Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/112/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: I. R., T.. XX.XX.XXXX, H. C. Š. XX, XXX XX H., o zaplatenie 315,95 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou elektronicky tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX v spojení s podaním doručeným súdu dňa X.XX.XXXX domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 315,95 eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“), na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX a Odovzdávajúceho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Konkrétne sa jednalo o fixné služby. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry, ktoré žalovaná neuhradila riadne a včas. Ku dňu podania žaloby k úhrade dlhu žalovanej uplatňovanému v tomto konaní zostáva suma 57,46 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatný dňa XX.X.XXXX. V podaní doručenom súdu poštou dňa 3.11.2016 žalobca doplnil žalobu v časti týkajúcej sa uplatňovaného nároku, pričom zostáva suma 57,46 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, suma 62,45 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX, suma 62,45 eur, doklad č. XXXXXXXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX, suma 8,69 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, suma 62,45 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, suma 62,45 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa XX.X.XXXX.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že pohľadávka spoločnosti Telekom, a.s. je od začiatku podvodom na spotrebiteľovi. Dňa XX.XX.XXXX B. XX:XX bola od Telekom teamu potvrdená objednávka služieb na základe internetovej reklamy od operátora Telekomu pod e-mailom Y..G., kde podľa čísla objednávky č. XXXXXXXXXX si objednali službu Magio Sat Komplet, kde cena služby bola na 3 mesiace 5,99 eur a v ďalšom období 14,99 eur, pričom si objednal službu HBO + Cinemax na 3 mesiace zadarmo a v nasledujúcom období za 9,99 eur a internet bol ponúknutý dodatočne zľavnený na 4,99 eur. Z uvedeného vyplýva, že mal platiť nanajvýš 29,97 eur mesačne + DPH. Už v prvej faktúre si právny predchodca žalobcu vyúčtoval aj služby, ktoré nedostal v tej dobe vôbec a následne až po termíne. Služby mali byť dodané do XX.XX.XXXX, no odovzdávací protokol služby Magio Sat, ktorú

preberal manžel dokazuje, že bola dodaná až XX.XX.XXXX, pričom internet bol žalovanej zapojený až v polovici februára, pričom za celú uvedenú dobu si predchodca žalobcu účtoval platby v plnej výške. Pri námietkach ohľadom výšky platieb, boli sankcionovaný poplatkom za nedodržanie termínu splatnosti a po troch mesiacoch im služby boli deaktivované. Následne po zaplatení bola služba opäť aktivovaná. Po pol roku, keď si predchodca žalobcu začal účtovať dvojnásobné sumy ako boli uvedené v objednávke, manžel žalobkyne opakovane žiadal o deaktiváciu služieb a zároveň na e-mail predchodcu žalobcu bola odoslaná žiadosť o ukončenie služby Magio Sat. Na uvedené podania o deaktiváciu služieb právny predchodca žalobcu nereagoval. Zmluva o poskytovaní služieb aj všetky dodatky obsahujú falšované podpisy, nakoľko žalobca nepodpísal žiadnu zmluvu ani dodatky, jediný skutočný podpis žalobkyne bol na priloženej prílohe k žalobe a to Odovzdávacom protokole Služby Magio Sat, ktorý preberal manžel žalobkyne N. R.. Ďalej uviedla, že zo strany spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o. ako aj od ich zástupcu dochádza k psychickému nátlaku formou neustálych výhražných telefonátov a iných nátlakov. Uviedla, že nárok neuznáva a žiadnu zmluvu okrem objednávky, ktorá bola podpísaná jej manželom, nebola podpísaná jej rukou. Žiadala žalobu zamietnuť.

3. Uznesením sp. zn. XCsp/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tunajší súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril k vyjadreniu žalovanej, doručenému súdu dňa 27.6.2017, uviedol ďalšie skutočnosti a označil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol poučený o tom, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

4. Žalobca na uvedené uznesenie nereagoval v súdom určenej lehote ani do termínu pojednávania nariadeného na deň 15.12.2017 a ani následne. Až dňa 19.2.2018 tesne pred otvorením pojednávania bolo elektronicky doručené jeho podanie, ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní.

5. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 14.12.2017 zopakovala námietky z vyjadrenia zo dňa 27.6.2017 o tom, že nie je pravdou, že by podpisovala zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX v znení dodatku zo dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie produktov a služieb pevnej mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosť sledovania televízie a iné služby. Podpisy na zmluve a dodatku nie sú jej a žiadne takéto dokumenty nepodpisovala. Pravdou je, že si ako fyzická osoba spotrebiteľ objednala telefonicky XX.XX.XXXX u právneho predchodcu žalobcu služby internetového pripojenia a služby sledovania televízie Magio. Vyššie uvedenú telefonickú objednávku právny predchodca žalobcu potvrdil e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý tvoril prílohu jej vyjadrenia zo dňa XX.X.XXXX. Poskytnuté služby riadne uhrádzala do momentu, kedy právny predchodca žalobcu svojvoľne zmenil zmluvné podmienky obsiahnuté v dodatku zo dňa XX.X.XXXX, a to tým, že niekoľkonásobne zvýšil cenu poskytnutých služieb. Po tomto kroku právneho predchodcu žalobcu opäť telefonicky odstúpila od objednávky a žiadala o neposkytovanie služieb za takýchto podmienok. O uvedenej skutočnosti existuje u právneho predchodcu žalobcu nahrávka, keďže hovor bol nahrávaný. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli telefonicky zmluvu o poskytovaní verejných služieb s tým, že súd musí predmetný právny vzťah posúdiť ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti žalobcu a žalovanú ako fyzickú osobu spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu sa so žalovanou síce telefonicky a e-mailom, avšak takým spôsobom oboznámené všeobecné zmluvné podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu istina predstavuje 315,95 eur. Uvedené sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca k istine započítal neprimerané poplatky za neuhradenie záväzku a nezákonné zmluvné pokuty. Na základe uvedeného neuznáva nárok žalobcu v rozsahu a výške a žiadala žalobu zamietnuť.

6. Na nariadenom pojednávaní súd konal v neprítomnosti strán sporu, ktoré sa na pojednávanie konané dňa 19.2.2018 nedostavili a svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnili, pričom pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadali odročiť.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaná si telefonicky objednala u právneho predchodcu žalobcu dňa XX.XX.XXXX služby internetového pripojenia a služby sledovania televízie Magio. Telefonickú objednávku potvrdil právny predchodca žalobcu e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná poskytnuté služby uhrádzala až do

času zmeny zmluvných podmienok obsiahnutých v dodatku zo dňa XX.X.XXXX. Po zmene zmluvných podmienok telefonicky odstúpila od objednávky a žiadala o zastavenie poskytovania služieb.

9. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 57,46 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX v sume 62,45 eur, č. XXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX v sume 62,45 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 8,69 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 62,45 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 62,45 eur.

10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.

11. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa § 151 ods. 1 a 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 295 súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

24. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom neparticipovala na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným produktom aj na slovenskom trhu.

28. Právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (viď zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení.

29. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy a označené skutočnosti po uplynutí súdom stanovenej koncentračnej lehoty neprihliadal, o čom poučil žalobcu v uznesení doručenom jeho právnemu zástupcovi dňa 18.8.2017 s tým, že mu súd poskytol lehotu 15 dní na vyjadrenie sa s tým, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nakoľko v lehote 15 dní odo dňa doručenia uvedeného uznesenia sa žalobca (dodávateľ), resp. jeho právny zástupca k námietkam žalovanej nevyjadril a ňou uvádzané skutkové tvrdenia v koncentračnej lehote nerozporoval.

30. Koncentrácia konania je prejavom jedného zo základných princípov, na ktorých stojí právna úprava sporového konania, a to princípu arbitrárneho poriadku upraveného v čl. 10 CSP. rozlišuje sudcovskú koncentráciu a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia umožňuje sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán (tzv. prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) a sankcionovať nedodržanie nám stanovených procesných lehôt. Pri rozhodovaní o včasnosti uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany je sudca povinný vychádzať z toho, že predmetné prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

31. Žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že by mala podpísať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, resp. vonkoncom nie dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Zároveň uviedla vlastné skutkové tvrdenia o tom, že došlo len k objednávke služieb, pričom objednávku potvrdil predchodca žalobcu e-mailom. Za poskytnuté služby uhrádzala platby do času zmeny zmluvných podmienok dňa XX.X.XXXX, pričom po tomto kroku odstúpila do zmluvy a žiadala nedodávať služby za uvedených zmenených podmienok.

