Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: J. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. XXXX/XX. B. H., zastúpeného: JUDr. Emil Vaňko, 962 34 Tŕnie 134, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 5.557,68 eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.02.2017, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.02.2017, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.557,68 eur ako aj náhrady trov konania titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“).

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ Zvolen sp. zn. Č.: S.-XX/OVK-B.-XXXX bol žalobca stíhaný ako obvinený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Trestného zákona. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátor uznesením sp. zn. 2Pv/65/13-7 z 11.04.2013 zamietol. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 12.04.2013 bol žalobca vzatý do väzby s účinkom od 10.04.2013. Sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3Tpo/15/2013 z 24.04.2013 zamietol. Žalobca bol z väzby prepustený uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 26.07.2013 a následne bolo uznesením prokurátorky sp. zn. 2Pv/65/13/6611-47 z 24.09.2013 trestné stíhanie žalobcu zastavené. Žalobca teda vykonal nezákonnú väzbu od 10.04.2013 od 26.07.2013, t. j. 108 dní, za ktorú požaduje odškodnenie vo forme finančnej náhrady, pričom si uplatňuje ušlý zisk vo výške 2.811,24 eur, vypočítanej z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca SR za rok 2013, t. j. zo sumy 781 eur v rozsahu trvania väzby za 108 dní a náhradu nemajetkovej ujmy v minimálnom rozsahu, ako vyplýva zo zákona č. 514/2003 Z.z., t. j. vo výške 2.764,44 eur, vypočítaná z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR za rok 2012, t. j. zo sumy 763 eur, lebo škoda vznikla vznesením obvinenia 01.02.2013. Spolu si teda uplatňuje náhradu škody vo výške 5.557,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlžnej sumy od 01.02.2013 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Návrh na predbežné prerokovanie nároku žalobcu zo dňa 29.07.2016 žalovaný zamietol ako nedôvodný.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.05.2017, doručenom súdu dňa 15.05.2017, uviedol, že žalobca bol z väzby prepustený na podklade sudcu pre prípravné konanie zo dňa 26.07.2013,

nakoľko pominuli dôvody väzby. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2005 sp. zn. 5Cdo/150/2003 má za to, že v prípade väzby žalobcu išlo o zákonný a oprávnený zásah. Žalobca bol do väzby vzatý z dôvodov jeho predchádzajúcich trestných odsúdení (6x pre násilnú trestnú činnosť), pre prebiehajúce trestné konanie pre obdobne závažné trestné činy (vydieranie, úverový podvod) a navyše sa skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, mal dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedené skutočnosti vyvolali dôvodnú obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti (§71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku). Zároveň u žalobcu existovala obava, že sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu, prípadne trestu. Žalobcovi hrozil vysoký trest. Dôvodnosť väzby potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3Tpo/15/2013 z 24.04.2013. Žalobca si teda väzbu zavinil sám, a to svojou predchádzajúcou trestnou činnosťou, ktorá bola rozhodujúcim dôvodom pre vzatie do väzby, čo vylučuje prípadný nárok žalobcu na náhradu škody podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca sa sám v trestnom konaní priznal, že v rozhodnom čase strieľal zo zbrane, rovnako z výsluchu svedkov a z vecných dôkazov vyplynula dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu žalobcom. Prípadné závery o existencii nezákonného rozhodnutia nie je možné prijímať paušálne a automaticky, ale s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. V danom prípade nemožno považovať uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné, pretože v čase jeho vydania existovalo dôvodné podozrenie voči žalobcovi a orgány činné v trestnom konaní boli povinné žalobcu obviniť. Žalobca si teda sám zavinil vznesenie obvinenia minimálne tým, že použil strelnú zbraň na verejnosti, k čomu sa sám priznal, preto nárok na náhradu škody spôsobenej údajným nezákonným trestným stíhaním nemôže byť dôvodný. Poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej skutočnosť, že bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby, sama o sebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné od počiatku alebo inak vadné. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nemajetkovú ujmu neodôvodnil, len skonštatoval, že bol ukrátený na svojich základných právach, preto žalovaný považoval tento nárok za neodôvodnený. Žalobca mal svoju povesť dosť narušenú svojou predchádzajúcou trestnou činnosťou a rovnako tak aj súkromný a rodinný život, a to ešte pred vznesením obvinenia. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje ustanovenia o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v minimálnom rozsahu, ako uviedol žalobca, preto pre výpočet nemajetkovej ujmy z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR za rok 2012 neexistuje žiaden zákonný podklad. Žalobca nepreukázal ani priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť vzniku ujmy s namietaným vznesením obvinenia. Žalovaný namietol aj nárok na ušlý zisk žalobcu, pretože nárok na náhradu ušlého zisku predpokladá, že žalobca o tento zárobok skutočne prišiel. Žalobca však pred vzatím do väzby nebol v pracovnom pomere, čo vyplýva z návrhu na vzatie do väzby zo dňa 11.04.2013, kde je uvedené, že žalobca je bez pracovného pomeru a aj z rozhodnutia o vzatí do väzby, v ktorom bolo uvedené, že existuje dôvodná obava, že žalobca bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti najmä násilného a majetkového charakteru za účelom získavania finančného prospechu a prostriedkov na živobytie, keďže bol nezamestnaný. Keďže žalobca nebol pred vzatím do väzby zamestnaný, nemohol mu ujsť žiaden zárobok. Za nedôvodný považoval žalovaný aj žalobcom uplatnený úrok z omeškania, pretože žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, keď mu nebola uložená žiadna povinnosť plniť. Až neplnením povinnosti na základe rozhodnutia súdu by sa žalovaný dostal do omeškania. Nárok žalobcu na úroky z omeškania je preto vylúčený. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., preto žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4. Žalobca v písomných vyjadreniach zo dňa 30.05.2017, doručenom súdu dňa 02.06.2017 a zo dňa 13.07.2017, doručenom súdu dňa 18.07.2017, uviedol, že postoj žalovaného je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z., pretože štát sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti poskytnúť náhradu škody spôsobenej nesprávnym alebo nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. Žalobca bol obvinený pre zločin lúpeže, že dňa 25.12.2012 v B. R. za pomoci strieľania z krátkej guľovej zbrane sa zmocnil tabletu a mobilného telefónu, ktoré patrili H. P. a mali hodnotu 250,- eur. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátor zamietol. Žalobca bol dňa 10.04.2013 vzatý do väzby a až po vykonanom dokazovaní bol žalobca dňa 26.07.2013 z väzby prepustený a následne uznesením prokurátorky zo dňa 24.09.2013 bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené. Žalobca nesúhlasí s vyjadreniami žalovaného, že si väzbu zavinil sám, pretože to nebolo jeho rozhodnutie, ale rozhodnutie štátneho orgánu. Väzbu zaviňuje ten, čo o nej rozhoduje. Žalobca nespáchal ani trestný čin a ani nekonal protiprávne. K strieľaniu žalobcu, na ktoré poukazoval žalovaný, žalobca uviedol, že strieľanie nie je zakázaná činnosť a považuje sa za zábavu, v ten deň bol prvý sviatok vianočný, oslava Ježiša Krista a žalobca preto oslavoval a vystreľoval alebo vypúšťal delobuchy a inú pyrotechniku. Nešlo o zbraň, ale o

