Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-246-2016.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/246/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobkyne: G. L., nar. X.XX.XXXX, bytom I. X/XX, L. proti žalovanej: G. Petrášová, nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, U. Q., v konaní zastúpenej JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom F. Kapisztóryho 2, Nové Zámky, o zaplatenie sumy 100,- € a 1.000,- CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 4.8.2016, doplnenou na výzvu súdu dňa 28.9.2016, domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 100,- € a 1.000,- CZK s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 1.9.2013 do zaplatenia. Podanú žalobu postavila na skutkovom tvrdení, že žalovanej na jej žiadosť požičala finančné prostriedky vo výške 100,- € a 1.000,- CZK, nakoľko boli kamarátky a poznali sa už niekoľko rokov. Peniaze odovzdala žalovanej za prítomnosti svojho bývalého manžela v byte žalovanej v máji 2013. So žalovanou sa dohodla, že peniaze jej vráti najneskôr do konca augusta 2013 v rovnakej výške a v mene ako jej požičala. Pôžička bola dojednaná bez úrokov s tým, že žalovaná jej sľúbila pomoc, keď ju bude potrebovať. Nakoľko žalovaná nevrátila peniaze v dohodnutej dobe, opakovane ju telefonicky i formou chatu žiadala o vrátenie požičanej sumy, avšak bezúspešne. Ohľadne výziev na vrátenie požičanej sumy predložila 3 upomienky bez datovania a podacie lístky zo dňa 25.7.2016, 28.6.2016 a 22.7.2016.
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Poprela, že by jej žalobkyňa v máji 2013 požičala sumu 100,- € a 1.000,- CZK, už vôbec nie na vystrojenie oslavy narodením a promócií, ku ktorej skutočnosti predložila vysvedčenie o štátnej skúške zo dňa 11.6.2014. V tejto súvislosti doplnila, že štúdium na vysokej škole ukončila až v roku 2014. Vysvetlila, že so žalobkyňou boli kamarátky a že jej z tohto titulu na jej prosbu vypomáhala s písaním listov v súvislosti s tým, že syn žalobkyne bol vo výkone trestu odňatia slobody a žalobkyňa chcela docieliť jeho preradenie do iného ústavu a zaradenie do pracovného procesu. Preto napísala viacero listov v mene žalobkyne. K svojmu vyjadreniu pripojila list zo dňa 31.7.2017 a list zo dňa 18.11.2014. Ako vďaku za túto pomoc jej žalobkyňa pri jednom stretnutí doniesla sumu 100,- € a 1.000,- CZK a tiež asi 1 kg jabĺk. Peniaze odmietla prijať, vedela, že žalobkyňa nemá peniaze nazvyš. Na naliehanie žalobkyne nakoniec peniaze prijala ako dar pre svoju dcéru. Pomoc žalobkyni odmietla poskytnúť až vtedy, keď od nej žiadala napísať list v podobe anonymu týkajúci sa jej bývalej nevesty. Keďže takýto list s vopred pripraveným znením odmietla napísať, žalobkyňa sa s ňou začala dohadovať ohľadne vrátenia peňazí. Namietala, že pokiaľ jej žalobkyňa peniaze požičala, mala by mať aj zmluvu o pôžičke podpísanú zmluvnými stranami. Tiež doplnila, že v prípade poskytnutia pôžičky nebýva zvykom, aby veriteľ priniesol peniaze priamo na adresu bydliska dlžníka. V tom čase
bola doma len so svojou maloletou dcérou, ale v prípade potreby konštatovala, že súdu navrhne výsluch svedkov, ktorí o tejto celej záležitosti vedia. Podanú žalobu navrhla v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.5.2017, že predmetnú pôžičku jej poskytla v roku 2014. V súvislosti s tým upravila i petit žaloby, keď úrok z omeškania žiadala priznať vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 1.9.2014 do zaplatenia. Skutočný účel využitia pôžičky nevedela uviesť, tvrdila, že žalovaná jej potrebu finančnej čiastky odôvodnila organizovaním oslavy narodením a promócie. Skutočnosť, že išlo o pôžičku vie dosvedčiť jej bývalý manžel. Doplnila, že peniaze požičala žalovanej bezúročne s tým, že ak bude niečo potrebovať, že jej pomôže. Tak sa aj stalo, žalovaná jej pomohla napísať listy na počítači. Žalovanú viackrát telefonicky vyzývala na vrátenie peňazí a žalovaná jej vždy sľúbila, že jej peniaze vráti. Prísľub vrátenia peňazí vyplýval aj z chatovej komunikácie, ktorú predložila súdu.
4. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 18.7.2017, doručenom súdu dňa 20.7.2017, v ktorom poukázala na nezrovnalosti v skutkových tvrdeniach žalobkyne ohľadne účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Opakovane uviedla, že zo strany žalobkyne nešlo o pôžičku, ale o finančný dar pre jej dcéru za to, že žalobkyni poskytovala služby v súvislosti s väzbou jej syna. Pritom za účelom odovzdania peňazí žalobkyňa pricestovala spolu so svojim bývalým manželom do U. Q.. Pokiaľ ide o žalobkyňou predloženú chatovú komunikáciu poprela, že by v nej písala o vrátení pôžičky, písala o tom, že žalobkyni vráti peniaze, ktoré darovala jej dcére. Tiež namietala uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy úroku z omeškania, keď sama žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že išlo o pôžičku „bez úrokov“. Podanú žalobu navrhla v celom rozsahu zamietnuť.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vypočutí si prednesu žalobkyne a právnej zástupkyne žalovanej a po oboznámení sa s obsahom listín predložených stranami sporu v priebehu konania relevantných pre rozhodnutie sporu, a to potvrdenia zo dňa 28.9.2016, emailovej komunikácie strán sporu zo dňa 2.12.2015 a 22.12.2015, vyjadrením žalovanej, vyjadrením žalobkyne, vyjadrením žalovanej ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Predmetom konania je nárok žalobkyne na uhradenie sumy 100,- € a 1.000,- CZK titulom poskytnutia bezúročnej pôžičky.
7. Na pojednávaní dňa 19.2.2018 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Doplnila, že so žalovanou boli kamarátky. Žalovaná ju na zábave oslovila s prosbou, či jej požičia peniaze a ona s tým súhlasila. Potom ju jej bývalý manžel zobral do domu žalovanej, kde jej odovzdala peniaze, a to sumu 100.- € a 1.000.- CZK. Žalovaná jej na to povedala, že keď bude hocičo potrebovať, že jej pomôže. Tak sa aj stalo, dva krát jej pomohla s napísaním listu do T., kde bol umiestnený vo výkon trestu odňatia slobody jej syn. Peniaze jej však žalovaná nevrátila. Povedala, že keď predá byt, že jej vráti. Neskôr, keď sa s ňou stretla a pýtala sa, či byt predala, povedala jej, že išlo o klamstvo, že jej byt zobral exekútor. Poukázala na to, že má finančné problémy a napriek poberaniu dôchodku si musí privyrábať. Mala za to, že existenciu dlhu žalovaná potvrdila v chatovej komunikácii, ktorú súdu predložila. Za svedka odovzdania peňazí žalovanej označila svojho bývalého manžela.
8. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 19.2.2018 namietla dôvodnosť podanej žaloby, keď poprela skutkové tvrdenie žalobkyne o uzavretí zmluvy o pôžičke tvrdiac, že žalobkyňa dala peniaze v žalovanej sume dcére žalovanej ako dar za služby, ktoré jej žalovaná poskytla. Tiež poukázala na rozporuplnosť skutkových tvrdení žalobkyne ohľadne dátumu uzavretia ústnej zmluvy o pôžičke. Doplnila, že žalovaná chcela žalobkyni pomôcť nezištne, pretože boli kamarátky. Až na naliehanie žalobkyne zobrala od nej peniaze ako dar pre svoju maloletú dcéru s tým, že jej žalobkyňa povedala, aby za tie peniaze kúpila niečo svojej dcére. Tiež namietala, že by chatová komunikácia strán sporu preukazovala, že by žalovaná reagovala na výzvu žalobkyne na vrátenie pôžičky. V tejto súvislosti poukázala na to, že chat žalovanej bol datovaný dňa 4.12.2015 a chat žalobkyne s výzvou na vrátenie pôžičky až dňa 22.12.2015, teda zo strany žalovanej v žiadnom prípade nemohlo ísť o odpoveď na uplatnený nárok žalobkyne. Mala za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala platné uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke, konkrétne dohodu o náležitostiach zmluvy o pôžičke - dohodu o výške požičanej sumy, termíne splatnosti a o charaktere odplatnosti zmluvného vzťahu.
