Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-674-2015.pdf
PDF · 130.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/674/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zuzanou Maruniakovou v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za S. XXX/XX, H., pr. zast. Q.. Andrea Chorvátová Nagyová, advokátka, so sídlom: Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce, o zaplatenie 10.525,60 eur s príslušenstvom a odmenou 39,11 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 8.113,60 eur s 6% úrokom zo zmenkovej sumy 8.113,60 eur od 07.06.2015 do zaplatenia, odmenu zo zmenky vo výške 27,04 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti zmenkovej sumy 2.412,- eur so 6% ročným úrokom zo sumy 2.412,- eur od 07.06.2015 do zaplatenia zastavuje.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania z nárokov priznaných pod bodom I. a II. v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 17.390,80 eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 17.390,80 eur od 07.06.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 57,97 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovanou dňa 13.05.2014, znejúcej na zmenkovú sumu 17.390,80 eur, splatnej dňa 06.06.2015, s doložkou bez protestu, platobným miestom je Bratislava. K žalobe pripojil prvopis zmenky.
2. Súd o žalobe do 23.12.2015 nerozhodol, a keďže týmto dňom bolo zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) vypustené ustanovenie § 175, nebolo už možné o zmenkovom nároku žalobcu rozhodnúť v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu.
3. Žalobca písomným podaným doručeným súdu dňa 06.04.2016 v súlade s § 79 ods. 3 OSP a na základe výzvy súdu, v znení platnom od 23.12.2015, žalobu doplnil a predložil súdu písomnú zmluvu, záväzky z ktorej boli zmenkou zabezpečené a žiadosť žalovanej o úver. V doplnení žaloby uviedol, že dňa 13.05.2014 uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 192486, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver 12.576,- eur. Dlžník sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 8.776,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Dlžník bol povinný istinu úveru uhradiť v 48 mesačných
splátkach po 262,- eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky sa dňa 14.04.2015 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru 10.742,- eur a vznikol žalobcovi nárok na zmluvné pokuty vo výške 6.916,80 eur. Pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere boli zabezpečené zmenkou, ktorú bol oprávnený využiť pre prípad omeškania dlžníka s plnením splatného záväzku. Zmenková suma pozostáva z neuhradenej časti istiny úveru 10.742,- eur a zmluvných sankcií 6.916,80 eur.
4. Týmto podaním žalobca zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 6.865,20 eur s časťou príslušenstva a v odmene 18,86 eur, a to jednak z dôvodu, že mu po splatnosti zmenky žalovaná uhradila v splátkach 1.206,- eur a jednak z dôvodu, že sa rozhodol netrvať na zaplatení zmenkovej sumy 5.659,20 eur, zodpovedajúcej zmluvným sankciám. Vo zvyšku na žalobe zotrval a žiadal o nej rozhodnúť platobným rozkazom. Ako dôkaz pripojil fotokópiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 192486-52029 zo dňa 13.05.2014 spolu so splátkovým kalendárom, fotokópiu žiadosti o PROFI úver zo dňa 09.05.2014, fotokópiu oprávnenia na podnikanie s úradným prekladom.
5. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 OSP), použije na toto konanie už Civilný sporový poriadok.
6. Vzhľadom k tomu, že bola žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanej, súd konal o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 3 CSP.
7. Súd žalobe v zmysle čiastočného späťvzatia vyhovel a vydal dňa 26.10.2016 platobný rozkaz č.k. 1CbZm 674/2015-40, ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatila žalobcovi zmenkovú sumu 10.525,60 eur s príslušenstvom a zmenkovou odmenou vo výške 39,11 eur a náhradu trov konania alebo aby v tej istej lehote podala na tunajšom súde vecne odôvodnený odpor.
8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2016 podala žalovaná v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedla, že uzatvorila so žalobcom zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 192486-52029 dňa 13.05.2014, na základe ktorej jej žalobca požičal sumu 3.800,- eur a žalovaná sa zaviazala za poskytnutú pôžičku uhradiť zmluvnú odmenu vo výške 8.776,- eur. Žalovaná namietala hlavne spotrebiteľský charakter zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedla, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, súd nemal vydať platobný rozkaz, nakoľko úlohou súdu je poskytnúť ochranu slabšej strane - spotrebiteľovi. Zároveň poukázala na skutočnosť, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatný právny úkon pre jej rozpor s dobrými mravmi, zmenka ako zabezpečovací inštitút predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Uviedla, že zo strany žalobcu nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, zmluva je typovou zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a jedná sa o zmluvu o pôžičke. Zároveň poukázala na skutočnosť, že žalovaná nie je podnikateľským subjektom, predloženie oprávnenia na podnikanie v Rakúsku nepostačuje na preukázanie skutočnosti, že žalovaná je podnikateľov v zmysle Obchodného zákonníka. Rovnako zo strany žalobcu nebolo preukázané, že zmluvný vzťah sa týkal podnikateľskej činnosti žalovanej a ani to, že podnikateľskú činnosť ku dňu podpisu zmluvy vykonávala. Pri uzatváraní zmluvy bola žalovaná v pozícii spotrebiteľa, svedčí o tom aj samotná zmluva, kde je žalovaná identifikovaná rodným číslom. Žalobca sa v konaní nedomáha plnenia zo zmluvy ale zo zmenky, čím obchádza spotrebiteľské predpisy. Poukázala aj na to, že za skutočne požičanú sumu 3.800,- eur sa žalobca domáha úhrady 17.390,80 eur, táto suma bola do zmenky doplnená až po podpise zmenky a žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaná zároveň poukázala na viaceré neprijateľné podmienky v zmluve, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Hlavný dôvod neplatnosti zmluvy žalovaná vidí v neprimerane vysokej odmene za poskytnutý úver, a teda neplatnosť z dôvodu úžery. Zmenku, ktorú je nechal žalobca podpísať považuje za absolútne neplatnú z dôvodu, že pri jej uzatváraní konal žalobca v rozpore s dobrými mravmi a je možné ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň namietala, že sa pred podpisom zmluvy nemala možnosť oboznámiť s obsahom zmluvy, len v deň podpisu zmluvy jej bola známa výška a počet splátok a ostatných poplatkov. Odplatu za poskytnutú pôžičku považuje za neprimerane vysokú.
Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Ako dôkaz k odporu pripojila splátkový kalendár a výpis zo svojho účtu.
9. Nakoľko odpor bol podaný včas, oprávnenou osobou a obsahoval vecné odôvodnenie, súd uznesením zo dňa 13.02.2017 platobný rozkaz na základe § 267 ods. 3 CSP zrušil.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu poprel spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a uviedol, že tvrdenia žalovanej odporujú obsahovým náležitostiam zmluvy ako aj reálnemu konania pred jej uzatvorením. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená ako podnikateľský úver, čo vyplýva aj zo znenia článku 1., ods. 1 Zmluvy, podľa ktorého poskytuje veriteľ v prospech dlžníka peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaná si na svoje spotrebiteľské postavenie spomenula až po uplynutí viac ako 2 rokov od okamihu uzatvorenia zmluvy, pričom za dohodnutých podmienok pristupovala k splácaniu. K zmene rétoriky pristúpila až v okamihu, keď v dôsledku omeškania so splácaním záväzkov sa stali splatnými všetky jej záväzky zo zmluvy a došlo k podaniu žaloby. V súvislosti s tvrdeniami žalovanej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 81/2011, podľa ktorého: „Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone.“ Žalobca poukázal na obsah zmluvy, z ktorého vyplýva, že ju žalovaná uzatvárala ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom P. M., sídlo H. XXX, XXX XX H., r.č.: XXXXXX/ XXXX, zapísaný v X., T.: XXX-BLWX-G-XXXXX. Žalovaná do podania svojho odporu nespochybnila, akú zmluvu uzatvorila a s akým obsahom, rovnako neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať iným spôsobom, ako vyplýval z obsahu jej vôle vyjadrenej v okamihu podania žiadosti o úver, ako aj pri uzatvorení zmluvy a následného plnenia. Žalovaná písomne požiadala o poskytnutie úveru, pričom od začiatku vystupovala ako podnikateľský subjekt. V rámci údajov, ktoré vyžadoval žalobca pre poskytnutie úveru okrem iného pripojila aj potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako preukazovala ako podnikateľský subjekt. Žalovaná dňa 09.05.2014 podala žiadosť o poskytnutie PROFI úveru, o ktorý požiadala ako podnikateľský subjekt, kde ako účel čerpania úveru uviedla - investičný (A). Pred uzavretím zmluvy predložila žalobcovi výpis zo zahraničného registra podnikateľských subjektov a súčasne predložila daňové priznania za roky 2012 a 2013. Žalobca uviedol, že uvedenie rodného čísla ako jedinečného identifikátora pri označení žalovanej bolo z jeho strany logické, nakoľko žalovaná nemá na území Slovenskej republiky žiaden iný jednoznačný identifikátor, napr. v podobe IČO. Uvedenie rodného čísla však neznamená, že sa tým mení povaha zmluvného vzťahu. Bolo by nelogické, aby sa spotrebiteľ v zmluve identifikoval označením registra, v ktorom je ako podnikateľ zapísaný. Žalobca zdôraznil, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu záväzkového vzťahu medzi dvomi podnikateľskými subjektami, ktorý sa spravuje režimom obchodného práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD C-464/01 vo veci Q. X. proti A. Wa AG, podľa ktorého ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. D. poukázal aj na skutočnosť, že zmluva ako listina je preukázateľne podpísaná. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 35 Občianskeho zákonníka. Žalobca poprel obranu žalovanej o nemožnosti ovplyvnenia obsahu zmluvy, nakoľko podľa jeho názoru žalovanej nič nebránilo, aby požiadala o uzavretie zmluvy u iného poskytovateľa úverových služieb. V súvislosti s tvrdeniami žalovanej o vystavení blankozmenky, žalobca poukázal na čl. 5 Zmluvy, kde si sporové strany dohodli spôsob zabezpečenia záväzkov prostredníctvom vystavenej vlastnej blankozmenky, ako aj vyplňovacie oprávnenie.
11. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.08.2017 zotrvala na tom, že zmluvu so žalobcom uzatvorila ako zmluvu spotrebiteľskú. Uvedená skutočnosť podľa jej názoru vyplýva aj zo žiadosti o poskytnutie úveru, keď žalovanej bol poskytnutý len formulár - žiadosť o úver, v ktorom boli uvedené údaje o žiadateľovi - podnikateľovi. Žalovanej nebola poskytnutá žiadna možnosť, aby úver čerpala ako spotrebiteľ, napriek tomu, že žiadala o poskytnutie úveru pre svoje osobné potreby a nie na podnikanie. Žalovaná nikdy nepodnikala. Ako dôkaz navrhla vykonať výsluch žalovanej, a zároveň súdu predložila daňové priznanie za rok 2013 a 2014 s výsledkom hospodárenia 0,- eur, z ktorého je zrejmé, že úver nebol zahrnutý do účtovníctva žalovanej. Podľa
názoru žalovanej, bolo na žalobcovi, aby preukázal, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania žalovanej, a teda žalobca nesie dôkazné bremeno, a tento podľa jej názoru dôkazné bremeno neuniesol. Podľa názoru žalovanej veriteľ, resp. jeho obchodný zástupca nekonal s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmluvy, konal s úmyslom obísť zákon. Žalovaná nemala žiadnu inú možnosť ako zmluvu podpísať, ak sa chcela k finančným prostriedkom dostať. Nemala pri podpisovaní zmluvy vedomosť, aké podmienky pre ňu v postavení nie spotrebiteľa vyplývajú. Zmluvu o úvere žalovaná považuje za neplatnú pre množstvo neprijateľných podmienok, medzi inými aj dohoda o poskytnutí odmeny vo výške 8.776,- eur. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj zabezpečenie pohľadávky zmenkou, nakoľko zákon o ochrane spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy zakazoval zabezpečiť pohľadávku zmenkou. Zmenku považuje za neplatnú. Ako dôkaz žalovaná pripojila vo fotokópii daňové priznanie žalovanej za rok 2013, 2014 ako aj potvrdenie o výške daňovej povinnosti v nemeckom jazyku bez úradného prekladu a potvrdenie o výške daňovej povinnosti.
12. Súd na prejednanie sporu nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých sa strany sporu pokúšali o zmierlivé riešenie sporu, k uzavretiu zmieru medzi stranami sporu nakoniec nedošlo. Žalovaná sa na ostatné pojednávanie nedostavila, zároveň súhlasila, aby súd konal bez jej prítomnosti, aj napriek tej skutočnosti, že sama navrhovala vykonať dôkaz jej výsluchom. Súd preto konal v neprítomnosti žalovanej a v neprítomnosti jej právnej zástupkyne s poukazom na ustanovenie § 180 CSP.
13. Žalovaná súdu oznámila, že k z uzatvoreniu zmieru medzi stranami sporu nedošlo, zároveň súdu predložila čestné vyhlásenie o tom, že úver nečerpala na účely podnikania. Uviedla, že aj z predložených daňových priznaní za rok 2013 a 2014 vyplýva, že žalovaná nepodnikala a finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté z úveru neboli zahrnuté do obchodného majetku žalovanej. Zároveň uviedla, že všetky dôkazy, ktoré mohla v konaní predložiť, už súdu predložila a požiadala súd, aby v zmysle zásady hospodárnosti konania konal a rozhodol bez prítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne. Zotrvala na svojej obrane, že úver je spotrebiteľský a zmenka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko zákon o ochrane spotrebiteľa vo svojom ustanovení § 5a výslovne zakazoval použiť zmenku ako zabezpečovací inštitút. Žalovaná si je vedomá svojej povinnosti zaplatiť dlh, ktorý jej vznikol uzatvorením zmluvy o úvere, a to dlh v časti istiny vo výške 3.800,- eur, ktorú už splatila a dokonca zaplatila žalobcovi viac, sumu vo výške 5.100,- eur. Žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. Žalobca krátko pred pojednávaním písomným podaním doručeným súdu dňa 16.02.2018 vzal späť žalobu v zmenkovej sume 2.412,- eur ako aj v časti úroku 6% z nej od 07.06.2015 do zaplatenia späť. V tejto časti súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, nakoľko v tejto časti zobral žalobu späť už po jej doručení žalovanej. Prílohou podaného čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 16.02.2018 bol aj prehľad platieb, ktorý preukazuje, že žalovaná z titulu predmetnej zmluvy uhradila žalobcovi sumu 5.720,- eur. Uvedený prehľad platieb pochádza priamo z elektronického informačného systému v ktorom sú evidované všetky napárované platby, ktoré vykonávala žalovaná z predmetnej zmluvy.
15. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo zaplatenie zmenkovej sumy 8.113,60 eur s úrokom 6% ročne z nej od 07.06.2015 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 27,04 eur.
16. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenkou (č.l. 5), Zmluvou o revolvingovom úvere č. 192486-52029 so splátkovým kalendárom (č.l. 18-22), žiadosťou o úver zo dňa 09.05.2014 (č.l. 23), výpisom zo živnostenského registra žalovanej s úradným prekladom (č.l. 24, 30-33), splátkovým kalendárom k Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 192486-52029 (č.l. 48), výpisom z účtu žalovanej (č.l. 49), potvrdením o výške daňovej povinnosti v nemeckom jazyku bez úradného prekladu (č.l. 78-79), daňovým priznaním žalovanej za rok 2013, 2014 (č.l.80-81), potvrdením o výške daňovej povinnosti (č.l. 82), výpisom z účtu žalovanej zo dňa 31.05.2014 (č.l. 104), detailom obratu na účte (č.l. 105-106), čestným vyhlásením žalovanej zo dňa 04.10.2017 (č.l. 107). Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.
17. Z prvopisu zmenky, označenej číslom zmluvy 192486-52029, súd zistil, že ju žalovaná, podnikajúca pod obchodným menom P. M., sídlo H. XXX, XXX XX H., r.č.: XXXXXX/XXXX, zapísaná v Gewerberegister, T.: XXX-BLWX-G-XXXXX, vystavila v Leviciach dňa 13.05.2014 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 06.06.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 17.390,80 eur, bez protestu.
18. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
19. Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovanej zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
20. Proti povinnosti zmenku zaplatiť sa žalovaná bránila tým, že príčinným vzťahom zmenky bola spotrebiteľská zmluva a zmenka je preto neprípustná, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko zákon o ochrane spotrebiteľa vo svojom ustanovení § 5a výslovne zakazoval použiť zmenku ako zabezpečovací inštitút. V čestnom vyhlásení žalovaná uviedla, že, v dobe, keď uzavrela so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere nepotrebovala peniaze na podnikanie, ale na prežitie, na svoje osobné potreby, nakoľko bola bez finančných prostriedkov. V čase podpisu zmluvy pracovala a dodnes aj pracuje ako opatrovateľka seniorov v Rakúsku. Zároveň uviedla, že jej nebolo umožnené uzatvoriť bežnú spotrebiteľskú zmluvu, čo je zrejmé aj z tlačiva - žiadosti o poskytnutie úveru, nakoľko na ňom sú uvedené len údaje žiadateľa - FO podnikateľa. Žalovaná prehlásila, že vyslovene pri uzatváraní zmluvy uviedla, že ich nechce pre účely podnikania, avšak jej bolo povedané, že ak finančné prostriedky chce, nech zmluvu podpíše. nemala vôľu uzatvoriť zmluvu pre účely a ani na potreby podnikania. Poskytnutý úver neminula na podnikanie, a zároveň netušila, že podpisuje zmenku, ktorá má slúžiť na zabezpečenie pohľadávky.
21. Právny zástupca žalobcu v rámci svojich ústnych prednesov uviedol, že žalovaná v priebehu konania neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení o povahe predmetného zmluvného vzťahu. Mal za to, že je preukázané, že predmetná zmluva bola uzavretá v režime obchodného práva. V predzmluvnej fáze žalovaná vystupovala ako podnikateľský subjekt, pričom žalobca konal na základe podkladov, ktoré mu žalovaná predložila, čo jednoznačne vyplýva z obsahu žiadosti o poskytnutie úveru, ktorého prílohou bolo, okrem iného, živnostenské oprávnenie z príslušného podnikateľského registra. Aj z obsahu samotnej zmluvy, a to jednak pokiaľ ide o označenie strán a jej jednotlivé ustanovenia, najmä článok 1., vyplýva, že zmluva bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi za účelom poskytnutia úveru žalovanej na účely jej podnikateľskej činnosti. Z toho vyplýva, že najmä samotná žiadosť a jej prílohy sú relevantným dôkazom, ktoré vyvracajú tvrdenie žalovanej o jej spotrebiteľskom postavení. Samotné čestné vyhlásenie žalovanej, a z toho vyplývajúce jej tvrdenie o tom, že žiadala o poskytnutie peňažných prostriedkov za iným účelom, nepovažoval za relevantný dôkaz, pričom žalovaná okrem toho nenavrhovala vykonať žiadne iné relevantné dôkazy, ktorými by preukázala svoje spotrebiteľské postavenie. Poukázal na to, že aj následné použitie poskytnutých peňažných prostriedkov z titulu predmetnej zmluvy, nie je smerodajné pre posúdenie obsahu zmluvného vzťahu. Aj samotná právna úprava a judikatúra Súdneho dvora EÚ chráni dobrú vieru veriteľa, a to v takom prípade keď dlžník dodatočne s odstupom času začne tvrdiť, že v dotknutom zmluvnom vzťahu má spotrebiteľské postavenie.
22. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere č. 192486-52029 zo dňa 13.05.2014. Zabezpečenie blankozmenkou je dojednané v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky.
23. Námietka žalovanej, že je zmluva o úvere spotrebiteľská a zmenka je neprijateľnou a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou, sa vykonaným dokazovaním nepreukázala ako dôvodná. Treba uviesť, že na to, aby bol právny vzťah spotrebiteľský, nepostačuje, že je jej účastníkom ako dlžník fyzická osoba. Právnu ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba. Spotrebiteľom sa môže stať len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, k predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jej rámci pomer k dodávateľovi.
24. Z úradného prekladu výpisu zo živnostenského registra žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná je podnikateľským subjektom v zmysle § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, nakoľko podniká na základe živnostenského oprávnenia vydaného Okresným úradom Bruck an der Leitha, odbor živnostenské právo v Rakúskej republike, Gewerberegister, Registernummer: 307-BLW1-
G-11621, jedná sa o voľnú živnosť- opatrovanie osôb. Znaky podnikania sú naplnené, nakoľko ide o sústavnú činnosť, vykonávanú samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, čo aj žalovaná sama v čestnom vyhlásenie potvrdila, keď uviedla, že v čase podpisu zmluvy a aj do dnešného dňa pracuje ako opatrovateľka seniorov v Rakúsku.
25. Zo zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že v jej záhlaví je žalovaná ako dlžník označená len údajmi, ktoré ju identifikujú ako podnikateľa. Uvedené je jej obchodné meno, sídlo, údaje živnostenského registra (včítane reg. č. a čísla spisu), rodné číslo a údaje o bankovom spojení s číslom bankového účtu. Pravdou je, že aj keď je dlžník v úverovej zmluve označený ako podnikateľ, nie je vylúčené, aby bola zmluva aj tak spotrebiteľská. Podľa bodu 1.1 zmluvy sa však veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a tie sa dlžník v bode 2.1 zaviazal splatiť veriteľovi v splátkach podľa splátkového kalendára. Žalovaná tak podpísaním zmluvy potvrdila, že ako dlžník úver požadovala pre svoju podnikateľskú činnosť a na tento účel peňažné prostriedky od veriteľa žiadala a prijala. Pokiaľ ide o uvedenie rodného čísla žalovanej na zmluve, toto žalobca vysvetlil tou skutočnosťou, že z opatrnosti žalovanú identifikoval aj uvedením jej rodného čísla, nakoľko žalovaná nemá v Slovenskej republike vydané živnostenské oprávnenie.
26. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru, spísaná na tlačive žalobcu, ktorú žalovaná podpísala dňa 09.05.2014. Zo žiadosti súd zistil, že sa malo jednať o PROFI úver, žalovaná sa identifikovala svojou živnosťou a ako účel čerpania úveru uviedla - investičný (A). K žiadosti pripojila živnostenský list, daňové priznania za rok 2012 a 2013.
27. Za spotrebiteľa by bolo možné žalovanú považovať len v prípade, ak by zo všetkých okolností, za ktorých úverovú zmluvu uzavrela, bolo zrejmé, že jej žalobca úver poskytol na iný účel ako na výkon podnikania alebo povolania, resp. že jej úver bol poskytnutý pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov jej domácnosti. Podľa v § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, je spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
28. Ak žalovaná svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzovala dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ (viď rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.01.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely). Preto len samotná skutočnosť, že žalobca má v predmete činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov, a že zmluva o úvere je tzv. formulárová, ktorej obsah nemohla dlžníčka ovplyvniť, nepostačuje na to, aby súd poskytol žalovanej ochranu ako spotrebiteľovi.
29. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.05.2014 je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.
30. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy, tj. 13.05.2014 už zákon zakazoval zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bolo teda na žalovanej, aby v konaní preukázala že sa nejedná o úver na podnikateľskú činnosť, ale že ide o spotrebiteľský úver a finančné prostriedky mienila použiť a použila na osobnú spotrebu a nie na podnikateľské účely, a že žalobca v čase uzavretia zmluvy o tejto skutočnosti mal vedomosť. Ak by sa v konaní preukázal spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, súd by ju nemusel podrobovať ex offo kontrole, nakoľko v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa je od 01.05.2014 zabezpečenie zmenkou zakázané, a teda by bol zmenkový prejav neplatný pre rozpor so zákonom a zákonom. Žalovaná podľa názoru súdu neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť aspoň pochybnosť, že obsah písomnej zmluvy už v čase jej uzavretia nezodpovedal jej skutočnej vôli, ani skutočnosti, ktoré by aspoň naznačovali, že z jej správania musel žalobca ako druhý účastník zmluvy vedieť, že úver nežiada na podnikateľské účely. Žalovaná okrem tvrdenia, že je v predmetnej veci v postavení
spotrebiteľa a takto aj zmluvu so žalobcom uzavrela, neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých k takémuto záveru dospela. Svoje tvrdenie podporila len čestným vyhlásením, výpisom z jej osobného účtu, ktorý sama v žiadosti o úver a aj v samotnej zmluve uviedla. Skutočnosť, že jej bolo povedané, že ak peniaze chce, musí zmluvu podpísať, žalovaná ničím nepreukázala, nenavrhla vykonať žiadne dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia. Zároveň súdu predložila potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2013 a 2014 a potvrdenie o výške daňovej povinnosti v nemeckom jazyku bez úradného prekladu, z ktorých malo súdu vyplynúť, že úver do podnikateľskej činnosti nezahrnula. Súd poukazuje na skutočnosť, že spôsob vedenia účtovníctva žalovanej a to, že finančné prostriedky z úveru nezahrnula do účtovníctva nepreukazuje, že úver žalovaná nepoužila na podnikanie ale zakladá len jej zodpovednosť vo vzťahu k daňovým subjektom. Žalovaná súdu predložila len potvrdenie o podaní daňového priznania, z ktorého nie je možné zistiť, či boli finančné prostriedky z úveru zahrnuté do podnikania alebo nie. Zmluvu o revolvingovom úvere preto nie je možné považovať za spotrebiteľskú, a rovnako zmenku nie je možné podľa čl. III § 3a zmenkového zákona považovať za neplatnú.
31. Žalovaná zároveň poukázala na viaceré neprijateľné podmienky v zmluve, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Hlavný dôvod neplatnosti zmluvy žalovaná videla v neprimerane vysokej odmene za poskytnutý úver, a teda neplatnosť z dôvodu úžery. Odplatu za poskytnutú pôžičku považovala za neprimerane vysokú. Tieto výhrady žalovanej nemajú pôvod v zmenke samotnej, ale vyplývajú zo zmluvy o revolvingovom úvere ako kauzálneho vzťahu zmenky. Vzhľadom na to, že zmluva nie je spotrebiteľská, nemôže súd ex offo skúmať všetky zmluvné podmienky v nej uvedené (takéto oprávnenie vyplýva súdu z čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona, resp. § 290 a nasl. CSP, len v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou), preto sa kauzou zmenky môže zaoberať len v tom rozsahu, ktorý žalovaná skutkovými tvrdeniami vymedzila v odpore.
32. Žalovaná síce namietala, že dohodnuté podmienky v zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi a sú teda neplatné, ale keďže podmienky nekonkretizovala a ani neuviedla rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré dospela k záveru, že sú v rozpore s dobrými mravmi, súd sa aj s prihliadnutím na dôvody uvedené v odseku 31. tohto odôvodnenia, námietkou nemohol zaoberať, ani vykonať o jej dôvodnosti akékoľvek dokazovanie.
