na zreteli riaditeľka aj pri uzavretí pracovnej zmluvy v roku 2015 s W.. X. L.. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný ako zamestnávateľ mal úmysel uzatvoriť so žalobcom ako zamestnancom tretiu pracovnú zmluvu a aj ju so žalobcom uzavrel dňa 21.8.2013 tak, aby dňom 21.8.2013 vznikol pracovný pomer a aby neskončil dňom 27.6.2014, t.j. posledným dňom obdobia školského vyučovania počas školského roka 2013/2014 z dôvodu, aby žalobca nebol počas letných prázdnin evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, ale aby pracovný pomer nepretržite trval aj počas letných prázdnin, t.j. minimálne v období od 28.6.2014 do 31.8.2014. Z uvedeného je zrejmé aj to, že žalovaný mal úmysel túto pracovnú zmluvu uzavrieť na dlhšie obdobie, ako jeden školský rok, teda na dlhšie obdobie ako od 1.9.2013 do 31.8.2014, čo aj učinil. Navyše žalovaný v čase uzavretia tejto tretej pracovnej zmluvy vedel, že jeho zamestnankyni W.. W. E. sa má počas trvania rodičovskej dovolenky s druhým dieťaťom narodiť tretie dieťa a že sa do práce určite nevráti skôr ako za tri roky. Podľa žalovaného pracovný pomer na základe tejto tretej pracovnej zmluvy trval od 21.8.2013 do 31.12.2014, čo je celkom na základe všetkých troch pracovných zmlúv doba vyše troch rokov a troch mesiacov. V zmysle § 48 ods. 2 v spojení s § 48 ods. 3 Zákonníka práce však bolo možné pracovný pomer na základe tretej pracovnej zmluvy dojednať najdlhšie do 5.9.2013. Pri uzatváraní tretej pracovnej zmluvy došlo

teda k prekročeniu maximálnej zákonnej dvojročnej hranice trvania pracovného pomeru na určitú dobu minimálne o 1 rok a 3 mesiace. Z tohto dôvodu s poukazom na § 48 ods. 1 Zákonníka práce žalobca má zato, že pracovný pomer bol uzatvorený ex lege na neurčitý čas a trvá od 21.8.2013 doposiaľ. Uviedol, že vo všetkých troch pracovných zmluvách bola doba trvania pracovného pomeru primárne vymedzená ako „doba počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E..“. W.. E. na žiadosť riaditeľky žalovaného od 1.1.2015 do 13.2.2015 (počas necelého jedného mesiaca a pol) účelovo prerušila čerpanie rodičovskej dovolenky s tretím dieťaťom, ako to vyplýva z registračného listu FO č. R170529718504 zo dňa 2.1.2015 o 9.33 hod. a z registračného listu FO č. R170530529814 zo dňa 1.3.2015 o 15.50 hod. Dňa 8.1.2015 po vianočných prázdninách sa W.. E. dostavila na pracovisko podľa názoru žalobcu iba preto, aby žalobca videl, že skutočne nastúpila do práce, ako to už uviedol, a tak isto aj riaditeľka žalovaného na pojednávaní dňa 21.6.2016. W.. E. však vôbec nevyučovala, a to z dôvodu, že čerpala dovolenku aj od 9.1.2015 do 13.2.2015. Z toho je zrejmé, že W.. E. prerušenie rodičovskej dovolenky od začiatku nevyhovovalo, nakoľko od 1.1.2015 až do 13.2.2015, t.j. po celý čas prerušenia rodičovskej dovolenky, s výnimkou 8.1.2015, nebola na pracovisku a nevyučovala, ale čerpala dovolenku za kalendárny rok. Od 14.2.2015 opätovne pokračovala v čerpaní rodičovskej dovolenky, a to až do 30.6.2016, kedy došlo k skončeniu rodičovskej dovolenky a počas letných prázdnin od 1.7.2016 riadne nastúpila do práce, ako je zrejmé z registračného listu FO č. R170637449811 zo dňa 1.7.2016 o 16.34 hod.. Žalobca má zato, že okrem toho, že sa ho žalovaný takýmto spôsobom ako zamestnanca nezákonne zbavil, má zato, že dôvod účelového prerušenia rodičovskej dovolenky W.. E. bol ten, aby žalobca sa v zmysle plánu práce školy spracovaného 28.8.2014 riaditeľkou žalovaného, schváleného pedagogickou radou 28.8.2014, nemohol zúčastniť klasifikačnej porady dňa 26.1.2015 ani uskutočniť celkové hodnotenie žiakov na konci prvého polroka, t.j. k 31.1.2015. Žalobca sa domnieva, že impulzom takéhoto konania žalovaného bola štvrťročná hodnotiaca porada, ktorá sa v súlade s plánom práce školy konala dňa 18.11.2014, na ktorej žalobcu riaditeľka žalovaného a jej zástupkyňa W.. E. H. opätovne nútili opraviť známky na lepšie, čo žalobca odmietol vykonať. Žalobca tiež uviedol, že ak by bolo pravdou, že zamestnankyňa žalovaného W.. E. doručila dňa 10.11.2014 žalovanému listinu označenú ako Oznámenie zo dňa 10.11.2014, určite by na štvrťročnej hodnotiacej porade dňa 18.11.2014, t.j. 8 dní po údajnom doručení tohto oznámenia, ho riaditeľka žalovaného a jej zástupkyňa W.. H. nenútili opraviť známky žiakov na lepšie a tiež by so žalobcom riaditeľka žalovaného neuskutočnila dňa 25.11.2014, t.j. 15 dní od údajného doručenia tohto oznámenia, tzv. disciplinárny pohovor, na ktorom ho nedôvodne upozorňovala na možnosť výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale by žalobcovi minimálne v zlosti prezradila, že podľa nej dňa 31.12.2014 žalobcovi končí pracovný pomer. Navyše dňa 27.11.2014 žalovaný žalobcovi na pracovisku doručil list žalovaného č. 420/2014 zo dňa 27.11.2014 a dňa 28.11.2014 list žalovaného č. 420/2014, v ktorých taktiež nenaznačil, že by mal žalobcovi dňa 31.12.2014 skončiť pracovný pomer. Dňa 3.12.2014, t.j. 2 dni po 1.12.2014, kedy bol žalobca uznaný W.. G. za dočasne pracovne neschopného a kedy žalobcovi podľa slov riaditeľky žalovaného chcel údajne žalovaný oznámiť, že mu dňom 31.12.2014 končí pracovný pomer, žalovaný zaslal žalobcovi list č. 429/2014 zo dňa 2.12.2014, na základe ktorého žalobcu žiadal, aby mu obratom oznámil predpokladanú dĺžku trvania svojej dočasnej pracovnej neschopnosti. Emailom zo dňa 8. 12. 2014, doplneným emailom zo dňa 9. 12. 2014 riaditeľka žalovaného poďakovala za informáciu o pokračovaní pracovnej neschopnosti žalobcu, no napriek tomu, že nevedela, kedy žalobca bude opäť schopný práce a či to bude do 31.12.2014, žalobcovi neoznámila, že dňom 31.12.2014, t.j. o 23 dní, končí pracovný pomer žalobcu, hoci ak by bol pracovný pomer dojednaný na určitú dobu, skončil by aj počas pracovnej neschopnosti, resp. bez ohľadu na pracovnú neschopnosť. Následne žalovaný po skončení pracovnej neschopnosti žalobcu na pracovisku doručoval žalobcovi ďalšiu písomnosť, a to dňa 16.12.2014 cca o 10.00 hod. list žalovaného č. 420/2014 zo dňa 16.12.2014, kedy taktiež ani len nenaznačil, že by mal pracovný pomer ku dňu 31.12.2014 skončiť. Dňa 16.12.2014 v čase o 13.55 hod. na pracovisku riaditeľka žalovaného odmietla v prítomnosti W.. N. Z. F. W.. E. H.Y. ako svedkov prevziať odpoveď žalobcu zo dňa 16.12.2014 na žiadosť riaditeľky č. 420/2014 zo dňa 16.12.2014. Riaditeľka pred uvedenými učiteľkami veľmi nehnevane uviedla, že to so žalobcom ešte vydrží dva roky, kým sa vráti do práce W.. E. (pritom v súčasnosti tvrdí, že dňa 10.11.2014, teda pred vyše mesiacom, jej malo byť doručené oznámenie W.. W. E. zo dňa 10.11.2014, na podklade ktorého mal žalobcovi skončiť pracovný pomer u žalovaného o 15 dní). Skutočným dôvodom toho, že žalovaný žalobcovi neoznámil, že dňa 10.11.2014 mu bolo doručené oznámenie W.. E. zo dňa 10.11.2014, bolo to, že žiadne oznámenie žalovanému dňa 10.11.2014 doručené nebolo. Žalobca má zato, že sa ho žalovaný pokúšal zbaviť tým, že na neho vyvíjal psychický tlak neustálym vyžadovaním plnenia jeho rozporuplných a nevykonateľných pokynov, či už opravením známok žiakov na lepšie alebo vyžadovaním rôznych podkladov, nesplniteľných termínov, uskutočnením nezmyselného a nedôvodného disciplinárneho pohovoru, ktorým chcel žalobcu zastrašiť, písomným obťažovaním aj

počas pracovnej neschopnosti, vymyslenými, resp. vykonštruovanými sťažnosťami, a keďže to nemalo požadovaný účinok, resp. ako sám uviedol, na to, aby mohol so žalobcom skončiť pracovný pomer výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, nemal splnené podmienky, v domnienke, že pracovný pomer so žalobcom bol dojednaný na dobu určitú, apeloval na W.. E., aby sa ihneď vrátila do práce, aby sa tak žalobcu zbavili. Menovanej to však zjavne nevyhovovalo, keďže v tom čase malo jej druhé dieťa len približne 2 roky a 4 mesiace a tretie dieťa 1 rok. Preto k 31.12.2014 neskončila rodičovskú dovolenku s tretím dieťaťom, ale ju iba prerušila. Navyše po celý čas prerušenia rodičovskej dovolenky nevyučovala, ale čerpala riadnu dovolenku a následne dňa 14.2.2014, t.j. cca po mesiaci a pol, keď už žalovaný žalobcu nepovažoval za svojho zamestnanca, zas pokračovala v rodičovskej dovolenke. Z uvedeného je zrejmé, že údajné oznámenie W.. E. zo dňa 10.11.2014 bolo vyhotovené dodatočne, účelovo a v žiadnom prípade nebolo doručené žalovanému dňa 10.11.2014. Zároveň žalobca považuje za podstatné, že W.. E. neskončila rodičovskú dovolenku, len ju prerušila. Žalobca tiež uviedol, že toto oznámenie malo byť spísané a doručené v jeden deň, preto muselo byť doručené osobne, nakoľko nebolo možné, aby bolo doručené poštou a dňa 10.11.2014 mal žalobca dozor na prízemí, teda v časti, ktorou sa vstupuje na pracovisko žalovaného a vie, že W.. E. toto oznámenie nedoručila. Navyše by musela cestovať z T., v ktorej žije, do E. za účelom doručenia tejto písomnosti a žiadna iná osoba za účelom doručenia jej písomnosti do budovy žalovaného neprišla. Navyše pečiatka žalovaného, ktorá sa na tejto písomnosti nachádza, je vyplnená len ručne, dopísaním dátumu doručenia. Uvedené oznámenie neobsahuje zákonné náležitosti, ktoré by s poukazom na § 166 ods. 3 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom od 1.1.2015 do 28.2.2015 malo obsahovať. Dôkazom toho, že ide o dôvod vymyslený riaditeľkou žalovaného, je aj fakt, že W.. E. od 14.2.2015 už opäť bez prerušenia čerpala rodičovskú dovolenku až do 30.6.2016, čo je obdobie viac ako 1 rok 4 mesiace, teda zjavne nehľadala ďalšiu, resp. inú opatrovateľku. Dôkazom toho, že W.. E. vôbec nevyučovala počas jej účelového prerušenia rodičovskej dovolenky, je aj skutočnosť, že v správe žalovaného o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach za školský rok 2014/2015 nie je uvedené, že nekvalifikovane boli vyučované aj dve vyučovacie hodiny dejepisu týždenne v 6.A triede, 2 vyučovacie hodiny dejepisu týždenne v 7.A triede, 2 vyučovacie hodiny dejepisu týždenne v 8.A triede, 2 vyučovacie hodiny dejepisu týždenne v 9.A triede, a to W.. W. E. bez aprobácie v zmysle rozvrhu hodín od 1.1.2015 do 30.6.2015.

10) Podaním doručeným súdu dňa 19.1.2018 žalobca ku svedkyni F. J. uviedol, že podľa dostupných informácii dňa 6.12.2017 bol v spore žalobkyne F. J. proti žalovanej E. Š. E. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 2Cpr/5/2017 verejne vyhlásený rozsudok, na základe ktorého súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané menovanej svedkyni ako zamestnankyni zo strany žalovaného ako jej zamestnávateľa je neplatné. Túto skutočnosť žalobca uvádza najmä z dôvodu, že právny zástupca žalovaného opakovane kriminalizoval osobu menovanej svedkyne, snažil sa navodiť dojem absolútnej zaujatosti svedkyne proti žalovanému, dokonca sa neštítil ani kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok. Tiež žalobca poukázal na to, že už štvrtý školský rok v poradí je vyučovací predmet dejepis, pre ktorý má aprobáciu, vyučovaný nekvalifikovane, ako to žalovaný uvádza vo svojich oficiálnych písomných správach, ale žalobcu naďalej odmieta zamestnať, resp. uznať dôvodnosť žalobného návrhu, prípadne uzatvoriť zmier. Ani po tom, čo sa W.. W. E. vrátila späť na rodičovskú dovolenku, t.j. po 14.2.2015, žalobcu štatutárny orgán žalovaného neoslovil a opätovne nezamestnal. Riaditeľka žalovaného tvrdila, že nemá žiadne voľné pracovné miesto pre žalobcu, pričom medzitým zamestnala množstvo iných učiteľov, ktorí dokonca vyučovali vyučovacie predmety, na ktoré nemali aprobáciu. Riaditeľka aj napriek tomu, že W.. E., ktorú podľa názoru žalovaného žalobca zastupoval, už nie je zamestnankyňou žalovaného, ale pracuje na Základnej škole T. - Ú., neponúkla toto uvoľnené pracovné miesto žalobcovi. V súvislosti s opakovaným vyjadrením riaditeľky žalovaného, že chcela iba, aby u žalovaného bola nejaká pracovná disciplína a poriadok, žalobca uviedol, že má zato, že riaditeľka len chcela, aby bolo všetko tak, ako chce ona bez ohľadu na všeobecno-záväzné právne predpisy, metodické pokyny či dobré mravy a z tohto dôvodu, keď žalobca pri prvom väčšom názorovom konflikte, konkrétne pri konflikte súvisiacom s klasifikáciou a hodnotením žiakov si dovolil dňa 3.11.2014 a dňa 12.11.2014 písomne oponovať a navrhnúť ako zodpovedný vedúci predmetovej komisie jazyk a komunikácia pripomienky k smernici riaditeľky žalovaného, nasledovalo zo strany riaditeľky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi zastrašovanie tzv. disciplinárnym pohovorom, na ktorom bol žalobca dňa 25.11.2014 upozornený, že pri ďalšom hrubom porušení pracovnej disciplíny bude s ním skončený pracovný pomer výpoveďou alebo okamžitým skončením, ďalej údajne podanými sťažnosťami proti žalobcovi, ukladaním nesplniteľných úloh, vrieskaním, vytváraním psychického tlaku, čo vyústilo až do skončenia pracovného pomeru so žalobcom.

11) Podaním doručeným súdu dňa 13.2.2018 žalobca doplnil podanú žalobu. Uviedol, že v prvej pracovnej zmluve bola výslovne určená doba trvania pracovného pomeru, a to od 5.9.2011 (pondelok) do 29.6.2012 (piatok), pričom pracovný pomer skončil dňa 29.6.2012 uplynutím dohodnutej doby. Jednalo sa o prvý pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu od 5.9.2011 do 29.6.2012, čiže na dobu viac ako 9 mesiacov, t.j. nedošlo k prekročeniu maximálnej zákonnej, v tom čase 3-ročnej doby. Žalovaný v tejto pracovnej zmluve uviedol zjavne iba nejaké zaužívané údaje, ktoré ani neboli pravdivé, konkrétne, keď v tejto pracovnej zmluve uviedol text „počas MD a rodičovskej dovolenky W.. E..“ Z tvrdení žalobcu potvrdených výpoveďou svedkyne W.. W. E. na pojednávaní dňa 25.1.2018 je zrejmé, že menovaná zamestnankyňa žalovaného bola ku dňu uzavretia tejto pracovnej zmluvy na rodičovskej dovolenke s prvým dieťaťom, ktoré sa jej narodilo 1.8.2010. W.. E. bola teda po celý čas trvania pracovného pomeru na určitú dobu založeného na základe tejto pracovnej zmluvy, ktorý trval od 5.9.2011 do 29.6.2012, na rodičovskej dovolenke. V tejto pracovnej zmluve nie je vôbec uvedené, že žalobca mal menovanú zamestnankyňu zastupovať, ako to počas konania tvrdí žalovaný a aj vzhľadom na výpoveď svedkyne F. J. a riaditeľky žalovaného a uvedené nepravdivé údaje uvedené v pracovnej zmluve si žalobca dovolí tvrdiť, že žalovaný v tejto pracovnej zmluve spomenul svoju zamestnankyňu W.. W. E. iba preto, aby mal veci navonok „papierovo v poriadku,“ aby sa kryl, aby sa mu akože nenavýšil počet zamestnancov, učiteľov, aby žalobca akože pôsobil na pracovnom mieste W.. E., čím žalovaný obchádzal zákon. V druhej pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 31.8.2012 bola výslovne určená doba trvania pracovného pomeru od 3.9.2012 (pondelok) do 28.6.2013 (piatok), t.j. pracovný pomer skončil dňa 28.6.2013 (v piatok) uplynutím dohodnutej doby. V prípade tejto pracovnej zmluvy sa jednalo prvýkrát v rámci dvoch rokov o opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. Keďže tento pracovný pomer vznikol dňa 3.9.2012, teda pred uplynutím 6 mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi, ktorý bol založený predchádzajúcou pracovnou zmluvou č. j. 143/2011 zo dňa 2.9.2011. V nadväznosti na § 48 ods. 2 druhá veta, § 48 ods. 3 a § 252i ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom od 1.1.2013 bolo možné pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť už nie najdlhšie na 3 roky, ale najdlhšie na 2 roky. V tomto prípade teda najdlhšie do 5.9.2013. Následne mohol byť pracovný pomer na určitú dobu opätovne dohodnutý už len jedenkrát a mohol trvať maximálne do 5.9.2013. Touto v poradí druhou pracovnou zmluvou nedošlo k prekročeniu zákonnej maximálnej dvojročnej doby počítanej od 5.9.2011, teda od vzniku prvého pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. V tejto poradí druhej pracovnej zmluve nie je vôbec uvedené, že žalobca mal zamestnankyňu žalovaného W.. W. E. zastupovať, ako to počas konania tvrdí žalovaný. Vzhľadom na výpovede svedkyne F. J. a riaditeľky žalovaného, ktoré potvrdili, že pracovné zmluvy sa uzatvárali na určitú dobu, od septembra do júna, si dovolí žalobca tvrdiť, že žalovaný v tejto pracovnej zmluve spomenul svoju zamestnankyňu W.. E. len preto, aby mal veci navonok papierovo v poriadku, aby sa kryl a aby sa mu akože nenavýšil počet zamestnancov - učiteľov. Zo strany žalobcu sa nejednalo o zastupovanie zamestnankyne žalovaného W.. W. E.. O zastupovanie menovanej zamestnankyne by sa jednalo iba v prípade, ak by vykonával pracovné činnosti miesto tejto zamestnankyne žalovaného a nie v prípade, keď vykonával iné pracovné činnosti ako ona, resp. mnoho pracovných činností, ktoré ona nikdy nevykonávala. Dňa 21.8.2013 žalobca písomne uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu č. j. 12/2013. Pracovný pomer založený touto pracovnou zmluvou vznikol dňa 21.8.2013 (streda), teda pred začatím obdobia školského vyučovania školského roku 2013/2014, ktoré začalo až dňa 2.9.2013 (pondelok). Na základe tejto v poradí tretej pracovnej zmluvy žalobca u žalovaného pôsobil ako učiteľ od 21.8.2013 (streda) do 8.1.2015 (štvrtok), kedy mu žalovaný bezdôvodne prostredníctvom riaditeľky žalovaného zamedzil vo vykonávaní pracovnej činnosti a vyhadzoval ho z budovy žalovaného. Žalovaný v tejto tretej pracovnej zmluve uviedol len nejaké zaužívané údaje, formulky, ktoré ani neboli pravdivé, konkrétne, keď v tejto tretej pracovnej zmluve uviedol text „počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E..“ Z tvrdení žalobcu potvrdených výpoveďou svedkyne W.. W. E. na pojednávaní dňa 25.1.2018 je zrejmé, že menovaná zamestnankyňa žalovaného W.. E. bola striedavo na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke sústavne už od roku 2010. W.. W. E. bola ku dňu uzatvorenia tejto tretej pracovnej zmluvy, t.j. ku dňu 21.8.2013, na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom, ktoré sa jej narodilo dňa 14.8.2012 a navyše bola opäť tehotná, pričom v polovici septembra, resp. v polovici októbra 2013 prešla na materskú dovolenku s tretím dieťaťom, ktoré sa narodilo dňa 9.11.2013 a následne v júni, resp. v júli 2014 prešla plynulo na rodičovskú dovolenku s tretím dieťaťom. Žalovaný vedel (musel vedieť), že ku dňu 21.8.2013, v deň uzatvorenia tejto pracovnej zmluvy, bola menovaná zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom, a taktiež vedel (musel vedieť), že približne o mesiac opäť nastúpi na materskú dovolenku s tretím dieťaťom, keďže je opäť tehotná, a teda keby nešlo len o uvedenie zaužívanie formulky v znení „počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E.,“ ale o vyjadrenie skutočnosti, musel by žalovaný do tejto v poradí tretej pracovnej zmluvy dobu

trvania pracovného pomeru vymedziť svojimi slovami „na dobu určitú počas rodičovskej dovolenky bezprostredne nadväzujúcej materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky W.. W. E..“ Žalobca má zato, že tým, že mu žalovaný ponúkal funkciu zástupcu riaditeľa žalovaného aj výchovného poradcu, prejavoval vôľu, aby bol dlhodobo jeho zamestnancom a nie jeden školský rok, či krátky čas, nakoľko minimálne vo vzťahu k funkcii zástupcu riaditeľa by dojednaný pracovný pomer svojou dĺžkou kopíroval dĺžku funkčného obdobia riaditeľky žalovaného (do 14.7.2018), t.j. trval by minimálne do 14.7.2018. Taktiež ho žalovaný poveril výkonom špecializovanej činnosti triedneho učiteľa a pridelil mu triedu 5.A s tým, aby si ju viedol pekne od začiatku, to znamená od času, keď žiaci tejto triedy boli piataci, až do času, kým budú deviataci (čo je doba 5 rokov), čo taktiež svedčí o tom, že žalovaný počítal so žalobcom ako so zamestnancom na dlhú dobu, minimálne na 5 rokov. Riaditeľka žalovaného klamala, keď tvrdila, že žalobcovi povedala, že túto v poradí tretiu pracovnú zmluvu uzatvorí až do času, kým sa nevráti z materskej dovolenky do práce zamestnankyňa žalovaného W.. E., a keď uviedla, že jej za to žalobca poďakoval. Žalobca opakovane uvádza, že dňa 21.8.2013 prišiel do budovy žalovaného za účelom podpisu pracovnej zmluvy, ku ktorému došlo tak, že pracovné zmluvy podpisovali za sebou viacerí zamestnanci, a to tak, že si len rýchlo prebehli očami text návrhu pracovnej zmluvy, správnosť osobných údajov a podpísali. Nikto sa s nimi o obsahu pracovných zmlúv nebavil. Žalobca sa na nič nepýtal a po podpise pracovnej zmluvy si išiel pripraviť triedu, miestnosť, v ktorej mali v nastávajúcom školskom roku 2013/2014 byť žiaci jeho triedy 5.A, nakoľko mal byť prvýkrát aj triednym učiteľom. Na dôkaz toho, že žalobca neriešil, či uzatvorí pracovnú zmluvu so žalovaným na jeden školský rok, po skončení ktorého bude cez letné prázdniny evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, alebo uzatvorí pracovnú zmluvu na neurčitý čas, žalobca poukázal na písomnú komunikáciu medzi ním a nastavajúcou riaditeľkou žalovaného zo dňa 5.7.2013. Žalobca bol rád, že je zamestnaný a môže vyučovať. Dobu trvania pracovného pomeru neriešil. Až právna zástupkyňa žalobcu, ktorú požiadal o pomoc pri riešení šikany riaditeľkou žalovaného, a to bezdôvodným a nezákonným znižovaním osobného príplatku a jeho následným bezdôvodným a nezákonným odobratím, okrikovaním pred kolegami a žiakmi, ukladaním nesplniteľných a nezmyselných úloh, zastrašovaním tzv. disciplinárnym pohovorom, počas ktorého bol bezdôvodne žalovaným upozornený na možnosť výpovede alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, mu potom, čo jej žalobca povedal, že riaditeľka žalovaného oznamovala dňa 17.12.2014 na porade, že sa so žalobcom lúči, lebo od 1.1.2015 sa vracia späť do práce W.. E., vysvetlila, že na základe tretej pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.8.2013 medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol pracovný pomer ex lege dohodnutý na neurčitý čas a z toho dôvodu sa žalobca nenechal zastrašiť avízovaným a následne aj zinscenovaným návratom do práce W.. W. E., ktorú mal podľa žalovaného údajne zastupovať a riadne sa dostavil do práce po vianočných prázdninách dňa 8.1.2015. V tejto tretej pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba trvania pracovného pomeru, nebola nepochybne špecifikovaná, nakoľko doba trvania pracovného pomeru bola vyjadrená ako doba počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky W.. E., ktorá môžu trvať celkom až 6 rokov. Je však zrejmé, že doba trvania tohto trvania pracovného pomeru na určitú dobu prekračovala 2-ročnú zákonnú maximálnu hranicu trvania pracovného pomeru na určitú dobu, nakoľko tento pracovný pomer mohol trvať len do 5.9.2013. Podľa bodu 1 druhej vety tejto v poradí tretej pracovnej zmluvy s poukazom na § 166 ods. 1 a § 166 ods. 2 Zákonníka práce by bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, a to minimálne na dobu troch rokov (od 21.8.2013 do 21.8.2016), prípadne až na dobu 6 rokov (od 21.8.2013 až do 21.8.2019), hoci v zmysle § 48 ods. 2 v spojení s § 48 ods. 3 Zákonníka práce mohol byť pracovný pomer na určitú dobu dohodnutý maximálne do 5.9.2013, teda dobu dvoch rokov počítanú od 5.9.2011, t.j. od vzniku pracovného pomeru na určitú dobu založeného na základe prvej pracovnej zmluvy č. j. 143/2011. Všetky uvedené tri pracovné zmluvy je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, nie jednotlivo, ale ako jeden celok, teda že na ich základe by bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu v trvaní takmer 5 rokov (od 5.9.2011 do 21.8.2016), prípadne takmer až 8 rokov (od 5.9.2011 do 21.8.2019), pričom v zmysle § 48 ods. 2 Zákonníka práce mohol byť dohodnutý najdlhšie na dva roky (od 5.9.2011 do 5.9.2013). S poukazom na § 48 ods. 1 Zákonníka práce medzi zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu patrí aj možnosť pracovný pomer dohodnúť maximálne na (celkom) 2 roky a pri uzavretí tejto v poradí tretej pracovnej zmluvy dňa 21.8.2013 bola prekročená maximálna zákonná dvojročná doba trvania pracovného pomeru na určitú dobu, nakoľko pracovný pomer mal trvať aj po 5.9.2013 a nemal trvať dlhšie ako 2 roky. S poukazom na § 48 ods. 2, 3 Zákonníka práce a v zmysle § 48 ods. 1 Zákonníka práce a s poukazom na R 18/1978 neboli splnené zákonné podmienky špecifikované v § 48 ods. 2, 3 Zákonníka práce na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu a pracovný pomer je teda dohodnutý na neurčitý čas a ďalej trvá. Žalobca zdôraznil, že v poradí v tretej pracovnej zmluve a ani predchádzajúcich dvoch pracovných zmluvách nie je uvedené, že má zamestnankyňu žalovaného W.. E. zastupovať, ani že

dôvodom jej (ich) uzavretia bolo zastupovanie menovanej zamestnankyne žalovaného, ako to počas konania tvrdí žalovaný. Tomuto tvrdeniu žalobcu nasvedčuje to, že žalovaný pri vymedzení doby trvania pracovného pomeru uviedol nepravdivé údaje, a taktiež to, že bol prijatý podľa svedkyne F. J. ako učiteľ slovenského jazyka a literatúry a dejepisu a riaditeľka žalovaného i svedkyňa W.. W. E. uviedli, že W.. W. E. má aprobáciu slovenský jazyk, literatúra a etická výchova, pričom žalobca má aprobáciu slovenský jazyk a literatúra a dejepis. V školskom roku 2013/2014 žalobca vyučoval vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra, dejepis a geografia a v školskom roku 2014/2015 vyučoval vyučovacie predmety slovenský jazyk a literatúra a dejepis. Aj z uvedeného je zrejmé, že sa nejednalo o zastupovanie zamestnankyne žalovaného W.. W. E.. O zastupovanie menovanej zamestnankyne by sa jednalo iba v prípade, ak by žalobca vykonával pracovné činnosti miesto tejto zamestnankyne žalovaného a nie, keď vykonával iné pracovné činnosti, ako táto zamestnankyňa a množstvo pracovných činností, ktoré ona nikdy nevykonávala. Ako je zrejmé zo všetkých troch pracovných zmlúv, je v nich upravený vznik pracovného pomeru a dobra trvania pracovného pomeru, a to takmer identickými slovami. V žiadnom z nich nie je uvedený v súlade s § 48 ods. 5 Zákonníka práce dôvod na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky v zmysle § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku tomu-ktorému dňu uzavretia týchto pracovných zmlúv, a teda neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, a preto je pracovný pomer s poukazom na § 48 ods. 1 Zákonníka práce priamo ex lege zo zákona dohodnutý ku dňu uzatvorenia tejto tretej pracovnej zmluvy na neurčitý čas a naďalej trvá, a to bez ohľadu na to, či o tejto skutočnosti žalovaný vedel alebo nevedel. Pracovný pomer totiž návratom zamestnankyne W.. E. do práce neskončil, a to ani dňom 31.12.2014, ani dňom 30.6.2016, pretože už dňom svojho platného vzniku, t.j. dňa 21.8.2013, vznikol ako pracovný pomer na neurčitý čas, a teda ďalej trvá. Navyše spätná oprava, náprava, či konvalidácia nie je možná a žalobcovi patria všetky práva ako zamestnancovi žalovaného, ktorý uzavrel pracovnú zmluvu na neurčitý čas a žalovaný ako zamestnávateľ je povinný si plniť voči žalobcovi všetky povinnosti ako ku svojmu zamestnancovi, s ktorým uzatvoril pracovnú zmluvu na neurčitý čas, na základe ktorej bol dojednaný pracovný pomer na neurčitý čas. Na to, aby sa mohlo jednať o opätovné dojednanie pracovného pomeru na určitú dobu, t.j. na dobu aj po 5.9.2013, musela byť pracovná zmluva uzatvorená písomne a musel v nej byť výslovne uvedený dôvod opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu. K tomu však nedošlo. Žiaden dôvod opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu v tejto (tretej) pracovnej zmluve uvedený nie je (a ani neexistoval) a nie je možné ani tvrdiť, že žalovaný prejavil svoju vôľu tak, že žalobcu prijal len na zastupovanie, nakoľko žalovaný pripravoval návrh tejto tretej pracovnej zmluvy a žiaden takýto dôvod, ktorý počas konania tvrdí, v nej neuviedol, a teda nesplnil zákonnú podmienku na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu a z tohto dôvodu platí zákonná kvalifikácia pracovného pomeru na pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas a tento naďalej trvá. Žalovaný žiadny dôvod v zmysle § 48 ods. 4 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia tejto v poradí tretej pracovnej zmluvy, pre ktorý so žalobcom opätovne dojednal pracovný pomer na určitú dobu, v pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 21.8.2013 neuviedol, vôbec nekonkretizoval a neuviedol jasným, zrozumiteľným spôsobom, ako to má na mysli § 48 ods. 5 Zákonníka práce. Ak teraz tvrdí, že sa jedná o dôvod podľa § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce, bol tento dôvod povinný uviesť do tejto tretej pracovnej zmluvy, čo však neučinil. Tento nedostatok nemôže nijakým spôsobom dodatočne konvalidovať a je irelevantné, že ho tvrdí, keďže v tejto tretej pracovnej zmluve uvedený nie je. Nie je ho možné zistiť ani výkladom prejavu vôle podľa § 35 Občianskeho zákonníka, ako to tvrdí žalovaný, keďže jasne uvádza, že dôvod ďalšieho opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu musí byť výslovne, zrozumiteľne uvedený v tejto tretej pracovnej zmluve, ak existoval. Navyše žalobca poukazuje na tvrdenie riaditeľky žalovaného, ktorá počas konania uviedla, že jediný rozdiel medzi predchádzajúcimi pracovnými zmluvami a touto treťou pracovnou zmluvou je ten, že táto v poradí tretia pracovná zmluva nebola uzavretá na obdobie od septembra do júna, ale aj cez letné prázdniny z dôvodu, aby zamestnanci žalovaného neboli cez letné prázdniny nezamestnaní, t.j. evidovaní na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Žalobca v tejto súvislosti odcitoval komentár § 48 ods. 3 Zákonníka práce vydaný prof. JUDr. Helenou Barancovou, DrSc., ako aj komentár k § 71 ods. 1 Zákonníka práce. Uviedol, že v tomto prípade došlo dňa 21.8.2013 ex lege k prekvalifikácii pracovného pomeru na neurčitý čas, nakoľko pri uzavretí tretej pracovnej zmluvy dňa 21.8.2013 neboli splnené zákonné podmienky na založenie pracovného pomeru na určitú dobu a z tohto uvedeného dôvodu tento pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas doposiaľ neskončil, a to ani na základe údajne právnej udalosti, ako to tvrdí žalovaný, t.j. návratom zamestnankyne žalovaného W.. E. do práce z rodičovskej dovolenky dňa 30.6.2016 a už vôbec nie zinscenovaným návratom zamestnankyne žalovaného W.. E. do práce z rodičovskej dovolenky dňa 31.12.2014, ktorú menovaná len prerušila v čase od 1.1.2015 do

13.2.2015 na žiadosť riaditeľky žalovaného, ako to opakovane počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 25.1.2018 uviedla, ale naďalej trvá.

12) Podaním doručeným súdu dňa 19. 2. 2018 žalobca uviedol, že nie je pravdou, že u žalovaného pracoval „na dobu určitú na zástup za W.. W. E.“, ako tvrdí žalovaný. Nie je pravdou, že so žalovaným „vždy uzatváral pracovnú zmluvu (opakovane) na dobu určitú na zástup W.. W. E. počas rodičovskej dovolenky“, ako tvrdí žalovaný. Je nesporné, že na základe prvej pracovnej zmluvy uzavretej dňa 2. 9. 2011 bol dojednaný pracovný pomer na dobu určitú od 5. 9. 2011 do 29. 6. 2012. Návrh tejto (prvej) pracovnej zmluvy za žalovaného spracovala svedkyňa F. J.. Žalovaný zo svojich slov „počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E.“ uvedených v bode 1 tejto prvej pracovnej zmluvy vyvodzuje záver, že pracovný pomer bol dojednaný z dôvodu zastupovania zamestnankyne žalovaného W.. W. E. počas jej materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (najnovšie dokonca v rozpore s obsahom tejto zmluvy uvádza už len „počas rodičovskej dovolenky“). Žalovaný s poukazom na § 166 ods. 3 Zákonníka práce musel vedieť, že jeho zamestnankyňa W.. W. E. bola (od januára/februára 2011) ku dňu uzavretia tejto prvej pracovnej zmluvy na rodičovskej dovolenke s 1. dieťaťom. Ak by skutočným dôvodom uzavretia tejto prvej pracovnej zmluvy bolo zastupovanie zamestnankyne žalovaného W.. E., musel by žalovaný do tejto (prvej) pracovnej zmluvy uviesť napríklad nasledovné: „Zamestnávateľ so zamestnancom dojednáva pracovný pomer na určitú dobu, a to z dôvodu zastupovania zamestnankyne W.. W. E. počas rodičovskej dovolenky menovanej.“, prípadne s použitím výrazových prostriedkov žalovaného napríklad vetu: „Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú z dôvodu zastupovania W.. W. E. počas jej rodičovskej dovolenky.“ Ak by išlo zo strany žalobcu o zastupovanie W.. E., bol by tento dôvod - „zastupovanie“ uvedený v prvej pracovnej zmluve a navyše by v bode 1 tejto zmluvy neboli vôbec uvedené slová „počas MD a rodičovskej dovolenky“, ale len slová zodpovedajúce realite „počas rodičovskej dovolenky“. Navyše, ak by žalovaný chcel uzavrieť so žalobcom pracovný pomer z dôvodu zastupovania W.. W. E. počas jej materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, neohraničil by dobu trvania pracovného pomeru (žiadnym) dátumom „do 29. 6. 2012“, nakoľko pracovný pomer by zjavne skončil (najneskôr) dňa 1. 8. 2013 (prípadne dňa 1. 8. 2016) uplynutím dohodnutej doby, a to návratom W.. W. E. do práce po skončení rodičovskej dovolenky, čo by bolo aj v súlade s § 48 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia tejto (prvej) pracovnej zmluvy. Žalovaný musel pri uzatváraní tejto (prvej) pracovnej zmluvy vedieť o tom, že jeho zamestnankyňa W.. W. E. je na rodičovskej dovolenke, a preto mal do zmluvy, ktorú sám pripravoval, uviesť pravdivé údaje. Navyše, ak by žalovaný neobchádzal zákon a nespomínal by W.. E. v pracovnej zmluve len účelovo, aby akože nenavyšoval počet učiteľov, uviedol by v bode 1 tejto (prvej) pracovnej zmluvy svojimi slovami „Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 29. 6. 2012“, nakoľko svedkyňa F. J. a riaditeľka žalovaného nezávisle od seba uviedli, že u žalovaného sa počas obdobia, kedy bol riaditeľom žalovaného W.. B. Z. pracovné zmluvy uzatvárali na obdobie od septembra do júna tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Bolo povinnosťou žalovaného v pracovnej zmluve uvádzať pravdivé údaje. Po približne dvoch mesiacov od skončenia prvého pracovného pomeru dňa 31. 8. 2012, žalobca uzatvoril so žalovaným druhú pracovnú zmluvu. Je nesporné, že na základe tejto (druhej) pracovnej zmluvy bol medzi žalobcom a žalovaným zastúpeným v tom čase riaditeľom W.. B. Z.T. opätovne dojednaný pracovný pomer na určitú dobu od 3. 9. 2012 do 28. 6. 2013. Je nesporné, že tento druhý pracovný pomer na určitú dobu skončil dňa 28. 6. 2013 uplynutím dojednanej doby. Návrh tejto (druhej) pracovnej zmluvy za žalovaného spracovala svedkyňa F. J.. S poukazom na § 166 ods. 3 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia tejto (druhej) pracovnej zmluvy žalovaný ku dňu uzavretia tejto druhej pracovnej zmluvy musel vedieť, že W.. E. je na materskej dovolenke s druhým dieťaťom, ktoré sa jej narodilo dňa 14. 8. 2012 (cca 2 týždne pred uzavretím tejto druhej pracovnej zmluvy) a že po skončení tejto materskej dovolenky môže byť na rodičovskej dovolenke až do 14. 8. 2015 (prípadne až do 14. 8. 2018), napriek uvedenému ohraničil dobu trvania pracovného pomeru od jeho vzniku 3. 9. 2012 do 28. 6. 2013. Ak by žalovaný neobchádzal zákon a nespomínal by W.. W. E. v tejto druhej pracovnej zmluve opäť len účelovo, aby akože nenavyšoval počet učiteľov, uviedol by v bode 1 tejto druhej pracovnej zmluvy svojim slovami: „Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 28. 6. 2013.“ V prípade, ak by žalovaný pracovný pomer na určitú dobu dojednával z dôvodu zastupovania zamestnankyne W.. W. E., uviedol by v pracovnej zmluve, že sa jedná o zastupovanie menovanej a neohraničil by dobu trvania pracovného pomeru žiadnym dátumom, teda by v nej neuviedol slová „do 28. 6. 2013“, keďže vedel, že menovaná W.. W. E. môže čerpať rodičovskú dovolenku až do 14. 8. 2015 (prípadne až do 14. 8. 2018) a až dovtedy by ju mohol žalobca alebo iný zamestnanec zastupovať. Po necelých 2 mesiacoch od skončenia druhého pracovného pomeru dňa 21. 8. 2013, t. j. v čase, keď bol žalobca vedený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, žalovaný

ako zamestnávateľ uzatvoril so žalobcom tretiu pracovnú zmluvu. Návrh tejto tretej pracovnej zmluvy pripravovala svedkyňa F. J.. Žalovaný svojim konaním pred aj po uzavretí tejto (tretej) pracovnej zmluvy, najmä tým, že žalobcovi ponúkal funkciu zástupcu riaditeľa žalovaného, funkciu výchovného poradcu u žalovaného (ktoré žalobca neprijal) a ďalej funkciu triedneho učiteľa V.A triedy, ktorú si mal žalobca viesť pekne od začiatku, teda po dobu dokedy bude z nej IX.A trieda, prejavoval vôľu, aby bol žalobca jeho zamestnancom dlhodobo (na neurčitý čas). V rozpore s takto prejavovanou vôľou v tejto (tretej) pracovnej zmluve opätovne po druhýkrát dojednal pracovný pomer na určitú dobu, v ktorej dobu trvania pracovného pomeru vymedzil slovami „na dobu určitú, počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E.“. S poukazom na § 166 ods. 3 Zákonníka práce žalovaný ku dňu uzavretia tejto (tretej) pracovnej zmluvy musel vedieť, že jeho zamestnankyňa W.. E. bola na rodičovskej dovolenke s 2. dieťaťom, ktoré sa jej narodilo dňa 14. 8. 2012 a taktiež musel vedieť, že je opäť tehotná a cca v polovici septembra 2013 nastúpi (plynule prejde) na materskú dovolenku s 3. dieťaťom, a teda musel vedieť, že minimálne do augusta 2016 môže byť na rodičovskej dovolenke s tretím dieťaťom. Ustanovenie § 48 ods. 2 Zákonníka práce zakotvuje celkový limit doby trvania všetkých pracovných pomerov na určitú dobu medzi tými istými zmluvnými stranami bez vymedzenia vecného dôvodu ďalšieho opätovného dojednania. Nejedná s o dojednávanie pracovných pomerov na určitú dobu, ale o celkovú najdlhšiu prípustnú dobu ich trvania. Na základe tejto tretej pracovnej zmluvy pracovný pomer na určitú dobu mohol byť dojednaný na dobu od 21. 8. 2013 najdlhšie do 5. 9. 2013. Opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu bez vecného dôvodu bolo možné v rámci dvoch rokov od 5. 9. 2011 do 5. 9. 2013, teda v rámci celkového limitu doby trvania všetkých pracovných pomerov na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi najviac dvakrát, t. j. na základe tejto (tretej) pracovnej zmluvy po druhýkrát (z dvoch) a zároveň posledný krát. V zmysle bodu 1 tejto pracovnej zmluvy „(meno a priezvisko) W.. B. H. sa dňom 21. 8. 2013 prijíma do pracovného pomeru v E. Š. O. E. ako zamestnanec a týmto dňom vzniká medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer. Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú, počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E.. Zmluvné strany sa dohodli na skúšobnej dobe v dĺžke ---.“ Z uvedeného je zrejmé, že ak žalovaný tvrdí, že chcel na základe tejto (tretej) pracovnej zmluvy dojednať pracovný pomer opäť na určitú dobu, ktorý mal v tomto prípade trvať počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky W.. W. E., teda aj po 5. 9. 2013, t. j. mal trvať dlhšie ako dva roky, čo je maximálna zákonom dovolená doba trvania všetkých pracovných pomerov na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi s poukazom na § 48 ods. 5 Zákonníka práce, bol teda povinný v tejto (tretej) pracovnej zmluve jednoznačne a určite uviesť obligatórny vecný dôvod na opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu nad dva roky v zmysle § 48 ods. 4 Zákonníka práce, z ktorého malo byť zrejmé, čo ho viedlo k tomu, že prekračuje maximálnu zákonom dovolenú dvojročnú dobu trvania pracovného pomeru na určitú dobu. Žalovaný v rozpore s § 48 ods. 5 Zákonníka práce v tejto (tretej) pracovnej zmluve žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov § 48 ods. 4 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia tejto (tretej) pracovnej zmluvy neuviedol. Bez (existencie a) obligatórneho uvedenia vecného dôvodu v tejto (tretej) pracovnej zmluve žalovaný nemohol so žalobcom platne (opätovne) dojednať pracovný pomer na určitú dobu. Tento nedostatok žalovaný nemôže nijakým spôsobom dodatočne konvalidovať. Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon, takže jednostranne ju žalovaný ako zamestnávateľ meniť taktiež nemôže. Keďže žalovaný pri uzavretí tejto (tretej) pracovnej zmluvy nedodržal zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, z toho dôvodu je časť tejto (tretej) pracovnej zmluvy týkajúca sa doby trvania pracovného pomeru neplatná a s poukazom na § 48 ods. 1 Zákonníka práce a s poukazom na R 18/1978 vznikol dňa 21. 8. 2013 zo zákona pracovný pomer na neurčitý čas, a to bez ohľadu na to, či o tom žalobca a žalovaný vedel alebo nevedel. Vecný dôvod podľa § 48 ods. 4 Zákonníka nie je možné zistiť ani výkladom prejavu vôle podľa § 35 Občianskeho zákonníka, ako tvrdí žalovaný, keďže jasne uvádzal a aj uvádza v § 48 ods. 5, že dôvod opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu nad dva roky musí (existovať a navyše) byť výslovne, zrozumiteľne uvedený v pracovnej zmluve, t. j. v tejto (tretej) pracovnej zmluve, no napriek tomu v nej uvedený nie je. Žalobca zároveň uviedol, že pracovný pomer na dobu určitú má pokrývať činnosti u zamestnávateľa, ktoré nie sú stále, sú len prechodného, dočasného charakteru, no pracovné pomery na určitú dobu dojednané medzi žalobcom a žalovaným pokrývali stále, trvalé potreby žalovaného ako zamestnávateľa. Dôkazom sú aj žalobcom predložené správy žalovaného, a to Správa žalovaného o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach za školský rok 2014/2015, Správa žalovaného o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach za školský rok 2015/2016 a Správa žalovaného o výchovno- vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach za školský rok 2016/2017, z ktorých je zrejmé, že vyučovací predmet dejepis, pre ktorý má žalobca aprobáciu, bol po tom, čo sa ho žalovaný zbavil, čo mu zabránil vyučovať, vyučovaný nekvalifikovane, teda bez aprobácie a je tomu tak doposiaľ. K vyjadreniu žalovaného, že je bežné v pracovných zmluvách dobu určitú špecifikovať slovami počas materskej

dovolenky a rodičovskej dovolenky, žalobca uviedol, že je rozdiel v tom, kedy bola taká pracovná zmluva uzatvorená, či pred 1. 1. 2013 alebo po, nakoľko od 1. 1. 2013 sa znížila maximálna zákonná doba trvania pracovného pomeru na určitú dobu z 3 rokov na 2 roky, taktiež je relevantné, v koľkej pracovnej zmluve v poradí bola takto vymedzená doba trvania pracovného pomeru, nie je možné zovšeobecňovať, ale je potrebné každú pracovnú zmluvu posudzovať jednotlivo a zároveň v súvislosti s prípadnými predchádzajúcimi, či nasledujúcimi pracovnými zmluvami medzi tými istými účastníkmi. Žalobca citoval komentár k § 48 a § 71 ods. 1 Zákonníka práce vydaný prof. JUDr. Helenou Barancovou, DrSc..

13) Žalobca tiež uviedol k vyjadreniu žalovaného, že nie je pravdou, že mu je zrejmá absencia právneho základu žalovaného nároku a nie je pravdou, že sa pokúsil „nastúpiť do práce a pracovať 8. 1. 2015 za účelom vyvolania následku premeny pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú...“. Žalobca uvádza, že počas celého tohto konania tvrdí, že na základe (tretej) pracovnej zmluvy zo dňa 21. 8. 2013 vznikol dňom 21. 8. 2013 ex lege pracovný pomer na neurčitý čas. Z uvedeného dôvodu sa preto žalobca dňa 8. 1. 2015 riadne dostavil po vianočných prázdninách do práce, kde si chcel riadne plniť svoje pracovné povinnosti. Žalobca na dôkaz toho, že mal a aj má za to, že pracovný pomer bol na základe (tretej) pracovnej zmluvy zo dňa 21. 8. 2013 dohodnutý na neurčitý čas, predkladá aj žiadosť o poskytnutie poradenstva zaslanú Inšpektorátu práce Žilina e-mailom zo dňa 8. 1. 2015 o 11:22 hod, v ktorej opísal časť nezákonného konania riaditeľky žalovaného. Dňa 9. 1. 2015 žalobcovi hlavný inšpektor práce V.. L. N. odporučil podať proti žalovanému žalobu. Žalobca nikdy a nikde netvrdil, že jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 21. 8. 2013 sa zmenil na pracovný pomer na neurčitý čas, lebo pokračoval vo výkone práce u žalovaného aj po 31. 12. 2014, kedy mala podľa žalovaného uplynúť doba trvania pracovného pomeru na určitú dobu. Z listín žalobcu je zrejmé, že tvrdil, že pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitú dobu (ex lege) a nie, že sa premenil na pracovný pomer na neurčitú dobu. Pracovná zmluva v poradí tretia neobsahuje ohraničenie doby trvania pracovného pomeru dôvetkom „najdlhšie do 27. 6. 2014“ , ako ho obsahovali predchádzajúce pracovné zmluvy len z dôvodu, aby mal žalobca pokryté letné prázdniny, aby nebol cez ne evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, čo potvrdila aj svedkyňa F. J. a riaditeľka žalovaného. Ak by žalovaný dôvetok „najdlhšie do 27. 6. 2014“ v tretej pracovnej zmluve uviedol, bolo by už na prvý pohľad zrejmé, že žalovaný porušil § 48 ods. 2 v spojení s § 48 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko pracovný pomer na určitú dobu by trval celkom od 5. 9. 2011 do 27. 6. 2014, došlo by teda k prekročeniu dvojročnej maximálnej zákonnej hranice o vyše 9 mesiacov, avšak tým, že žalovaný vymedzil dobu trvania pracovného pomeru ako „dobu určitú, počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E.“ bez dôvetku „najdlhšie do 27. 6. 2014“ a tvrdí, že pracovný pomer skončil dňa 31. 12. 2014, je zrejmé, že podľa žalovaného pracovný pomer na určitú dobu trval od 5. 9. 2011 do 31. 12. 2014 (pričom mohol trvať len od 5. 9. 2011 do 5. 9. 2013), čím sám potvrdzuje, že z jeho strany došlo k prekročeniu dvojročnej maximálnej zákonnej hranice trvania pracovných pomerov na určitú dobu o vyše 1 rok a takmer 4 mesiace. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný pred výsluchom svedkýň F. J. F. E. W. spochybňoval vierohodnosť ich výpovedí, a to len z dôvodu, že ide o bývalé zamestnankyne žalovaného. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že výpoveď svedkyne E. W. bola vopred naučená, pripravená v prospech žalobcu, následne si protirečí, keď tvrdí, že svedkyňa klame preto, lebo povedala, že žalobca od žalovaného dostal výpoveď, čo nie je pravda. Už z uvedeného je viac než zrejmé, že ak by mala svedkyňa naučené ako a čo má povedať v prospech žalobcu, neuviedla by, že žalobcovi bola daná výpoveď. Z výpovede svedkyne je zrejmé, že o tom, čo u žalovaného vnímala svojimi zmyslami, vypovedala použitím svojich výrazových prostriedkov, z ktorých je zrejmé, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo to, že riaditeľka žalovaného požiadala zamestnankyňu žalovaného W.. E., aby sa na pár dní vrátila do práce z materskej dovolenky, aby sa tak mohla zbaviť žalobcu. Svedkyňa E. W. jasne uviedla, že k žalovanému nemá negatívny vzťah, čo preukázala aj tým, že jej deti navštevujú E. Š. E. Č.. XXX, aj po tom, čo žalovaný s ňou ukončil pracovný pomer. Žalovaný výpovede svedkýň nespochybnil žiadnymi dôkazmi, ani relevantnými argumentami, nakoľko sám vedel, že ich vyjadrenia sú pravdivé a jediné na čo sa zmohol, bolo argumentovať tým, že ide o bývalé zamestnankyne žalovaného. Žalobca zdôraznil, že svedkyne vypovedali najmä o udalostiach, ktoré sa udiali v roku 2014, pričom pracovný pomer s nimi žalovaný v zastúpení W.. E. H. okamžite skončil v januári 2017. Žalobca tiež uviedol, že počas účinnosti tretej (poslednej) pracovnej zmluvy v školskom roku 2013/2014, konkrétne dňa 30. 4. 2014, vyhotovil žalovaný oznámenie o výške a zložení funkčného platu číslo 10/2014, na základe ktorého bol žalobcovi s účinnosťou od 1. 5. 2014 priznaný osobný príplatok vo výške 55,-- €. Dňa 28. 8. 2014 žalovaný vyhotovil oznámenie o výške a zložení funkčného platu číslo 314/2014, na základe ktorého bol žalobcovi priznaný s účinnosťou od 1. 9. 2014 osobný príplatok vo výške 50,-- €, teda bezdôvodne a nezákonne bol žalobcovi osobný príplatok znížený o 5,-- € hneď na začiatku nového školského roka 2014/2015, v

ktorom si riaditeľka žalovaného zaumienila zbaviť sa žalobcu a aj to zrealizovala. Dňa 12. 9. 2014 bol žalobca zvolený učiteľmi žalovaného za člena L. E. E. namiesto W.. O.Í. B.. Dňa 29. 9. 2014 žalovaný vyhotovil oznámenie o výške a zložení funkčného platu číslo 360/2014, na základe ktorého bol žalobcovi s účinnosťou od 1. 10. 2014 osobný príplatok znížený o ďalších 10,-- € po mesiaci trvania predmetného školského roka 2014/2015. Údajne dňa 3. 11. 2014, podľa názoru žalobcu dňa 18. 11. 2014, vyhotovil žalovaný oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobcu číslo 385/2014, ktoré žalobcovi doručil dňa 18. 11. 2014, na základe ktorého bol žalobcovi so spätnou účinnosťou od 1. 11. 2014 bezdôvodne odobratý osobný príplatok po 2 mesiacoch trvania školského roka 2014/2015. Inšpektorát práce Žilina listom sp. zn. 2015/1499 zo dňa 21. 1. 2015, ako aj v protokole číslo IZA-2-05-2.3/P-E24-15 zo dňa 21. 1. 2015, na základe sťažnosti žalobcu konštatoval, že žalovaný znižovaním a odobratím osobného príplatku porušil zákon č. 553/2003 Z. z.. Nezákonné odobratie osobného príplatku nasledovalo po tom, čo žalobca ako priamo zodpovedný vedúci predmetovej komisie Jazyk a komunikácia si dovolil trvať na návrhoch a pripomienkach tejto komisie k smernici riaditeľky žalovaného číslo 10/2013, predmetom ktorej bolo hodnotenie a klasifikácia žiakov vo vzťahu k vyučovaciemu predmetu slovenský jazyk a literatúra, ako aj na návrhu na doplnenie tejto smernice vo vzťahu k vyučovaciemu predmetu dejepis a odmietol postupovať podľa tejto smernice, nakoľko bola v rozpore so štátnym vzdelávacím programom a kodifikačnými príručkami. Dňa 18. 11. 2014 sa uskutočnila aj hodnotiaca štvrťročná porada, na ktorej žalobcu riaditeľka žalovaného a zástupkyňa riaditeľky žalovaného W.. E. H.Á. nútili opraviť niektorým žiakom známky na lepšie, čo žalobca odmietol. Diktát, ktorý predložil žalovaný, je podľa písma diktátom žiačky vtedajšej VII.A triedy, dcéry kolegyne žalobcu a zamestnankyne žalovaného W.. R. Z.. Ide o jediný diktát, ktorý riaditeľka žalovaného so svojou zástupkyňou riešili, a to len preto, že išlo o diktát dcéry ich priateľky, kolegyne W.. R. Z.. Žalobca podotýka, že predmetný diktát, ako aj ostatné diktáty opravoval v súlade so štátnym vzdelávacím programom a notifikačnými príručkami. Správne tvary písaných písmen sa žiaci učia v prvom ročníku základnej školy a zdokonaľujú vo všetkých ročníkoch na I. stupni základnej školy, a teda, keď sa žiaci dostali na II. stupeň základnej školy bez toho, aby opakovali ročník, malo by byť samozrejmosťou, že ich ovládajú. Povinnosťou učiteľa je v diktáte opraviť všetky chyby, ktoré sa v ňom vyskytli, bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie, no javy, ktoré sa žiaci neučili, sa nezapočítavajú do počtu chýb, a teda sa nepremietajú do klasifikácie žiaka. V prípade, ak by tak učitelia nerobili, deklarovali by tým, že neovládajú štátny jazyk slovom a písmom. Žalobca sa žiakov snažil hodnotiť vždy spravodlivo podľa ich vedomostí a schopností a bez ohľadu na to, kto boli ich rodičia. Riaditeľka žalovaného, ani zástupkyňa žalovaného aprobáciu pre slovenský jazyk a literatúru nemali, túto aprobáciu mal iba žalobca a W.. Y. K., pričom žalobca ako vedúci predmetovej komisie jazyk a komunikácia a W.. Y. K. ako člen tejto komisie apelovali na zapracovanie ich návrhov a pripomienok do uvádzanej smernice riaditeľky žalovaného, najmä z dôvodu, aby sa u žalovaného dodržiaval najmä štátny vzdelávací program a s ním súvisiace alebo na jeho základe vypracované dokumenty, príslušné kodifikačné príručky, ale tiež citované právne predpisy, či ďalšie dotknuté právne predpisy. K žalovaným predloženému záznamu o (údajnej) ústnej sťažnosti V. Z. datovanej dňom 16. 12. 2014 žalobca uviedol, že V. Z. je manželom W.. R. Z. a otcom spomínanej žiačky. Žalobca si dovoľuje tvrdiť, že ide o listinu dodatočne a účelovo vyhotovenú riaditeľkou žalovaného z dôvodu, keď žalobca odmietol prilepšovať známky dcére W.. R. Z., chceli na neho vyvinúť tlak cez vymyslenú sťažnosť. O existencii tejto sťažnosti do dňa 19. 1. 2018, kedy ju žalovaný v prílohe svojho podania zaslal súdu a právnej zástupkyni žalobcu, žalobca ani len netušil. S poukazom na zákon č. 9/2010 Z. z. si žalobca dovoľuje tvrdiť, že sa vôbec nejedná o sťažnosť, pričom je podstatné, že v prípade, keby sa o sťažnosť jednalo, riaditeľka žalovaného by bola povinná žalobcu s ňou oboznámiť. Riaditeľka žalovaného pred žalobcom spomínala iba jednu „sťažnosť“, a to údajnú „ústnu sťažnosť“ rodičov žiakov z rodičovského združenia, ktoré sa konalo dňa 24. 11. 2014, ktorá sa mala údajne týkať vyučovacieho predmetu dejepis. Údajná „sťažnosť rodičov“ zo dňa 24. 11. 2014 je len prezenčná listina prítomných rodičov VII. A triedy na rodičovskom združení zneužitá žalovaným tak, že si do nej dopísal, čo mu vyhovovalo. Riaditeľka žalovaného túto prezenčnú listinu zapísala do ručne písanej evidencie sťažností ako sťažnosť č. 1/2014. Riaditeľka žalovaného tým poškodila práva žalobcu a postupovala v rozpore so zákonom číslo 9/2010 Z. z.. Z fotokópie ručne písanej evidencie sťažností, ktorú doručil žalovaný súdu i právnej zástupkyni žalobcu vyplýva, že dňa 1. 12. 2014 mala byť žalovanému, teda počas pracovnej neschopnosti žalobcu, podaná „sťažnosť“ zapísaná riaditeľkou žalovaného ako sťažnosť číslo 2/2014, ktorú mala podať W.. Y. W.. Fotokópiu tejto údajnej „sťažnosti“ žalovaný nepredložil. Nie je uvedené proti komu mala smerovať. Žalobca o tejto „sťažnosti“ do 19. 1. 2018 ani netušil. Žalobca má za to, že aj predložené, či spomínané „sťažnosti“ len nasvedčujú tomu, že sa ho chcela riaditeľka žalovaného zbaviť a neváhala ani postupovať v rozpore so zákonom číslo 9/2010 Z. z., čím zároveň poškodila dobré meno a dobrú povesť žalobcu, zasiahla do jeho cti a ľudskej dôstojnosti a žalobca sa proti takémuto konaniu ani nemohol brániť.