vec na strelné efekty, ktorá nespĺňa požiadavky na strelnú zbraň podliehajúcu povoľovaciemu konaniu. Snáď každý človek už strieľal a neocitol sa za to vo väzbe. Je neprípustné posudzovať minulosť žalobcu v tomto konaní. Žalobca bol vo výchovnom zariadení, ktoré splnilo účel a žalobcu prevychovalo. Teraz je žalobca rovný pred zákonom, napriek tomu ho minulosť prenasleduje, pretože sa cíti byť nespravodlivo a duplicitne postihovaný za chyby z minulosti. Podstatnou skutočnosťou pre konanie je, že bolo vyslovené, že sa nestal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný a väznený. Obe rozhodnutia žalobca považuje za nezákonné a obe rozhodnutia majú dôsledok zákonnej reštitúcie, ktorú zákon predpokladá. V danom prípade nejde o okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali záver, že žalobca sa snažil zvinene dosiahnuť svoje trestné stíhanie a väznenie. Výška požadovaných náhrad je na minimálnej hranici, v obdobných prípadoch súdy najmä v zahraničí priznávajú neskutočné peniaze a náhrady.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.06.2017, doručenom súdu dňa 14.06.2017, odmietol tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa snaží obchádzať zákon neprimeranými konštrukciami a porovnávaniami s neprirovnateľnými situáciami z rôznych rozhodnutí súdov. Žalovaný sa striktne drží zákona, podľa ktorého nárok na náhradu škody nevznikne, ak si poškodený väzbu zavinil sám. Súd musí pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať zo skutkového stavu ustáleného v trestnom konaní a musí posúdiť, či sa žalobca dopustil konania, ktorým dal súdom dôvod pre jeho vzatie do väzby, pričom okolnosť spočívajúca v samotnom poškodenom, ako napríklad jeho predchádzajúce opakované odsúdenia, sú dôvodom pre konštatovanie, že si žalobca väzbu zavinil sám. Pri posudzovaní zavinenia nie je relevantné, či žalobca konal vedome, pretože postačuje nevedomá nedbanlivosť. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica o vzatí žalobcu do väzby vyplýva, že dôvodmi vzatia žalobcu do väzby boli jeho predchádzajúce právoplatné odsúdenia (6x pre násilnú trestnú činnosť), prebiehajúce trestné konanie pre obdobné závažné trestné činy (vydieranie, úverový podvod) a skutku kladenému žalobcovi za vinu, ktorý mal naplniť znaky skutkovej podstaty lúpeže so zbraňou, sa mal dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Samotné priznanie sa žalobcu k strieľaniu na verejnosti odôvodňuje záver, že žalobca si sám zapríčinil takéto rozhodnutia štátnych orgánov, pretože strelná zbraň na verejnosti určite nezapadá do vzorca bežného správania. Nemožno konštatovať nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia len z dôvodu, že neskôr bolo trestné stíhanie zastavané. Ani rozhodnutie o prepustení z väzby rozhodne neznamená, že predchádzajúce rozhodnutia o väzbe boli nezákonné. Trvanie väzby je podmienené trvaním jej dôvodov, ak dôvody pominú, je povinnosťou súdu osobu okamžite prepustiť na slobodu. Prepustenie však neznamená, že osoba nikdy nemala byť vzatá do väzby. V prípade žalobcu treba zdôrazniť, že zákonnosť rozhodnutia o väzba posudzoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý väzbu potvrdil a sťažnosť žalobcu zamietol.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu navrhol zmenu petitu z dôvodu, že v žalobe bola zle vyčíslená suma, resp. nesprávne uvedená suma priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za roky 2012 - 2013, preto právny zástupca žalobcu priamo na pojednávaní dňa 27.11.2017 žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu pozostávajúcu z náhrady škody a z ušlého zisku spolu vo výške 5.864,38 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlhovanej sumy odo dňa 05.08.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

