Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/120/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému O. G. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/133/2015 zo dňa 25. 5. 2017 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 19. februára 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 6T/133/2015 zo dňa 25. 5. 217 podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného O. G. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 2Pv 637/2014 zo dňa 3.3.2015 a obžaloby sp. zn. 4Pv 833/14 zo dňa 9.12.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (v bode 1, 2 výroku rozsudku) a pomoc k zločinu úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona (v bode 3 výroku rozsudku), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ po predchádzajúcej dohode s M. V. dňa 28.9.2013 v Košiciach na ul. Toryskej v OC Galéria vylákali od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok sumu 1.800,- Eur tak, že M. V. uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590507108, ktorú sa zaviazal splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 60,01 Eur s tým, že v čase uzavretia zmluvy uviedol nepravdivú informáciu o tom, že je zamestnaný v spoločnosti Montrúr, s.r.o. Košice a predložil výpis z účtu č. 2924413568/1100, ktorý mu zabezpečil obv. O. G., splátky pôžičky M. V. neuhradil a ani nemal v úmysle uhradiť, sumu 1.800,- Eur si ponechali pre svoju potrebu, čím spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok spôsobili škodu vo výške 2.069,95 eur, 2/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode s A. B. dňa 7.10.2013 v Košiciach na ul. Toryskej v OC Galéria vylákal od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok sumu 3.000,- Eur tak, že A. B. uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4600501654, ktorú sa zaviazal splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 100,02 Eur s tým, že v čase uzavretia zmluvy uviedol nepravdivé informácie o tom, že je zamestnaný v spoločnosti LIFTEX, s.r.o. a predložil výpis z účtu č. 2924413568/1100, ktorý mu zabezpečil obv. O. G., splátky pôžičky A. B. neuhradil a ani nemal v úmysle uhradiť sumu 3.000,- Eur si ponechali pre svoju potrebu, čím spôsobili Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok škodu vo výške 3.393,04 eur,

3/ v Košiciach na ul. Toryskej v OC Galéria dňa 16.9.2013 potom ako zabezpečil A. G. falošné kópie výpisov z účtu č. 0091093421 vedeného v Poštovej banke za mesiace júl a august 2013 s uvedením priemerného mesačného príjmu vo výške 700,- Eur, tento prostredníctvom sprostredkovateľa spoločnosti KTAG, s.r.o. Quatro Finančný dom uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. úverovú zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590503474, na základe ktorej bola A. G. poskytnutá