Žalobca poukázal na to, že z výpovede svedkyne W.. W. E. je zrejmé, že oznámenie založené na čl. 135 súdneho spisu, menovaná svedkyňa vôbec nepodpísala dňa 10. 11.2014, ani ho nedoručila žalovanému dňa 10.11.2014, ako to nepravdivo uvádzala riaditeľka žalovaného. Uvedené oznámenie bolo spísané a podpísané svedkyňou až na posedení pred Vianocami v roku 2014, ktoré sa konalo u žalovaného pri príležitosti ukončenia roka 2014 po tom, čo ho vyhotovila riaditeľka žalovaného alebo účtovníčka žalovaného. Uviedla, že ho podpísala napriek tomu, že bolo písané so spätným dátumom preto „aby to bolo papierovo všetko v poriadku“, „aby to bolo formálne správne“. Riaditeľka žalovaného ani nenamietala, že listina založená na čl. 135 bola svedkyňou podpísaná na koncoročnom posedení u žalovaného pred Vianocami 2014, počas výsluchu svedkyne sa zmohla iba na komentár: „Nebolo to podpisované v riaditeľni, toto je nepravda. Riaditeľňa bola rozbúraná.“

14) Nárok na náhradu mzdy žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný si voči nemu neplní povinnosť vyplývajúcu mu z bodu 6 (tretej) pracovnej zmluvy zo dňa 21. 8. 2013, keďže mu neprideľuje prácu a neumožňuje mu vykonávať prácu v zmysle tejto pracovnej zmluvy, ani mu nezaplatil mzdu, resp. funkčný plat za obdobie od 1. 1. 2015 doposiaľ, t. č. do 31. 1. 2018. Jedná sa o prekážku na strane zamestnávateľa, t. j. žalovaného. Za obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015, t. j. za 12 mesiacov si žalobca uplatňuje náhradu funkčného platu vo výške 753,-- € brutto mesačne, t. j. za uvedené obdobie celkom vo výške 9 036,-- €. Nakoľko je pedagogickým zamestnancom, výška jeho mesačného funkčného platu za obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 bola určená v zmysle § 7 ods. 9, § 7 ods. 10, § 7 ods. 11, § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. v nadväznosti na Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a § 1 a Prílohy č. 4 k nariadeniu Vlády Slovenskej republiky č. 393/2014 Z. z. účinného od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 ako súčet tarifného platu vo výške 663,-- €, príplatku za výkon špecializovanej činnosti - za činnosť triedneho učiteľa vo výške 40,-- € a osobného príplatku vo výške 50,-- €. Za obdobie od 1. 1. 2016 do 31. 8. 2016, t. j. za 8 mesiacov si uplatňuje náhradu funkčného platu vo výške 788,50 € brutto mesačne, t. j. za uvedené obdobie celkom vo výške 6 308,-- €. Nakoľko je pedagogickým zamestnancom, výška jeho mesačného funkčného platu za obdobie od 1. 1. 2016 do 31. 8. 2016 bola určená ako súčet tarifného platu vo výške 696,50 €, príplatku za výkon špecializovanej činnosti - za činnosť triedneho učiteľa vo výške 42,-- € a osobného príplatku vo výške 50,-- €. Za obdobie od 1. 9. 2016 do 31. 12. 2016 si uplatňuje náhradu funkčného platu vo výške 833,-- € brutto mesačne, t. j. za uvedené obdobie celkom vo výške 3 332,-- €. Výška jeho mesačného funkčného platu za obdobie od 1. 9. 2016 do 31. 12. 2016 bola určená ako súčet tarifného platu vo výške 738,50 €, príplatku za výkon špecializovanej činnosti - za činnosť triedneho učiteľa vo výške 44,50 € a osobného príplatku vo výške 50,-- €. Za obdobie od 1. 1. 2017 do 31. 8. 2017 si žalobca uplatňuje náhradu funkčného platu vo výške 840,-- € brutto mesačne, t. j. za uvedené obdobie celkom vo výške 6 720,-- €. Výška jeho mesačného funkčného platu za obdobie od 1. 1. 2017 do 31. 8. 2017 bola určená ako súčet tarifného platu vo výške 745,50 €, príplatku za výkon špecializovanej činnosti

- za činnosť triedneho učiteľa vo výške 44,50 € a osobného príplatku vo výške 50,-- €. Za obdobie od 1. 9. 2017 do 31. 12. 2017 si žalobca uplatňuje náhradu funkčného platu vo výške 888,-- € brutto mesačne, t. j. za uvedené obdobie celkom vo výške 3 552,-- €. Výška jeho mesačného funkčného platu za obdobie od 1. 9. 2017 do 31. 12. 2017 bola určená ako súčet tarifného platu vo výške 791,-- €, príplatku za výkon špecializovanej činnosti - za činnosť triedneho učiteľa vo výške 47,-- € a osobného príplatku vo výške 50,-- €. Za obdobie od 1. 1. 2018 do 31. 1. 2018 si uplatňuje náhradu funkčného platu vo výške 895,50 € brutto. Výška jeho mesačného funkčného platu za obdobie od 1. 1. 2018 do 31. 1. 2018 bola určená ako súčet tarifného platu o výške 798,50 €, príplatku za výkon špecializovanej činnosti - za činnosť triedneho učiteľa vo výške 47,-- € a osobného príplatku vo výške 50,-- €. Za obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 1. 2018 si uplatňuje náhradu funkčného platu celkom vo výške 29 843,50 €. Zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 246/2010 zo dňa 30.4.2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo76/2011 zo 31.5.2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8 Co 375/2014 zo dňa 9.9.2014.

15) Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca dňa 2.9.2011 uzatvoril so žalovaným v zastúpení vtedajším riaditeľom W.. B. Z. pracovnú zmluvu č. j. 143/2011, ktorej obsahom bolo prijatie žalobcu do pracovného pomeru u žalovaného. Pracovný pomer bol uzavretý dňom 5.9.2011 na dobu určitú počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E., najdlhšie do 29.6.2012. Dňa 31.8.2012 žalobca uzatvoril so žalovaným v zastúpení vtedajším riaditeľom W.. B. Z. pracovnú zmluvu č. j. 273/2012, ktorej obsahom bolo prijatie žalobcu do pracovného pomeru u žalovaného. Pracovný pomer bol uzavretý dňom 3.9.2012 na dobu určitú, počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E., najdlhšie do 28.6.2013. Dňa 21.8.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným v zastúpení riaditeľkou W.. Q. B. pracovnú zmluvu

č. j. 12/2013, ktorej obsahom bolo prijatie žalobcu do pracovného pomeru u žalovaného. Pracovný pomer bol uzavretý dňom 21.8.2013 na dobu určitú, počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E.. Žalovaný ma za to, že žalobca uplatnený nárok nezdôvodnil, lebo ho nebolo možné zákonne odôvodniť. Žalobca nesprávne aplikoval znenie Zákonníka práce na svoj konkrétny prípad. Vzhľadom na charakter pracovného pomeru uzatvoreného medzi žalovaným a žalobcom sa na pracovný pomer žalobcu vzťahuje výsostne § 48 ods. 4 Zákonníka práce, ktorým ustanovením reaguje na predlžovanie alebo opätovné zjednanie pracovného úväzku na dobu určitú (jeho reťazenie) medzi tým istým zamestnávateľom a zamestnancom nad zákonnú dvojročnú hranicu. Daný stav je možný len v prípade, ak existuje objektívny dôvod na jeho predĺženie vymedzený v § 48 ods. 4 Zákonníka práce. Právny poriadok v tomto prípade neurčuje maximálnu hranicu týchto opakovane zjednávaných pracovných pomerov na dobu určitú. Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce predstavuje výnimku z lehôt daných na pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú. Dané ustanovenie taxatívne stanovuje možnosť obmedziť zastupovanie zamestnanca iba na konkrétne objektívne dôvody, ako sú zastupovanie zamestnanca v dôsledku materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky a pod.. Vzhľadom na to, že rodičovská dovolenka zamestnanca alebo zamestnankyne (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce) je poskytovaná na ich žiadosť, je nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre zastupujúceho zamestnanca výhodné túto výnimku ustanovenú v § 48 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce využívať. Táto výnimka bola vždy chápaná ako výhoda, nie ako nevýhoda pre zastupujúceho zamestnanca. Z danej výnimky vyplýva, že sa ňou sleduje oprávnený a legitímny cieľ sociálne politiky. Žalovaný poukázal na rozsudok (Alonso) v právnej veci C-307/05 zo dňa 13. septembra 2007, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (Adeneler) v právnej veci 212/2004. Žalovaný zastáva názor, že v prípade pracovného pomeru žalobcu a jeho ukončenia je potrebné aplikovať znenie § 48 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce, ktorý predstavuje objektívny a zákonný odklon od znenia § 48 ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce, o ktorých znenie žalobca opiera svoj právny názor. Žalovaný zastáva právny názor, že podpísaním pracovných zmlúv medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený pracovný pomer na určitú dobu. V pracovných zmluvách, ktoré boli vyhotovené písomne, bola vždy jasne a nezameniteľne stanovená doba trvania pracovného pomeru na určitú dobu, a to počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E.. Je treba mať na zreteli zákonné dispozičné právo rodiča, na základe ktorého dispozičného práva rodiča a povinnosti zamestnávateľa má žalovaný právny názor, že s poukazom na § 48 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce bola doba trvania pracovného pomeru na určitú dobu stanovená tak, ako sa uvádza v R 18/1978, a to na dobu časovo dohľadnú. V pracovných zmluvách podpísaných medzi žalobcom a žalovaným bola výslovne určená doba jeho trvania, a to dobou počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E.. Žalovaný má za to, že stanovenie doby pracovného pomeru na dobu určitú na základe uvedenej objektívne zistiteľnej skutočnosti možno považovať za dostatočné. Žalobca bol riadne oboznámený s dátumom skončenia jeho pracovného pomeru na určitú dobu, a to opakovane. Z bodu 3 zápisnice z pracovnej porady konanej dňa 17. 12. 2014 v zborovni E. Š. O. E. dňa 17. 12. 2014 vyplýva, že „Riaditeľka školy oboznámila prítomných s návratom po MD od 1.1.2015 W.. W. E., ukončením pracovného pomeru W.. B. H. k 31.12.2014, zmenami v úväzkoch. Riaditeľka školy vyzvala W.. H. k vypísaniu pedagogickej dokumentácie, odovzdaniu zástupkyni riaditeľky písomností na archiváciu a zapožičaného majetku školy.“ Zároveň bolo žalovaným zastúpeným riaditeľkou žalobcovi písomne formou registratúrneho záznamu č. 17/2014 oznámené, že dňa 31.12.2014 končí pracovný pomer žalovaného uzatvorený na základe pracovnej zmluvy číslo 12/2013 zo dňa 21.8.2013 a že pracovný pomer uzatvorený citovanou pracovnou zmluvou na dobu určitú končí z dôvodu nástupu zamestnankyne, ktorú žalobca zastupoval do pracovného pomeru z rodičovskej dovolenky. Uvedený registratúrny záznam žalobca dňa 19.12.2014 o 9.02 hod. odmietol po jeho vyhlásení a oboznámení sa s ním prevziať. Svedkami konania žalobcu boli W.. E. H., zástupkyňa riaditeľky školy a pani E. W., ekonómka školy. Obe, ako aj riaditeľka školy danú udalosť potvrdili svojim podpisom na registratúrnom zázname č. 17/2014. Žalovaný poukázal na § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Uviedol, že má za to, že vykonal všetky zákonné kroky, aby registratúrny záznam číslo 17/2014, ako písomnosť zamestnávateľa týkajúca sa skončenia pracovného pomeru žalobcu, bola žalobcovi doručená do vlastných rúk. Písomnosť bola doručená zamestnávateľom zamestnancovi na pracovisku. Doručenie písomnosti bolo zmarené konaním žalobcu, v tom čase osoby so statusom zamestnanca. Z uvedeného dôvodu zákonné účinky doručenia nastali aj vtedy, keď žalobca prijatie písomnosti odmietol. Riaditeľka školy napriek tomu v súlade s dobrými mravmi dňa 19.12.2014 vykonala pokus o doručenie registratúrneho záznamu číslo 17/2014 žalobcovi Slovenskou poštou, pobočka E.N. formou doporučenej zásielky. Doporučená zásielka bola uložená na pošte ako nedoručená dňa 22.12.2014 a prebratá žalobcom až 8.1.2015. Žalovaný má za to, že žalobca nemal na svojej strane prekážku k prevzatiu si doporučenej zásielky a svojim konaním sa cielene snažil mariť jej doručenie tak, aby pod legendou nevedomosti o ukončení pracovného pomeru mohol nastúpiť na výkon prác u

žalovaného aj po návrate W.. E. z rodičovskej dovolenky, čím by dosiahol vo svojom prípade právny stav judikovaný v § 71 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca aj napriek svojej vedomosti o ukončení pracovného pomeru sa dňa 8.1.2015 dostavil do priestorov žalovaného, na svoje predchádzajúce pracovisko za účelom vykonávania pracovnej činnosti, ktorú už po nástupe z rodičovskej dovolenky vykonávala W.. E.. Žalovaný má za to, že konanie žalobcu tým, že po návrate W.. E. z rodičovskej dovolenky, kde doba ukončenia tejto rodičovskej dovolenky je pri dodržaní zákonných limitov stanovených v § 166 ods. 1 a 2 Zákonníka práce výlučne v dispozícii W.. E., a tým že žalobca mal vedomosť o dobe trvania pracovného pomeru na dobu určitú, o dôvode uzavretia pracovného pomeru na dobu určitú, a tým že bol o ukončení svojho pracovného pomeru riadne upovedomený, bolo v rozpore s citovaným čl. 2, nakoľko vzniklo oprávnené podozrenie, že výkon práv a povinností vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu žalobcu nebol v súlade s dobrými mravmi a bol spôsobilý záujem žalovaného pokračovanie jeho pracovného pomeru zneužiť na škodu iného účastníka pracovnoprávneho vzťahu, t. j. W.. W. E.. Žalovaný má za to, že žalobca po uplynutí dohodnutej doby nepokračoval ďalej vo výkone práce a že voči žalobcovi bolo postupované striktne v súlade s dobrými mravmi. Hliadka Policajného zboru z Obvodného oddelenia PZ Čadca bola privolaná za účelom zabezpečenia preverenia podozrenia z priestupkov žalobcom v priestoroch E. Š. O. E..

16) V podaní doručenom súdu dňa 25.11.2016 žalovaný uviedol, že hneď v bode 1/ zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je uvedený dôvod, pre ktorý bola zmluva uzatvorená. Pokiaľ žalobca uvádzal, že dňa 8.1.2015 prišiel do zamestnania, žalobca bol na pracovnej porade oboznámený s tým, že pani E. nastupuje po rodičovskej dovolenke späť do zamestnania, následne toto oznámenie bolo žalovanému zaslané listom, že ku dňu 31.12.2014 končí jeho pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, prevzatie listu žalobca zmaril. Tiež pokiaľ žalobca uvádzal, že pani E. neoznámila predpokladaný deň nástupu do zamestnania, v jej oznámení bol uvedený presný dátum 1.1.2015. Pani E. riadne listom oznámila svoj návrat na rodičovskú dovolenku a aj dôvod, tiež riadne písomne oznámila zamestnávateľovi svoj návrat od 1.7.2016 späť do zamestnania. Zo strany žalobcu nie je namieste obviňovať pani E., že konala účelovo. Žalobca by si mal uvedomiť, že situácia ohľadne starostlivosti o deti sa dokáže značne skomplikovať, najmä chorobami, kedy je potrebná najmä účasť matky na starostlivosti o dieťa. Je právom matky vrátiť sa späť do práce a nikto jej v tom nemôže brániť. Pani E. riadne vykonávala svoju prácu podľa rozvrhu od 8.1.2015, kedy nastúpili žiaci po vianočných prázdninách do školy. Od 1.1.2015 do 7.1.2015 mala pani E. dovolenku ako všetci zamestnanci s výnimkou vedenia školy. Žalovaný ďalej uviedol, že je pravdou, že správanie žalobcu počas výkonu práce u žalovaného bolo problematické, sťažovali sa nielen kolegovia, ktorých urážal „že on ich ešte naučí, ako sa správne píše, že oni chodili na O. B.“ a podobne, ale aj zákonní zástupcovia žiakov, a to aj písomne. V mesiaci december 2014 pribudli aj písomné sťažnosti, ktoré boli riadne zaevidované, avšak riaditeľka ZŠ nestihla žalobcu s nimi oboznámiť, lebo v uvedenom mesiaci bol dva týždne PN. Žalobca si musí uvedomiť, že jednou z povinností riaditeľa školy je kontrolná činnosť, v rámci ktorej vybavovala riaditeľka žalovaného sťažnosti na žalobcu. Žalovaný navrhol žalobný návrh žalobcu zamietnuť.

