Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-57-2017.pdf
PDF · 115.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: 1/ P. K., narodená X.XX.XXXX, bytom L. XX, V., 2/ A. K., narodený XX.X.XXXX, bytom L. XX, V., obaja zastúpení: Mgr. Peter Kupka, advokát, Hlavná 23, Trnava, proti žalovanej: E. S., narodená XX.X.XXXX, bytom J. XX, B., zastúpená: Mgr. Iva Hulmanová, advokátka, Nad Lúčkami 55, Bratislava, o zaplatenie 23.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 8C/144/2014-179 zo dňa 8. júna 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanej zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 23.000 eur, úroku z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 23.000 eur od 12.7.2013 do zaplatenia a náhrad trov konania titulom ustanovenia § 51 zákona č. 40/1964 Zb., pretože synovi a žalovanej ako jeho manželke poskytli sumu 46.000 eur na stavbu rodinného domu v M.. Dňa 20.7.2005 účastníci konania spísali so synom a žalovanou zmluvu, na základe ktorej majú právo žiť na prízemí ich domu až do smrti, zároveň sa zaviazali, že v prípade nepredvídaných okolností sú povinní zabezpečiť žalobcom náhradný byt v hodnote prízemia alebo vyplatiť hodnotu prízemia domu. Syn sa však so žalovanou rozviedol a dňa 7.11.2012 ako podieloví spoluvlastníci dom predali. Časť zisku bola použitá na vyplatenie hypotéky, zvyšok bol rozdelený tak, že synovi bola vyplatená suma 54.376,23 eur a žalovanej suma 55.376,23 eur. Predajom domu nastali nepredvídateľné okolnosti, a preto si v októbri 2012 žalobcovia kúpili 1-izbový byt za 53.000 eur. Všeobecná hodnota prízemia domu bola znaleckým posudkom č. 31/2009 vyčíslená na 79.133,24 eur. Syn si splnil povinnosť zo zmluvy a vyplatil žalobcom sumu 23.000 eur ako polovicu sumy, ktorú žalobcovia investovali do stavby domu.
2. K preukázaniu nároku žalobcov na zaplatenie žalovanej sumy súd uvádza, že samotní žalobcovia vo svojich výpovediach uviedli, že byt predali za sumu 1.450.000 Sk/48.131,18 eur - za sumu 48.000 eur. Ich vyjadrenia sa rozchádzali pokiaľ ide o konkrétnu výšku, ktorou financovali stavbu rodinného domu, žalobkyňa uviedla sumu 1.100.000 Sk/36.513,31 eur, žalobca 2/ uviedol sumu 48.000 eur. Zhodne sa vyjadrili v tom, že finančné prostriedky z predaja bytu mali po zrušení účtu, na ktorý im bolo poukázaná polovica kúpnej ceny, v hotovosti. V konaní teda nepredložili žiaden doklad a ani nenavrhli vykonať žiaden dôkaz, na preukázanie skutočnosti, že aj žalovaná suma 23.000 eur, ktorú žiadajú od žalovanej bola použitá na stavbu rodinného domu. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak má súd tvrdenie žalovanej 1/ o tom, že na stavbu rodinného domu použili so žalobcom 2/ sumu 1.100.000 Sk/33.193,92 eur považovať za hodnoverné, konštatuje, že polovica je suma 16.596,96 eur a nie suma 23.000 eur,
ktorá je predmetom tohto konania. Napriek tomu, že nebolo sporné, že žalobcovia investovali finančné prostriedky do stavby rodinného domu, sporným zostala výška vloženej finančnej čiastky, keď žalobcovia v konaní nepreukázali, kedy a akú konkrétnu finančnú čiastku zo žalovanej sumy 23.000 eur použili na nákup konkrétneho materiálu, resp. konkrétneho zariadenia rodinného domu.
3. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu zo dňa 20.7.2005 táto neobsahuje podstatnú obsahovú náležitosť, a to označenie dotknutej nehnuteľnosti v súlade s údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností, označenie obce, katastrálneho územia a parcelného čísla, ktorej sa zriadenie vecného bremena týka, pričom uvedené má následok jej neurčitosť, a teda aj neplatnosť zmluvy. Ďalej súd poukazuje na to, že z obsahu zmluvy nevyplýva vyjadrenie vôle účastníkov, že uzavierajú zmluvu s vecno-právnymi účinkami, a teda sa jedná o obligačno-právny vzťah, ktorý je záväzný len pre účastníkov zmluvy. Avšak v danom prípade neposúdil zmluvu ani ako zaopatrovaciu zmluvy v zmysle § 51 OZ, keďže touto možno doterajším vlastníkom bytu alebo rodinného domu zriadiť právo bývania v tomto byte alebo dome, keď vlastníkmi domu neboli žalobcovia. Pokiaľ ide o zmluvu zo dňa 20.7.2005, ktorú súd posúdil podľa ustanovenia § 51 OZ ako nepomenovanú zmluvu, táto ako už bolo vyššie skonštatované trpí neurčitosťou pokiaľ ide o označenie nehnuteľnosti ako aj neurčitosťou v časti povinnosti zabezpečenia náhradného bytu v hodnote sumy prízemia, alebo vyplatenia hodnoty prízemia domu, keďže neobsahuje výšku finančnej čiastky, resp. finančného ekvivalentu prízemia vzťahujúceho sa ku konkrétnemu obdobiu, pričom zmluva je z roku 2005 a rozväzovania podmienka sa mala naplniť v roku 2012, preto ju súd považuje za neurčitú a teda v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka za neplatnú. V prípade rozväzovacej podmienky v zmysle § 36 OZ jej splnením vecné bremeno zanikne.
4. Súd má za to, že v konaní zo strany žalobkyne bola preukázaná existencia skutkových podstát, s ktorými počíta zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Súd ma za to, že žalovaná je v konaní pasívne vecne legitimovaná, keď bola podielovou spoluvlastníčkou predmetného domu, a v konaní netvrdila a ani nepreukázala titul na základe, ktorého by žalovanú sumu nebola povinná zaplatiť žalobcom. Preto súd ustálil, že titulom žalobcov je bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo plnením bez právneho dôvodu. Žalobcovia síce do rodinného domu investovali finančné prostriedky, avšak v konaní nemal súd preukázanú skutočnú výšku vynaložených investícií zo strany žalobcov, a teda nebolo možné ustáliť ich hodnotu ku dňu rozhodovania súdu, pričom samotný žalobcovia tak ako už bolo vyššie uvedené ohľadom ich tvrdenia nenavrhli súdu vykonať žiaden dôkaz, keď znalecký posudok založený žalobcami, síce obsahu údaj o hodnote prízemia rodinného domu, avšak neobsahuje výšku vynaložených investícií. Keďže súd návrh zamietol v časti istiny, zamietol návrh aj v časti požadovaných úrokov z omeškania a z dôvodu hospodárnosti sa v konaní nezaoberal dôvodnosťou ani výškou úrokov z omeškania. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, tak žalovanej ako procesne plne úspešnej účastníčke konania priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
5. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, výpoveďami svedkov, znaleckým dokazovaním, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 OSP). Žalobcovia vo svojom návrhu boli povinní v zmysle ust. § 79 ods. 1 OSP pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 OSP. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcami.
6. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, z dôvodu, že súd I. inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) OSP). Súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP) a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Predmetnú nepomenovanú zmluvu zo dňa 20.07.2005 tvoriacu základ uplatneného nároku nemožno považovať vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola uzavretá za neurčitú. Svedok K. K. na pojednávaní pred súdom dňa 3.12.2015, text predmetnej zmluvy vymyslel on so žalovanou, chápali zmysel zmluvy. Medzi zmluvnými stranami bolo nepochybné, na ktorú nehnuteľnosť sa predmetná zmluva vzťahuje. Svedok a žalovaná mali byť v tom čase spoluvlastníkmi iba tejto predmetnej nehnuteľnosti, a preto ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. V zmluve je nepochybne určená výška finančného plnenia v hodnote sumy prízemia,
ktorú vzhľadom na z pohľadu zmeny cien nehnuteľností relatívne krátke časové obdobie od uzavretia predmetnej nepomenovanej zmluvy dňa 20.7.2005 po predaj predmetnej nehnuteľnosti dňa 10.10.2012. Nebolo nutné presne vzťahovať na konkrétne obdobie, a to vzhľadom na zanedbateľné zmeny v hodnote nehnuteľnosti v tomto rozhodujúcom období, bolo možné vychádzať z hodnoty prízemia podľa znaleckého posudku č. 31/2009. Je nutné uviesť, že v čase uzavretia nepomenovanú zmluvu zo dňa 20.7.2005 už bolo prízemie predmetnej nehnuteľnosti dokončené. Výška žalobcami subsidiárne z dôvodu opatrnosti uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v investíciách žalobcov do predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalovanej a svedka K. K. vyplývala z vykonaného dokazovania a z nasledovných dôkazov: znalecký posudok č. 31/2009, stavebný denník, príjmový pokladničný doklad, daňové priznanie žalobcu 2/, výpoveď svedka K. K., výpoveď svedka J. K., výpoveď V. S.. Svedok K. K. pri svojom výsluchu dňa 3.12.2015 uviedol, že žalobcovia financovali stavbu predmetného domu z predaja ich bytu. Svedok V. S. uviedol dňa 24.5.2016, že dcére dali na stavbu rodinného domu 1.088.000,- SK. V prípade ak súd síce konštatoval a mal za preukázané investície do predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaných, ale podľa súdu „nebolo možné ustáliť ich hodnotu ku dňu rozhodovania súdu“, tak súd mal aplikovať § 136 OSP a určiť ju podľa svojej úvahy, ako vyplývala z vyššie uvedených dôkazov. Rozhodnutie nemôže obstáť ani v časti o priznaní náhrady trov konania žalovanému vo výške 100 %, nakoľko sú v tomto prípade, ak by nebol súdom priznaný žalobcom ich žalobou uplatnený nárok, nepochybne splnené na strane žalobcov dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 OSP. Žalobcom bol priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná. Žalobkyni 1/ bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Hlohovec, zo dňa 27.5.2013 a žalobcovi 2/ bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Hlohovec, zo dňa 25.06.2013, a preto je tu dôvod hodný osobitného zreteľa - pretrvávajúca nepriaznivá sociálna situácia žalobcov, aby súd celkom nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Navrhujú, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania. Uplatnené trovy právneho zastúpenia v súlade s § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „Vyhláška“) v znení účinnom do 30.06.2013 v spojení s § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v účinnom znení a § 13a ods. 1 písme. c) Vyhlášky, § 13a ods. 1 písm. c) a d). Na základe vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu žalobcovia žiadajú, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vydal toto uznesenie: „Odvolací súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 8C/144/2014-179 zo dňa 08.06.2016 a vec vracia Okresnému súdu Trnava späť na ďalšie konanie.“ Ak odvolací súd nevydá vyššie uvedené uznesenie, tak na základe vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu žalobcovia žiadajú, aby odvolací súd vydal tento rozsudok: „Odvolací súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 8C/144/2014-179 zo dňa 08.06.2016 nasledovne: I. žalovaná je povinná zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 23.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 23.000 eur od 12.7.2013 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaná je povinná zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom náhradu trov konania, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcov.“
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom I. inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu I. inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Pre úplnosť je potrebné uviesť nasledovné:
9. Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu 1.8.2013 domáhajú voči žalovanej zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 23.000 eur, úroku z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 23.000 eur od 12.7.2013 do zaplatenia a náhrad trov konania titulom ustanovenia § 51 zákona č. 40/1964 Zb., pretože synovi svedkovi K. K. a žalovanej ako jeho manželke poskytli sumu 46.000 eur na stavbu rodinného domu v M.. Tvrdili, že dňa 20.7.2005 spísali so synom a žalovanou zmluvu, na základe ktorej majú právo žiť na prízemí ich domu až do smrti, zároveň sa zaviazali, že v prípade nepredvídaných okolností sú povinní zabezpečiť žalobcom náhradný byt v hodnote prízemia alebo vyplatiť hodnotu prízemia domu. Syn a žalovaná sa rozviedli a ako podieloví spoluvlastníci dom dňa 7.11.2012 predali. Časť bola použitá na vyplatenie hypotéky, zvyšok rozdelený tak, že synovi bola vyplatená suma 54.376,23 eur a žalovanej suma 55.376,23 eur. V októbri 2012 si žalobcovia kúpili 1-izbový byt za 53.000 eur. Všeobecná hodnota prízemia domu bola znaleckým posudkom č. 31/2009 vyčíslená na 79.133,24 eur. Syn si splnil povinnosť zo zmluvy a vyplatil žalobcom sumu 23.000 eur ako polovicu sumy, ktorú žalobcovia investovali do stavby domu.
