Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9Cpr/7/2017

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: Bc. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. a Z. č. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom ul. Červenej armády č. 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, proti žalovanému: Stredná odborná škola obchodu a služieb, so sídlom Stavbárska č. 11, 036 80 Martin, IČO: 00158551, právne zastúpenému JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Pavla Mudroňa č. 26, 036 01 Martin, IČO: 42 392 144, v konaní o návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy čiastočným rozsudkom,

rozhodol:

Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovaným dňa 28.11.2016, je neplatná.

O ďalšom nároku a o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku, ktorým bude rozhodnuté o všetkých zvyšných uplatnených procesných nárokoch.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovaným dňa 28.11.2016 je neplatná, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy, ktorej výšku určí žalobca na záver pojednávania, a taktiež aby mu žalovaný nahradil trovy konania. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 31.08.2006 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01.09.2006 na pracovnú pozíciu „Správcu počítačovej siete“. Následne v zmysle dodatkov k pracovnej zmluve došlo k zmene trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú. Dňa 28.11.2016 žalobca osobne prevzal výpoveď, ktorú mu dal žalovaný z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer mal skončiť uplynutím výpovednej doby, ktorá bola 3 mesiace. Podľa tvrdení žalobcu, napriek tomu, že podľa žalovaného malo dôjsť k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, pretože bol nadbytočný, žalobca po prebratí výpovede dňa 28.11.2016 dostal dňa 01.12.2016 v ranných hodinách pokyn od riaditeľky školy, t.j. žalovaného, že má vykonávať prácu správcu siete podľa náplne práce, ktorú vykonával aj v čase, keď ešte nebola platná organizačná zmena a nebolo zrušené pracovné miesto žalobcu. Žalobca mal teda pokračovať vo svojej pracovnej náplni aj v čase, keď jeho pracovné miesto bolo údajne zrušené a mal byť nadbytočný. Podľa názoru žalobcu z uvedeného možno vyvodiť, že pracovné miesto žalobcu reálne v čase dania výpovede nezaniklo, existovalo a predovšetkým bolo pre žalovaného nevyhnutné, aby činnosti, ktoré údajne nepotreboval vykonávať a boli predmetom a obsahom pracovnej náplne žalobcu ako správcu siete, žalobca ďalej vykonával. Z uvedených dôvodov je organizačná zmena, na základe ktorej malo byť zrušené pracovné miesto žalobcu, iba fiktívna a účelovo vykonaná tak, aby bol daný formálny dôvod na danie výpovede žalobcovi. Ako ďalší dôvod pre neplatnosť výpovede zo strany žalovaného žalobca v žalobe uviedol to, že žalobcovi nebola ponúknutá iná práca, alebo práca aj na skrátený úväzok podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) napriek tomu, že v uvedenom období plynula výpovedná lehota inej zamestnankyni žalovaného Z. J. na úseku personálnej referentky, ktorá mala ukončiť pracovný pomer ku dňu 31.12.2016 a mala priestor a možnosť žalobcu zaškoliť. Ak by bolo žalobcovi ponúknuté

vykonávanie práce, ktorú táto zamestnankyňa prestala vykonávať ku dňu 31.12.2016, žalobca mohol túto ponuku akceptovať. Ako ďalší podstatný dôvod neplatnosti výpovede danej žalobcovi žalovaným žalobca uviedol, že podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme, sa nachádza pracovná pozícia žalobu v časti 7. Informatika, keď v tejto časti sa uvádza, že na pozíciu správcu PC siete je potrebný minimálne prvý stupeň vysokoškolského vzdelania. Túto kvalifikačnú podmienku nespĺňa zamestnanec, ktorého prijal žalovaný do zamestnania dňa 20.06.2016 aj na základe inzerovanej pracovnej ponuky žalovaného na internetovom portáli ISTP.sk, kde žalovaný chybne požadoval ako vzdelanie úplne strené odborné vzdelanie vo odbore elektrotechnika. Predmetný zamestnanec bol prijatý do zamestnania v dobe, keď už bolo rozhodnuté o odvolaní, ktoré podal žalovaný proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10Cpr/1/2015-62 zo dňa 25.06.2015, čo žalovaný aj potvrdil na pojednávaní v tejto veci vo výpovedi zo dňa 18.01.2017. V čase, keď žalovaný na pracovné miesto žalobcu prijal iného zamestnanca, mal už vedomosť o tom, že bude musieť rešpektovať právny stav, že pracovný pomer žalobcu so žalovaným trval, t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, a že žalovaný je povinný ďalej žalobcu zamestnávať.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.05.2017 navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo svojom vyjadrení potvrdil, že so žalobcom uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 31.08.2006 s dňom nástupu do práce dňa 01.09.2006 na pracovnú pozíciu správca počítačovej siete. Vo vyjadrení ďalej poukázal na to, že zriaďovateľovi žalovaného, t.j. Žilinskému samosprávnemu kraju bol zaslaný návrh organizačnej zmeny č. 4/2016 zo dňa 27.10.2016, ktorou bolo navrhnuté uskutočniť organizačnú zmenu z dôvodov zefektívnenia pracovných procesov v rámci školy, s účinnosťou od 01.12.2016 na odbore/útvare THP, a to zrušenie jedného pracovného miesta pre nepedagogického zamestnanca z pracovnej pozície správca siete. Uvedený organizačný návrh bol prerokovaný na gremiálnej porade dňa 27.10.2016, keď žiadosť o prerokovanie návrhu organizačnej zmeny č. 4/2016 bola zaslaná aj predsedníčke Odborového zväzu podaním zo dňa 27.10.2016, pričom výbor ZO EŠAV prerokoval návrh dňa 27.10.2016. V rovnaký deň bola žiadosť o prerokovanie návrhu organizačnej zmeny č. 4/2016 predložená na prerokovanie Rade školy, ktorá oznámila schválenie návrhu organizačnej zmeny písomným podaním zo dňa 07.11.2016. Dňa 10.11.2016 bolo zaslané oznámenie o organizačnej zmene prílohami na Odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja a zároveň bol prijatý dodatok k organizačnému poriadku platný od 01.12.2016, ktorým bola upravená organizačná schéma redukciou jedného pracovného miesta správcu siete. Po vykonaní uvedeného bolo dňa 28.11.2016 vykonané prerokovanie organizačnej zmeny č. 4/2016 v prítomnosti žalobcu, o čom bol spísaný aj zápis zo stretnutia. Na tomto prerokovaní bol žalobca oboznámený s organizačnou zmenou č. 4/2016 a rovnako o tom, že žalovaný nemá pre žalobcu nijaké voľné pracovné miesto. Zároveň bol žalovaný oboznámený s tým, že pracovný pomer s ním bude ukončený výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď zápis zo stretnutia žalobca potvrdil svojím podpisom. Následne bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, ktorú žalobca prevzal na pracovisku zamestnávateľa dňa 28.11.2016. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na neuskutočnenie ponuky inej vhodnej práce v čase, kedy bola žalobcovi daná výpoveď, žalovaný uviedol, že na pracovisku nedisponoval voľným pracovným miestom, a preto nemohol žalobcovi žiadne voľné pracovné miesto ponúknuť. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal prijatie iného zamestnanca do zamestnania na to isté pracovné miesto, ako bolo pracovné miesto žalobcu, tak žalovaný uviedol, že od 18.12.2014 žalovaný zamestnával na pracovnej pozícii správca počítačovej siete zamestnanca X. M., ktorý žalovaného listom zo dňa 30.05.2016 požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou k 30.06.2016, čomu žalovaný vyhovel a dňa 21.06.2016 uzavrel s p. Schudichom dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2016. Z dôvodu, že predchádzajúce súdne konanie vedené so žalobcom o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na OS Martin pod sp.zn. 10Cpr/1/2015 nebolo v danom čase ešte právoplatne skončené a žalovaný potreboval mať pracovné miesto správcu siete obsadené, na uvoľnené miesto po p. Schudichovi na základe výsledku výberového konania prijal p. W. B., s ktorým dňa 17.06.2016 uzatvoril pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce dňa 20.06.2016. V dobe od 20.06.2016 do 30.06.2016 p. M. oboznámil p. B. s vykonávanou prácou a zaučil ho. Žalovaný súčasne poukázal na to, že v danom čase išlo o záver školského roka, kedy bolo veľa nárazovej práce, v rámci ktorej p. M. zaučil p. B.. Pokiaľ ide o pracovnú náplň p. B., tento je správcom siete. Jeho pracovná náplň je však koncipovaná širšie ako pracovná náplň žalobcu, nakoľko v čase, keď bol p. Potančok prijímaný do zamestnania, potreboval žalovaný pokryť aj ďalšie oblasti pracovných činností. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že v čase, keď

žalovaný prijímal na pracovné miesto správcu siete p. B., mal vedomosť o výsledku súdneho konania na odvolacom súde vo veci vedenej na OS Martin pod sp.zn. 10Cpr/1/2015, právny zástupca žalovaného v tejto veci riaditeľku školy o doručení rozsudku informoval až dňa 29.06.2016, kedy dal zároveň vyznačiť doložku právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Súčasne žalovaný poukázal na to, že žalobca napriek právoplatnému rozsudku do práce neprišiel a dňa 13.07.2016 bol preto vyzvaný na spoločné stretnutie, ktoré sa konalo dňa 19.07.2016 za účasti vtedajších právnych zástupcov oboch strán a na tomto stretnutí bol vyzvaný k nástupu do práce. Pokiaľ žalobca uvádza, že v čase, kedy mu bola daná výpoveď plynula výpovedná doba inej zamestnankyni Z. J. na úseku personálnej referentky a nebola mu ponúknutá pracovná pozícia, ktorú dovtedy táto zamestnankyňa zastávala, tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Z. J. dňa 22.11.2016 doručila žalovanému písomnú žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 22.11.2016, ktorým žalovanému súčasne navrhla skončenie pracovného pomeru k 31.12.2016. S návrhom p. J. žalovaný súhlasil, čo menovanej oznámil listom zo dňa 23.11.2016. Dohodu o skončení pracovného pomeru z uvedenou zamestnankyňou podpísal žalovaný dňa 22.12.2016 s tým, že jej pracovný pomer sa končil dňom 31.12.2016. V tejto súvislosti žalovaný súčasne poukázal na to, že dňa 01.12.2016 bol na Žilinský samosprávny kraj zaslaný návrh organizačnej zmeny č. 5/2016, ktorou riaditeľka žalovaného navrhla uskutočniť organizačnú zmenu s účinnosťou od 01.01.2017 spočívajúcu v zrušení jedného funkčného miesta na pracovnej pozícii personálneho odborného referenta v celom rozsahu. Zároveň bol návrh organizačnej zmeny č. 5/2016 so žiadosťou o jeho prerokovanie predložený Rade školy a zástupcom odborov. Výsledkom bola písomná informácia o prerokovaní návrhu organizačnej zmeny zástupcami odborov a jej schválenie Radou školy a dňa 05.12.2016 bolo Žilinskému samosprávnemu kraju zaslané rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým bolo zrušené miesto personálneho odborného referenta s účinnosťou od 01.01.2017. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o tom, že po dni 01.12.2016 bola prideľovaná žalobcovi práca správcu siete, žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Žalobca dňa 01.12.2016 prišiel do práce okolo 06.30 hod. ráno, doniesol svoju písomnú žiadosť na sekretariát školy a svoje osobné veci a jeden počítač si presťahoval k p. G.. Počítač však dňa 01.12.2016 nestihol ani uviesť do úplného prevádzkyschopného stavu a o okolo 07.45 hod. mu zo strany riaditeľky žalovaného bolo prikázané, aby počítač vrátil do miestnosti IT. Žiadnu prácu žalobca v ten deň nevykonával a rovnako dňa 02.12.2016 sa síce v priestoroch školy zdržiaval, ale sedel za stolom s vyloženými nohami. Na písomnú žiadosť žalobcu zo dňa 01.12.2016 o oznámení pridelenej práce žalovaný žalobcovi odpovedal písomne dňa 01.12.2016. Žalobcovi bol dňa 01.12.2016 predložený list „Výkaz pracovnej činnosti“, do ktorého mal žalobca zaznamenávať prípadnú pracovnú činnosť, ktorú by bol vykonal. Tento výkaz žalobca žalovanému nikdy nepredložil. Súčasne dňa 02.12.2016 si žalobca prevzal písomnosť „Oznámenie zo dňa 01.12.2016“, ktorou žalovaný žalobcovi oznámil, že mu nie je možné poskytnúť iné pracovné úlohy a následne od 05.12.2016 až do skončenia výpovednej doby sa žalobca viac nezdržiaval na pracovisku žalovaného, keď mzda za toto obdobie mu bola riadne vyplatená. Dňa 02.12.2016 žalobca odovzdal žalovanému všetky kľúče od dverí školy. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o nesprávnom odmeňovaní má žalovaný za to, že tieto argumenty nie sú relevantné. Pokiaľ žalobca uvádza, že v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z. a nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z. je na pozíciu správca siete potrebný minimálne prvý stupeň vysokoškolského vzdelania, žalovaný poukázal na to, že uvedené tvrdenia z predmetných právnych predpisov nevyplývajú, keď samotný žalobca nespĺňal podmienku vysokoškolského vzdelania prvého stupňa až do roku 2014 a zamestnávateľ ho žiadnym spôsobom nezaviazal k povinnosti dorobenia si vysokoškolského vzdelania. Súčasne podľa nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z. a katalógu pracovných činností sa na uvedenú pracovnú pozíciu nevyžaduje výlučne vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a teda podľa názoru žalovaného novoprijatý zamestnanec p. B. spĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon danej práce.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci repliky poukázal na to, že z usmernenia o zaraďovaní zamestnancov zo dňa 17.04.2012 vyplýva, že zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi vykonávať činnosti, na ktoré podľa nariadenia vlády nespĺňa požadovaný kvalifikačný predpoklad vzdelania. Opätovne poukázal na nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z.z., podľa ktorého môže v nadväznosti na analytický list 9 - Informatika - Správca počítačovej siete typu LAN, pracovať na uvedenej pozícii iba osoba, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, a to vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, ktoré p. B. nezískal, avšak žalobca tento kvalifikačný predpoklad v čase právoplatnosti rozhodnutia OS Martin sp.zn. 10Cpr/1/2015 spĺňal. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že o právoplatnosti rozhodnutia OS Martin sp.zn. 10Cpr/1/2015 mal vedomosť dňa 29.06.2016, kedy dal zároveň vyznačiť doložku právoplatnosti súdneho rozhodnutia, žalobca poukázal na to, že predmetné rozhodnutie OS Martin nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2016 a predchádzajúci právny zástupca žalovaného Mgr. Patrik Pálfy mal vedomosť o právoplatnosti rozhodnutia už v tento deň. Pokiaľ ide o pracovnú pozíciu

zamestnankyne žalobcu Z. J., žalobca poukázal na to, že rozhodnutie o organizačnej zmene č. 5/2016 žalovaného bolo vydané až dňa 05.12.2016, a teda dňa 28.11.2016 bolo uvedené pracovné miesto uvoľnené a podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce mal žalovaný uvoľnené miesto žalobcovi ponúknuť. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe sporoval, že argumenty žalobcu o nesprávnom odmeňovaní nie sú relevantné, žalobca poukázal na znenie § 2 ods. 1, ods. 2 písm. e), § 5 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 553/2003 Z.z., ako aj na analytický list č. 07.09.02 a taktiež na stanovisko Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 16.11.2016, v ktorom sa konštatuje, že činnosti, ktoré vykonával na škole žalobca ako správca siete sú charakterizované v príklade pracovnej činnosti 07.09.02 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z. so zaradením do 9. platovej triedy.

4. Žalovaný v duplike poukázal na to, že v čase, keď uzatváral pracovný pomer s p. B. nemal vedomosť o tom, či sa žalobca skutočne vráti do práce, keď samotný žalobca napriek ním deklarovanej vedomosti o právoplatnosti rozsudku ku dňu 21.06.2016 žalovaného hneď neoslovil s požiadavkou na návrat do práce a žalobca sa dozvedel o právoplatnosti rozsudku KS v Žiline až dňa 29.06.2016. Iniciátorom rokovania o návrate žalobcu do zamestnania bol žalovaný a stretnutie oboch strán po vzájomnej dohode sa uskutočnilo dňa 19.07.2016 a následne začal žalobca opäť vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy počnúc dňom 20.07.2016. Žalovaný v rámci dupliky vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že pracovné miesto Z. J. bolo v čase, keď bola daná žalobcovi výpoveď uvoľnené, keď menovaná bola do 31.12.2016 zamestnancom žalovaného a k uvedenému dňu s ňou bol skončený pracovný pomer dohodou. Žalobcovi však bola daná výpoveď už dňa 28.11.2016, a v tomto čase žalovaný voľným pracovným miestom nedisponoval. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o nesprávnom odmeňovaní, podľa názoru žalovaného, tieto nemajú súvis s predmetom sporu, keď stanovisko Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo 16.11.2016 má iba odporúčací charakter a nárok žalobcu týkajúci sa jeho zaradenia do platovej triedy nie je predmetom súdneho konania.

5. Žalobca vo svojej výpovedi v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, a v celom rozsahu sa stotožnil so skutočnosťami uvedenými v písomnej žalobe, ako aj v následných písomných podaniach svojho právneho zástupcu. Vo výpovedi poukázal na to, že nevie s určitosťou potvrdiť, že by výpoveď, ktorá mu bola daná z organizačných dôvodov, a ktorej platnosť bola preskúmavaná v prejednávanom spore, bola nejakým dôsledkom predchádzajúceho sporu so žalovaným vedeným na OS Martin pod sp.zn. 10Cpr/1/2015. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré nastali potom, ako mu bola dňa 28.11.2016 daná výpoveď, tak on sa dňa 30.11.2016 bol informovať u riaditeľky žalovaného o tom, čo má robiť potom, ako nadobudne účinnosť organizačná zmena č. 4/2016, pričom jemu bolo zo strany riaditeľky ústne povedané, že má pokračovať v tej činnosti, ktorú vykonával aj pred organizačnou zmenou. On pred organizačnou zmenou pracoval na vedení evidencie majetku žalovaného, z týchto dôvodov on dňa 01.12.2016 po príchode do práce okolo 06.30 až 07.00 hod. navštívil riaditeľku žalovaného, aby mu dala rozpis pracovnej náplne, ktorú mu oznámila dňa 30.11.2016, aj písomne, kedy jemu bolo povedané, že si má presunúť počítač, na ktorom dovtedy pracoval a následne v priebehu dňa mu riaditeľka doručila odpoveď na žiadosť písomne, na čo on ešte v ten istý deň požiadal riaditeľku o bližšiu špecifikáciu, na čo mu riaditeľka dňa 02.12.2016 doručila oznámenie datované dňom 01.12.2016. Keďže dňa 02.12.2016 bol piatok, on potom v intenciách oznámenia riaditeľky, ktoré mu bolo doručené dňa 02.12.2016 z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa od 05.12.2016 už nebol prítomný na pracovisku, nakoľko jemu nebola prideľovaná žiadna práca. Pokiaľ ide o predchádzajúci spor vedený na OS Martin pod sp.zn. 10Cpr/1/2015, žalobca vo svojej výpovedi poukázal na to, že on bol osobne prítomný na verejnom vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu, k čomu došlo v priebehu marca roku 2016, keď na verejnom vyhlásení rozsudku nebol prítomný ani žalovaný ani jeho právny zástupca. Žalobca následne kontaktoval poslanca VÚC p. N. a bol osobne svedkom toho, že p. N. telefonicky riaditeľke žalovaného oznámil, že žalovaný prehral predchádzajúci spor, t.j. že bola vyslovená neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. On už následne nekontaktoval žalovaného, nakoľko on ani neočakával, že by od vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu po doručenie tohto rozsudku uplynula taká dlhá doba cca 3 mesiacov. Pokiaľ ide o doručovanie predmetného rozsudku odvolacieho súdu poukázal na to, že im bol doručený predmetný rozsudok už začiatkom júna roku 2016, avšak z dôvodu vadného doručenia predmetného rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného, rozsudok nadobudol právoplatnosť až dňa 21.06.2016. Žalobca potom následne očakával, kedy ho žalovaný ako jeho zamestnávateľ vyzve na nástup do práce, keďže on vyzval žalovaného na pridelenie práce už pred podaním žaloby vo veci vedenej na OS Martin pod sp.zn. 10Cpr/1/2015. Pokiaľ ide o jeho pracovné zaradenie, on poukázal na to, že žalovaný má vytvorenú internú sieť a jeho pracovnou náplňou bola aj správa tejto siete. Predtým, ako s ním bol okamžite skončený pracovný pomer v roku 2014 vykonával činnosť správcu

siete výlučne on a potom, ako s ním bol okamžite skončený pracovný pomer bol prijatý na plnenie týchto pracovných úloh p. M. a po odchode p. M. p. B.. Poukázal na to, že v minulosti pred niekoľkými rokmi boli u žalovaného zamestnaní dvaja informatici, ktorí spravovali sieť LAN, avšak už niekoľko rokov je na predmetnej škole iba jednej informatik. Žalobca vo svojej výpovedi ďalej poukázal na to, že on v čase keď nastupoval do pracovného pomeru u žalovaného mal ukončené iba úplné stredné odborné vzdelanie, keď on získal prvý stupeň vysokoškolského vzdelania niekedy v mesiaci máj, resp. jún 2014, a to v odbore „učiteľstvo akademického predmetu informatika“. Pokiaľ ide o udalosti, ktoré sa udiali dňa 01.12.2016 a 02.12.2016 na doplnenie poukázal na to, že on zdemontoval počítač, preniesol ho na novourčené miesto, následne potom, ako riaditeľka žalovaného zmenila predchádzajúci pokyn, opätovne predmetný počítač demontoval a odniesol ho na stanovené miesto. Následne už nevykonával žiadne práce, a to ani dňa 01.12.2016 ani 02.12.2016. Pokiaľ on premiestnil počítač dňa 01.12.2016 v zmysle pokynu riaditeľky žalovaného, on tento počítač už sfunkčnil a až následne po novom pokyne riaditeľky ho opätovne vypol, demontoval a odniesol na určené miesto.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi učinenej prostredníctvom riaditeľky školy v celom rozsahu zotrval na vyjadreniach svojej právnej zástupkyne. Na doplnenie poukázal na to, že do 20.06.2016 bolo v rámci organizačnej štruktúry školy vytvorené iba jedno pracovné miesto pre informatika. Následne od 20.06. do 30.06.2016 boli vytvorené 2 miesta, keď následne od 01.07.2016 bol opätovne zmenený organizačný poriadok a vytvorené iba jedno pracovné miesto pre informatika a následne od 20.07.2017 potom, ako žalobca opätovne nastúpil do práce boli v rámci organizačnej štruktúry vytvorené opätovne 2 miesta. Pokiaľ ide o zmenu stavu, ktorý bol u žalovaného dňa 20.07.2016 oproti stavu, ktorý tu bol dňa 01.12.2016 poukázal na to, že k 15.09. príslušného kalendárneho roka bol vykonávaný prepočet potenciálnych príjmov vzhľadom na počet žiakov, ktorí boli prijatí do predmetnej školy, keď oproti šk. roku 2015/2016 došlo v školskom roku 2016/2017 k poklesu žiakov o 56, s čím došlo aj k poklesu potreby prác zo strany informatikov, ktorý sa okrem iného podieľajú napr. na tlačení vysvedčení, resp. výučných listov. V súvislosti s poklesom počtu žiakov došlo k predpokladanému zníženiu príjmu školy, čo riešila prijatím predmetnej organizačnej zmeny. Pokiaľ od 01.07.2016 došlo k zníženiu dvoch funkčných miest informatikov u žalovaného, na jedno funkčné miesto informatika, žalovaný poukázal na to, že on v tom čase nemal vedomosť, či žalobca skutočne nastúpi do práce napriek tomu, že žalobca mu do 30.06.2016 neoznámil, že netrvá na ďalšom zamestnávaní. Pokiaľ s novoprijatým zamestnancom p. B. bola dojednaná skúšobná doba, žalovaný poukázal na to, že jemu nič neukladalo, aby skončil pracovný pomer s p. B. v skúšobnej dobe, a preto s ním pracovný pomer nebol skončený. P. B. mal širšiu pracovnú náplň ako žalobca. Keďže žalovaný potreboval zabezpečovať aj plnenie týchto úloh, ktoré boli nad rámec pracovnej náplne samotného žalobcu, nebol s p. B. skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Žalobcovi zo strany žalovaného však nebol daný návrh na zmenu, resp. rozšírenie pracovnej náplne žalobcu v tom rozsahu, ako bola dojednaná pracovná náplň s p. B.. Pokiaľ ide o udalosti, ktoré sa udiali dňa 30.11.2016, žalovaný poukázal na to, že je pravdou to, čo uviedol žalobca, že dňa 30.11.2016 mali spoločné rokovanie v kancelárii riaditeľky žalovaného, keď ona mu dala pokyn, aby naďalej pokračoval v evidencii majetku žalovaného tak, ako to činil pred organizačnou zmenou. Taktiež žalovaný potvrdil, že je pravdou, že dňa 01.12.2016 mu riaditeľka dala ráno pokyn, aby presťahoval počítač a pokračoval vo výkone práce tak, ako to bolo pred organizačnou zmenou, avšak následne o 07.45 hod. dňa 01.12.2016 riaditeľka žalovaného prehodnotila svoje rozhodnutie a oznámila žalobcovi, aby nepokračoval v plnení pracovných úloh tak, ako to bolo pred organizačnou zmenou. Keď mu to oznamovala, on ešte nemal ani zapnutý počítač, on nevykonával žiadne práce totožné s prácami, ktoré tu boli pred organizačnou zmenou. Riaditeľka žalovaného nemá žiadnu vedomosť, že by žalobca po 02.12.2016 vykonával vôbec nejaké práce.

7. Súd okrem výsluchu strán sporu vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu OS Martin, sp.zn. 10Cpr/1/2015, keď na základe týchto stranami sporu predložených dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalovaného dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom. Dňa 31.08.2006 uzatvoril žalobca v právnom postavení zamestnanca so žalovaným v právnom postavení zamestnávateľa pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce „správca počítačovej siete“. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 30.06.2007. Dňa 30.06.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným Dohodu o zmene pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31.08.2006, v zmysle ktorej došlo k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú. Podľa pracovnej náplne zo dňa 19.08.2014 žalobca ako zamestnanec žalovaného pôsobiaceho na pracovnej funkcii „Správca siete“ zodpovedal za správu siete web stránky, e-mail serveru, správu databázy, za nainštalovaný softvér na všetkých počítačoch v škole,