32. Bolo povinnosťou žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané. Žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil a nepreukázal svoj nárok, neuviedol ani odkaz na konkrétne ustanovenie zmluvy, taktiež neuviedol (ani nepreukázal) z čoho mal pozostávať dlh žalovanej. Je potrebné uviesť, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu, teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov.

33. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku (s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za potrebné poukázať osobitne na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by určito a ucelene odôvodňovali práva a povinnosti strán sporu. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010). V prejednávanej veci mal právny predchodca žalobcu bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrel platnú spotrebiteľskú zmluvu s uvedením služieb, ktoré boli jej predmetom, s podmienkami, ktoré boli jej predmetom.

34. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali. V žalobe doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX elektronicky označuje ako jediný dôkaz faktúru zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXXXXXXXXX v sume 57,46 eur a následne pri dodatočnom doručení odkazuje na faktúry č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX v sume 62,45 eur, č. XXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX v sume 62,45 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 8,69 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 62,45 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 62,45 eur bez uvedenia skutkových tvrdení, z čoho má pozostávať žalovaná suma. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Ani z týchto príloh však nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Ide o klasický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pozri tiež Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz<http://www.ceska-justice.cz>). Žaloba má len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí služieb bez uvedenia, o aké služby sa malo jednať, v akej výške, z čoho pozostáva dlžná suma atď.). Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti,

ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma.

35. Žalobca v žalobe dokonca ani netvrdí, kedy mala byť uzatvorená zmluva medzi ním a právnym predchodcom. Tvrdí, že sa malo jednať o fixné služby, avšak v žalobe nešpecifikuje, o aké fixné služby sa malo jednať. Žalovaná rozporovala skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, keď uviedla, že síce si telefonicky objednala dňa XX.XX.XXXX služby internetového pripojenia a služby sledovania televízie Magio, avšak právny predchodca žalobcu zmenil zmluvné podmienky obsiahnuté v dodatku zo dňa XX.X.XXXX a niekoľkonásobne zvýšil cenu poskytovaných služieb. Uviedla, že napriek telefonickej objednávke, žiadny dokument nepodpísala. Opakovane odstúpila od objednávky. Ďalej tvrdila, že jej bola služba opakovane deaktivovaná a aj napriek tomu jej boli účtované poplatky vo faktúrach.

36. Žalobca nerozporoval skutkové tvrdenie žalovanej o odstúpení od zmluvy v júli 2013, ako aj o opakovanom deaktivovaní služieb a v koncentračnej lehote neoznačil a nepredložil dôkazy o tom, že v individuálne dojednaných podmienkach takáto možnosť odstúpenia bola, resp. nebola dojednaná. Žalobca na uvedené námietky týkajúce sa uzatvorenia zmluvy, odstúpenia od zmluvy, deaktivovania služieb (nemožnosti užívania služieb) žalovanou nereflektoval a žiadnym spôsobom sa k nim v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Nerozporoval tvrdenia žalovanej o tom, že žalovaná mala namietať výšku platieb, ako aj neuviedol, či z jej strany malo, alebo nemalo dôjsť k odstúpeniu.

37. Záverom sa žiada uviesť, že súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a vzhľadom na čas doručenia vyjadrenia žalobcu, neprihliadol na skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v podaní doručenom dňa 19.2.2018, nakoľko tieto tvrdenia a dôkazy neboli prednesené a predložené včas, pričom žalobca bol poučený o následkoch nesplnenia povinnosti uvedenej v uznesení súdu zo dňa 15.8.2017.

38. Nakoľko žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, pričom žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobcu, keď uviedla, že od danej zmluvy odstúpila v júli 2013, pričom z predložených dôkazov do uplynutia koncentračnej lehoty tieto tvrdenia účinne rozporované neboli, súd žalobu zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu zamietol, preto je procesný úspech v rozsahu 100 % na strane žalovanej. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tomto prípade však súd považuje za potrebné poukázať na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a tiež článok 4 a princíp analógie iuris. Žalovanej by ako úspešnej v spore teda patril nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnila ani zo spisu nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli, preto v súlade s uvedenými princípmi súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.