10. Súd I. inštancie správne vychádzal z výpovedí účastníkov a svedkov. Z výpovedí účastníkov konania a svedkov má súd preukázané, že účastníci konania a svedok K. K. podpísali zmluvu zo dňa 20.7.2005. Z predloženého listinného dokladu v konaní vyplýva, že dňa 20.7.2005 žalobcovia, K. K. a E. S. podpísali písomnosť Zmluva, ktorou sa K. K. a E. S. zaviazali, že žalobcovia majú právo žiť na prízemí ich domu až do ich smrti. V prípade nejakých nepredvídateľných okolností, sú povinní zabezpečiť náhradný byt v hodnote sumy prízemia domu, alebo vyplatiť hodnotu prízemia domu. Zmluva stráca po ich smrti platnosť.
11. Dňa 26.10.2006 Obec Chtelnica vydala kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie novostavby rodinného domu v obci M. na pozemku parcela č. 34/4, pričom stavebné povolenie bolo vydané dňa 31.10.2003 K. K. a E. S.. Znaleckým posudkom č. 31/2009 znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. XXX vo výške 3.795.876 Sk, z toho všeobecná hodnota prízemia 2.405.438,16 Sk (79.845,92 eur). Ku dňu 7.10.2012 boli K. K. a E. S. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci vo veľkosti 1 stavby súp. č. XXX zapísanej na LV č. XXXX (Z1395/2012 rozsudok 7C/563/2008).
12. Manželstvo žalovanej a svedka K. K. bolo rozvedené, bezpodielové spoluvlastníctvo nemali vyporiadané. Žalobcovia žili v rodinnom dome pokým sa nepredal v roku 2012. Kúpnou zmluvou zo dňa 10.10.2012 K. K. a E. S. ako žalovaná ako predávajúci každý v 1-ici predali rodinný dom súpisné číslo XXX zapísaný na LV č. XXXX za kúpnu cenu 129.000 eur, z ktorej kupujúci sumu 54.376,23 eur vyplatia v hotovosti oproti potvrdeniu K. K. pri podpise zmluvy a sumu 55.376,23 eur vyplatia oproti potvrdeniu E. S. pri podpise zmluvy. Ako vlastníci rodinného domu s. p. XXX zapísaného na LV č. XXXX sú k 28.6.2013 zapísaní A. M. a C. M. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1. Listom zo dňa 28.6.2013 žalobcovia vyzvali žalovanú na zaplatenie sumy 23.000 eur, žalovaná prevzala dňa 10.7.2013.
