Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-21-2022.pdf
PDF · 83.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovanej N. L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. apríla 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaná
N. L., nar. XX.X.XXXX O. B.Ť., trvale bytom Š. XX, t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e
v presne neustálených ranných hodinách dňa 21.12.2021 v rodinnom dome číslo XX v obci Š.Í. po predchádzajúcom napomenutí povedala svojej matke poškodenej N. L. „nestaraj sa do môjho života, lebo to ešte oľutuješ, ty kurva stará, už si konečne zavri tú hubu!“ a následne tiež „raz to aj tak skončí, že ťa zabijem, aj tak ma raz kvôli tebe zavrú, keby som mala takú možnosť, hneď to tu podpálim“, načo poškodená v dôsledku obavy o svoj život a zdravie a o život a zdravie tiež tam prítomnej maloletej vnučky L.. L.., nar. XX.X.XXXX, z domu odišla do mesta O., kde následne vo O. v bytovom dome číslo XX na Z. U. v konflikte s poškodenou pokračovala, kedy približne po 11:30 hodine poškodenej vyčítala, že jej zničila život, že ju dala zavrieť do basy a zobrala jej dcéru a za toto jej ešte ukáže, pričom agresívne správanie malo stúpajúcu tendenciu, kedy si chcela N. L. zobrať svoju maloletú dcéru L.. L.. a odísť s ňou preč, hoci táto je súdom zverená poškodenej, čo sa jej však nepodarilo a z bytu na žiadosť majiteľky V. B. odišla, pričom toto konanie vzbudilo u poškodenej N. L. E. Š. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, spočívajúcu v tom, že by mohla obvinená vykonať to, čím hrozila,
t e d a
inému sa vyhrážala smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á ch a l a
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Z a t o s a j e j
u k l a d á
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ju súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala pod Pv 501/21/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 22.3.2022 obžalobu na N. L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci dňa 30.3.2022 rozhodol trestným rozkazom, doručeným obžalovanej dňa 30.3.2022, voči ktorému si podala obžalovaná odpor.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.4.2022 urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinná zo spáchania skutku tak, ako je jej kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 501/21/2204 zo dňa 22.3.2022. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobila obžalovaná, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaná na všetky otázky odpovedala áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovanej prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku tak, ako je jej kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovanej, ktorá sa ku skutku priznala, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
Poškodená N. L. si náhradu škody neuplatnila.
Oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil, že obžalovaná je slobodná, má jedno maloleté dieťa, v registri priestupkov nemá žiadny záznam. Obžalovaná v záverečnej reči svoje konanie úprimne oľutovala. V registri trestov má obžalovaná 2 záznamy. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/37/2019 zo dňa 24.7.2019, právoplatným dňa 24.7.2019, bola uznaná za vinnú z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený 2 mesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov s probačným dohľadom. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/9/2021 zo dňa 8.2.2021, právoplatným 8.2.2021, bola uznaná za vinnú z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, za skutok zo dňa 14.11.2022, kedy sa vyhrážala zabitím svojej matke, za čo jej bol uložený 8 mesačný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne jej bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. V danej veci bola obžalovaná stíhaná väzobne, trest vykonala 14.7.2021 a dňa 17.12.2021 jej bolo ústavné liečenie zmenené na ambulantné. Znalkyňa W.. T. obžalovanej nenavrhla uložiť ochrannú liečbu, nakoľko má rozhodnutím Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46Nt/33/2021 zo dňa 17.12.2021 nariadenú ochrannú ambulantnú protitoxikomanickú liečbu.
Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody šesť mesiacov až na tri roky. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd uznal obžalovanú za vinnú zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jej vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, pričom vyhláseniu obžalovanej zodpovedalo aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní.
Vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovanej nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (opakované vyhrážanie sa zabitím matke) a najmä jeho následku (obava matky obžalovanej o život svoj aj maloletej vnučky), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (matka obžalovanej má v osobnej starostlivosti dcéru obžalovanej a po prepustení z ústavnej liečby obžalovanej dovolila s nimi bývať) a miere zavinenia obžalovanej (konanie v priamom úmysle), po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanej bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by jej nezabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti, najmä vo vzťahu k matke, keďže obžalovaná už bola za prečin nebezpečného vyhrážania voči matke väzobne stíhaná a odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, ako aj osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy, pričom obžalovaná sa opakovane pod vplyvom psychoaktívnych látok vyhrážala matke smrťou, hoci bola len štyri dni pred skutkom prepustená z ústavného protitoxikomanického liečenia a pred tým vykonala nepodmienečný trest odňatia slobody za rovnaký skutok. Obžalovaná chcela svojím konaním porušiť záujem chránený trestným zákonom, teda konala v priamom úmysle. Napriek vykonaniu nepodmienečného trestu odňatia slobody dňa 14.7.2021 a následnému absolvovaniu protitoxikomanického liečenia ústavnou formou do 17.12.2021, obžalovaná opätovne užívala psychoaktívne látky a pod ich vplyvom sa znovu vyhrážala svojej matke. Pri tak rýchlej recidíve obžalovanej vo vzťahu k užívaniu psychoaktívnych látok ako aj k opätovnému vyhrážaniu sa matke, sa prognóza nápravy obžalovanej pri ukladaní nízkeho trestu javí ako málo pravdepodobná. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznala a tento úprimne oľutovala. Súd obžalovanej nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť, že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti, hoci urobila vyhlásenie o vine, nakoľko samotné vyhlásenie viny na hlavnom pojednávaní, treba považovať len za priznanie viny. Pokiaľ obžalovaná nevyvinula nad rámec priznania viny inú aktivitu, ktorou by napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti, nie je jej možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. Súd u obžalovanej zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona a to, že už bola za trestný čin odsúdená, pričom súd prihliadol na odsúdenia pred spáchaním skutku v danej veci. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 360 odsek 2 Trestného zákona v trvaní 6 mesiacov až na 3 roky nemenila. S ohľadom na skutočnosť, že u obžalovanej ide o recidívu vo vzťahu k trestnému činu nebezpečného vyhrážania, pričom predchádzajúci nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov evidentne nemal na obžalovanú výchovný účinok, lebo skutku v danej veci sa dopustila dňa 21.12.2021, hoci predchádzajúci trest vykonala dňa 14.7.2021, a to bola po prepustení z výkonu trestu tri mesiace v ústavnej liečbe. Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, keďže predchádzajúci trest vo výmere 8 mesiacov nemal na obžalovanú dostatočný výchovný účinok. Takto uložený trest súd považoval za potrebný aj na ochranu matky obžalovanej, aby sa voči nej obžalovaná opätovne nedopustila trestnej činnosti. Nižší trest súd obžalovanej neuložil, nakoľko tento by podľa súdu nezabezpečil dostatočnú ochranu spoločnosti pred obžalovanou a nevytvoril by podmienky na výchovu obžalovanej k tomu, aby viedla riadny život. Najmä skutočnosť, že obžalovaná sa rovnakého skutku dopustila tak krátko po prepustení z výkonu trestu a ešte pod vplyvom psychoaktívnych látok, vo vzťahu ku ktorým len pár dní pred skutkom ukončila ústavnú liečbu, neumožňovala obžalovanej ukladať miernejší trest.
Obžalovanú súd zaradil podľa § 48 odsek 2, písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaná bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.