Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41T/11/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom v Prešove dňa 19. februára 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného Z. Z. P. E. F. X. Š. B., H.. X.X.XXXX N. E., R. C. Ď. XX, S. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 1 Pv 113/2013 zo dňa 6.2.2014, ktorá bola na neho podaná pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 17.2.2010 si na základe predchádzajúcej dohody požičal od Z. T. sumu 16 760,79 Eur, ktorú mu Z. T. vyplatil na dvakrát v hotovosti v pobočke N. X. Z. N. S. a ktorú sa mu zaviazal vrátiť najneskôr do konca roka 2010, avšak v dohodnutej lehote mu peniaze nevrátil a už v čase uzavretia zmluvy vedel, že tieto nevráti, čím takto svojim konaním uviedol do omylu Z. T.D., H.. XX.X.XXXX, R. C. D. Č.. X, S. a spôsobil mu škodu 16 760,79 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodeného Z. T., H.. XX.X.XXXX N. S., R. C. S., D. X so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 11.2.2014 bola podaná na obž. Z. Z., obžaloba pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vyššie.

Rozsudkom zo dňa 16.1.2015 súd obž. Z. spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil. Krajský súd v Prešove, uznesením sp. zn. 1 To/24/2015, zo dňa 19.12.2015 na podklade odvolania prokurátora, uvedený rozsudok zrušil a vec vráti tunajšiemu súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného Z. T.D., svedkov MB. E., P. T., N. T., A. Š., E. Š., Z. Š., A. S., E. E., Z. T., P.. E. Z., A. T. a prečítaním pripojených listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou to čo sa mu kladie za vinu. On si od pošk. Z. T. dňa 17.2.2010 nepožičal sumu 16.760,79,-Eur. Ďalej uviedol, že je pravdou, že sa so T. náhodne stretol v X. Z. N. S. a na základe prosby T. s nim čakal v pobočke N. C.. V prípravnom konaní uviedol, že tak tomu bolo dňa 17.2.2010. Potom ako T. zavolal pracovníčka banky, on sa zdvihol a odišiel. On nevedel za akým účelom je T. v banke. Na hlavnom pojednávaní po konfrontácií so svojom

výpoveďou z prípravného konanie uviedol, že nevie prečo je v tejto zápisnici uvedený dátum 17.2.2010, pretože toto vyšetrovateľke neuviedol.

Ďalej uviedol, že v ten istý deň vložil na svoj účet vedený v K. K. B..K., sumu 6.500,-Eur, pričom išlo o jeho a otcove úspory. K ďalšiemu stretnutiu s poškodeným v X. Z. S. uviedol, že sa s ním stretol za účasti pána E. a ďalšej osoby, ktorého meno nevie. On nikdy nepotvrdil E., že si požičal peniaze - 17.000,- Eur od T. a že tie peniaze vráti E..

Čo sa týka auta Z. G. XXX, tak toto kúpil v Č. na začiatku roka 2010, potom ako si od otca dňa 15.1.2010 požičal sumu 10.000,-Eur. Auto zapísal na polícií až 20.4.2010, pričom asi mesiac alebo dva predtým chodil na aute na prevozných značkách.

Poškodený Z. T. uviedol, že dňa 17.2.2010 ho požiadal obžalovaný o pôžičku v sume 17.000,-Eur. Obžalovaný vedel, že má peniaze z predaja bytu, ktorý zdedil po babke. On s tým súhlasil a požadoval od obžalovaného aby bola spísaná písomná zmluva. Obžalovaný ho však presvedčil, že sú kamaráti, že mu môže veriť, že mu peniaze vráti. Ústnu dohodu uzavreli deň alebo dva dni pred návštevou banky. Dohodli sa, že mu požičia 17.000,-Eur. Potom v banke, v ktorej bol ohľadom tejto pôžičky iba raz, ho obžalovaný požiadal, aby mu zmenil z tejto sumy, sumu 7.000,-Eur na české koruny. Keďže bol vtedy taký kurz ako bol, nakoniec mu zmenil sumu 6.760,79,-Eur. Dohoda bola taká, že mu tieto peniaze vráti do konca roka. On si zároveň pre svoje potreby vybral sumu okolo 10.000,-Eur.

Neskôr sa stretol s obžalovaným v jednej kaviarni N. X. Z. za prítomnosti pána E. B. Š., pričom na tomto stretnutí obžalovaný potvrdil E., že mu dlhuje peniaze. Keďže on dlhoval peniaze E., súhlasil s tým aby obžalovaný vrátil pôžičku priamo E.. Obžalovaný potvrdil, že má od neho pôžičku aj členom jeho rodiny, keď bol u nich na návšteve.