13. Zmluvu, resp. listinný dôkaz zo dňa 20.7.2005 vyhodnotil súd ako zmluvu neobsahujúcu podstatnú obsahovú náležitosť: označenie dotknutej nehnuteľnosti v súlade s údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností, označenie obce, katastrálneho územia a parcelného čísla, ktorej sa zriadenie vecného bremena týka, pričom uvedené má následok jej neurčitosť a teda aj neplatnosť zmluvy. Z obsahu zmluvy nevyplýva ani vyjadrenie vôle účastníkov, že uzatvárajú zmluvu s vecno-právnymi účinkami a preto sa jedná o obligačno-právny vzťah, ktorý je záväzný len pre účastníkov zmluvy.
14. Správne tiež súd I. inštancie správne neposúdil zmluvu ani ako zaopatrovaciu zmluvu v zmysle § 51 OZ, keďže touto možno doterajším vlastníkom bytu alebo rodinného domu zriadiť právo bývania v tomto byte alebo dome, keď vlastníkmi domu neboli žalobcovia. Pokiaľ ide o zmluvu zo dňa 20.7.2005, ktorú súd posúdil podľa ustanovenia § 51 OZ ako nepomenovanú zmluvu, táto trpí neurčitosťou pokiaľ ide o označenie nehnuteľnosti, neurčitosťou v časti povinnosti zabezpečenia náhradného bytu v hodnote sumy prízemia, alebo vyplatenia hodnoty prízemia domu, neobsahuje výšku finančnej čiastky, resp. finančného ekvivalentu prízemia vzťahujúceho sa ku konkrétnemu obdobiu, zmluva je z roku 2005 a rozväzovacia podmienka sa mala naplniť v roku 2012, treba ju považovať, tak ako súd I. inštancie uzavrel za neurčitú a teda v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka za neplatnú. V prípade rozväzovacej podmienky v zmysle § 36 OZ jej splnením vecné bremeno zanikne.
15. Odkaz na uznesenie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1466/2005 zo dňa 21.3.2006 o podstatných náležitostiach zmluvy o zriadení vecného bremena: a) označenie účastníkov zmluvy, b) označenie dotknutých nehnuteľností, c) vymedzenie obsahu vecného bremena, d) určenie, či sa vecné bremeno zriaďuje za odplatu alebo bezplatne. Pričom nehnuteľnosti musia byť špecifikované v súlade s údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností, označenie obce, katastrálneho územia a parcelného čísla, súdom I. inštancie je dôsledný a preto platí záver, že ak zmluva o zriadení vecného bremena neobsahuje žiadny údaj o odplatnosti tohto práva, potom platí, že vecné bremeno bolo dojednané bezodplatne. Za podstatnú náležitosť zmluvy v súlade so súdnou praxou považuje i vyjadrenie vôle účastníkov, že uzavierajú zmluvu s vecno-právnymi účinkami. V opačnom prípade by išlo o obligačno-právny vzťah, ktorý by zaväzoval len jeho účastníkov, t. j. ide spravidla o zaopatrovaciu zmluvu uzavretú na základe § 51 OZ, na základe ktorej možno doterajším vlastníkom bytu alebo rodinného domu zriadiť právo bývania v tomto byte alebo dome. Tzv. zaopatrovacia zmluvy sa uzatvárajú ako zmluvy v zmysle § 51 OZ. Je však potrebné, aby obsah zaopatrovacieho plnenia bol čo najpresnejšie vymedzený, ale tiež, aby si účastníci zmluvy boli vedomí, že v prípade neplnenia záväzku poskytovať zaopatrovanie alebo v prípade neposkytovania riadneho zaopatrenia nemožno už z tohto samého dôvodu žiadať o zrušenie zmluvy, ale možno sa len domáhať riadneho plnenia alebo jeho peňažného ekvivalentu.