v strediskách praktického vyučovania a jeho legálne používanie, za bezpečnosť informačného systému školy, zbierku IKT na škole, tvorbu, obnovu a aktualizáciu www.stránky školy a súčasne ako správca siete vykonával údržbu IKT vo všetkých učebniach školy a na strediskách praktického vyučovania, údržbu IKT pre pedagogických a nepedagogických pracovníkov školy, administráciu webov zriadených v projektoch, ktoré škola realizuje, aktualizácie softvéru a hardvéru školy, inštaláciu periférnych zariadení, poradenstvo pracovníkov školy v oblasti IKT, navrhoval a realizoval projekty školy v oblasti IKT, administráciu systému ASC agenda, e-Škola, vykonával pre pracovníkov školenie v oblasti IKT, realizoval a zabezpečoval ich, asistoval pedagogickým zamestnancom pri používaní IKT na hodinách, vykonával audiovizuálny záznam z akcií školy a realizoval jeho produkciu, vykonával fotografický záznam z akcií školy, vykonával ukladanie a tlačenie polročných a koncoročných výsledkov (známky), ich spracovanie a poskytovanie výstupných štatistických zostáv a spolupracoval pri priebehu MS a ZS (tlačení vysvedčení, výstupných listov, štatistických výsledkov) a vykonával prevod dát z/do školského výpočtového strediska LAN, aktualizáciu a spracovanie prijímacích skúšok a taktiež zabezpečoval vytvorenie používateľských aplikácií na základe vopred pripravených algoritmov, inštaláciu siete, PC a legálneho softvéru, konfiguráciu systému a siete, prevádzku a nastavenie audiovizuálnych pomôcok a IKT v triedach, odborných učebniach a strediskách praktického vyučovania, modernizáciu infraštruktúry IKT v škole a spolupracoval pri obstarávaní hardvéru a softvéru a taktiež zabezpečoval práce spojené s PC pre mzdové, účtovné a personálne oddelenie. Dňa 03.12.2014 žalovaný ako zamestnávateľ so žalobcom ako zamestnancom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z dôvodu, že dňa 18.12.2013 Okresný súd Martin vydal trestný rozkaz sp.zn. 23T/172/2013, v ktorom uznal žalobcu za vinného a žalobca bol právoplatne odsúdený. Žalobca vo veci predmetnej neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podal na OS Martin žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy dňa 28.01.2015, o ktorej prebiehalo konanie pod sp.zn. 10Cpr/1/2015. Okresný súd Martin čiastočným rozsudkom č.k. 10Cpr/1/2015-62 zo dňa 25.06.2015 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom dané listom žalovaného dňa 03.12.2014 (pozn.: strany sporu boli v rovnakom procesnom postavení ako v prejednávanej veci aj v konaní vedenom OS Martin pod sp.zn. 10Cpr/1/2015), je neplatné. Predmetný rozsudok OS Martin bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoPr/10/2015-86 zo dňa 10.03.2016, keď predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2016. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že potom, ako bolo so žalobcom dňa 03.12.2014 neplatne okamžite skončený pracovný pomer, prijal žalovaný od 18.12.2014 do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu správca počítačovej siete zamestnanca X. M., ktorý následne listom dňa 30.05.2016 požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.2016, čomu žalovaný aj vyhovel a dňa 21.06.2016 uzatvoril s p. M. dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2016. Na uvoľnené miesto po p. M. na základe výsledkov výberového konania prijal žalovaný W. B., s ktorým bola dňa 17.06.2016 uzatvorená pracovná zmluva, s dňom nástupu do práce 20.06.2016, keď v dobe od 20.06.2016 do 30.06.2016 p. M. oboznámil p. B. s vykonávanou prácou a zaučil ho. Z organizačnej schémy pracovníkov žalovaného účinnej od 01.09.2009 v znení zmeny od 01.10.2012, 01.07.2012, 01.12.2012, 01.01.2015 mal súd preukázané, že žalovaný v uvedenom období mal na pracovnej pozícii správca siete vytvorené jedno pracovné miesto, čo bolo zmenené až zmenou účinnou od 20.06.2016, kedy na danej pozícii vytvoril dve pracovné miesta, a to pre p. M., ktorý ku dňu 30.06.2016 skončil pracovný pomer dohodou a novoprijatého zamestnanca na uvedenú pozíciu p. B., keď následne po skončení pracovného pomeru dohodou zo strany p. M. bola od 01.07.2016 vytvorená nová organizačná schéma a na pracovnú pozíciu správcu siete bolo opätovne priradené iba jedno miesto, čo bolo následne zmenené opätovným nastúpením žalobcu do pracovného pomeru po právoplatnom skončení konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď od 20.07.2016 boli opätovne v pozícii správca siete vytvorené dve miesta. Tak tomu bolo až do prijatia organizačnej zmeny č. 4/2016, kedy došlo k redukcii počtu miest v pozícii správca siete z dvoch na jedno. V prejednávanej veci nebolo sporné, že na verejnom vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoPr/10/2015-86 zo dňa 10.03.2016 bol prítomný žalobca, keď za stranu odporcu nebol prítomný nikto. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Žiline bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného dňa 21.06.2016, keď zo zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Martin sp.zn. 10Cpr/1/2015 zo dňa 18.01.2017, konkrétne zo strany 4 mal súd preukázané, že riaditeľka žalovaného uviedla, že jej pred doručením rozsudku Krajského súdu v Žiline telefonoval p. N. a tvrdil jej, že po chodbách VÚC sa pošuškáva, že žalovaný žalobcovi dlhuje nejaké veľké peniaze, a že bol rozsudok potvrdený, či o tom vie, na čo mu ona mala povedať, že o tom nevie, a že ho nemá v rukách, a vyčká si na doručenie rozsudku. Až potom, ako jej právny zástupca doniesol rozsudok krajského súdu dala vrátnici pokyn, aby umožnil vstup žalobcovi do budovy. Po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoPr/10/2015-86 zo dňa 10.03.2016 žalovaný vyzval žalobcu na stretnutie a následne po vykonaní stretnutia vyzval