pôžička vo výške 3.000,- Eur, za čo mu O. G. vyplatil sumu 500,- Eur, pričom v tejto zmluve mal A. G. uviesť, že od mesiaca marec 2013 je zamestnancom spoločnosti HV Consulting a to aj napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy v uvedenej spoločnosti zamestnaný nebol a nebol zamestnaný ani u iného zamestnávateľa, čím takto spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 spôsobil celkovú škodu vo výške 3.563,99 eur, keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že prvostupňový súd vo svojom odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, aby sa obžalovaný dopustil skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba. Takýto záver urobil súd na základe vykonaného dokazovania a to najmä na základe výpovedí obžalovaného G., svedkov F. a O. L. a na základe listinných dôkazov. V tomto smere poukázal najmä na zmluvy o pôžičkách a potvrdenia o prevzatí peňazí, ktoré podpísali osoby, ktoré ho zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovali. Podľa názoru prvostupňového súdu z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, že obžalovaný mal nejakým spôsobom participovať na trestnej činnosti tým, že zabezpečil nepravdivé doklady, na základe ktorých boli A. B., M. V. a A. G. poskytnuté pôžičky. V tomto smere súd poukázal najmä na výsluchy svedkov R. S. a M. L., ktorí vo svojich výpovediach popreli, že finančné prostriedky odovzdali iným osobám ako tým, s ktorými boli uzatvorené jednotlivé zmluvy. Vo všeobecnosti teda prvostupňový súd konštatoval, že záver o protiprávnom konaní by u obžalovaného G. bolo možné prijať iba v prípade, ak by boli v prejednávanej veci ako obvinení stíhaní aj R. S. a M. L., ako akýsi medzičlánok. Po zhodnotení celkovej dôkaznej situácie a práve z vyššie uvedených dôvodov prvostupňový súd neprihliadol na výpovede svedkov G., B. a V., tieto vyhodnotil, ako účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti a povinnosti úhrady spôsobenej škody vo veciach, v ktorých boli právoplatne odsúdení. Je toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného O. G. a neodôvodnene všetky dôkazy vyhodnotil len v jeho prospech. Má za to, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, keď postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného spod všetkých skutkov oboch obžalôb. Je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne a jednoznačne preukázané, že skutky tak, ako boli poňaté do obžaloby prokurátora tunajšej prokuratúry sp. zn. 2Pv 637/14 zo dňa 3.3.2015 a obžaloby sp. zn. 4Pv 833/14 zo dňa 9.12.2015 sa stali a že ich spáchal obžalovaný O. G.. V tomto smere poukázal najmä na výpovede svedkov, či už v rámci prípravného konania, ako aj konania na súde. V danej veci stojí proti sebe skupina dôkazov svedčiaca jednak v prospech obžalovaného, avšak na druhej strane stojí skupina dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania žalovaných skutkov jednoznačne usvedčujú. Nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového súdu spočíva podľa jeho názoru v tom, že takto vykonané dôkazy boli bez celkového posúdenia nesprávne vyhodnotené iba v prospech obžalovaného. Je toho názoru, že súd pri hodnotení postupoval v tom zmysle, že oslobodenie obžalovaného spod oboch obžalôb odôvodnil tým, že svedkovia M. L. a R. S. po poučení o práve odoprieť výpoveď toho právo nevyužili a vo veci vypovedali. Obmedzenie sa v konštatovaní, že na výpovede týchto svedkov súd prihliadol iba z dôvodu, že v prejednávanej veci nie sú stíhaní ako obvinení, ako akýsi medzičlánok, je absolútne nesprávne a nelogické. Nesprávne postupoval súd, keď v rámci dokazovania sa zameral na ozrejmenie tej skutočnosti, kto pri podpise zmlúv predložil nepravdivé doklady a komu boli pôžičky reálne vyplatené tak, ako to uviedli svedkovia R. S. a M. L. a nezohľadnil najpodstatnejšiu skutočnosť a to, na základe čoho, resp. na základe akých podkladov bola pôžička poskytnutá. Je pochopiteľné, že svedkovia M. L. a R. S. nevyužili svojho práva a k veci vypovedali a potvrdili, že finančné prostriedky odovzdali osobám, s ktorými boli podpísané zmluvy (svedkovia B., V. a G.), nakoľko v opačnom prípade by sa nepriamo priznali, že na trestnej činnosti istou mierou taktiež participovali. Má za to, že obžalovaný je vo vzťahu k všetkým skutkom kladeným mu za vinu jednoznačne usvedčovaný výpoveďami svedkov B., V. a G., ktorí či už v rámci prípravného a súdneho konania zhodne uviedli, že za celým procesom vybavenia pôžičky bol práve obžalovaný O. G.. Rovnako všetci svedkovia zhodne uviedli, že po podpísaní zmlúv o pôžičke im bola zo strany obžalovanému vyplatená suma 200 eur bez toho, aby reálne vedeli, aká bola jej skutočná výška. Svedkovia B., V. a G. vo svojich výpovediach podrobne popísali priebeh skutkového deja a potvrdili, že zmluvy o pôžičkách podpísali, súd týmto výpovediam neuveril, vôbec na ne neprihliadol a osvojil si len výpovede svedkov nepriamo svedčiace v prospech obžalovaného. Je toho názoru, že rozporuplné vyjadrenia svedkov o skutočnostiach, s kým boli zmluvy o pôžičkách

podpísané a komu boli finančné prostriedky vyplatené nemôžu automaticky a bez akýchkoľvek pochýb prijať záver o nevine obžalovaného. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že jednotlivé zmluvy boli podpísané vyššie uvedenými svedkami a týmto svedkom boli pôžičky vyplatené, avšak vôbec nevzal do úvahy, či takéto osoby by boli aj reálne schopné takéto listiny zabezpečiť. Súd vôbec nevzal do úvahy z akého sociálneho prostredia osoby pochádzali, skutočnosť, že vo zvýšenej miere požívali alkoholické nápoje a že v čase uzavretia pôžičiek boli v zlej ekonomickej situácii. Je toho názoru, že práve s ohľadom na skutočnosť, že všetky skutky boli spáchané rovnakým spôsobom a za rovnakých okolností je vyhodnotenie dôkazov jednosmerne v prospech obžalovaného zo strany súde nesprávne a reálne neodzrkadľuje celkovú dôkaznú situáciu. Na základe vykonaného dokazovania možno dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaný ako osoba znalá pomerov iným poskytol pomoc na spáchanie trestného činu tým, že zabezpečil prostriedky, ktoré slúžili na jeho spáchanie a vyhľadával osoby, ktoré trestný čin spáchali. Je toho názoru, že bolo dostatočne preukázané, že všetky listinné doklady, ktoré boli predložené pri uzatváraní pôžičiek v skutkoch v bode 1-3 rozsudku zabezpečil obžalovaný O. G.. Vo všetkých prípadoch bol to jedine on, ktorý mal znalosti o tom, akým spôsobom sa dá pôžička vybaviť, aké listiny je potrebné predložiť bez toho, aby to pri posudzovaní podmienok na poskytnutie pôžičky, resp. úveru nevzbudilo podozrenie z protiprávneho konania. Za týmto účelom vyhľadal osoby M. V., A. B. a A. G. a pod zámienkou, že pre nich sprostredkuje pôžičky ich zneužil na spáchanie trestného činu, za ktorí boli právoplatne odsúdení. O tom, že sa obžalovaný vo všetkých skutkoch, pre ktoré boli podané obžaloby nejakým spôsobom zúčastnil na protiprávnom konaní spolu s už odsúdenými B., V. a G., svedčí aj skutočnosť, že väčšiu časť finančných prostriedkov si ponechal pre vlastnú potrebu. Berúc do úvahy vyššie uvedené a po zvážení všetkých vykonaných dôkazov v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní samostatne, ako aj v ich vzájomnej nadväznosti je zrejmé, že obžalovaný G. naplnil všetky znaky účastníctva na dokonanom zločine úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona po stránke objektívnej aj subjektívnej, prinajmenšom sa na spáchaní skutku podieľal ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona.

Z vykonaného dokazovania možno preto ustáliť nespochybniteľný záver, že obžalovaný na spáchaní posudzovaného zločinu participoval a s poukázaním aj na jeho osobu je zrejmé, že sofistikovaným konaním tak, aby naňho nepadlo podozrenie, sa podieľal na trestnej činnosti s vedomím, že iným zabezpečuje nepravdivé doklady potrebné na poskytnutie úveru. V tejto súvislosti poznamenal, že aj v súčasnosti sa na Okresnom súde Košice II proti obžalovanému G. vedie ďalšie trestné konanie pre obdobnú, resp. rovnakú trestnú činnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 321 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v bode II a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ods. 4 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. c/ Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Po dôslednom preskúmaní spisového materiálu, vykonaného dokazovania, ako aj dôvodov podaného odvolania sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby obžalovaný O. G. poskytol pomoc A. G., A. B. a M. V. spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete podaných obžalôb. Tieto aj podľa názoru krajského súdu vychádzali iba z tvrdení uvedených osôb a boli vyvrátené výpoveďami svedkov O. L. (predtým H.) a F. S., ktorí popreli, aby k uzavretiu zmlúv o pôžičke s uvedenými osobami došlo za pomoci obžalovaného. Správne v tejto súvislosti okresný súd podotkol, že v konaní sa preukázalo, že zmluvy tieto osoby podpisovali pred zástupcami poškodenej spoločnosti a nie pred obžalovaným s tým, že svedkovia F. S. a O. L. popreli aj skutočnosť, aby obžalovaného O. G. vôbec poznali. V tomto smere sa ani krajský súd nemal dôvod nestotožniť s hodnotením výpovedí svedkov F. S. a O. L. ako s výpoveďami hodnovernými s tým, že ak by mal súd prihliadať iba na výpovede svedkov G., B. a V., mohol by tak konať iba v prípade, keby aj svedkovia S. a L. boli v prejednávanej veci v procesnom postavení obvinených.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, resp. že ho spáchal obžalovaný. To platí zvlášť v situácii, keď v konkrétnej veci existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd musí svoje rozhodnutie založiť na vierohodnosti jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Aj podľa názoru krajského súdu po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov nebola spoľahlivo preukázaná skutočnosť, že skutky spáchal obžalovaný a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je to uvedené v obžalobe.

Krajský súd na jednej strane konštatuje, že dôvody podaného odvolania zo strany prokurátora a jeho úvahy majú svoju logiku, avšak z dôvodov, na ktoré okresný súd podrobne poukázal zostávajú v rovine domnienok, na základe ktorých, vzhľadom na dôkaznú situáciu nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o vine.

V súvislosti s dôkaznou núdzou, aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, poukazuje aj krajský súd na zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vyplývajúcu zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu, veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

S poukazom na vyššie uvedené považuje krajský súd napadnutý rozsudok za zákonný a oslobodzujúci výrok v zmysle ustanovenia § 285 písm. c/ Tr. por. v plnom súlade so zásadou in dubio pro reo, ktorý záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti uvádzané prokurátorom v jeho odvolaní.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.