16. Na základe uvedeného preto správne tiež súd I. inštancie správne neposúdil zmluvu ani ako zaopatrovaciu zmluvu v zmysle § 51 OZ, keďže touto možno doterajším vlastníkom bytu alebo rodinného domu zriadiť právo bývania v tomto byte alebo dome, keď vlastníkmi domu neboli žalobcovia. Súd zmluvu zo dňa 20.7.2005 posúdil podľa ust. § 51 OZ ako nepomenovanú zmluvu, kt. je neurčitá: - v označení nehnuteľnosti, - v časti povinnosti zabezpečenia náhradného bytu v hodnote sumy prízemia, alebo vyplatenia hodnoty prízemia domu, - neobsahuje výšku finančnej čiastky, resp. finančného ekvivalentu prízemia vzťahujúceho sa ku konkrétnemu obdobiu; zmluva je z roku 2005 a rozväzovacia podmienka sa mala naplniť v roku 2012, treba ju považovať, tak ako súd I. inštancie uzavrel za neurčitú a teda v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka za neplatnú. V prípade rozväzovacej podmienky v zmysle § 36 OZ jej splnením vecné bremeno zanikne.
17. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, výpoveďami svedkov, znaleckým dokazovaním, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 OSP). Žalobcovia vo svojom návrhu boli povinní v zmysle ust. § 79 ods. 1 OSP pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 OSP Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcami, ktorými odôvodňovali svoj návrh. Keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobcov. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1, 4 OSP), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný.
18. Žalobcovia predali byt v V., z kúpnej ceny financovali stavbu rodinného domu ich syna a žalovanej, kúpili motorové vozidlo. Žalobcovia vypovedali, že byt predali za sumu 1.450.000 Sk (cca 48.000 eur). Ďalej uvádzali zhodne, že financovali stavbu rodinného domu, ale žalobkyňa 1/ uviedla, že to malo byť 1.100.000 Sk (36.513,31 eur) a žalobca 2/ uviedol, že to bolo 48.000 eur. Finančné prostriedky z predaja bytu mali po zrušení účtu, na ktorý im bolo poukázaná polovica kúpnej ceny, v hotovosti, o tomto tvrdili obaja zhodne. Nenavrhli vykonať žiaden dôkaz a ani nepredložili žiaden doklad na preukázanie skutočnosti suma 23.000 eur, ktorú žiadajú od žalovanej v konaní bola použitá na stavbu rodinného domu. To, že nepreukázali výšku žalovanej sumy svedčí podporne aj to, že žalovaná 1/ tvrdila so žalobcom 2/ o použití 100.000 Sk, čo je 33.193,92 eur na stavbu rodinného domu. Takže polovica, ktorú by mohli uplatňovať v tom prípade je suma 16.596,96 eur a nie 23.000 eur, ktorá je predmetom konania. Žalobcovia v konaní nepreukázali, kedy v akých obdobiach, dátumu, akú konkrétnu finančnú čiastku z
tvrdenej žalovanej sumy 23.000 eur mali použiť na kúpu materiálu pri stavbe rodinného domu, neuviedli akého materiálu, nekonkretizovali čo konkrétne financovali na rodinnom dome, nepredložili o tom žiaden dôkaz. Preto súd správne uzatvoril, že nesporné bolo, že žalobcovia investovali finančné prostriedky do stavby rodinného domu, ale sporná zostala výška vloženej financií. Nebolo jednoznačne preukázané plnenie zo strany žalobcov vo výške 23.000 eur. Žalovaná je v konaní pasívne vecne legitimovaná, bola podielovou spoluvlastníčkou predmetného domu, v konaní netvrdila a ani nepreukázala titul na základe, ktorého by žalovanú sumu nebola povinná zaplatiť žalobcom. Preto súd ustálil, že titulom žalobcov je bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo u žalovanej plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ). Žalobcovia do rodinného domu investovali finančné prostriedky, v konaní nepreukázali výšku investícií a tak nebolo možné ustáliť ich hodnotu ku dňu rozhodovania súdu. Na svoje tvrdenia nenavrhli žalobcovia vykonať žiaden dôkaz, znalecký posudok predložený žalobcami, je v záveroch o hodnote prízemia rodinného domu, nie je však o výške vynaložených investícií. Preto súd správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie vo výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
20. Žalovaná má voči žalobcom podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).