žalovaný žalobcu listom zo dňa 19.07.2016 k nástupu do práce v súlade so žiadosťou žalobcu o ďalšie zamestnávanie zo dňa 10.12.2014. Dňom 20.07.2016, t.j. dňom, kedy žalobca po vyslovení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nastúpil do práce, došlo k organizačnej zmene u žalovaného, následkom ktorej došlo k zvýšeniu počtu zamestnancov v pozícii správca siete z jedného na dvoch. Následne bol zriaďovateľovi žalovaného, t.j. Žilinskému samosprávnemu kraju zaslaný návrh organizačnej zmeny č. 4/2016 zo dňa 27.10.2016, ktorou bolo navrhnuté uskutočniť organizačnú zmenu z dôvodu zefektívnenia pracovných procesov v rámci školy s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce s účinnosťou od 01.12.2016 na odbore/útvare THP, a to zrušenie jedného pracovného miesta pre nepedagogického zamestnanca z pracovnej pozície správca siete podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, keď z uvedeného návrhu vyplýva, že tento bol prerokovaný na gremiálnej porade dňa 27.10.2016. Predmetná žiadosť o prerokovanie návrhu organizačnej zmeny č. 4/2016 zo dňa 27.10.2016 bola toho istého dňa doručená aj predsedníčke ZO PŠaV pri SOŠ obchodu a služieb, Stavbárska 11, 038 00 Martin, keď výbor ZO PŠaV pri ŠOŠ obchodu a služieb a odbornom učilišti Stavbárska 11, Martin, toho istého dňa prerokoval návrh organizačnej zmeny č. 4/2016. Dňa 07.11.2016 schválila návrh organizačnej zmeny č. 4/2016 zo dňa 27.10.2016 aj rada školy a následne dňa 10.11.2016 bol prijatý Dodatok č. 1 k organizačnému poriadku žalovaného v zmysle Organizačnej zmeny č. 4/2016 s účinnosťou od 01.12.2016. Dňa 28.11.2016 sa uskutočnilo prejednanie organizačnej zmeny č. 4/2016 v prítomnosti žalobcu, keď na tomto stretnutí bol žalobca oboznámený s organizačnou zmenou č. 4/2016 a súčasne bol oboznámený s tým, že pracovný pomer s ním bude ukončený výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) z dôvodu organizačnej zmeny a z dôvodu, že žalovaný nemá pre žalobcu nijaké voľné pracovné miesto. Následne toho istého dňa bola žalobcovi doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

8. Žaloba na určení neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 je podľa § 137 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou o určení právnej skutočnosti. V zmysle konštantnej judikatúry všeobecných súdov, základnými predpokladmi platnosti výpovede z dôvodu organizačných zmien sú a) existencia rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, b) prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene musí sledovať deklarovaný cieľ, a to zmenu úloh, technického vybavenia zamestnávateľa, zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce, alebo inú organizačnú zmenu, c) nadbytočnosť zamestnanca a d) príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, keď absencia jedného z týchto predpokladov má za následok neplatnosť výpovede z organizačných dôvodov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnávateľ na pozícii správcu siete dlhodobo (minimálne od roku 2009) zamestnával spravidla jedného správcu siete, keď dvoch správcov siete na uvedenej pozícii zamestnával iba v období od 20.06.2016 do 30.06.2016, kedy túto pracovnú pozíciu vykonával p. M. a novoprijatý zamestnanec p. B., keď počas tohto obdobia mal p. M. iba zaškoliť p. B. na výkon práce správcu siete. Druhým obdobím, kedy na tejto pracovnej pozícii u žalovaného pracovali dvaja správcovia siete bolo obdobie od 20.07.2016 do 30.11.2016, kedy na tejto pracovnej pozícii pracoval tak žalobca, ako aj p. B.. Zo skutočností preukázaných v konaní vyplynulo, že dôvodom, pre ktorý bola ku dňu 20.07.2016 vykonaná organizačná zmena a bol zvýšený počet pracovníkov vo funkcii správca siete z počtu 1 na počet 2, bola povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi výkon práce potom, ako bolo Okresným súdom Martin v spore vedenom pod sp.zn. 10Cpr/1/2015 právoplatne rozhodnuté o neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom zo strany žalovaného. V konaní nebolo preukázané a ani len tvrdené, že by dôvodom zvýšenia počtu pracovníkov vo funkcii správca siete boli iné skutočnosti. Z dokladov predložených samotným žalovaným vyplynulo, že počet žiakov žalovaného permanentne klesal od šk. roku 2011/2012 až do šk. roku 2016/2017, keď v šk. roku 2011/2012 bol počet žiakov študujúcich na predmetnej škole 821 a v šk. roku 2016/2017 iba 549. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť záver, že zvýšenie počtu správcov siete zo stavu 1 na stav 2 dňa 20.07.2016 nemalo súvis s rozšírením objemu prác vykonávaných na pozícii správca siete. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že do 03.12.2014 vykonával funkciu správcu siete u žalovaného výlučne žalobca, a až potom, ako bol s ním neplatne okamžite skončený pracovný pomer dňa 03.12.2014 bol na toto prechodne uvoľnené pracovné miesto prijatý p. M.. Z uvedených skutočností možno vyvodiť, že žalovaným deklarovanú nadbytočnosť spôsobil sám žalovaný, keď skutočnosti majúce za následok vznik nadbytočnosti nastali opätovným nástupom na výkon práce zo strany žalobcu dňa 20.07.2016. Z uvedených dôvodov sa súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného, že prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene sledovalo deklarovaný cieľ, keď stav, ktorý tu bol v čase 20.07.2016 a 01.12.2016 nebol z hľadiska objemu prác vykonávaných správcami siete nijakým spôsobom zmenený. Deklarovaná nadbytočnosť žalobcu teda jednoznačne vznikla tým, že žalovaný počas konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným prijal na uvoľnené miesto iného zamestnanca, čím sa

vytvoril stav nadbytočnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/80/1996 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 31/1997, podľa ktorého nemožno platne rozviazať pracovný pomer zamestnanca výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti podľa § 46 ods. 1 písm. c) (pozn.: v súčasnosti § 63 ods. 1 písm. b) , ak sa jeho funkcia stala nadbytočnou len z dôvodu, že zamestnávateľ počas sporu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru prijal na túto funkciu iného zamestnanca. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje aj na čl. 2 ZP, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, alebo spoluzamestnancov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v čase, keď ho vtedajší správca počítačovej siete žalovaného X. M. listom zo dňa 30.05.2016 požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou k 30.06.2016. Z vyjadrenia riaditeľky žalovaného učineného na pojednávaní OS Martin v spore vedenom pod sp.zn. 10Cpr/1/2015 mal súd preukázané, že riaditeľka žalovaného už predtým získala neoficiálnu informáciu o tom, že žalovaný prehral spor o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vedený na OS Martin, avšak napriek tomu, že mohol učiniť kroky k overeniu tejto informácie, či už osobne, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu v spore vedenom pod sp.zn. 10Cpr/1/2015 tak neučinil, vyhlásil výberové konanie na pracovnú pozíciu správca siete, na ktorú bol na základe výsledkov výberového konania prijatý p. B., a to dňom nástupu do práce 20.06.2016, t.j. v deň pred právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Žiline, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Martin v spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Aj pri menšej, ako bežnej opatrnosti mohol žalovaný učiniť kroky ohľadne zistenia, či bude mať žalobca v prípade vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru záujem naďalej byť zamestnaný u žalovaného, resp. overiť si informáciu, či už bolo rozhodnuté odvolacím súdom o odvolaní proti rozsudku OS Martin. Žalovaný tak neučinil a neučinil tak ani následne potom, ako sa dozvedel o tom, že žalobca má záujem naďalej vykonávať práce v prospech žalovaného, keď mu nič nebránilo prioritne odstrániť nadbytočnosť, ktorá vznikla tým, že bol povinný naďalej žalobcu zamestnávať iným spôsobom. Zo správania žalovaného nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že žalovaný nemal záujem žalobcu naďalej zamestnávať, keď ani jeho argumentácia o tom, že p. B. má širšiu pracovnú náplň ako žalobca neobstojí, nakoľko ani len neponúkol žalobcovi návrh na zmenu pracovnej zmluvy ohľadne rozšírenia pracovnej náplne v súlade s náplňou p. B.. Popri vyššie uvedených skutočnostiach súd potom dospel k záveru, že konanie žalovaného vykazuje povahu rozporu s dobrými mravmi tak, ako ich prezumuje čl. 2 ZP.

9. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v časti určenia neplatnosti výpovede vyhovel.

10. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval aj na ďalšie dôvody neplatného skončenia pracovného pomeru (účelovosť organizačnej zmeny, keď aj po prijatí organizačnej zmeny bolo žalobcovi zo strany žalovaného uložené vykonávať práce, ktoré vykonával pred organizačnou zmenou, prípadne nesplnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa, ako aj namietané nedostatočné kvalifikačné predpoklady u p. B.) súd sa týmito dôvodmi nezaoberal, nakoľko preukazovanie týchto skutočností by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a neprinieslo by iné rozhodnutie v spore.

11. Pokiaľ žalovaný v rámci záverečnej reči poukázal na to, že súd by mal prihliadnuť na skutočnosti prezumované § 79 ods. 1 ZP, t.j. že od žalovaného ako zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, súd poukazuje na to, že žalovaný neučinil kvalifikovaný návrh na vyslovenie tohto záveru, a preto súd o ňom nerozhodol vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď samotná právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa jedná iba o obranu žalovaného pre prípad, že by súd vyslovil, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná. Súd iba na doplnenie v rámci preskúmania dôvodov prezumovaných § 79 ods. 1 poukazuje na to, že v konaní nemal preukázané také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na vyslovenie záveru, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Práve konaním žalovaného, ktoré bolo v rozpore so zákonom nastala situácia, že žalobcove miesto bolo obsadené iným zamestnancom, keď samotný žalovaný mohol pri priemernej opatrnosti predísť vzniku nadbytočnosti v pracovnej pozícii správca siete. Nemôže byť potom na škodu zamestnanca, t.j. žalobcu, aby následkom takéhoto konania žalovaného nastal dôvod, pre ktorý by od neho nebolo možné spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, t.j. žalobcu naďalej zamestnával. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči poukazovala na to, že počet žiakov študujúcich u žalovaného každoročne klesá, súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že postupné znižovanie počtu žiakov u žalovaného bolo žalovanému známe už v čase, keď vyzval žalobcu na nástup do práce listom zo dňa 19.07.2016.

12. Z dôvodu účelnosti súd primárne rozhodol o žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, t.j. o časti predmetu konania, čiastočným rozsudkom a o ďalšom nároku (nárokoch) rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.