17) V podaní doručenom súdu dňa 22.1.2018 žalovaný uviedol, že podstatnou skutočnosťou rozhodujúcou pre rozhodnutie tohto sporu je to, že žalobca pracoval u žalovaného na dobu určitú na zástup za W.. W. E.. Od počiatku (od prvej pracovnej zmluvy) bola táto skutočnosť žalobcovi zrejmá a nikdy ju nenamietal pri žiadnej pracovnej zmluve na dobu určitú, ktorú uzavrel so žalovaným. Táto skutočnosť je nepochybná, napriek námietkam zo strany žalobcu k obsahu pracovných zmlúv uvedených v podaniach v tomto spore. Je nepochybné, že žalobca so žalovaným vždy uzatváral pracovnú zmluvu (opakovane) na dobu určitú na zástup W.. W. E. počas rodičovskej dovolenky. Zároveň je nepochybné, že dobu určitú je možné v pracovnej zmluve vymedziť okrem presného určenia času i trvaním materskej/rodičovskej dovolenky zastupovaného zamestnanca. Zároveň je nepochybné, že stanovuje výnimky z § 48 ods. 1, ods. 2 pre opätovne uzatváranie pracovnej zmluvy na dobu určitú práve z dôvodu podľa § 48 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce. Pokiaľ žalobca namieta obsah pracovnej zmluvy, ide z jeho strany o formálne a nepodstatné námietky, pričom je nepochybné, že všetky pracovné zmluvy žalobcu boli uzavreté z dôvodu zastupovania zamestnanca (W.. E.) počas rodičovskej dovolenky. Ďalšou podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou, je že pracovný pomer žalobcu u žalovanej skončil podľa poslednej pracovnej zmluvy uplynutím dojednanej doby trvania pracovného pomeru, teda na základe skutočnosti, ktorá nastala nezávisle od vôle žalovaného, nastala na základe objektívnej skutočnosti (faktu), a to na základe plynutia času a nástupu zastupovanej zamestnankyne do zamestnania. Nástup zastupovanej zamestnankyne z rodičovskej dovolenky späť do zamestnania je nezávislý od vôle ktoréhokoľvek účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Uplynutím dojednanej doby

trvania na podklade skutočnosti preukázaného nástupu zastupovanej zamestnankyne W.. W. E. do zamestnania došlo ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu dohodnutého na dobu určitú. Skončenie pracovného pomeru nastalo na základe faktu a nie na základe právneho úkonu, namietať možno neplatnosť právneho úkonu (subjektívnej právnej skutočnosti), nie objektívnej právnej skutočnosti, ktorá nie je právnym úkonom (právna udalosť), ktorá nastala nezávisle od vôle žalobcu alebo žalovaného. Za svoje konanie zodpovedá každá osoba samostatne, pokiaľ má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, čo sa týka aj konania (faktu) nástupu W.. W. E. do zamestnania. Konanie W.. E. v podobe nastúpenia do práce spôsobilo neodvrátiteľný právny následok v podobe skončenia pracovného pomeru žalobcu uplynutím dojednanej doby trvania pracovného pomeru. Žalovaný má za to, že tento spor je bezpredmetný, pretože uplynutie dojednaného času (objektívnu právnu skutočnosť) nie je možné namietať. Žalobca sa síce snaží spochybniť výpoveďami svedkov „skončenie pracovného pomeru“, avšak rozhodujúcou skutočnosťou je, že takéto dokazovanie je mimo merita veci, pretože fakty, ktoré nie sú právnymi úkonmi nemožno posudzovať, ani zmeniť. Na fakty je potrebné jednoducho prihliadnuť, a výpovede svedkov nemôžu preukázané fakty (objektívne právne skutočnosti - právne udalosti) zmeniť. Žalobca si uvedomuje absenciu právneho základu žalovaného nároku a bola mu zrejmá od počiatku. Napriek tomu, že vedel, že jeho pracovný pomer končí 31.12.2014, pokúsil sa nastúpiť do práce a pracovať dňa 8.1.2015 za účelom vyvolania následku premeny pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú. Po podaní žaloby žalobca začal účelovo tvrdiť aj rozpor so Zákonníkom práce, konkrétne s § 48 ods. 2, ktorý mal byť vraj porušený, a preto je jeho pracovný pomer podľa poslednej pracovnej zmluvy uzatvorený na dobu neurčitú. Túto neopodstatnenú a nepodloženú konštrukciu žalovaný vyvrátil v prednese právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 23.11.2017, ako i v tomto podaní. Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že bez ohľadu na svoju obranu týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru žalobcu uplynutím dojednanej doby trvania dňa 31.12.2014, i tak by nebol daný žiadny predmet sporu s ohľadom na ďalšiu nespornú skutočnosť, a to, že W.. E. nastúpila z rodičovskej dovolenky do práce opäť 1.7.2016. To znamená, že žalovaný nárok žalobcu je v časti náhrady mzdy, ako i v časti skončenia pracovného pomeru (v oboch častiach) dvojnásobne nedôvodný. Ak by pracovný pomer žalobcu neskončil uplynutím dojednanej doby trvania pracovného pomeru k 31.12.2014 (avšak skončil), skončil by k 30.6.2016 z toho istého dôvodu, t. j. uplynutím dojednanej doby trvania pracovného pomeru na podklade nespornej skutočnosti - nástupu zastupovanej zamestnankyne späť do práce opätovne 1.7.2016. Ďalej žalovaný uviedol, že svedkyňa W. tvrdila, že sťažnosti na žalobcu mali byť účelovo vytvorené až po podaní žaloby. Ide o nezmysel, pretože žalovaný sa bráni, že pracovný pomer skončil uplynutím dojednanej doby, nie na základe sťažností na žalobcu. Žalovaný nedal žalobcovi výpoveď, ako tvrdí svedkyňa W.. Svedkyňa W. klame a jej tvrdenia sú účelové, zavádzajúce, ovplyvnené jej negatívnym vzťahom voči riaditeľke školy a škole skrz trestné stíhanie voči nej a pracovnoprávny spor o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Skutočnosť je taká, že prebehla kontrola evidencie sťažností a neboli zistené žiadne nedostatky v evidencii sťažností.

18) Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalobcu, riaditeľky žalovaného, výsluchom svedkov F. J., E. W., W.. W. E., ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

19) Žalobca zotrval na podanej žalobe a jej doplneniach. Uviedol, že dňa 21.8.2013 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu číslo 12/2013, na základe ktorej nastúpil do práce ku žalovanému dňa 21.8.2013. Riaditeľka školy ako štatutárny orgán žalovaného mu navrhla, aby bol jej zástupcom alebo výchovným poradcom. V školskom roku 2014/2015 učil slovenský jazyk, literatúru a dejepis v súlade so svojou aprobáciou. Žalovaným bol vymenovaný za vedúceho predmetovej komisie jazyk a komunikácia. Žalovaným bol od 2.9.2014 písomne poverený na výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa 6.A triedy v školskom roku 2014/2015. Zamestnancami základnej školy bol dňa 12.9.2014 vymenovaný za člena rady ako zástupca pedagogických zamestnancov. Predpokladá, že žalovaný s ním skončil pracovný pomer z dôvodu, že sa stal nepohodlným a nežiadúcim zamestnancom. V októbri 2014 mu učitelia prvého stupňa vyčítali, že nesprávne opravuje diktáty. K ním sa pripojila aj riaditeľka a zástupkyňa riaditeľky, obe bez aprobácie na slovenský jazyk a literatúru. Následne ho riaditeľka so zástupkyňou nútili opraviť známky na lepšie, čo odmietol. Dňa 27.10.2014 emailom poukazoval na nesprávne hodnotenie a klasifikáciu diktátov zo slovenského jazyka a literatúry, a to pri príležitosti aktualizácie smernice riaditeľky č. 10/2013 ako vedúci predmetovej komisie jazyk a komunikácia. Tieto pripomienky neboli riaditeľkou vôbec zapracované. Následne reagoval aj emailom zo dňa 3.11.2014 a zo dňa 12.11.2014. Tým chce preukázať, prečo sa stal nepohodlným a následne prepusteným. V novembri 2014 pre predmetovú

komisiu pri predmete humanitné vedy a výchovy poukazoval na problémy žiakov 6.A - 8A. triedy, ktorí nemali osvojené náuky na výučbu dejepisu. Samotní žiaci mu uviedli, že neboli zvyknutí riadne a pravidelne sa pripravovať na vyučovacie hodiny, v dôsledku čoho sa niektorým následne zhoršili známky z 1 - 2 na 3 - 4 a medzi nimi i napríklad dcére kolegyne W.. R. Z.. Domnieva sa, že príčinou opisovaného jednania proti jeho osobe boli nie práve najlepšie známky dcéry menovanej kolegyne zo slovenského jazyka a dejepisu. Na štvrťročnej porade ho riaditeľka a zástupkyňa opätovne nútili opraviť známky na lepšie, čo opätovne odmietol. Následne poukazoval na chybné údaje v zápisnici zo štvrťročnej porady zo dňa 18.11.2014 spracovanej zástupkyňou riaditeľky. Následne bola W.. H. uvedená zápisnica opravená. Dňa 25.11.2014 ho riaditeľka žalovaného zavolala na disciplinárny pohovor, na ktorom ho nezmyselne obvinila zo závažného porušenia pracovnej disciplíny. Tvrdila, že na neho boli podané ústne sťažnosti, so znením ktorých ho doposiaľ neoboznámila. Následne mu riaditeľka začala doručovať rôzne výzvy, ukladať nesplniteľné pokyny, nezákonné pokyny, uvádzala, že ich nesplnenie bude považovať za ďalšie porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 27.11.2014 podal na riaditeľku sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu v Žiline. Dňa 17.12.2014 sa o 13:05 hod. konala na pracovisku porada pedagogickej rady k vianočnej besiedke, ktorá sa mala konať dňa 19.12.2014. V závere porady riaditeľka uviedla, že sa s ním ako so zamestnancom lúči, pretože od 1.1.2015 sa vracia do práce W.. E.. Žalovaný v domnienke, že jeho pracovný pomer bol dojednaný na určitý čas a že končí skončením materskej, resp. rodičovskej dovolenky W.. E. účelovo zabezpečil, aby W.. E.Á. skončila, resp. prerušila materskú, resp. rodičovskú dovolenku, aby sa ho zbavil. Po tom, čo sa ho žalovaný úspešne zbavil, W.. E. opätovne nastúpila na materskú, resp. rodičovskú dovoleniu, resp. opätovne prestala vyučovať.

20) K okolnostiam uzatvorenia pracovnej zmluvy žalobca uviedol, že dňa 21.8.2013 nastúpil ešte v rámci školských prázdnin do práce pre školský rok 2013/2014 a v ten deň bola s ním uzatvorená pracovná zmluva číslo 12/2013. Predtým bol evidovaný na úrade práce v Čadci 2 mesiace. K tomu, kto pripravoval pracovnú zmluvu sa vyjadriť nevie. Myslí si, že je tam napísaná pani J., ktorá bola účtovníčkou školy. Pri uzatváraní zmluvy mu bolo povedané, že bude pokračovať v tom, čo bolo predtým, bude pokračovať vo vyučovaní slovenského jazyka, literatúry a dejepisu, na čo má aprobáciu a bude vyučovať hodiny geografie v 9. ročníku. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy nič bližšie konkretizované nebolo, akurát pokiaľ ide o W.. E.Ú., tak táto mala mať ďalšie dieťa, avšak s ňou podľa zmluvy nič nemá spoločné. K vyjadreniu riaditeľky žalovaného, že uzatvoria pracovnú zmluvu do času, kým sa nevráti pracovníčka z materskej dovolenky, žalobca uviedol, že sa o tom vôbec nebavili, pracovnú zmluvu si prečítal, podpísal a išiel pracovať, pretože vtedy prvýkrát získal triednictvo.

21) K diktátu predloženému v konaní žalovaným žalobca uviedol, že do diktátu patrí aj správa forma písmen. Z diktátu, ktorý predložili, je zrejmé, že nie sú tam dodržané správne tvary a tie musia byť opravené. Žiaci boli upozornení, ako majú písať. Toto bol celý problém, kedy začali na neho útočiť.

22) Riaditeľka žalovaného uviedla, že pracovné zmluvy pripravuje pamistka pani J., ktorá je tam na štvrtinový úväzok. Zmluva je so zamestnancom preberaná ústne. Z toho zápisnicu nespisuje, pretože zamestnanec tým, že zmluvu podpíše, súhlasí, že porozumel tomu, čo je v zmluve uvedené. Pokiaľ žalobca uvádzal, že bol vybratý za zástupcu a výchovného poradcu, zástupcu už vybratého mala. Žalobca ani zástupcom byť nemohol, pretože nemal prax 5 rokov. Aj výchovný poradca už určený bol. Žalobca bol triednym učiteľom. To, že žalobca bol vedúcim predmetovej komisie, bolo to v súlade s platnou legislatívou. Tak isto aj triednictvo bolo v súlade s platnou legislatívou. Členom rady sa stal po tom, ako odišiel vyučujúci pán B. X. Z., ktorý bol dovtedy členom rady školy a prebehli voľby, kde si ho kolegovia zvolili. To, že žalobca uvádzal, že sa domnieva, že je nepohodlný a nežiaduci zamestnanec, je jeho subjektívny názor. Konflikty tam boli, alebo boli to pracovné konflikty ako učiť, ako neučiť, ako hodnotiť. V tej dobe prekopávali celý systém hodnotenia, celý systém prístupu ku žiakom, pretože problém bol ten, že jednoducho deti mali pri testovaní veľmi nízke výsledky zo slovenského jazyka, matematiky, preto hľadali prístupy, ako zmeniť možno štýl učenia, prístupu k deťom. Nikto nikoho nenútil opravovať známky. Pán učiteľ vedel o tom, že bola odporcom takéhoto opravovania známok a bezbrehého vychádzania v ústrety deťom. Známky bol nútený opravovať iba z tých diktátov, keď to nebolo opravené v súlade, jednoducho mu bolo povedané, že nemôže opravovať tak, ako sa nemá. Žalobca mal spor s pani učiteľkou Z., ale nebola to ona sama, s ktorou mal spor. V diktáte sa už neriešili gramatické chyby, ale riešil sa tam konkrétne tvar písmena A, v diktáte určite nepatrí také niečo. Rodičia sa sťažovali viacerí, bola podaná sťažnosť na rodičovskom združení, bola to vtedajšia 7.A, kde sa aj rodičia pod tú sťažnosť, bola to prezenčná listina, podpísali. Potom žalobcu zavolala na disciplinárny pohovor. Uviedla, že rodičia jej volali, že boli oboznámení, že dňa 13.11.2014 sa bude konať triednická

hodina. Túto skutočnosť aj podpísali v žiackej knižke. Vyučujúci po príchode na triednicku hodinu žiakov poslal zo školy, pretože boli hluční, vrátiť sa mali až o 15:00 hod.. Žiaci sa medzitým túlali v okolí školy, čím bola ohrozená aj ich bezpečnosť. Keď žiaci v danom čase prišli do školy, učiteľ tam už nebol. Zmeškali spoj, ktorým sa mali vrátiť domov. Rodičia o ničom nevedeli. Potom bola aj komunikácia s rodičmi počas rodičovského združenia, kde pani Z. uviedla, že bola vedená neprimeraným spôsobom. Triedny učiteľ matke Y. Z. neprimeraným spôsobom povedal o správaní, ktoré malo údajne byť ešte minulý školský rok, a keď matka chcela problém, ktorý učiteľ naznačil, riešiť, nebol ochotný o tom hovoriť. Z toho vyplýva, že vyučujúci nedodržiava náplň práce, ktorá mu vyplýva z povinnosti triedneho učiteľa. Toto je ten disciplinárny pohovor. Čo sa týka chybných zápisov v zápisnici, to si nepamätá. Ak sú chybné, samozrejme vyučujúci upozornia a chyba sa opraví. Nesplniteľné a nezákonné pokyny žalobcovi nedala. Jednoducho potrebovala si pozrieť previerky, či to, čo sa rodičia sťažujú, je ozaj tak. Žalobca potom išiel na PN, sťažnosti v podstate riešiť nemohla, nemohla mu ani oznámiť, že sa pani E., ktorá jej to oznámila v priebehu druhej polovice novembra, vracia späť do zamestnania. Preto mala možnosť sa so žalobcom rozprávať až po porade, pretože v ten pondelok, keď prišiel do práce, sa s ňou rozprávať nechcel, potom jej priniesol výzvu v tom znení, či je ona orgán kompetentný ho kontrolovať, na čo mu ona povedala, že je za to zodpovedná a musí takéto veci riešiť. Uviedla, že W.. E. listom zo dňa 10.11.2014 oznámila, že nastupuje do pracovného pomeru od 1.1.2015. V tej dobe, keď to prišlo, tak to do pošty zaevidovala pani W.. V priebehu týždňa to prišlo k nej. Plánovala túto skutočnosť oznámiť žalobcovi na pracovnej porade dňa 1.12., žalobca však odišiel na PN, tak mu to oznámila až následne. U nich sa všetko oznamovalo ústne, písomne sa takéto skutočnosti neoznamovali. Keď však nastali takéto problémy, potom už všetko riešila písomne. K otázke splnomocnenej zástupkyne žalobcu prečo žalobcovi neoznámila návrat W.. E. dňa 25.11., keď bol so žalobcom vykonaný disciplinárny pohovor, riaditeľka uviedla, že dňa 25.11. riešila iba sťažnosť triedy, plánovala mu to oznámiť na mesačnej porade dňa 1.12.2014. W.. E. má aprobáciu na slovenský jazyk a literatúru a etickú výchovu. W.. E. nastúpila dňa 1.1., 8 dní boli prázdniny, ôsmeho učila, avšak má tri deti, uzdalo sa jej, že to zvládne, lenže opatrovateľka jej deti baviť nechcela, tak sa musela v polovici februára vrátiť späť na rodičovskú dovolenku. Pani E. jej to písomne oznámila. Po odchode W.. E. situáciu riešila tak, že dejepis vyučovala ona. Pani učiteľka, ktorá tam bola na absolventskej praxi, vyučovala náboženskú výchovu a slovenský jazyk. Po odchode žalobcu slovenský jazyk a literatúru vyučoval W.. K. a pani učiteľka L.. Úväzky museli celé prerobiť, aby tieto predmety boli pokryté aprobovanými zamestnancami. Dôvod na oslovenie žalobcu po opätovnom odchode W.. E. na rodičovskú dovolenku nebol. Zmluva so žalobcom sa ukončila a potom nastala nová právna situácia, bola uzatvorená nová pracovná zmluva. K žalobcom predloženému rozvrhu riaditeľka žalobcu uviedla, že rozvrh bol novoaktualizovaný, nebol na web stránke uverejnený, nemusia ho uverejňovať. Poverenie triedneho učiteľa končí skončením pracovnej zmluvy.

23) K okolnostiam uzatvorenia pracovného pomeru so žalobcom na základe pracovnej zmluvy 12/2013 riaditeľka žalobcu uviedla, že žalobca tam už učil dva roky predtým. Keď nastúpila ona ako riaditeľka, bol oboznámený s tým, že plánuje s ním uzatvoriť pracovnú zmluvu. Rozdiel medzi touto pracovnou zmluvou a jeho predchádzajúcimi pracovnými zmluvami je v tom, že tieto predchádzajúce dve pracovné zmluvy boli uzatvorené od septembra do júna a potom následne bol evidovaný na úrade práce. Vie, ako je to nepríjemné, sama to absolvovala, preto žalobcovi povedala, že pracovný pomer uzatvoria do času, kým sa nevráti pracovníčka z materskej dovolenky. Toto žalobcovi povedala. Žalobca jej na to povedal, že to berie na vedomie a ďakuje jej. K náhrade mzdy uviedla, že do náhrady mzdy nepatrí triednictvo. Triednictvo určuje riaditeľ školy každoročne, spravidla v mesiaci september. Osobné ohodnotenie je nenárokovateľná zložka mzdy.