33. Pokiaľ ide o neprimeranú výšku odplaty za poskytnutý úver, ktorú žalovaná namietala, súd poukazuje na bod 1.1. zmluvy o revolvingovom úvere č. 192486-52029, podľa ktorého veriteľ prisľúbil, že do 8 pracovných dní poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 12.576,- eur. Dlžník mal podľa bodu 2.1 úver veriteľovi splatiť v 48 mesačných splátkach po 226,- eur. Za poskytnutie úveru sa dlžník v bode 4.1. zmluvy zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru, vo výške 8.776,- eur a ktorá sa stala splatnou ku dňu poskytnutia úveru. V bode 9.1. sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy ku dňu poskytnutia úveru, a to pohľadávky dlžníka podľa článku 1.1. oproti pohľadávke veriteľa podľa článku 4.1. s tým, že na bankový účet dlžníka bude ku dňu poskytnutia úveru uhradený rozdiel. Žalovaná bola s týmito zmluvnými podmienkami uzrozumená už pri dojednávaní úveru.
34. Záväzkový vzťah, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky, je obchodnoprávny, nakoľko sa v konaní nepreukázal spotrebiteľský charakter zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi dvomi podnikateľmi a pri jej vzniku bolo, s prihliadnutím na všetky okolnosti, zrejmé, že sa týkala ich podnikateľskej činnosti. Zmluvu uzatvárali podľa § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ObZ). Pre obchodno-právne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ nevyplýva opak. Ustanovenia zákona upravujúce splatnosť úroku z úveru a spôsob jeho zaplatenia majú dispozitívnu povahu, takže zmluvu o úvere nemožno považovať za absolútne neplatnú len preto, že veriteľ na účet dlžníka vyplatil sumu vo výške rozdielu, ktorý zostal po vzájomnom započítaní pohľadávok.
35. Úrok z úveru je podľa žalovanej úžernícky a neprimeraný. Obchodný zákonník neupravuje výšku úroku kogentne, dojednanie jeho výšky je preto v dispozícii zmluvných strán. Zmluva o úvere sa nestáva neplatnou ani vtedy, ak je v nej dojednaný neprimerane vysoký úrok, ale podľa poslednej vety § 502 ods. 1 ObZ je dlžník povinný platiť úrok v najvyššej prípustnej výške. Žalovaná neuviedla, čo považuje za primeraný úrok z úveru. Nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, aké boli obvyklé
úroky požadované za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste jej podnikania v čase uzavretia zmluvy. Pri posudzovaní najvyššej prípustnej výšky úroku nestačí len porovnať sumu poskytnutého úveru s dojednaným úrokom, do úvahy je potrebné vziať aj dobu, na ktorú boli peňažné prostriedky poskytnuté, na to, aké zabezpečenie dlžník poskytol a tým aj na mieru rizika, ktorú veriteľ podstupuje pre prípad nedobytnosti úveru, ako aj na ďalšie konkrétne okolnosti súvisiace s obchodným prípadom.
36. Žalovaná sa nedostavila na nariadené pojednávanie. Týmto svojim konaním sa ukrátila o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 181 ods. 2 CSP, teda stanovisko súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná ako aj predbežné právne posúdenie veci. Strany sporu boli poučené, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Podľa názoru súdu žalovaná jednak neuviedla relevantné skutkové tvrdenia, a zároveň ani neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o spotrebiteľskom charaktere zmluvy. Na pojednávanie sa nedostavila, súhlasila s rozhodnutím sporu bez jej prítomnosti.
37. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná z dôvodov uvedených v odpore, nemala povinnosť tento nesporný záväzok celkom alebo sčasti splniť, preto súd žalobe v nespäťvzatej časti vyhovel.
38. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca mal úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a v tejto časti má nárok na náhradu trov v celom rozsahu. V časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť po jej doručení žalovanej, tj. v časti istiny 2.412,- eur s 6% ročným úrokom z nej od 07.06.2015 do zaplatenia, z dôvodu jej dodatočnej úhrady zo strany žalovanej, nesie procesnú zodpovednosť za čiastočné zastavenie konania žalovaná, nakoľko sa zachovala v zmysle žalobnej požiadavky. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj z tejto zastavenej časti v celom rozsahu.
39. O výške náhrady trov žalobcu bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.