Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-120-2017.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/120/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému O. G. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/133/2015 zo dňa 25. 5. 2017 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 19. februára 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 6T/133/2015 zo dňa 25. 5. 217 podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného O. G. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 2Pv 637/2014 zo dňa 3.3.2015 a obžaloby sp. zn. 4Pv 833/14 zo dňa 9.12.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (v bode 1, 2 výroku rozsudku) a pomoc k zločinu úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona (v bode 3 výroku rozsudku), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1/ po predchádzajúcej dohode s M. V. dňa 28.9.2013 v Košiciach na ul. Toryskej v OC Galéria vylákali od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok sumu 1.800,- Eur tak, že M. V. uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590507108, ktorú sa zaviazal splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 60,01 Eur s tým, že v čase uzavretia zmluvy uviedol nepravdivú informáciu o tom, že je zamestnaný v spoločnosti Montrúr, s.r.o. Košice a predložil výpis z účtu č. 2924413568/1100, ktorý mu zabezpečil obv. O. G., splátky pôžičky M. V. neuhradil a ani nemal v úmysle uhradiť, sumu 1.800,- Eur si ponechali pre svoju potrebu, čím spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok spôsobili škodu vo výške 2.069,95 eur, 2/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode s A. B. dňa 7.10.2013 v Košiciach na ul. Toryskej v OC Galéria vylákal od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok sumu 3.000,- Eur tak, že A. B. uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4600501654, ktorú sa zaviazal splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 100,02 Eur s tým, že v čase uzavretia zmluvy uviedol nepravdivé informácie o tom, že je zamestnaný v spoločnosti LIFTEX, s.r.o. a predložil výpis z účtu č. 2924413568/1100, ktorý mu zabezpečil obv. O. G., splátky pôžičky A. B. neuhradil a ani nemal v úmysle uhradiť sumu 3.000,- Eur si ponechali pre svoju potrebu, čím spôsobili Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok škodu vo výške 3.393,04 eur,
3/ v Košiciach na ul. Toryskej v OC Galéria dňa 16.9.2013 potom ako zabezpečil A. G. falošné kópie výpisov z účtu č. 0091093421 vedeného v Poštovej banke za mesiace júl a august 2013 s uvedením priemerného mesačného príjmu vo výške 700,- Eur, tento prostredníctvom sprostredkovateľa spoločnosti KTAG, s.r.o. Quatro Finančný dom uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. úverovú zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590503474, na základe ktorej bola A. G. poskytnutá
pôžička vo výške 3.000,- Eur, za čo mu O. G. vyplatil sumu 500,- Eur, pričom v tejto zmluve mal A. G. uviesť, že od mesiaca marec 2013 je zamestnancom spoločnosti HV Consulting a to aj napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy v uvedenej spoločnosti zamestnaný nebol a nebol zamestnaný ani u iného zamestnávateľa, čím takto spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 spôsobil celkovú škodu vo výške 3.563,99 eur, keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že prvostupňový súd vo svojom odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, aby sa obžalovaný dopustil skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba. Takýto záver urobil súd na základe vykonaného dokazovania a to najmä na základe výpovedí obžalovaného G., svedkov F. a O. L. a na základe listinných dôkazov. V tomto smere poukázal najmä na zmluvy o pôžičkách a potvrdenia o prevzatí peňazí, ktoré podpísali osoby, ktoré ho zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovali. Podľa názoru prvostupňového súdu z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, že obžalovaný mal nejakým spôsobom participovať na trestnej činnosti tým, že zabezpečil nepravdivé doklady, na základe ktorých boli A. B., M. V. a A. G. poskytnuté pôžičky. V tomto smere súd poukázal najmä na výsluchy svedkov R. S. a M. L., ktorí vo svojich výpovediach popreli, že finančné prostriedky odovzdali iným osobám ako tým, s ktorými boli uzatvorené jednotlivé zmluvy. Vo všeobecnosti teda prvostupňový súd konštatoval, že záver o protiprávnom konaní by u obžalovaného G. bolo možné prijať iba v prípade, ak by boli v prejednávanej veci ako obvinení stíhaní aj R. S. a M. L., ako akýsi medzičlánok. Po zhodnotení celkovej dôkaznej situácie a práve z vyššie