24) Riaditeľka žalovaného k svedeckej výpovedi svedkyne F. J. uviedla, že nie je pravdou, že sa chcela žalobcu zbaviť. Nikoho sa nechcela zbaviť. Pani E. aj učila, opravovala, mala normálny výchovno- vzdelávací proces. K prijímaniu pošty uviedla, že poštu prijímal školník. V tom čase poštu odovzdával pani W., účtovníčke v podateľni, ona poštu zaevidovala a následne poštu dala jej. Potom, čo sa v roku 2015 po jednom verejnom obstaraní na plot, vzťahy medzi nimi naštrbili, už sa poštu preberala sama od pána školníka.

25) Ku svedeckej výpovedi svedkyne E. W. riaditeľka žalovaného uviedla, že nie je pravdou, čo povedala pani W.. Nezavolala pani E., že chce dať žalobcovi výpoveď, aby sa vrátila. Sú to nezmysly. Nič neprikázala zaevidovať. Školník priniesol listy pani W., ktorá mala na starosti podateľňu do roku 2015 a ktorá v podateľni listy triedila, dávala im čísla a zaregistrovávala ich do pošty. Po verejnom obstarávaní plota v roku 2015 stratila k pani W. dôveru a už si takéto veci triedila sama, aj značku dávala sama.

26) Ku svedeckej výpovedi svedkyne W.. W. E. riaditeľka žalovaného uviedla, že menovanú nežiadala, aby nastúpila do zamestnania. Spolu dlhšie komunikovali o jej nástupe, nebolo to, že by ju nútila alebo žiadala, ani ju nepoprosila.

27) Svedkyňa F. J. uviedla, že k žalobcovi vzťah žiaden nemá. Pre žalovaného pracovala od roku 2002 do januára 2017. V základnej škole už nepracuje z dôvodu, že s ňou bol ukončený pracovný pomer. Na základnej škole robila od roku 2002 do roku 2012 účtovníctvo a od júla 2003 do roku 2017 robila ako personalistka a mzdy. Ako pamistka spracovávala podklady ku mzdám, dochádzku, vyhotovovala platobné výmery, viedla mzdové listy, spracovávala oznámenia o plate a ak ju riaditeľka požiadala, vypracovala aj pracovnú zmluvu alebo dodatky k pracovným zmluvám. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a prebieha spor pred Okresným súdom Ružomberok o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Bola aj dvakrát vypovedať na polícii. K okolnostiam uzatvorenia pracovnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným po nástupe riaditeľky W.. B. uviedla, že vie, že pani učiteľka, ktorá učila slovenčinu, išla na materskú dovolenku a W.. H. bol prijatý ako zástup za túto pani učiteľku. Pani riaditeľka povedala, že je to perspektívny mladý učiteľ a že ho zoberie na zástup za materskú dovolenku za W.. E.. Predtým tam pracoval, keď bol riaditeľom W.. Z.. Bol prijatý ako učiteľ slovenského jazyka a dejepisu a pracovnú náplň mal spracovanú podľa katalógu pracovných činností učiteľa pre II. stupeň základnej školy. Vie, že po nástupe W.. B. jej W.. B. hovorila, že by ho veľmi rada mala za svojho zástupcu, že je to muž, že sa s ním dobre spolupracuje, ale bola tam nejaká prekážka, myslí, že sa to týkalo praxe. Po nahliadnutí do pracovnej zmluvy číslo 12/2013 svedkyňa potvrdila, že túto pracovnú zmluvu napísala v počítači, dala ju pani riaditeľke, ktorá jej ju následne vrátila s podpisom zamestnávateľa a zamestnanca a túto pracovnú zmluvu potom ona založila do osobných spisov. K pracovným zmluvám číslo 143/2011 a číslo 273/2012 svedkyňa uviedla, že aj obe tieto zmluvy napísala na počítači a rovnakým spôsobom ich prenechala riaditeľovi školy, ktorý jej ich vrátil podpísané zamestnávateľom a zamestnancom. Keď bol riaditeľom W.. Z., tak sa dávali pracovné zmluvy na školský rok do konca školského roka. Po nástupe W.. B. ako riaditeľky sa táto vyjadrila, že je dehonestujúce pre učiteľa, aby na prázdniny bol evidovaný na úrade práce, tak sa pracovné zmluvy nechávali do konca prázdnin a myslí si, že potom sa aj zmenil zákon a že sa to robí tak.

28) Ďalej svedkyňa uviedla, že niekedy začiatkom decembra 2013 prišla W.. B. za ňou do kancelárie a vyjadrila sa, že s H. sa to už nedá vydržať, že sa ho potrebuje zbaviť. K dôvodom sa bližšie nevyjadrila, ale bolo to niečo ohľadom vyučovania, výchovy a vzdelávania. Na to jej ona povedala, že je prijatý na zástup materskej dovolenky za W.. E. a mohol by sa mu pracovný pomer skončiť iba, ak by sa W.. E.T. vrátila. Následne boli Vianoce a potom jej prišlo ukončenie pracovného pomeru s W.. H. a nástup W.. E. do zamestnania. Skončenie našla na stole. Takto to fungovalo, keďže do pol štvrtej pracuje na obecnom úrade a do školy chodievala vo večerných hodinách, a keď tam pani riaditeľka nebola, nechala jej to na stole a ona to spracovala. Odhlásila ich z poistenia a vo vzťahu k W.. E. musela urobiť zmenu, že sa vracia späť na Sociálnej poisťovni i zdravotnej poisťovni. Vie, že potom W.. E. Č.erpala dovolenku. Odkedy dovolenku čerpala si už presne nepamätá, ale v záznamoch to musí byť uvedené. Keď W.. E. dočerpala dovolenku, prišla W.. B., ktorá povedala, že W.. E. sa vracia späť na rodičovský príspevok a na miesto slovenčinára berie W.. L.. Svedkyňa uviedla, že oznam zamestnávateľa o poistencoch (dávka 601) na čl. 230 je oznámenie do zdravotnej poisťovne, že pani E. sa vracia do práce od 1. 1. 2015, na registračnom liste FO na čl. 231 je prerušenie, že ide na rodičovský príspevok, keď od 14. 2. 2015 sa vrátila na rodičovský príspevok, registračný list na čl. 232 predstavuje zánik prerušenia na Sociálnu poisťovňu, keď sa vracala do práce a registračný list na čl. 233 je to isté, čo je na čl. 232 a registračný list na čl. 234 je oznámenie na Sociálnu poisťovňu, keď sa sama vracala späť na rodičovský príspevok dňa 14. 2. 2015. Všetky tieto registračné listy spracovala ona. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie, ako W.. E. oznamovala, že sa vracia späť do práce. K dochádzke W.. E. svedkyňa uviedla, že škola máva prázdniny do ôsmeho, deviateho, vtedy sa nepracuje, pedagogickí zamestnanci si čerpajú dovolenku a W.. E. mala nárok na dovolenku ešte za materskú dovolenku. K dátumom čerpania dovolenky W.. E. sa vyjadriť nevie, je to určite v záznamoch o dochádzke.

29) Svedkyňa tiež uviedla, že po nástupe W.. B. do funkcie riaditeľa v júni 2013 bol hneď v decembri 2013 ukončený pracovný pomer s vedúcou školskej jedálne, hlavnou kuchárkou vynútenou dohodou, potom v decembri 2014 bol skončený pracovný pomer so žalobcom, tak isto bol skončený pracovný pomer aj s bývalým riaditeľom a v januári 2017 bol ukončený pracovný pomer s ňou a jej dcérou E. W.. Ku vzťahu s riaditeľkou žalovaného svedkyňa uviedla, že jej vzťah s W.. B. bol veľmi dobrý, až nadštandardný,

ale bolo to v čase, keď W.. B. bola učiteľkou a W.. Z. riaditeľom. Po skončení jeho funkčného obdobia bolo výberové konanie, ktorého sa zúčastnila aj ona. Potom, ako bola W.. B. vymenovaná do funkcie, sa začali diať veci. Bol skončený pracovný pomer s vedúcou školskej jedálne a kuchárkou, prišlo sa na to, že tam chýbali nejaké veci a W.. B. sa rozhodla to riešiť skončením pracovného pomeru dohodou. Už odišla aj W.. E.. W.. E. nechceli preplatiť nejakú OČR, pričom nadriadený orgán Sociálnej poisťovne dal W.. E. za pravdu a W.. E. sa pred ňou vyjadrila, že nechce dopadnúť tak ako oni, tak skončila pracovný pomer dohodou.

30) Svedkyňa E. W. uviedla, že bola v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom i žalovaným. Pracovala na Základnej škole Zákopčie rovnako ako žalobca. Už tam nepracuje, pretože ju prepustili. Bola tam výpoveď za veci, ktoré vraj nespravila. Pracovala tam ako účtovníčka a náplňou jej práce bolo spracovanie účtovníctva, administratívne činnosti. Ku škole negatívny vzťah nemá, jej deti túto školu naďalej navštevujú. Uviedla, že pani riaditeľka chcela žalobcu prepustiť, tak zavolala z materskej dovolenky W.. E. a následne dala žalobcovi výpoveď. W.. B.N. jej povedala, že chce žalobcu prepustiť, tak zavolá W.. E., a tak aj urobila. W.. E. nastúpila, pracovala nejaké dva dni, odišla na dovolenku a potom nastúpila znovu na materskú dovolenku. Kedy W.. E. oznámila, že sa vracia späť, si presný dátum nepamätá, ale vie, že to bolo niekedy koncom decembra. Bolo to po tom, ako ju pani riaditeľka oslovila. K oznámeniu zo dňa 10. 11. 2014 (čl. 135 spisu) svedkyňa potvrdila, že tento list evidovala. Priniesla jej ho riaditeľka a bol zaevidovaný dozadu, pretože bol prinesený v decembri. Pani riaditeľka jej ho priniesla, aby ho zaevidovala, že je to potrebné k tejto veci, aby to bolo papierovo správne. Presne si pamätá, že jej ho priniesla pani riaditeľka a pani E. ho podpisovala na posedení kapustnica. Bolo to 22. alebo 23. decembra. Bolo to posledný deň pred začiatkom prázdnin. Ďalej uviedla, že nikdy neevidovala žiadnu sťažnosť voči žalobcovi. Nevie o tom, že by boli podané sťažnosti, keď žalobca učil v škole, ale keď začal súdny proces, vie, že pani riaditeľka nejaké priniesla. Po vianočných prázdninách, keď nastúpili do práce, tak prišiel aj žalobca do práce a pani riaditeľka na neho privolala políciu. Vie, že v ten deň žalobca priniesol list ohľadom prideľovania práce. Presný dátum si nepamätá, ale bol to prvý deň po skončení prázdnin, na začiatku januára. Uviedla, že pracovný pomer bol skončený s viacerými zamestnancami, s pani E., B., J., B.I. Z., B.. Väčšinou boli pracovné pomery skončené dohodou, pretože sa im vytkli nejaké veci, tak oni radšej odišli sami. U W.. E. vie, že bol nejaký problém s výplatou a jej OČR. Nahlásili jej túto OČR ako neplatnú. Pani E. sa odvolala a Sociálna poisťovňa jej to uznala. Ako jej povedala pani E., keďže problémy tam pretrvávali, tak sama skončila pracovný pomer so E. Š. E. dohodou.

31) Svedkyňa W.. W. E. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu osobne nepozná a s pani riaditeľkou mala do júna minulého roku veľmi dobré vzťahy. V júni minulého roka bola na súde s pani J. F. W., súd ich vtedy nevypočul a zastupujúca riaditeľka pani H. povedala pani riaditeľke, že bola proti nej vypovedať a odvtedy sa ich vzťahy zhoršili. K svojmu nástupu do zamestnania svedkyňa uviedla, že pani riaditeľka jej asi v decembri telefonovala a poprosila ju, či môže nastúpiť do zamestnania. Mala vtedy tri malé deti, tak zvažovala, či do zamestnania nastúpiť, ale na druhú stranu sa aj tešila a v podstate sa s pani riaditeľkou dohodli, že odpracuje iba pár dní, aby pani riaditeľka mohla prepustiť žalobcu. Presný obsah tohto telefonátu si nespomína, nevie, či bol žalobca príliš prísny, jeho prácu hodnotiť nechce, ale keď videla diktátové zošity, tak tam bolo hodnotené napríklad sklon písma alebo či bol dĺžeň nakrivo, to sa ani jej nepáčilo. Takže v januári nastúpila a išla učiť, ale keďže nikoho ku deťom nezohnala, vo februári nastúpila na dovolenku a potom sa už do práce nevrátila. Zrejme po týždni zamestnávateľovi oznámila, že sa vracia späť na rodičovskú dovolenku. Oznamovala to ústne, ale či to bolo aj písomne, to si teraz nespomína. Do práce nastúpila viac-menej dobrovoľne a viac-menej s účelom pomôcť pani riaditeľke, pretože mali dobré vzťahy. Na nástup sa pripravovala, ako sa učiteľ pripravuje do školy. Prvotným podnetom k tomu, aby v januári nastúpila, bolo to, že ju pani riaditeľka poprosila, aby sa vrátila. K nástupu do zamestnania nútená nebola, je svojprávny človek, bolo to v rámci pomoci pani riaditeľke, pretože mali dobré vzťahy. Cieľom tejto pomoci pani riaditeľke bolo, aby žalobca odišiel zo školy. Asi v decembri posielala nejakú žiadosť o návrat do zamestnania. Prvý deň, keď nastúpila, tak žalobca tam bol, prišiel do zborovne, ona odišla na hodinu a on tam potom celý deň sedel až do jednej. Myslí si, že tam bola polícia. Pani riaditeľka zavolala políciu, keďže tam nemal čo robiť. K emailovej komunikácii predloženej žalovaným uviedla, že sú to 4 roky, možno sa o tom bavili už v novembri. Počas tohto obdobia, keď bola v práci robila ako učiteľka slovenského jazyka. Iné funkcie nemala. Žiadosť o návrat do zamestnania dávala tak, že mali nejaké posedenie k Vianociam, kde bola pozvaná a tam ju dávala, že sa vracia. Po nahliadnutí do dochádzky svedkyňa uviedla, že si myslí, že je to v poriadku. Po nahliadnutí k oznámeniu zo dňa 10. 11. 2014 (čl. 135 súdneho spisu) svedkyňa potvrdila, že podpis na oznámení je jej podpisom. Uviedla, že to je tá žiadosť, ktorú podpisovala v decembri. K dátumu uvedenému na listine dňa 10.

11. 2014 uviedla, že zrejme to bolo preto, aby to bolo formálne správne, ale vie, že to podpisovala v decembri. Koľkokrát táto listina bola vyhotovená, si nepamätá, možno dvakrát a možno jedna kópia zostala jej, ale na to si presne nespomína. Táto listina bola vyhotovená v škole, ale nevie, či ju vyhotovila pani riaditeľka alebo pani účtovníčka. Túto listinu poštou neposielala, zostalo to v škole. K triednej knihe čl. 555 uviedla, že nevie, či to písmo je jej písmom, aj keď podpis môže byť jej, pretože sa podpisuje raz tak, raz tak. Na dejepis si nepamätá. Po rodičovskej dovolenke nastúpila do práce v roku 2016, bol to september alebo august a určite to písomne do školy oznamovala.

32) Svedkyňa ďalej uviedla, že od momentu ako pani riaditeľka nastúpila na materskú dovolenku, tak sa pani H. začala voči nej správať divne, prestala ju zdraviť, keď sa pýtala skôr z práce, tak ju nepustila a skončilo to tým, že minulý rok mala spolu s pani Z. F. B. byť členkami inventarizačnej komisie, malo to byť bez akéhokoľvek školenia, iba im pani H. oznámila, že majú ísť k účtovníčke podpísať nejaké papiere. Za dva týždne mali skontrolovať celý majetok školy. Najskôr to podpísali, ale potom to zvážili a požiadali o zrušenie toho, aby boli členkami tejto inventarizačnej komisie, čím sa vzťahy ešte viac zhoršili. Ďalšia situácia bola v apríli. V máji u účtovníčky zbadala svoju dochádzku, ktorá bola doškrtaná. Boli tam iné veci, než udávala, preto si vyžiadala svoju dochádzku. Všimla si, že pani H. jej škrtla OČR, škrtla jej jeden deň dovolenky, ktorý jej predtým podpísala. Na základe toho, keďže neplatené voľno sa nedáva len tak, žiadala o kópiu dokladu žiadosti o neplatené voľno, ktorú nedávala a tiež o kópiu dovolenkového lístka, ktorý jej podpísala pred veľkonočnými prázdninami. Poslali jej iba kópiu dovolenkového lístka a žiadosť o neplatené voľno jej neposlali, nakoľko neexistuje. Potom bolo zasadnutie rady školy, kde sa mala preberať organizácia ďalšieho školského roka a vtedy jej pani J. B.ovedala, že jej meno tam vôbec nefiguruje, čiže s ňou už akoby vôbec nepočítali a vôbec jej to neoznámili. Celý problém bol asi v tom, že mala aj naďalej dobré vzťahy s pani J. F. W., ktoré boli prepustené. Bol to potom taký psychický nátlak, že ju potom bolievala stále hlava, tak sa rozhodla, že sama dá výpoveď, až neskončí ako pani J. alebo W. M. nejakým trestným oznámením. Je asi siedma alebo ôsma v poradí, ktorá z tej školy odišla. Svedkyňa tiež uviedla, že pracovný pomer skončila na vlastnú žiadosť, aby neskončila na súde alebo na polícii ako jej kolegyne.

33) Dňa 2.9.2011 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená pracovná zmluva č. j. 143/2011. Podľa bodu 1 zmluvy bol žalobca prijatý dňom 5. 9. 2011 do pracovného pomeru v E. Š. O. E. ako jej zamestnanec a týmto dňom vznikol aj pracovný pomer. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E., najdlhšie do 29.6.2012.

34) Dňa 31.8.2012 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená pracovná zmluva č. j. 273/2012. Podľa bodu 1 zmluvy bol žalobca dňom 3.9.2012 prijatý do pracovného pomeru v E. Š. O. E. ako jej zamestnanec a týmto dňom vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E., najdlhšie do 28.6.2013. Dňa 30.4.2013 bol ku pracovnej zmluve uzatvorený dodatok číslo 1.

35) Dňa 21.8.2013 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená pracovná zmluva č. j. 12/2013. Podľa bodu 1 zmluvy bol žalobca prijatý do pracovného pomeru v E. Š. O. E. ako jej zamestnanec a týmto dňom vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, počas MD a rodičovskej dovolenky W.. W. E..

36) Menovacím dekrétom zo dňa 21.8.2013 žalovaný žalobcu zaradil od kariérovej pozície pedagogický zamestnanec špecialista a určil ho za vedúceho predmetovej komisie s platnosťou od 21.8.2013.

37) Podľa komunikácie medzi žalobcom a riaditeľkou žalovaného prostredníctvom sociálnej siete facebook riaditeľka žalovaného položila žalobcovi otázku, či by zobral výchovné poradenstvo, ako aj otázku, či chce triednictvo v 5.A či v 7.A.

38) Poverením výkonu špecializovanej činnosti triedneho učiteľa zo dňa 30.8.2013 bol žalobca podľa § 32 a 33 ods. 2 písm. a/ a ods. 4 zákona č. 317/2009 Z. z. poverený výkonom činnosti triedneho učiteľa v 5.A triede v školskom roku 2013/2014.

39) Podľa písomného záznamu Základnej školy Zákopčie o hodnotení pedagogického/odborného zamestnanca zo dňa 16.6.2014 za školský rok 2013/2014 žalobca dosiahol veľmi dobre výsledky pri vykonávaní pracovnej činnosti.

40) Poverením výkonu špecializovanej činnosti triedneho učiteľa zo dňa 28.8.2014 bol žalobca podľa § 32 a 33 ods. 2 písm. a/ a ods. 4 zákona č. 317/2009 Z. z. poverený výkonom činnosti triedneho učiteľa v 6.A triede v školskom roku 2014/2015.

41) Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 28.8.2014 bol žalobca podľa § 27 zákona č. 317/2009 Z. z. zaradený do kariérového stupňa samostatný učiteľ druhého stupňa základnej školy. V súlade s uvedeným zaradením bol zaradený do 10. platovej triedy, pracovná trieda jeden v úväzku 100% a v súlade s uvedeným zaradením mu bol s účinnosťou od 1.9.2014 určený funkčný plat ako tarifný plat vo výške 625,-- €, osobný príplatok vo výške 50,-- €, príplatok za činnosť triedneho učiteľa v sume 38,-- €, spolu funkčný plat 713,-- €.

42) Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 29.9.2014 bol žalobca podľa § 27 zákona č. 317/2009 Z. z. zaradený do kariérového stupňa samostatný učiteľ druhého stupňa základnej školy. V súlade s uvedeným zaradením bol zaradený do 10. platovej triedy, pracovná trieda jeden v úväzku 100% a v súlade s uvedeným zaradením mu bol s účinnosťou od 1.10.2014 určený funkčný plat ako tarifný plat spolu vo výške 625,-- €, osobný príplatok vo výške 40,-- €, príplatok za činnosť triedneho učiteľa v sume 38,-- €, spolu funkčný plat 703,-- €.

43) Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 3.11.2014 bol žalobca podľa § 27 zákona č. 317/2009 Z. z. zaradený do kariérového stupňa samostatný učiteľ druhého stupňa základnej školy. V súlade s uvedeným zaradením bol zaradený do 10. platovej triedy, pracovná trieda jeden v úväzku 100% a v súlade s uvedeným zaradením mu bol s účinnosťou od 1.11.2014 určený funkčný plat ako tarifný plat spolu vo výške 625,-- €, príplatok za činnosť triedneho učiteľa v sume 38,-- €, spolu funkčný plat 663,-- €.

44) Podľa oznámenia zo dňa 17.9.2014 riaditeľka žalovaného oznámila, že dňa 12.9.2014 prebehla na pracovnej porade voľba nového člena do Rady školy. Po sčítaní platných hlasov získal najväčší počet W.. B. H., ktorý s menovaním do funkcie súhlasí.

45) Emailom zo dňa 27.10.2017 žalobca zaslal riaditeľke žalovaného návrh na doplnenie smernice číslo 10/2013, dňa 3.11.2014 riaditeľke žalovaného emailom oznámil, že si všimol, že nie sú zapracované jeho pripomienky, ktoré sú dôležité a majú ich zapracované v UO, ako aj v pláne PK JK, dňa 12.11.2014 riaditeľke žalovaného oznámil, že v prílohe číslo 3 sú zapracované len pripomienky 1. stupňa a nebude opravovať tak, ako to tam je, pretože niektoré body sú chybné a veci, ktoré komentujú sú neprijateľné a tiež stupnica na 2. stupni je iná. Žalobca predložil i návrh a pripomienky k smernici riaditeľky školy číslo 10/2013 a návrh k doplneniu dejepisu.

46) Z oznámenia datovaného dňa 10.11.2014 a podľa prezenčnej pečiatky žalovaného doručeného žalovanému dňa 10.11.2014 pod číslom 16/2014, číslo spisu VF-3 vyplynulo oznámenie W.. W. E. riaditeľke E. Š. E., že nastupuje do pracovného pomeru ku dňu 1.1.2015.

47) Podľa prezenčnej listiny z triedneho ZRŠ konaného dňa 24.11.2014 je pri bode 6 -pripomienky rodičov rukou písaný text: náročné učivo z dejepisu, spoznámkované náročne, deti majú problém s písaním previerok a písomným skúšaním, pochopením učiva. Niektorí rodičia uviedli, že v prípade nezjednania nápravy budú žiadať mimoriadne triedne rodičovské združenie alebo dieťa umiestnia do inej základnej školy.

48) Výzvami číslo 420/2014 zo dňa 27.11.2014, zo dňa 28.11.2014 a zo dňa 16.12.2014 žalovaný vyzval žalobcu na predloženie testov z dejepisu, ktoré žiaci písali v prvom štvrťroku školského roka 2014/2015 a prípravy vyučujúceho na vyučovanie dejepisu.

49) Výzvou zo dňa 2.12.2014 riaditeľka žalovaného vyzvala žalobcu na oznámenie predpokladanej dĺžky trvania pracovnej neschopnosti žalobcu, upozornila ho na porušenie pracovného poriadku. Emailovou

komunikáciou zo dňa 7.12.2014 až 9.12.2014 žalobca oznamoval riaditeľke žalovaného svoju pracovnú neschopnosť.

50) Podľa záznamu o ústnej sťažnosti zo dňa 16.12.2014 sťažovateľ V. Z. podal sťažnosť vo veci nejasných poznámok, z ktorých sa žiačka nedokáže naučiť, test obsahuje nejasne formulované otázky, diktát nebol opravovaný v súlade s hodnotením (v súlade s platnou legislatívou).

51) Emailovou komunikáciou zo dňa 16.12.2014 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 17. 2.2014 po konzultácii hospitácie bude oboznámený so sťažnosťami rodičov žiakov. Z komunikácie tiež vyplýva, že žalobca odmietol v riaditeľni si sadnúť a vypočuť si znenie sťažnosti. Emailom zo dňa 16.12.2014 žalovaný žalobcovi oznámil, aby svoj dokument podal na ekonomickom oddelení do pošty a tiež žalobcu vyzval, aby dňa 17.12.2014 prišiel na konzultáciu ohľadom hospitácie spolu s prinesením autodiagnostiky hodiny, ktorá tvorí súčasť konzultácie s upozornením, že nesplnenie daných požiadaviek bude považované za ďalšie hrubé porušenie pracovného poriadku, s ktorým bol oboznámený v školskom roku 2014/2015.

52) Žalobca emailovou komunikáciou zo dňa 16.12.2014 riaditeľke žalovaného oznámil, že uvedeného dňa 16.12.2014 doručoval písomnú odpoveď zo dňa 16.12.2014 na žiadosť 420/2014, ktorú písomnú odpoveď riaditeľka po prečítaní odmietla pred svedkyňami W.. N. Z. F. W.. E. H. potvrdiť prevzatie, pokrčila ju a hodila do koša. Menované svedkyne odmietli podpísať odmietnutie potvrdenia prevzatia.

53) Odpoveďou na žiadosť zo dňa 16.12.2014 žalobca riaditeľke žalovaného k žiadosti číslo 420/2014 oznámil, že zo žiadosti nie je zrejmé kto, v akej veci , akou formou sťažnosť podal, čoho sa domáha, ani proti komu sťažnosť smeruje. Nie je zrejmé, či sa vôbec jedná o sťažnosť v zmysle príslušných právnych predpisov, ani či je riaditeľka orgánom príslušným na vybavenie sťažnosti, ak táto spĺňa zákonné náležitosti. Ak sa jedná o sťažnosť v zmysle príslušných právnych predpisov a riaditeľka žalovaného je orgánom príslušným na vybavenie sťažnosti, je povinná žalobcu bezodkladne s obsahom sťažnosti oboznámiť a umožniť mu vyjadriť sa k nej, čo doposiaľ neurobila.

54) Opätovnou výzvou zo dňa 18.12.2014 žalobca riaditeľku žalovaného opätovne vyzval, aby ho bezodkladne písomne informovala o tom, či bola proti nemu podaná nejaká sťažnosť v súlade s právnymi predpismi, a ak áno, čo je jej obsahom, aby sa mohol k nej písomne vyjadriť. Tiež žalobca riaditeľke žalovaného listom zo dňa 18.12.2014 označeným ako odpoveď na žiadosť uviedol, že sa mu snaží bezdôvodne sťažiť podmienky na plnenie pracovných úloh.

55) Podľa emailu zo dňa 19.12.2014 žalobca riaditeľke žalovaného elektronicky oznámil, že dňa 19.12.2014 trikrát, naposledy o 09:05 hod. v kancelárii riaditeľky a následne v kancelárii pani E. W. aj za prítomnosti W.. E. H., ktorá hneď odišla, osobne doručoval opätovnú výzvu zo dňa 18.12.2014 a odpoveď zo dňa 18.12.2014 na žiadosť číslo 454/2014 zo dňa 17.12.2014. Obe písomnosti odmietli prevziať, dokonca povedali, že už majú doručenú poštu „uzavretú“ a že si to má poslať poštou v pondelok dňa 22.12.2014. Zamestnankyňa E. Š. E. E. W.Á. odmietla tieto písomnosti zaevidovať do evidencie doručených písomností s tým, že od neho už nebude nič preberať, že ju nemá ani uvádzať ako svedka neprevzatia týchto písomností a že už má „uzavretú poštu“. Obe písomnosti zasiela naskenované v prílohe emailu.

56) Podľa zápisnice z pracovnej porady zo dňa 17.12.2014 spísanej dňa 19.12.2014 programom rokovania boli aj zmeny od 1.1.2015 v E. E. - návrat W.. E. z MD, ukončenie pracovného pomeru W.. B. H., zmeny v úväzkoch. Riaditeľka školy oboznámila prítomných s návratom po materskej dovolenke od 1.1.2015 W.. W. E., ukončením pracovného pomeru W.. B. H. k 31.12.2014, zmenami v úväzkoch. Riaditeľka školy vyzvala žalobcu k vypísaniu pedagogickej dokumentácie, odovzdaniu ZRŠ písomností školy na archiváciu a zapožičaného majetku školy. Podľa prezenčnej listiny z pracovnej porady dňa 17. 12. 2014 túto žalobca odmietol podpísať.

57) Výzvou číslo 454/2014 zo dňa 17.12.2014 označenou ako vyžiadanie dokumentácie žalovaný vyzval žalobcu, aby sa dňa 19.12.2014 dostavil na ekonomické oddelenie a aby odovzdal zástupkyni riaditeľky školy W.. E. H. dokumentáciu triednej agendy 6.A triedy, písomné práce žiakov určené na archiváciu z predmetov dejepis a slovenský jazyk, diktáty 6.A, kľúče od školy a iné.

58) Podľa oznámenia číslo 17/2014 zo dňa 19.12.2014 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 31.12.2014 žalobcovi končí pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy číslo 12/2013 zo dňa 21.8.2013. Pracovný pomer končí z dôvodu nástupu zamestnankyne, ktorú zastupoval, do pracovného pomeru z rodičovskej dovolenky. Na oznámení číslo 17/2014 predloženom v konaní žalovaným sa nachádza rukou písaný text, podľa ktorého odmietol prevziať o 9:02 hod., dňa 19.12.2014. Oznámenie žalobca prevzal na pošte dňa 8.1.2015.

59) Podľa oznámenia zo dňa 8.1.2015 číslo 1/2015 osobne prevzatým žalobcom dňa 8.1.2015 žalovaný oznámil, že dňa 31.12.2014 zanikol pracovný pomer na dobu určitú počas MD a rodičovskej dovolenky W.. E..

60) Oznámením zo dňa 9.1.2015 žalobca žalovanému k oznámeniu číslo 17/2014 zo dňa 19.12.2014 oznámil, že má za to, že jeho pracovný pomer naďalej trvá a z toho dôvodu tiež oznamuje, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu v zmysle pracovnej zmluvy uzavretej medzi ním ako zamestnancom a E. Š.N. E. Č. XXX ako zamestnávateľom.

61) Odpoveďou zo dňa 13.1.2015 žalovaný žalobcovi k listu zo dňa 9.1.2015 oznámil, že jeho pracovný pomer skončil dňa 31.12.2014, čo mu bolo oznámené ústne na pedagogickej porade dňa 17.12.2014, písomne listom dňa 19.12.2014 (oznámenie číslo 17/2014).

62) Žiadosťou zo dňa 8.1.2015 žalobca žiadal žalovaného o pridelenie práce podľa pracovnej zmluvy č. j. 12/2013. Žalobca aj emailom zo dňa 23.1.2015 vyzval žalovaného na prideľovanie práce.

63) Emailom zo dňa 8.1.2015 žalobca žalovanému oznámil, že dňa 8.1.2015 v kancelárii zamestnankyne E. W. doručoval žiadosť o pridelenie práce zo dňa 8.1.2015. Zamestnankyňa E. W. odmietla svojim podpisom potvrdiť odmietnutie prevzatia tejto žiadosti.

64) Podľa žalobcom predložených žiadostí o zamestnanie sa žalobca s negatívnym výsledkom uchádzal o zamestnanie na T. F.É. X. W. V. Č., Q. Č., M. T. Š. T. F. M. Č., E. Š. L. Č., B. F. M. F. M.. W. Q. O. Č., Q.E. G., E. Š. W. W. L., E. Š. W.. L.. Š. Č., H. E. Š. V. B. L., E. Š. M..

65) Podľa protokolu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 21.1.2015, č.: IZA-2-05-2.3/P-E24-15 Inšpekciou práce bolo zistené, že zamestnávateľ rozhodol o znížení osobného príplatku žalobcu bez písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Zamestnávateľ nedodržal § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z.. Zníženie osobného príplatku bez písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca bolo uskutočnené aj u iných zamestnancov.

66) Podľa záznamu o dochádzke W.. W. E. za mesiac január 2015 menovaná v dňoch 2.1.2015, 5.1.2015 a 7.1.2015 čerpala dovolenku, dňa 8.1.2015, 9.1.2015 a od 12.1.2015 do 16.1.2015 bola v zamestnaní a od 19.1.2015 do 30.1.2015 čerpala dovolenku.

67) Podľa predložených dohôd o vykonaní práce zo dňa 18.6.2015 a zo dňa 30.9.2015 žalobca vykonával v období od 19.6.2015 do 30.9.2015 a od 1.10.2015 do 31.12.2015 prácu pre zamestnávateľa X.-I. N. O. s rozsahom dojednaných prác do 40 hodín týždenne a odmenou vo výške 2,20 € v hrubom na 1 hodinu a na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 30.12.2015 v znení dohody zo dňa 29.6.2016 a dohody zo dňa 29.9.2016 prácu od 1.1.2016 do 31.12.2016 za odmenu vo výške 2,33 € v hrubom na 1 hodinu.

68) Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 19.2.2018 je žalobca od 8.1.2015 naďalej vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

69) Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Podľa § 48 ods. 3 Zákonníka práce opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Podľa § 48 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.

Podľa § 48 ods. 5 Zákonníka práce dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 59 ods. 2 pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.

Podľa § 71 ods. 3 Zákonníka práce pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 251i ods. 1 Zákonníka práce týmto zákonom sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2013.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u) a v). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa § 5 patrí tarifný plat v sume platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň, do ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa osobitnej stupnice platových taríf. To neplatí pre zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g), pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca a zamestnanca iného zamestnávateľa, ak tak ustanoví osobitný predpis. 15) Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je uvedená v prílohe č. 3, osobitná stupnica platových taríf vybraných skupín zamestnancov je uvedená v prílohe č. 4, osobitná stupnica platových taríf zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorí vykonávajú výskumno-pedagogickú činnosť alebo výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku16) (ďalej len "výskumní a vývojoví zamestnanci") a zdravotníckych zamestnancov, ktorí nie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu,17) je uvedená v prílohe č. 5 a osobitná stupnica platových taríf zamestnancov, ktorí pôsobia vo verejnej vysokej škole alebo v štátnej vysokej škole ako vysokoškolskí učitelia (ďalej len "učitelia vysokých škôl"), je uvedená v prílohe č. 5a. Tarifný plat pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom sa určí podľa odsekov 9 až 13.

Podľa § 7 ods. 9 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa odseku 10 a sumy zvýšenia platovej tarify podľa odseku 11. Rovnako sa postupuje aj u vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca.

Podľa § 7 ods. 10 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí platová tarifa podľa platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov uvedenej v prílohe č. 7 v závislosti od platovej triedy, do ktorej je zaradený podľa § 5, a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený podľa § 5a.

Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. platová tarifa sa pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka zvyšuje o 1% za každý celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítanej praxe. Za každý celý rok započítanej praxe od 17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa zvyšuje o 0,5%.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

70) V zmysle vyššie citovaného § 137 písm. c/ základným predpokladom určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný tam, kde pomocou takejto žaloby možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nie je možné dospieť inak a tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu príslušný právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení zaťažuje vždy žalobcu.

71) Predmetom daného súdneho konania je žalobcom uplatnený nárok na určenie, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 21. 8. 2013 uplynutím dňa 31. 12. 2014 je neplatné, pracovný pomer ďalej trvá, alternatívne určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 21. 8. 2013 je dohodnutý na neurčitý čas a naďalej trvá. Takto žalobcom vymedzený predmet konania nie je možné subsumovať pod žiadny z prípadov upravených § 77 Zákonníka práce, ktoré ustanovenie naliehavý právny záujem na požadovanom určení predpokladá. Žalobcu preto zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení.

72) Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázal. K tomuto záveru súd dospel po tom, čo mal preukázané, že ďalšia existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeného pracovnou zmluvou zo dňa 21. 8. 2013 po dátume 31. 12. 2014 zostala medzi stranami sporu sporná. Žalobca počas celého konania zotrval na tvrdení, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 21. 8. 2013 neskončil ku dňu 31. 12. 2014, ale naďalej trvá. Žalovaný naopak zotrval na tvrdení, že pracovný pomer so žalobcom založený pracovnou zmluvou zo dňa 21. 8. 2013 skončil v dôsledku objektívnej právnej skutočnosti - uplynutia času a návratu zastupovanej zamestnankyne do zamestnania dňom 31. 12. 2014. Túto spornosť medzi žalobcom a žalovaným nie je možné odstrániť inak ako určujúcim výrokom súdu. Bez určujúceho výroku súdu, či pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 21. 8. 2013 trvá, resp. netrvá a skončil ku dňu 31. 12. 2014, by zostalo právne postavenie žalobcu naďalej neisté. Naopak určením, či tento pracovný pomer trvá, resp. ku dňu 31. 12. 2014 skončil, bude odstránená právna neistota v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného a bude s konečnou platnosťou tento právny vzťah žalobcu a žalovaného vyriešený. Z tohto dôvodu súd preto bol toho názoru, že naliehavý právny záujem na strane žalobcu na ním požadovanom určení je daný.

73) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami sporu to ani nebolo sporným, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola dňa 2. 9. 2011 uzatvorená v písomnej forme pracovná zmluva číslo 143/2011. Podľa bodu 1 písomného znenia uvedenej pracovnej zmluvy bol pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky W.. W. E., najdlhšie do 29. 6. 2012. Pred uplynutím šiestich mesiacov od skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou číslo 143/2011 bola dňa 31. 8. 2012 uzatvorená medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom v písomnej forme pracovná zmluva číslo 273/2012, ku ktorej bol dňa 30. 4. 2013 uzatvorený dodatok číslo 1. Podľa bodu 1 písomného znenia uvedenej pracovnej zmluvy číslo 273/2012 bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky W.. W.

E., najdlhšie do 28. 6. 2013. Dňa 21. 8. 2013 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená v písomnej forme v poradí tretia pracovná zmluva číslo 12/2013 a podľa bodu 1 uvedenej tretej pracovnej zmluvy bol pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky W.. W. E..