Keďže obžaloba súdu nepredložila písomnú zmluvu, ktorou by preukazovala to čo sa v obžalobe kladie obžalovanému za vinu, musel sa súd dôkladne vysporiadať s dôveryhodnosťou toho čo uvádzal najmä poškodený, na výpovedi ktorého je postavená obžaloba. Preto súd jeho výpoveď hodnotil vo vzťahu k ďalším dôkazom, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa listinných dôkazov / čl. 262 až 262 /, ktoré poskytla N. C. B..K.. je zrejmé, že poškodený priamo v jej pobočke N. X. Z. N. S. dňa 15.2.2010 zadal o 13.00.23 hod. objednávku na výber sumy 170.000,- CZK a následne o 13.02.08 hod na výber sumy 26.000,-Eur s tým, že obidve sumy vyberie v hotovosti zo svojho účtu č. 2203336953/0200 dňa 18.2.2010. Následne však hneď o 13.03.39 hod, resp. 13.03.56 hod. zmenil obidve svoje objednávky, a to tak, že uvedené sumy vyberie v hotovosti už dňa 17.2.2010. Podľa potvrdenia zo dňa 17.2.2010 o 15.33.35 hod. sumu 26.000,-Eur a potvrdenia z toho istého dňa sumu 170.000,-CZK o 15.33.35 hod., skutočne vybral.

Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že neuveril tvrdeniam poškodeného, že v banke ohľadom pôžičky bol iba raz, a že na základe požiadavky obžalovaného mu zmenil z vybratej sumy, 6.760,79,- Eur na sumu 170.000,-CZK, pretože v banke bol podľa listinných dôkazov dvakrát - dňa 15.2.2010 a dňa 17.2.2010 a suma 170.000,-CZK mu bola vyplatená priamo z jeho účtu a nie až po výbere hotovosti v Euro a následnej zmene na české koruny. Keďže ide o zásadné rozpory medzi tvrdenými skutočnosťami a objektívnymi dôkazmi, súd neuveril ani ďalšiemu tvrdeniu poškodeného, t.j. že poskytol obžalovanému dňa 17.2.2010 pôžičku v celkovej výške 16.760,79,-Eur.

Súd považuje za nelogické tvrdenie poškodeného, že obžalovaný od neho chcel zmeniť 7.000,-Eur na české koruny a že mu on namiesto toho zmenil presne na cent 6.760,79,-Eur.

Poškodený Z. T. na priamu otázku súdu, ktorá mu bola položená na hlavnom pojednávaní dňa 7.4.2017, aby vysvetlil svoje konanie uviedol, že zotrváva na tom, čo uviedol pri svojich predchádzajúcich vyjadreniach a že nerozumie otázke, prečo sa má vyjadriť k spôsobu výberu týchto finančných prostriedkov.

Čo sa týka svedeckých výpovedí ostatných svedkov, k nim súd uvádza nasledovné:

Svedkovia P. T., matka poškodeného a N. T., sestra poškodeného uviedli, že niekedy vo februári 2010 bol poškodený poslaný do banky, aby zistil, či už na jeho účet prišli peniaze z predaja bytu, ktorý zdedil po babke. Keď sa vrátil z banky žiadne peniaze nepriniesol, ale im povedal, že stretol Z., ktorému požičal peniaze s tým, že majú spoločne podnikať.

Z ich výpovedí je zrejmé, že o okolnostiach poskytnutia údajnej pôžičky, vypovedali iba na základe toho, čo im povedal poškodený. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že im poškodený uvádzal svoju vlastnú verziu, ktorá je v rozpore s tým, ako objektívne konal. Poškodený v deň keď vybral uvedené sumy, vedel že na účte sa budú nachádzať finančné prostriedky, pretože deň predtým zadal na to objednávku. Poškodený teda v ten istý deň uvedenú skutočnosť mohol uviesť svojej rodine. On tak však neučinil a pred svojimi blízkymi predstieral, že do banky dňa 17.2.2010 ide iba zistiť, či sú na účte peniaze. Následne podľa tvrdenia jeho matky, svojej rodine uviedol, že nemá žiadne peniaze, hoci podľa jeho výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že síce pôžičku obžalovanému poskytol, ale pre vlastné účely vybral sumu okolo 10.000,-Eur. Podľa názoru súdu, obžalovaný uvádzal svojej rodine účelové tvrdenia, sledujúc súdu, neznámy záujem. V kontexte uvedeného ide aj o tvrdenie, že obžalovanému poskytol pôžičku, resp. peniaze na spoločné podnikanie v oblasti stavebníctva.

Poškodenému mali prísť na účet peniaze z odpredaja bytu od kupujúcich, manželov T.. Z výpovede Z.. Z. T. B. Z.. A. T. vyplýva, že si nespomínajú, či pošk. T. sa ich pýtal, kedy mu zašlú peniaze na účet. Z ich výpovede však vyplynulo, že o kúpe bytu , resp. o všetkých veciach, ktoré sa týkali tejto veci, komunikovali s matkou poškodeného, pani P. T..

Svedkyňa P. T. - matka poškodeného vo svojej výpovedi uviedla, že asi po dvoch dňoch, ako jej syn povedal, že dal peniaze Z., stretla Z., ktorý jej povedal, že peniaze nevráti, že ich investoval a že z tej sumy dostane ona milión a Z. dva milióny.

Svedkovia Z. E., A. Š., E. Š., vo svojich výpovediach uvádzali, že pri stretnutí s obžalovaným a poškodeným v kaviarni X. Z. S., obžalovaný potvrdil, že od poškodeného si požičal sumu 17.000,-Eur.

Z výpisu účtu obžalovaného vedeného v K. K. B..K.., / čl. 154 / je zrejmé, že obžalovaný dňa 17.2.2010 vložil na tento účet sumu 6.500,-Eur. Obžaloba naznačovala, že táto suma bola práve časť sumy z poskytnutej pôžičky. K tomu súd uvádza, že pokiaľ by tomu bolo skutočne tak, tak obžalovaný by túto sumu vložil v pobočke K. K. B..K.. priamo v X. Z. S., a nevložil by ju v pobočke na ul. Z. Č..X.

Čo sa týka osobného vozidla zn. Z. G. XXX, kde obžaloba naznačovala, že toto vozidlo mal obžalovaný zakúpiť práve z poskytnutej pôžičky, tak súd mal za preukázané, že peniaze na túto kúpu požičal obžalovanému jeho otec E. Z.Š. na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.1.2010. / čl. 27 /.Túto skutočnosť potvrdil E. Z. aj vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní.

Tvrdenie obžalovaného Z., že od poškodeného T. si požičal iba sumu 6.000,-Eur, a to na kúpu motorky, potvrdzuje výpoveď svedka A. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že o tom vedel, avšak on bol proti tomu aby si obžalovaný vzhľadom na svoj zdravotný stav, túto motorku kúpil. Nakoniec túto kúpu vyhovoril obžalovanému aj jeho otec a následne obžalovaný tieto peniaze poškodenému vrátil. Svedok S. uviedol, že sa tak stalo za jeho prítomnosti v Prešove v reštaurácii Z. B..

Na základe takto vykonaného dokazovania má preto súd zato, že na jednej strane sú tu dôkazy, ktoré nasvedčujú tvrdeniu poškodeného ( tak ako je toto pretransformované v skutkovom tvrdení obžaloby ) - výpoveď svedkov P. T., N. T., Z. E., A. Š. B. E. Š. ( tzv. svedkovia obžaloby ) a na druhej strane dôkazy, ktoré nasvedčujú tvrdeniu obžalovaného - výpoveď svedkov E. Z. a A. S.. U svedkov obžaloby ide o tzv. svedectvá z počutia, pretože nikto z nich nebol dňa 17.2.2010 v pobočke N. B..K.. N. X. Z. S., keď malo dôjsť k spáchaniu činu. Vo svojich výpovediach uvádzali len to, čo mali počuť od obžalovaného resp. poškodeného.

Výpovede týchto svedkov sú tzv. nepriame dôkazy, pričom tieto výpovede netvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčujú obžalovaného, a zároveň súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Tieto výpovede idú tzv. po ruke verzii poškodeného, avšak samotná verzia poškodeného o tom, čo sa v ten deň stalo v pobočke N. B..K.. N. X. Z. S. je v rozpore s tým, čo bez pochýb osvedčujú objektívne listinné dôkazy, t.j. spôsob výberu peňažných prostriedkov poškodeným v tento deň a zadávanie objednávky na ich výber dva dni predtým.

Z tohto dôvodu preto súd nenadobudol vnútornú istotou o vine obžalovaného v zmysle obžaloby a preto v súlade zo zásadou in dubio pro reo, obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Zároveň podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodeného Z. T. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.