9. Po vyjadrení právnej zástupkyne žalovanej predstúpila žalobkyňa, ktorá uviedla, že išlo o pôžičku poskytnutú v máji 2013 s tým, že peniaze mali byť vrátené do augusta 2013, keď po ďalšom vyjadrení právnej zástupkyne žalovanej, opäť zmenila svoje skutkové tvrdenie o dátume uzavretia ústnej zmluvy o pôžičke, ktorý zmenila v zmysle svojho písomného návrhu na pripustenie zmeny petitu zo dňa 12.5.2017, teda že pôžička bola poskytnutá v máji 2014 a vrátená mala byť do augusta 2014. Išlo o pôžičku pre žalovanú, ktorá zo sumy požičaných peňazí chcela finančne zabezpečiť nejakú oslavu. Žalovaná jej vrátenie peňazí neustále sľubovala, napriek tomu sa tak nestalo. Tiež uviedla, že dcére žalovanej darovala bábiku a raz jej doniesla jablká zo záhrady bývalého manžela a to vtedy, keď jej doniesla finančnú hotovosť titulom pôžičky. Doplnila, že jej finančná situácia jej v žiadnom prípade nedovoľovala a ani nedovoľuje poskytovať finančný dar, tvrdenia žalovanej o poskytnutí finančného daru pre jej dcéru označila za klamstvo.
10. Po vyjadrení žalobkyne, súd s ohľadom na jej návrh na pripustenie zmeny petitu zo dňa 12.5.2017 uznesením vyhláseným za prítomnosti žalobkyne a právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 19.2.2018 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu petitu a skutkových tvrdení ohľadne dátumu poskytnutia pôžičky, keď predmetom sporu je poskytnutie pôžičky v máji 2014, pričom upravený petit znie: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 100,- € a 1.000,- CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100,- € a 1.000,- CZK od 1.9.2014 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pre nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma a táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.
13. Vykonaným dokazovaním, súd majúc za nesporné len to, že žalobkyňa a žalovaná boli v minulosti kamarátky a že žalovaná pomáhala žalobkyni s písaním listov v súvislosti s pobytom syna žalobkyne v ústave na výkon trestu odňatia slobody, súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje skutkové tvrdenie o vzniku a existencii záväzkovoprávneho vzťahu titulom ústnej zmluvy o bezúročnej pôžičke uzavretej medzi stranami sporu. Sama žalobkyňa v priebehu sporu opakovane menila svoje skutkové tvrdenia ohľadne dátumu vzniku záväzkovoprávneho vzťahu, pričom napriek návrhu na pripustenie zmeny žaloby ohľadne skutkového tvrdenia o dátume vzniku zmluvného vzťahu a ohľadne dátumu, od ktorého si uplatnila príslušenstvo pohľadávky, ktorému súd vyhovel, opakovane zamieňala rok 2013 a rok 2014, keď sama nevedela jednoznačne uviesť, v ktorom roku malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Tiež nevyužila žiaden prostriedok procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutkového tvrdenia (ktoré bolo zo strany žalovanej popreté), ktorým by relevantne preukázala vznik záväzkovoprávneho vzťahu titulom ústnej zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu. Pokiaľ žalobkyňa k podanej žalobe pripojila potvrdenie svojho bývalého manžela o tom, že bol prítomný pri odovzdaní predmetnej finančnej čiastky zo strany žalobkyne do rúk žalovanej, súd toto nepovažoval za dôkaz preukazujúci uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, keď navyše z predloženého potvrdenia nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k odovzdaniu finančnej čiastky (konkrétnym dátumom) a tiež z potvrdenia nie je zrejmé, z akého titulu boli peniaze odovzdané. Sama žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.2.2018 uviedla, že pri uzavretí ústnej zmluvy o pôžičke bola prítomná len ona a žalovaná, pričom zmluva nebola uzavretá v písomnej podobe. V zmysle Občianskeho zákonníka zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pre platnosť ktorej nie je nevyhnutná písomná podoba. Je to však reálna zmluva, ktorá predpokladá reálne odovzdanie finančnej čiastky veriteľom dlžníkovi, keď žalobkyňu ako veriteľa v tomto spore zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania uzavretia zmluvy o pôžičke ako aj reálneho odovzdania finančnej čiastky titulom uzavretej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla, v priebehu sporu neprodukovala žiaden taký prostriedok procesného útoku a prostriedok procesnej obrany, ktorým by jednoznačne preukázala, že medzi ňou a žalovanou došlo v konkrétny deň k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej jej bezúročne poskytla finančnú čiastku a tiež k dohode, do kedy jej žalovaná ako dlžník má finančnú čiastku vo výške požičanej sumy vrátiť. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala na emailovú komunikáciu, súd z tejto nemal preukázané, že by žalovaná potvrdila uzavretie zmluvného vzťahu titulom zmluvy o pôžičke so žalobkyňou ako veriteľom, navyše keď žiadosť žalobkyne o vrátenie finančnej čiastky je datovaná neskorším dátumom ako vyjadrenie žalovanej, v ktorom písala o vrátení bližšie
nešpecifikovanej veci z bližšie nešpecifikovaného titulu. Preto súd konštatujúc zodpovednosť žalobkyne za výsledok tohto sporu, podanú žalobu zamietol.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu bola žalovaná v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).