Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/14/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci navrhovateľa: B. S., E.. XX.XX.XXXX, I. A.. X. XX, XXX XX A., proti odporcovi: O. S., E.. XX.XX.XXXX, I. G. XX, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Miroslava Vandáková, advokátka so sídlom Šúrska 136, 900 01 Modra, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa B. S., E.. XX.XX.XXXX, voči odporcovi O. S., E.. XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave sp. zn. 23C/220/2010-15 zo dňa 10.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2010, a to dňom 06.10.2017.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 27.07.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.07.2017, sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol o zrušení jeho vyživovacej povinnosti voči odporcovi. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že odporca, ktorý je už plnoletý mu listom zo dňa 18.07.2017 oznámil, že od júla 2017 prerušil štúdium na vysokej škole na neurčito. Navrhovateľ je toho názoru, že jeho vyživovacia povinnosť zanikla, nakoľko odporca je už schopný živiť sa sám. 2. Odporca doručil súdu dňa 08.11.2017 svoje vyjadrenie k návrhu navrhovateľa v ktorom uviedol, že sa rozhodol nepokračovať v štúdiu na vysokej škole a dňa 18.10.2017 mu študijné oddelenie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského vystavilo potvrdenie o ukončení štúdia dňa 06.10.2017.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.02.2018 na ktoré sa dostavil navrhovateľ ako i odporca. Navrhovateľ uviedol, že trvá na svojom návrhu. Odporca vypovedal, že je momentálne vedený na úrade práce a aktívne si hľadá zamestnanie. Škola nebola to čo od nej očakával, a preto sa rozhodol ju ukončiť. Nechce študovať ale pracovať a aktívne si hľadá prácu v odbore jazyky. Zároveň uviedol, že s návrhom navrhovateľa súhlasí. 4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 23C/220/2010-15 zo dňa 10.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2010, súd rozviedol manželstvo navrhovateľa B. S. a pani U. S. a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletého syna O. S., E.. XX.XX.XXXX a syna A. S., E.. XX.XX.XXXX výživným v sume 150 Eur/mes. 6. Podľa ust. § 155 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „ CMP“), konanie sa začína len na návrh. 7. Podľa ust. § 156 účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 8. Podľa ust. § 157 rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

9.Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 10. Podľa ust. § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

11. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa ust. § 217 ods. 1 (veta prvá) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 13. Podľa ust. § 43 ods. 3 písm. a) zák.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“), dieťa je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu. 14. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením. Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie §62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje.

17. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci týkajúcej sa výživného dieťaťa opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov a táto musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

18. Teleológia ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine (plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).

19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem.

20. Súd mal na základe zhodného vyjadrenia navrhovateľa ako i odporcu preukázané, že odporca ukončil dňa 06.10.2017 štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta. Odporca uviedol, že nemá záujem pokračovať v štúdiu a požiadal, aby súd žiadosti navrhovateľa vyhovel.

21. Z priložených listinných dokladov o prerušení štúdia vyplýva, že odporca dobrovoľne ukončil štúdium na vysokej škole a a je schopný sa samostatne sa živiť. Súd postupoval v zmysle Zákona o rodine

a vykonal dokazovanie za účelom preukázania, kedy sa odporca stal ekonomicky samostatným. Na základe vyššie uvedeného súd návrhu navrhovateľa na zrušenie výživného vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

22. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci vzdali, do zápisnice, pred súdom, po jeho vyhlásení (ust. § 368 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku).