Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_6T-78-2017.pdf
PDF · 92.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/78/2017
Uznesenie
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného K. I., pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. februára 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postupuje vec obžalovaného K. I., nar. X. X. XXXX C. N., trvale bytom N., Q.. I. XXXX/XX, toho času bytom F. J. XXX/XX, I.,
trestne stíhaného pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že
v období od mesiaca december 2016 do januára 2017 v Z., na Ul. I. Č.. XX, okres Poprad, v mieste spoločného bydliska, sa najmenej jedenkrát vyhrážal zabitím svojej družke S. Z., pričom ju najmenej jedenkrát aj fyzicky napadol tak, že ju udieral otvorenou dlaňou po tvári a raz jej pri fyzickom napadnutí vytrhol z hlavy chumáč vlasov a následne dňa 7. 2. 2017 v poobedňajších hodinách jej v mieste ich spoločného bydliska vylial na ľavú ruku horúcu kávu, pričom zranenia si nevyžiadali lekárske ošetrenie a dňa 9. 2. 2017 v čase okolo 15,00 hod. sa počas cesty autobusom na linke z N. A. Z. vyhrážal S. Z. tak, že jej povedal, že „jej chytí hlavu a otrepe jej ju o sklo autobusu“, pričom tieto vyhrážky vzbudili u S. Z. obavu o jej život a zdravie,
t e d a
pokračovacím konaním sa inému vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu,
č í m m a l s p á c h a ť
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy
p r e t o ž e
nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 18. 9. 2017 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 98/17 zo dňa 12. 9. 2017 na obvineného K. I. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, a to pre skutok, ktorý sa mal stať na tom skutkovom základe,
ako je to uvedené v skutkovej vete výroku tohto uznesenia. Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:
Obžalovaný K. I. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, pre ktorý bola podaná na neho obžaloba. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že jeho spolužitie s poškodenou trvalo d 1. 11. 2016 do 9. 2. 2017, pričom v ich spolužití boli problémy, ktoré súviseli s konzumáciou alkoholu tak na jeho strane, ako aj na strane poškodenej. Poškodená chodievala do práce, on sa staral o domácnosť, čo sa mu nie celkom páčilo. Takisto sa mu nepáčilo, keď poškodená chodila domov opitá. Bývali v dome poškodenej, kde bývali aj jej deti, ktoré mu patrične dávali najavo, že tam nemá čo robiť a nesúhlasili s ich spolužitím. Od poškodenej aj trikrát odišiel, no táto mu stále umožnila vrátiť sa. Existovali medzi nimi hádky, ako aj vzájomné fyzické napádania. Počas hádok ho poškodená aj udrela, aj on ju udrel, no nikdy sa jej nevyhrážal zabitím. Všetko to súviselo s alkoholom. On poškodenú ľúbil, nie je pravdou, aby jej vytrhol z hlavy chumáč vlasov. Je pravdou, že ju udrel dlaňou po tvári, keď ona predtým udrela jeho. Poškodenú olial kávou, no bolo to nechtiac, keď obaja boli opití a keď šiel so zaliatou kávou k stolu, zakopol a oblial jej ruku, ako aj tričko. Na žiadnom lekárskom ošetrení po tomto oliatí poškodená nebola, ani sa na nič nesťažovala. Keď cestovali z N. A. Z. autobusom, obaja mali vypité, hádali sa, pričom padli rôzne slová. On si už nepamätá aké, ale určite sa poškodenej nevyhrážal ani zabitím, ani že jej otrepe hlavu o sklo autobusu. Počas cesty na ďalšej zastávke od autobusu nastúpila mama poškodenej, ktorá si sadla 3 sedadlá pred nich a oni boli potom ticho. Problém nastal po vystúpení z autobusu, a to medzi ním a mamou poškodenej, ktorá ho vyzvala, aby opustil dom a že keď tak neurobí, zavolá políciu. Poškodená sa do tejto hádky nezapájala. Bolo to 9. 2. 2017, keď napokon v ten deň aj od poškodenej odišiel s tým, že si vybaví ubytovňu, no keď bol v Poprade, tak ho zadržali policajti. Poškodenej v ten deň nič neurobil, ani sa jej nedotkol. Policajtov na neho zavolal Q. J. - zať poškodenej, ktorý mu, keď bol ešte v dome poškodenej, povedal, aby si zbalil veci a vypadol, čo aj urobil, no aj tak na neho policajtov zavolal.
Svedkyňa poškodená S. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným sa zoznámila 10. 9. 2016 na detoxikačnom liečení v súvislosti s užívaním alkoholu v R. C. Q., kde obaja boli v tom čase. Po prepustení z liečenia ju obžalovaný začal navštevovať u nej doma v Z.R. a ich vzťah sa prehĺbil tak, že od 16. 10. 2016 začali žiť v jej dome, kde aj spoločne hospodárili. Ich vzťah bol spočiatku usporiadaný, no neskôr začali problémy, keď obžalovaný ju začal obmedzovať, keď nechcel, aby bola dlhšie v práci, čo vyústilo do hádok, ktoré vyústili do toho, že z jeho strany bola viackrát fyzicky napadnutá, oblial ju aj kávou, vytrhol jej chumáč vlasov, pričom aj ona ho raz udrela. V súvislosti s incidentmi a napádaním poukázala na to, že niekedy v decembri 2016 po jednej z hádok, keď bola v spálni, prišiel za ňou a vytrhol jej chumáč vlasov z hlavy. K tomu jej ešte povedal, že aspoň ušetrí za kaderníka. Prečo to urobil, to nevie, nevie posúdiť, či mal vtedy vypité, ale pritom sa jej nevyhrážal. Žiadnu pomoc nevolala. Po tom, čo jej to urobil, jej povedal prepáč. Pri ďalšom konflikte tiež z toho istého mesiaca boli v kuchyni a pri jednej z hádok ju chytil rukou pod krk a povedal jej, že ju zabije. Následne ju pustil a ona potom odišla do spálne, pričom sa aj bála, čo bude, keď príde za ňou, ale policajtov nevolala a nevolala ani o pomoc napriek tomu, že vtedy bola doma na poschodí dcéra. V spálni nebola ani zamknutá. Obžalovaný napokon prišiel za ňou, ďalej ju nenapádal, ale prišiel s tým, aby mu prepáčila, čo aj urobila. Dňa 7. 2. 2017 ju obžalovaný oblial kávou, predtým sa opäť hádali, ona bola v kuchyni, on na balkóne, kde fajčil. Spýtala sa ho, či mu môže urobiť kávu, na čo povedal, že áno a keď potom on vošiel do kuchyne, tak ju tou kávou olial. Ako ju olial, to ona nevie, to nevidela, dokonca ani neregistrovala, že bola oliata kávou, až na druhý deň, keď bola v práci, registrovala na ruke štípance, ktoré boli od horúcej vody. Obžalovaný tvrdí, že sa podkol, že to nebolo naschvál, ale ona si myslí, že keby sa podkol, tak by bola obliata v oblasti brucha a nie na ruke. Vypovedala aj o incidente z 9. 2. 2017, keď s obžalovaným cestovali autobusom z N. A. Z., pričom medzi nimi došlo k hádke, počas ktorej jej obžalovaný povedal, že jej chytí hlavu a otrepe ju o sklo autobusu, resp. že jej hlavu pritlačí na sklo a že jej ju rozbije. Ona potom už bola ticho a v hádke nepokračovala. Nemala však obavu, že by ju mohol v autobuse napadnúť pred ostatnými ľuďmi. Keď vystupovali z autobusu, obžalovaný mal potom incident s jej mamou, ktorá tiež cestovala tým autobusom, ktorá začala na neho kričať. Keď prišli domov, chcel od nej, aby sa mu ospravedlnila za mamu, že na neho kričala, na čo mu povedala, že nemá za čo. Ona potom doma šla so svojimi mladými sledovať hokej a keď sa vrátila a obžalovaný opäť začal hádku, do tej sa zapojil jej zať, ktorý obžalovaného vyzval, aby odišiel, že zavolá políciu. Obžalovaný na to reagoval, nech zavolá, no asi sa zľakol a odišiel. Doplnila, že príčinou ich hádok bola žiarlivosť na strane obžalovaného, ale aj alkohol na strane oboch. Väčšinu hádok vyvolával obžalovaný, ale niekedy vybuchla na neho aj ona a hádku začala. Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená aj časť výpovede poškodenej z prípravného konania, v ktorej uviedla, že pri incidente dňa 9. 2. 2017, ku ktorému malo dôjsť v autobuse medzi N. O.
Z., sa jej mal obžalovaný slovne vyhrážať, že jej otrepe hlavu o okno v autobuse, neskôr tvrdila, že sa jej vyhrážal, že jej otrepe ruku, pričom uvedené rozpory v prípravnom konaní nevedela vysvetliť. Súčasne v predchádzajúcich výpovediach tvrdila, že obžalovaný ju nijako fyzicky nenapadol, iba medzi rečou použil slovo „zabijem ťa“ a neskôr udávala, že ju chytil aj pod krk, pričom k týmto rozporom už v samotnom prípadnom konaní uviedla, že nevie, prečo uvádzala, že ju obžalovaný chytil pod krk, toto odvoláva, lebo to nie je pravda a nevie, prečo si to vymyslela. K uvedeným rozporom vo svojich tvrdeniach na hlavnom pojednávaní potom poškodená uviedla, že slovné vyhrážky jej obžalovaný povedal, no v skutočnosti sa jej ani nedotkol, iba pohybom ruky naznačil, že by mohol niečo také urobiť. Nemala však obavu, že by ju mohol v autobuse napadnúť pred ostatnými ľuďmi. Zároveň tvrdila, že ju obžalovaný chytil aj pod krk a nevie, prečo v oboznámenej výpovedi tieto tvrdenia odvolala.
Svedok Q. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je zaťom poškodenej, pričom počas spolužitia jeho svokry s obžalovaným títo spočiatku vychádzali normálne, no neskôr to boli každodenné hádky spôsobené alkoholom a hádali sa aj pre peniaze. O tom, že by mal obžalovaný poškodenú fyzicky napadnúť nevie, vie však, že od poškodenej raz chcel, aby mu poskladala posteľ a kým ju neposkladá, nepôjde spať. Raz videl na svokre aj monokel pod okom, no ona mu to nijako nevysvetľovala a on sa jej ani nepýtal, kto jej ho spôsobil. Svokra sa na obžalovaného nesťažovala, no samozrejme hádky medzi nimi boli a až v ten posledný deň, keď cestovali spolu v autobuse, mu svokra povedala, že sa jej vyhrážal a že sa ho bojí vyhodiť. Tak to napokon vyriešil on a zavolal políciu. O tom, že by sa mal vyhrážať obžalovaný poškodenej zabitím, on nevie, nevie ani o tom, že by ju mal udrieť dlaňou po tvári, či vytrhnúť jej chumáč vlasov. Z počutia vie, že ju mal oliať kávou, ale za akých okolností, to nevie. Svokra mu iba povedala, že po ceste autobusom domov došlo medzi nimi k hádke, pri ktorej jej mal obžalovaný povedal, že keď jej jednu udrie, tak rozbije sklo. Vo svojej výpovedi doplnil, že s obžalovaným na začiatku vychádzal normálne, no keď začalo dochádzať k hádkam a videl, že ten vzťah nefunguje, snažil sa obžalovanému dohovoriť, nech sa zbalí a odíde. Ani zvyšok rodiny nemal záujem na tom, aby pri nej zotrval.
Svedkyňa N. J. - dcéra poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vzťah obžalovaného s poškodenou sa spočiatku javil normálne, no neskôr dochádzalo k častým hádkam s tým, že o fyzických napádaniach v tom čase nevedela, na mame registrovala monokel, pričom táto až neskôr sa jej priznala, že ju udrel obžalovaný. O nejakých vyhrážkach, ktoré by súviseli so zabitím alebo nejakou ujmou na zdraví nevie, mama sa jej nesťažovala. Od mamy vie len to, že jej mal vytrhnúť chumáč vlasov a že ju mal obliať kávou. Nevie však o tom, aby mama niekedy počas spolužitia s obžalovaným bola na ošetrení. Vie, že jej mama mala mať nejaký incident v autobuse s obžalovaný, a to v posledný deň, kedy u nich zostal, ktorý incident mal súvisieť s nejakým pritlačením hlavy o sklo, no nevie k tomu nič bližšie uviesť, ani nevie, či sa jej vyhrážal. Mama sa ho bála vyhodiť z domu, keď predtým obžalovaný viackrát z domu odišiel a mama mu umožnila, aby sa vrátil naspäť. Nakoniec to skončilo tak, že manžel zavolal políciu.
Svedkyňa S. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je matkou poškodenej s tým, že táto sa počas protialkoholického liečenia v Q. zoznámila s obžalovaným, čo vyústilo do toho, že obžalovaný sa nasťahoval do domu. Ona si potom neskôr začala zisťovať rôzne skutočnosti o obžalovanom a nezistila o ňom nič dobré. Ten vzťah jej vadil, aj keď ona s nimi v domácnosti nežila. Pri jednej príležitosti, keď cestovali v autobuse, obžalovanému dôrazne vysvetlila svoj postoj k jeho osobe a vyzvala ho, aby z domu odišiel. Ako jej dcéra s obžalovaným žili v spoločnej domácnosti, to ona osobne nevidela. Videla na dcére monokle, pýtala sa jej, či ju bije, ale ona to nepriznala a ani sa na obžalovaného nesťažovala. Z počutia vie, že v ich vzťahu boli časté hádky a že pri nich zasahovali aj deti. O nejakých vyhrážkach osobne nevie, ani v tomto smere sa jej dcéra nesťažovala, iba zať jej niečo povedal, že tam padli aj nejaké slová o zabití. Vie, že po incidente, ktorý ona mala s obžalovaným, tento od jej dcéry požadoval, aby kľakla na kolená a aby sa mu ospravedlnila, na čo zasiahol dcérin zať s tým, aby obžalovaný odišiel z domu preč a zavolal aj políciu.
Svedok K. K., brat poškodenej, vo svojej výpovedi poukázal na svoj postoj k osobe obžalovaného a poškodenej s tým, že bližšie poznatky k obsahu trestnej činnosti, pre ktorú je obžalovaný trestne stíhaný, uviesť nevedel.
Dokazovanie súd potom ďalej doplnil aj oboznámením znaleckých posudkov podaných vo veci týkajúcich sa duševného stavu obžalovaného i poškodenej, ako aj psychologických znaleckých posudkov,
odborného vyjadrenia k poraneniam poškodenej, ako aj listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Zo znaleckého posudku podaného znalcom PhDr. Štiffelovou, týkajúceho sa psychologického profilu poškodenej bolo okrem iného zistené, že ide o schizoidne štruktúrovanú osobnosť so znížením zmyslom pre objektívnu realitu v správaní so subjektívnym nastavením a prítomná je i teatralita. Udalosti, ktoré mala prežiť bola schopná správne vnímať, poruchy vnímania u nej neboli zistené. Takisto celkový pamäťový výkon poškodenej je v norme. Neboli u nej zistené ani konfabulácie.
K poraneniam poškodenej S. Z. bolo zabezpečené odborné vyjadrenie podané znalcom MUDr. Karolom Friedom, ktorý na základe údajov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na základe fotografie poškodenej zo dňa 10. 2. 2017, na ktorej je poranenie zdokumentované konštatoval, že táto utrpela popáleninu nad lakťovou jamkou ľavej hornej končatiny I. až II. stupňa, ktorá je stará 2 - 3 dni a ktorá teda vznikla 7. event. 8. 2. 2017. Toto poranenie je jednoznačne spôsobené horúcou látkou. Uvedené poranenie lekársky ošetrované nebolo. Podľa vyjadrenia poškodenej ošetrila si ho doma sama, popálenina s pľuzgierom jej sama uschla a vyliečila sa. Zároveň bolo u nej konštatované aj pomliaždenie kože a podkožia v oblasti lakťovej jamky vľavo, ktoré poranenie je staré 4 - 5 dni. Jedná sa o pomliaždenie po údere, náraze alebo stlačení rukou. Samotná poškodená mechanizmus vzniku tohto poranenia uviesť nevedela.
Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd nepochybne preukázané, že vo vzájomnom spolužití medzi obžalovaným a poškodenou bola prítomná disharmónia spojená aj so všeobecne zaužívanými pravidlami spoločenského správania, keď počas ich vzťahu malo dochádzať k opakovaným verbálnym i fyzickým konfliktom. Uvedené skutočnosti potvrdzuje vo svojej výpovedi najmä samotná poškodená, ale aj vypočutí svedkovia, ale aj výpoveď samotného obžalovaného. Vo všeobecnosti je však potrebné konštatovať, že porušovanie všeobecne zaužívaných princípov, či už spoločenského správania alebo občianskeho spolužitia musí dosahovať určitý stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť (vyšší ako malý) na to, aby prípadné protiprávne konanie mohlo byť posudzované ako trestný čin. V konkrétnej veci je obžalovanému kladené za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť spôsobom tak, ako je mu to kladené za vinu v podanej obžalobe prokurátora. Samotná protiprávnosť konania obžalovaného v danej veci má spočívať v tom, že tento sa najmenej jedenkrát poškodenej - svojej družke S. Z., vyhrážal zabitím, pričom ju aj najmenej jedenkrát fyzicky napadol tak, že ju udrel otvorenou dlaňou po tvári, raz jej vytrhol z hlavy chumáč vlasov a následne dňa 7. 2. 2017 jej vylial na ľavú ruku horúcu kávu, pričom jej spôsobil poranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie. Dňa 9. 2. 2017 mal obžalovaný povedať, že jej chytí hlavu a otrepe ju o sklo autobusu, ktorým v tom čase obaja cestovali a uvedené vyhrážky mali spôsobiť u poškodenej jej obavu o život a zdravie. Prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle dikcie § 360 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu. Uvedeného trestného činu aj podľa ods. 2 písm. b) citovaného ustanovenia § 360 sa dopustí páchateľ vtedy, ak taký čin spácha na chránenej osobe. Za chránenú osobu je potrebné považovať aj blízku osobu - druh a družku. Z vyššie uvedeného je potom nesporné, že pre naplnenie objektívnej stránky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona je nevyhnutné, aby požadované vyhrážky spojené so smrťou, či inou ťažkou ujmou mali natoľko vážny charakter, aby mohli vzbudiť u osoby, vo vzťahu ku ktorej sú namierené, dôvodnú obavu, či už o život, zdravie, prípadne inú vážnu ujmu. Vykonané dôkazy však takúto vážnu obavu na strane poškodenej odôvodňujú. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, vyhrážky zabitím vo vzťahu k poškodenej mal obžalovaný použiť v súvislosti s incidentom z mesiaca december 2016, keď počas jednej z hádok mal túto chytiť rukou pod krk a povedať jej slová „zabijem ťa“. Následne ju mal pustiť a ona odišla do spálne s tým, že sa síce bála, čo bude, keď príde za ňou, ale policajtov nevolala a nevolala ani o pomoc napriek tomu, že doma bola dcéra a ani sa v spálni nezamkla. Obžalovaný napokon za ňou prišiel, nenapádal ju, ale ospravedlnil sa jej a ona mu prepáčila. Takto popísaný priebeh incidentu samotnou poškodenou nepochybne svedčí o tom, že napriek tomu, že obžalovaný mal použiť verbálnu vyhrážku spojenú so zabitím, nevyvolal u nej dôvodnú obavu či už o život, zdravie alebo inú vážnu ujmu. Ak by tak tomu bolo, nepochybne aj reakcia samotnej poškodenej na vzniknutú situáciu by musela byť adekvátna, jej prípadnej vážnosti či už útekom, volaním o pomoc, jej oznámením. Samotná poškodená o tejto situácii sa ani pred nikým nezmieňovala a vypovedala o nej až po tom, čo došlo k zadržaniu obvineného v mesiaci február 2017. O tom, že na strane poškodenej nedošlo k vzniku vážnej obavy nepochybne svedčí aj ďalšia skutočnosť,
kt. potvrdzuje samotná poškodená vo svojej výpovedi, že bezprostredne po incidente sa s obžalovaným udobrili. V súvislosti s podanou obžalobou je ďalej potrebné poukázať aj na ďalší incident, a to zo dňa 9. 2. 2017, počas ktorého sa obžalovaný nemal síce poškodenej vyhrážať zabitím, ale tejto počas cesty autobusom mal počas prebiehajúcej hádky povedať, že jej chytí hlavu a otrepe ju o sklo autobusu. V súvislosti s týmto konfliktom samotná poškodená vypovedala aj v tom smere, že nemalo sa jednať o hlavu, ale o ruku, zároveň však aj v súvislosti s týmto incidentom uvádzala, že nemala obavu z obžalovaného, pretože nepredpokladala, že by v autobuse pred ľuďmi ju napadol.
Takto zistené skutočnosti spojené s verbálnymi vyhrážkami obžalovaného vo vzťahu k poškodenej nenapĺňajú zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods. 1 Trestného zákona, resp. aj podľa odseku 2 písm. b) Trestného zákona tak, ako je to obžalovanému kladené za vinu. Rovnako ani ďalšie incidenty medzi obžalovaným a poškodenou tak, ako ich popisuje obžaloba v skutkovej vete nie sú uvedeným trestným činom, pretože v súvislosti s nimi sa nemalo jednať o verbálne vyhrážky či už smrťou alebo inou ťažkou ujmou, ale malo ísť o fyzické napadnutie v domácom prostredí (teda nie na verejnosti či na mieste verejne prístupnom), pri ktorých incidentoch však nemalo dôjsť k takému poraneniu, ktoré by malo charakter ujmy na zdraví (konanie obžalovaného súvisiace s úderom otvorenou dlaňou po tvári, vytrhnutí chumáča vlasov z hlavy, resp. obliatie ľavej ruky horúcou kávou).
S prihliadnutím na uvedené potom súd nezistil, aby na strane obžalovaného došlo ku konaniu, ktoré by mohlo byť posudzované ako trestný čin, no na druhej strane okolnosti jednotlivých dielčích skutkov tak, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, by mohlo vykazovať znaky inej protiprávnej činnosti nižšej spoločenskej intenzity, ktorá by mohla byť posudzovaná ako priestupok. Z uvedeného dôvodu preto súd postúpil príslušnému orgánu verejnej správy vec na prejednanie. pokračovacím konaním sa inému vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu,
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok do 3 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.