uvedených dôvodov prvostupňový súd neprihliadol na výpovede svedkov G., B. a V., tieto vyhodnotil, ako účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti a povinnosti úhrady spôsobenej škody vo veciach, v ktorých boli právoplatne odsúdení. Je toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného O. G. a neodôvodnene všetky dôkazy vyhodnotil len v jeho prospech. Má za to, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, keď postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného spod všetkých skutkov oboch obžalôb. Je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne a jednoznačne preukázané, že skutky tak, ako boli poňaté do obžaloby prokurátora tunajšej prokuratúry sp. zn. 2Pv 637/14 zo dňa 3.3.2015 a obžaloby sp. zn. 4Pv 833/14 zo dňa 9.12.2015 sa stali a že ich spáchal obžalovaný O. G.. V tomto smere poukázal najmä na výpovede svedkov, či už v rámci prípravného konania, ako aj konania na súde. V danej veci stojí proti sebe skupina dôkazov svedčiaca jednak v prospech obžalovaného, avšak na druhej strane stojí skupina dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania žalovaných skutkov jednoznačne usvedčujú. Nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového súdu spočíva podľa jeho názoru v tom, že takto vykonané dôkazy boli bez celkového posúdenia nesprávne vyhodnotené iba v prospech obžalovaného. Je toho názoru, že súd pri hodnotení postupoval v tom zmysle, že oslobodenie obžalovaného spod oboch obžalôb odôvodnil tým, že svedkovia M. L. a R. S. po poučení o práve odoprieť výpoveď toho právo nevyužili a vo veci vypovedali. Obmedzenie sa v konštatovaní, že na výpovede týchto svedkov súd prihliadol iba z dôvodu, že v prejednávanej veci nie sú stíhaní ako obvinení, ako akýsi medzičlánok, je absolútne nesprávne a nelogické. Nesprávne postupoval súd, keď v rámci dokazovania sa zameral na ozrejmenie tej skutočnosti, kto pri podpise zmlúv predložil nepravdivé doklady a komu boli pôžičky reálne vyplatené tak, ako to uviedli svedkovia R. S. a M. L. a nezohľadnil najpodstatnejšiu skutočnosť a to, na základe čoho, resp. na základe akých podkladov bola pôžička poskytnutá. Je pochopiteľné, že svedkovia M. L. a R. S. nevyužili svojho práva a k veci vypovedali a potvrdili, že finančné prostriedky odovzdali osobám, s ktorými boli podpísané zmluvy (svedkovia B., V. a G.), nakoľko v opačnom prípade by sa nepriamo priznali, že na trestnej činnosti istou mierou taktiež participovali. Má za to, že obžalovaný je vo vzťahu k všetkým skutkom kladeným mu za vinu jednoznačne usvedčovaný výpoveďami svedkov B., V. a G., ktorí či už v rámci prípravného a súdneho konania zhodne uviedli, že za celým procesom vybavenia pôžičky bol práve obžalovaný O. G.. Rovnako všetci svedkovia zhodne uviedli, že po podpísaní zmlúv o pôžičke im bola zo strany obžalovanému vyplatená suma 200 eur bez toho, aby reálne vedeli, aká bola jej skutočná výška. Svedkovia B., V. a G. vo svojich výpovediach podrobne popísali priebeh skutkového deja a potvrdili, že zmluvy o pôžičkách podpísali, súd týmto výpovediam neuveril, vôbec na ne neprihliadol a osvojil si len výpovede svedkov nepriamo svedčiace v prospech obžalovaného. Je toho názoru, že rozporuplné vyjadrenia svedkov o skutočnostiach, s kým boli zmluvy o pôžičkách
podpísané a komu boli finančné prostriedky vyplatené nemôžu automaticky a bez akýchkoľvek pochýb prijať záver o nevine obžalovaného. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že jednotlivé zmluvy boli podpísané vyššie uvedenými svedkami a týmto svedkom boli pôžičky vyplatené, avšak vôbec nevzal do úvahy, či takéto osoby by boli aj reálne schopné takéto listiny zabezpečiť. Súd vôbec nevzal do úvahy z akého sociálneho prostredia osoby pochádzali, skutočnosť, že vo zvýšenej miere požívali alkoholické nápoje a že v čase uzavretia pôžičiek boli v zlej ekonomickej situácii. Je toho názoru, že práve s ohľadom na skutočnosť, že všetky skutky boli spáchané rovnakým spôsobom a za rovnakých okolností je vyhodnotenie dôkazov jednosmerne v prospech obžalovaného zo strany súde nesprávne a reálne neodzrkadľuje celkovú dôkaznú situáciu. Na základe vykonaného dokazovania možno dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaný ako osoba znalá pomerov iným poskytol pomoc na spáchanie trestného činu tým, že zabezpečil prostriedky, ktoré slúžili na jeho spáchanie a vyhľadával osoby, ktoré trestný čin spáchali. Je toho názoru, že bolo dostatočne preukázané, že všetky listinné doklady, ktoré boli predložené pri uzatváraní pôžičiek v skutkoch v bode 1-3 rozsudku zabezpečil obžalovaný O. G.. Vo všetkých prípadoch bol to jedine on, ktorý mal znalosti o tom, akým spôsobom sa dá pôžička vybaviť, aké listiny je potrebné predložiť bez toho, aby to pri posudzovaní podmienok na poskytnutie pôžičky, resp. úveru nevzbudilo podozrenie z protiprávneho konania. Za týmto účelom vyhľadal osoby M. V., A. B. a A. G. a pod zámienkou, že pre nich sprostredkuje pôžičky ich zneužil na spáchanie trestného činu, za ktorí boli právoplatne odsúdení. O tom, že sa obžalovaný vo všetkých skutkoch, pre ktoré boli podané obžaloby nejakým spôsobom zúčastnil na protiprávnom konaní spolu s už odsúdenými B., V. a G., svedčí aj skutočnosť, že väčšiu časť finančných prostriedkov si ponechal pre vlastnú potrebu. Berúc do úvahy vyššie uvedené a po zvážení všetkých vykonaných dôkazov v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní samostatne, ako aj v ich vzájomnej nadväznosti je zrejmé, že obžalovaný G. naplnil všetky znaky účastníctva na dokonanom zločine úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona po stránke objektívnej aj subjektívnej, prinajmenšom sa na spáchaní skutku podieľal ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona.
Z vykonaného dokazovania možno preto ustáliť nespochybniteľný záver, že obžalovaný na spáchaní posudzovaného zločinu participoval a s poukázaním aj na jeho osobu je zrejmé, že sofistikovaným konaním tak, aby naňho nepadlo podozrenie, sa podieľal na trestnej činnosti s vedomím, že iným zabezpečuje nepravdivé doklady potrebné na poskytnutie úveru. V tejto súvislosti poznamenal, že aj v súčasnosti sa na Okresnom súde Košice II proti obžalovanému G. vedie ďalšie trestné konanie pre obdobnú, resp. rovnakú trestnú činnosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 321 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v bode II a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ods. 4 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.
Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.
Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. c/ Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Po dôslednom preskúmaní spisového materiálu, vykonaného dokazovania, ako aj dôvodov podaného odvolania sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby obžalovaný O. G. poskytol pomoc A. G., A. B. a M. V. spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete podaných obžalôb. Tieto aj podľa názoru krajského súdu vychádzali iba z tvrdení uvedených osôb a boli vyvrátené výpoveďami svedkov O. L. (predtým H.) a F. S., ktorí popreli, aby k uzavretiu zmlúv o pôžičke s uvedenými osobami došlo za pomoci obžalovaného. Správne v tejto súvislosti okresný súd podotkol, že v konaní sa preukázalo, že zmluvy tieto osoby podpisovali pred zástupcami poškodenej spoločnosti a nie pred obžalovaným s tým, že svedkovia F. S. a O. L. popreli aj skutočnosť, aby obžalovaného O. G. vôbec poznali. V tomto smere sa ani krajský súd nemal dôvod nestotožniť s hodnotením výpovedí svedkov F. S. a O. L. ako s výpoveďami hodnovernými s tým, že ak by mal súd prihliadať iba na výpovede svedkov G., B. a V., mohol by tak konať iba v prípade, keby aj svedkovia S. a L. boli v prejednávanej veci v procesnom postavení obvinených.
Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, resp. že ho spáchal obžalovaný. To platí zvlášť v situácii, keď v konkrétnej veci existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd musí svoje rozhodnutie založiť na vierohodnosti jednej alebo druhej skupiny dôkazov.
Aj podľa názoru krajského súdu po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov nebola spoľahlivo preukázaná skutočnosť, že skutky spáchal obžalovaný a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je to uvedené v obžalobe.
Krajský súd na jednej strane konštatuje, že dôvody podaného odvolania zo strany prokurátora a jeho úvahy majú svoju logiku, avšak z dôvodov, na ktoré okresný súd podrobne poukázal zostávajú v rovine domnienok, na základe ktorých, vzhľadom na dôkaznú situáciu nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o vine.
V súvislosti s dôkaznou núdzou, aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, poukazuje aj krajský súd na zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vyplývajúcu zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu, veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
S poukazom na vyššie uvedené považuje krajský súd napadnutý rozsudok za zákonný a oslobodzujúci výrok v zmysle ustanovenia § 285 písm. c/ Tr. por. v plnom súlade so zásadou in dubio pro reo, ktorý záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti uvádzané prokurátorom v jeho odvolaní.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.