74) Žalobca v konaní tvrdil, že pracovný pomer založený predmetnou pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 bol ex lege uzatvorený na neurčitý čas. Nebolo možné ho skončiť ústnym oznámením žalovaného dňa 17. 12. 2014, ani listom číslo 17/2014 zo dňa 19. 12. 2014, ani listom zo dňa 8. 1. 2015. Tvrdil, že pracovný pomer v nadväznosti na všetky pracovné zmluvy uzatvorené so žalovaným, ktoré je potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach, bolo možné uzatvoriť v období od 5. 9. 2011 do 5. 9. 2013 najviac dvakrát a najdlhšie do 5. 9. 2013. Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru bolo možné len z dôvodov taxatívne uvedených v § 48 ods. 4 Zákonníka práce, pričom konkrétny dôvod mal byť uvedený v pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve číslo 12/2013 nie je uvedený v zmysle § 48 ods. 5 Zákonníka práce vecný dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú v zmysle § 48 ods. 4 Zákonníka práce a nie je ani výslovne určená doba trvania pracovného pomeru založeného touto v poradí treťou pracovnou zmluvou. Pri uzatvorení tejto pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bola prekročená zákonná maximálna dvojročná doba počítaná od vzniku prvého pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú, keď došlo k jej prekročeniu minimálne o 1 rok a 3 mesiace. Žalovaný s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasil. Na svoju obranu uvádzal, že žalobcovi od počiatku bolo zrejmé, že u žalovaného pracoval na dobu určitú na zástup za W.. W. E. a nikdy túto skutočnosť pri žiadnej pracovnej zmluve, ktorú so žalovaným uzatvoril, nenamietal. Žalovaný uviedol, že v pracovných zmluvách bola vždy jasne a výslovne určená doba trvania pracovného pomeru na určitú dobu, a to počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky W.. W. E.. Doba trvania pracovného pomeru tak bola stanovená na dobu časovo dohľadnú a takéto stanovenie doby pracovného pomeru na dobu určitú na základe uvedenej objektívne zistiteľnej skutočnosti možno považovať za dostatočné. Uviedol, že na pracovný pomer žalobcu a žalovaného sa vzťahuje § 48 ods. 4 Zákonníka práce, ktorým reaguje na predlžovanie alebo opätovné zjednanie pracovného úväzku na dobu určitú (jeho reťazenie). Právny poriadok v takomto prípade neurčuje maximálnu hranicu týchto opakovane zjednávaných pracovných pomerov na dobu určitú.

75) Dojednanie pracovného pomeru zo zákona na neurčitý čas je upravené v § 48 ods. 1 Zákonníka práce. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas za predpokladu, že v pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba jeho trvania, alebo v pracovnej zmluve, resp. jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, alebo pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

76) Medzi stranami sporu bolo nesporným, že všetky medzi žalobcom a žalovaným uzatvorené pracovné zmluvy, t. j. pracovná zmluva číslo 143/2011 zo dňa 2. 9. 2011, pracovná zmluva číslo 273/2012 zo dňa 31. 8. 2012 v znení dodatku číslo 1 zo dňa 30. 4. 2013 a pracovná zmluva číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013, boli uzatvorené v písomnej forme. Dodržanie písomnej formy všetkých uvedených zmlúv v konaní ani jedna sporová strana nenamietala. Písomná forma všetkých uvedených pracovných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola zachovaná.

77) Sporným bolo to, či pracovná zmluva číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013, od uzatvorenia ktorej žalobca odvíja uzatvorenie pracovného pomeru na neurčitý čas, obsahovala vo svojich ustanoveniach výslovne dojednanie doby trvania pracovného pomeru. Predloženou pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 mal súd preukázané, že podľa bodu 1 zmluvy bol pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky W.. W. E.. Žalobca takto vymedzenú dobu trvania pracovného pomeru nepovažoval za výslovne určenú, čo odôvodňoval tým, že doba počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky môže trvať celkom až 6 rokov. Súd sa s týmto právnym názorom žalobcu nestotožnil. V zmysle záverov aplikačnej praxe dobu trvania pracovného pomeru možno vymedziť nielen konkrétnym dňom, mesiacom a rokom, ku ktorému pracovný pomer končí, ale dobu trvania pracovného pomeru možno vymedziť aj inak - objektívne určiteľnou skutočnosťou, nezávislou od vôle zmluvných strán a nevzbudzujúcou pochybnosti o tom, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Doba trvania pracovného pomeru je výslovne určená aj vtedy, ak je určená napríklad návratom zamestnanca z materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Z uvedených dôvodov bol súd preto toho názoru, že vymedzenie doby trvania pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 tak, že pracovný pomer trvá počas materskej dovolenky a rodičovskej

dovolenky W.. E., predstavuje výslovné určenie doby trvania pracovného pomeru založeného uvedenou pracovnou zmluvou. Z takto určenej doby trvania pracovného pomeru vyplýva jednoznačný záver, že prejavením slobodnej, vážnej a nikým a ničím neovplyvnenej O. W.. E. ukončiť materskú dovolenku, resp. po jej uplynutí a nástupe na rodičovskú dovolenku ukončiť rodičovskú dovolenku a vrátiť sa späť do zamestnania, sa pracovný pomer založený pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 nástupom W.. E. do zamestnania skončí. Takto v pracovnej zmluve číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 vymedzená doba trvania pracovného pomeru preto neviedla k žalobcom tvrdenému následku, že pracovný pomer bol dojednaný na neurčitý čas.

78) K dojednaniu pracovného pomeru pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 ex lege na neurčitý čas z dôvodu žalobcom tvrdenej absencie výslovného uvedenia vecného dôvodu pre opätovné uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu v tejto pracovnej zmluve, a tým i prekročeniu zákonom stanovenej maximálnej doby dvoch rokov počítaných od vzniku pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy číslo 143/2011 zo dňa 2. 9. 2011 podľa názoru súdu rovnako nedošlo. V tomto smere súd poukazuje na § 15 Zákonníka práce, v zmysle ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Súd za použitia výkladového pravidla v zmysle citovaného § 15 Zákonníka práce a s prihliadnutím iba na okolnosti, za ktorých bola pracovná zmluva číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 uzatvorená, dospel k záveru, že vecným dôvodom, pre ktorý bol medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, bol zástup W.. W. E. počas jej materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky a tento vecný dôvod vyplýva z bodu 1 predmetnej pracovnej zmluvy, podľa ktorého bol pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu, počas materskej a rodičovskej dovolenky W.. W. E.. Tomuto výkladu svedčí i výpoveď svedkyne F. J., ktorá všetky pracovné zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným pre žalovaného pripravovala a ktorá vo svojej výpovedi k okolnostiam uzatvorenia pracovnej zmluvy po nástupe W.. B. do funkcie riaditeľky žalovaného uviedla, že vie, že pani učiteľka, ktorá učila slovenský jazyk, išla na materskú dovolenku a žalobca bol prijatý ako zástup za túto pani učiteľku. Podľa názoru súdu tento výklad zodpovedá uvedeným okolnostiam, za ktorých bol pracovný pomer touto pracovnou zmluvou dojednaný a dobrým mravom. V tomto smere súd iba uvádza, že obsah právneho úkonu nie je možné vykladať podľa toho, ako sa následne účastníci právneho úkonu správajú.

79) Zo všetkých uvedených dôvodov preto, keďže všetky tri pracovné zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené v písomnej forme, v pracovnej zmluve číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 bola výslovne určená doba trvania pracovného pomeru do návratu W.. E. späť do zamestnania z materskej dovolenky, resp. po jej uplynutí z rodičovskej dovolenky, ako aj z tejto zmluvy číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 výkladom podľa § 15 Zákonníka práce vyplýva vecný dôvod podľa § 48 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce, keďže pracovný pomer bol dojednaný za účelom zastupovania W.. E. počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, z ktorého dôvodu je možné opätovne uzatvoriť alebo predĺžiť pracovný pomer aj nad zákonom stanovenú dobu dvoch rokov, nebol podľa názoru súdu pracovný pomer založený pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 dojednaný ex lege na neurčitý čas, ale pracovný pomer založený uvedenou pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 bol uzatvorený na určitú dobu do návratu W.. E. späť do zamestnania.

80) Pokiaľ ide o okamih návratu W.. E. do zamestnania z materskej, resp. rodičovskej dovolenky a s tým spojené skončenie pracovného pomeru žalobcu, súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že pracovný pomer žalobcu skončil dňom 31. 12. 2014, nakoľko od 1. 1. 2015 nastúpila W.. E. do práce. Výsluchom svedkyne W.. W. E. mal súd preukázané, že do zamestnania nastúpila po tom, čo jej pani riaditeľka telefonovala a poprosila ju, či môže nastúpiť do zamestnania, aby mohla pani riaditeľka prepustiť žalobcu. S pani riaditeľkou sa dohodli, že odpracuje iba pár dní. Zrejme po týždni zamestnávateľovi oznámila, že sa vracia späť na rodičovskú dovolenku. Do práce nastúpila viac-menej dobrovoľne a viac-menej s účelom pomôcť pani riaditeľke. V zhode s touto svedeckou výpoveďou svedkyne W.. W. E. je i výpoveď svedkýň F. J. F. E. W., ktorých výpovede žalovaný počas konania spochybňoval. Aj z výpovede svedkyne F. J. vyplynulo, že niekedy začiatkom decembra prišla za ňou riaditeľka žalovaného do kancelárie, že so žalobcom sa to už nedá vydržať, že sa ho potrebuje zbaviť, na čo jej ona povedala, že bol prijatý na zástup za W.. E. a mohol by mu pracovný pomer skončiť iba, ak by sa W.. E. vrátila. Rovnako svedkyňa E. W. uviedla, že jej riaditeľka žalovaného povedala, že chce žalobcu prepustiť, tak zavolá W.. E., a tak aj urobila. Vzhľadom k tomu, že všetky uvedené svedecké výpovede o tom, čo bolo dôvodom návratu W.. E. ku dňu 1. 1. 2015 späť do zamestnania boli zhodné, neboli v nich zistené

žiadne rozdiely, ktoré by boli spôsobilé vierohodnosť týchto výpovedí spochybniť, súd nemal dôvod týmto výpovediam o tom, čo viedlo W.. E. k návratu do zamestnania k 1. 1. 2015, neveriť. Vierohodnosť týchto svedeckých výpovedí o tom, že hlavným dôvodom, pre ktorý sa W.. E. vrátila späť do zamestnania k dátumu 1. 1. 2015, bola požiadavka riaditeľky žalovaného, potvrdzuje i výpis z dochádzky W.. E., z ktorej dochádzky vyplynulo, že W.. E. v mesiaci január 2015 po svojom nástupe do práce dňa 1. 1. 2015 čerpala v dňoch 2. 1. 2015, 5. 1. 2015 a 7. 1. 2015 dovolenku, dňa 8. 1. 2015, 9. 1. 2015 a od 12. 1. 2015 do 16. 1. 2015 bola v zamestnaní a od 19. 1. 2015 do 30. 1. 2015 opätovne čerpala dovolenku a podľa vyjadrenia svedkyne W.. E. a predloženého registračného listu FO zo dňa 1. 3. 2015 od 14. 2. 2015, teda v krátkom čase po svojom nástupe, sa opätovne vrátila na rodičovskú dovolenku. Na základe uvedeného súd potom ustálil, že W.. E. nerealizovala vlastnú, slobodnú, vážnu a nikým neovplyvnenú vôľu vrátiť sa späť do zamestnania k dátumu 1. 1. 2015, ale bola ovplyvnená riaditeľkou žalovaného, ktorej cieľom bolo ukončiť pracovný pomer so žalobcom. Týmto konaním riaditeľky žalovaného, ktorým žiadala W.. E. o návrat do zamestnania s cieľom ukončiť pracovný pomer so žalobcom, išlo o konanie, ktorým bolo zneužité právo W.. E. vrátiť sa späť do zamestnania na úkor práv žalobcu. Takéto konanie nie je možné hodnotiť inak ako rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 13 ods. 3 Zákonníka práce a ako rozpornému s dobrými mravmi mu nie je možné ani poskytnúť súdnu ochranu. Za takto zisteného skutkového stavu potom nie je ani možné dospieť k záveru, že návratom W.. E. do zamestnania ku dňu 1. 1. 2014 nastala objektívna právna skutočnosť spôsobujúca zánik pracovného pomeru žalobcu. Preto zo všetkých uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že ku dňu 31.12. 2014 ku skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným založeného pracovnou zmluvou zo dňa 21. 8. 2013 nedošlo.

81) Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané a medzi stranami sporu to ani nebolo sporným, že W.. E. po svojom opätovnom odchode na rodičovskú dovolenku dňa 14. 2. 2015, sa vrátila späť do zamestnania až dňa 1. 7. 2016. Vo vzťahu k tomuto návratu W.. E. z rodičovskej dovolenky späť do zamestnania súd nemal preukázanú žiadnu okolnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu W.. E. vrátiť sa z rodičovskej dovolenky späť do zamestnania k dátumu 1. 7. 2016. Preto súd, keďže bol toho názoru, že pracovný pomer uzatvorený medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 bol uzatvorený na určitú dobu do návratu W.. E. z materskej dovolenky, resp. po jej skončení z rodičovskej dovolenky a W.. E. sa riadne z rodičovskej dovolenky vrátila do zamestnania späť k dátumu 1. 7. 2016, skončil pracovný pomer žalobcu a žalovaného založený touto pracovnou zmluvou ku dňu 30. 6. 2016, t. j. predchádzajúcemu dňu, kedy sa W.. E. vrátila do práce, nakoľko až k tomuto dňu nastala so zreteľom na všetky okolnosti objektívna právna skutočnosť, s ktorou platné právo spája zánik pracovného pomeru. Preto súd určil, že pracovný pomer žalobcu a žalovaného na základe pracovnej zmluvy číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 trval do 30. 6. 2016.

82) Pokiaľ žalobca v konaní navrhoval, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 uplynutím dňa 31. 12. 2014 je neplatné, súd sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom žalovaného, že namietať možno neplatnosť právneho úkonu (subjektívnej právnej skutočnosti), nie objektívnej právnej skutočnosti, akou je aj plynutie času. Nie je preto možné výrokom rozsudku určiť neplatnosť objektívnej právnej skutočnosti.

83) Preto zo všetkých uvedených dôvodov súd určil, že pracovný pomer žalobcu a žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 21. 8. 2013 trval do 30. 6. 2016 a vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru uplynutím dňa 31. 12. 2014 je neplatné, pracovný pomer ďalej trvá, alternatívne určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 21. 8. 2013 je dohodnutý na neurčitý čas a naďalej trvá, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

84) Keďže súd dospel k záveru, že pracovný pomer žalobcu a žalovaného trval až do 30. 6. 2016 a žalobca žalovaného žiadal o prideľovanie práce, ktorá skutočnosť vyplynula z listu žalobcu zo dňa 8. 1. 2015 adresovaného žalovanému, vznikol žalobcovi v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1. 1. 2015, kedy bolo žalobcovi zo strany žalovaného zamedzené vo výkone práce, do 30. 6. 2016, ku ktorému dňu pracovný pomer žalobcu a žalovaného založený pracovnou zmluvou číslo 12/2013 zo dňa 21. 8. 2013 z dôvodu návratu zastupovanej zamestnankyne W.. E. do zamestnania zanikol. Žalobca si za obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 uplatnil nárok na náhradu funkčného platu vo výške 753,-- € v hrubom mesačne ako súčtu tarifného platu vo výške 663,-- €, príplatku za výkon špecializovanej činnosti - činnosť triedneho učiteľa vo výške 40,-- € a osobného príplatku vo výške 50,-- € a za obdobie od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2016 náhradu

funkčného platu vo výške 696,50 €, príplatok za výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa vo výške 42,-- € a osobné ohodnotenie vo výške 50,-- €. Žalovaný v rámci svojej obrany voči takto žalobcom uplatnenému nároku namietal triednictvo, keď riaditeľka žalovaného uviedla, že triednictvo určuje riaditeľ školy každoročne, spravidla v mesiaci september, ako aj namietal osobné ohodnotenie, vo vzťahu ku ktorému riaditeľka žalovaného uviedla, že osobné ohodnotenie je nenárokovateľná zložka.

85) Súd takto žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil ako dôvodný čo do náhrady tarifného platu vo výške 663,-- € mesačne za obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 a vo výške 696,50 € za obdobie od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2016, keď výšku takto žalobcom vyčísleného tarifného platu žalovaný v konaní nenamietal, v dôsledku čoho súd vzal za nesporné, že v uvedenom období od 1. 1. 2015 do 30. 12. 2015, predstavoval tarifný plat žalobcu sumu vo výške 663,-- € a od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2016 vo výške 696,50 €. Ako čiastočne dôvodný súd vyhodnotil aj žalobcom uplatnený nárok na náhradu za triednictvo, a to do konca školského roka 2014/2015, počas ktorého bol žalobca poverením výkonu špecializovanej činnosti triedneho učiteľa zo dňa 28. 8. 2014 žalovaným poverený výkonom triedneho učiteľa v 6. A triede v školskom roku 2014/2015, a to vo v žalobcom vyčíslenej výške 40,-- € mesačne, ktorú výšku žalovaný nerozporoval, namietal triednictvo ako také. Za obdobie od 1. 6. 2015 a až do 30. 6. 2016 súd námietku žalovaného vo vzťahu k odmene za triednictvo vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru súdu oprávnenie prideliť triednictvo učiteľovi prináleží riaditeľovi školy, učiteľ nemá zákonný nárok na pridelenie triedy a činnosť triedneho učiteľa. Preto za obdobie od 1. 7. 2015 až do 30. 6. 2016 súd žalobcovi nárok na náhradu príplatku za triednictvo nepriznal. Ako dôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, že osobné ohodnotenie je nenárokovateľná zložka, a to v nadväznosti na § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z., z ktorého ustanovenia nevyplýva pre zamestnávateľa povinnosť, ale možnosť priznať osobný príplatok, v dôsledku čoho súd preto ustálil, že osobný príplatok je nenárokovateľná zložka funkčného platu žalobcu. Preto zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal náhradu funkčného platu za obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 6. 2015 spolu vo výške 12 375,-- € pozostávajúcu z tarifného platu a príplatku za triednictvo za obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 6. 2015 v sume 4 218,-- € (6 x 663,-- € + 6 x 40,-- €), tarifného platu za obdobie od 1. 7. 2015 do 31. 12. 2015 v sume 3 978,-- € (6 x 663,-- €) a tarifného platu za obdobie od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2016 vo výške 4 179,-- € (6 mesiacov x 696,50 €).

86) Žalobca si voči žalovanému uplatnil i nárok na úrok z omeškania. Žalovaný sa voči tomuto žalobcom uplatnenému nároku bránil a žiadal žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania zamietnuť z dôvodu, že z § 1 ods. 4 Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že na pracovnoprávne vzťahy sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka sú celou súdnou praxou chápané ako ustanovenia § 1 až 122 Občianskeho zákonníka. Súd sa s touto obranou žalovaného nestotožnil. Ako vyplýva zo záverov aplikačnej praxe i rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, v dôsledku absencie osobitnej právnej úpravy omeškania s plnením peňažných záväzkov v Zákonníku práce, je potrebné uplatňovať širší výklad „Všeobecných ustanovení“ Občianskeho zákonníka, na ktorých subsidiárne použitie odkazuje § 1 ods. 4 Zákonníka práce (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 246/2010, sp. zn. 2 Cdo 76/2011, rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 8 Co 375/2004 zo dňa 9. 9. 2014). Súd preto v nadväznosti na uvedené podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.2.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac január 2015 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.3.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac február 2015 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.4.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac marec 2015 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.5.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac apríl 2015 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.6.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac máj 2015 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 703,- € od 11.7.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac jún 2015 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.8.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac júl 2015 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

663,- € od 11.9.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac august 2015 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.10.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac september 2015 splatný do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.11.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac október 2015 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.12.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac november 2015 splatný do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 663,- € od 11.1.2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac december 2015 splatný do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.2.2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac január 2016 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.3.2016, t. j. t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac február 2016 splatný do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.4.2016, t. j. t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac marec 2016 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.5.2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac apríl 2016 splatný do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.6.2016, t. j. t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac máj 2016 splatný, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,50 € od 11.7.2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, ku ktorému podľa bodu 9 pracovnej zmluvy číslo 12/2013 bol plat žalobcu za mesiac jún 2016 splatný do zaplatenia. Vo zvyšku žalobcom uplatnený nárok na náhradu mzdy súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

87) Vo výroku o trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo, keďže každá zo strán mala v konaní úspech iba čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.