Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-664-2006.pdf
PDF · 73.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/664/2006
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: M. D., nar. X.X.XXXX, Q. XX, D. Y., bytom Q. XXX, o vymoženie 99,58 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a z m e n u účastníkov konania tak, že na miesto doterajšieho oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, vstupuje ako oprávnený: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava.
II. Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kruppom, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Kukuru 12, Michalovce z a s t a v u j e .
III. Exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd poveril dňa 30.11.2006 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, pre uspokojenie oprávneného vo vyššie uvedenej sume na základe exekučného titulu, rozhodnutia vydaného Obvodným úradom v Michalovciach, vykonateľného dňa 15.6.2004.
2. Súdny exekútor dňa 9.2.2017 podal návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, kedy má z konania vystúpiť súčasný oprávnený a na jeho miesto vstúpiť nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zák. č. 233/1995 Z.z. (ďalej ako Exekučný poriadok), exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
4. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
5. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní
exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
6. Súd zo spisového materiálu zistil, že zmluva o postúpení pohľadávok č. 1/2015/MV SR zo dňa 4.12.2015, ktorá nadobudla účinnosť dňa 5.12.2015 preukazuje postúpenie pohľadávky voči povinnému z pôvodného oprávneného, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na Slovenskú konsolidačnú, a.s..
7. Spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. nemala námietok voči vstupu do konania, preto súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhovel návrhu o vstupe tejto spoločnosti do konania na miesto doterajšieho oprávneného a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
10. Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
11. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
12. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť.
13. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 15.6.2007. Nakoľko prekluzívna lehota uplynula do 31.8.2008, pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania je prekludovaná.
14. S poukazom na uvedené, nakoľko uplynutím času zaniklo právo priznané exekučným titulom, súd s poukazom na uvedenú skutočnosť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 243j novelizovaného Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
17. V zmysle citovaného § 243j novelizovaného Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v
súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú.
18. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony.
19. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku, a to ešte v roku 2007, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie dodnes nepodal.
20. Keďže k dôvodu odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie došlo vyššie uvedeného dňa, pričom od vzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j novelizovaného Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže uplynula trojročná lehota na vykonanie spomínaného rozhodnutia a v exekučnom konaní nie je možné pokračovať, súd v súlade s vyššie citovanými právnymi ustanoveniami exekúciu zastavil.
22. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Náhradu trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatňoval.
Poučenie:
1/ Proti výroku I a III uznesenia odvolanie nie je prípustné.
2/ Proti výroku II uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má pri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilný sporový poriadok).