10. Súd uznesením vyhláseným priamo na pojednávaní dňa 27.11.2017 za prítomnosti oboch strán pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu pozostávajúcu z náhrady škody a z ušlého zisku spolu vo výške 5.864,38 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlhovanej sumy odo dňa 05.08.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, všetko na účet PZ žalobcu vedený v ČSOB“.

11. Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom uviedol, že voči žalobcovi bolo vedené nezákonné trestné stíhanie v januári až septembri 2013 pre zločin lúpeže, počas ktorého vykonal aj nezákonnú väzbu od 11.04.2013 do 26.07.2013, celkom 108 dní. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. Rozhodnutie, ktoré bolo príslušným orgánom zrušené, je považované za nezákonné, preto podľa jeho názoru boli splnené podmienky podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na priznanie nároku na náhradu škody. Ušlý zisk si žalobca uplatňuje len podľa priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstve, pretože žalobca zamestnaný nebol. Žalobca počas mladosti neviedol riadny život, bol odsúdený, malo to pôvod v rodinnom prostredí, kde vyrastal, pretože otec bol alkoholik. Po vykonaní posledného trestu si žalobca našiel družku, s ktorou je osem rokov, plánuje si založiť rodinu. V súčasnosti prácu nemá, pracuje brigádnicky. Snaží sa viesť riadny život. Počas väzby nemohol pracovať, nemohol byť so svojou družkou, schudol 25 kg, väzba mu spôsobovala neprimeraný stres, čo potvrdil aj znalecký posudok č. 36/2013 vypracovaný znalcom PhDr. Cupákom. Uvedené trestné stíhanie predstavuje zásah do jeho povesti. Zákon č. 514/2003 Z.z. pred poslednou novelou upravoval zákonnú mieru pre výšku nemajetkovej ujmy vypočítanú ako 1/30 priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok za každý, aj započatý deň väzby, pričom žalobca vychádzal z tohto vzorca. K zavineniu žalobcu uviedol, že na to, aby zavinenie bolo dôvodné na vzatie do väzby žalobcu, muselo by toto konanie súvisieť so skutkom, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný a nie len odkazovať na predchádzajúcu trestnú minulosť žalobcu. Žalobca nemohol pokračovať v trestnej činnosti pri skutku, ktorý sa nestal. Recidívu bral do úvahy trestný súd, avšak sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo dôvodné. Preto je spravodlivé, aby žalobcovi bola nahradená škoda, ktorá mu rozhodnutím o väzbe vznikla. Má za to, že v konaní bolo preukázané kumulatívne splnenie všetkých predpokladov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik nároku na náhradu škody. Záverom zdôraznil, že nie je pravda, že žalobca si uplatňuje nárok z viacerých titulov, žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatňuje z jedného právneho titulu a to z Uznesenia OS Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 zo dňa 12.04.2013 o vzatí žalobcu do väzby, toto rozhodnutie považuje za nezákonné, pričom nezákonnosť je ex lege daná zastavením trestného stíhania. Preto je irelevantné, či v čase rozhodovania o väzbe žalobcu boli dôvody na vzatie žalobcu do väzby. Uvedené nie je predmetom civilného konania. Rozhodujúci je samotný výsledok trestného konania. Žalobca si neuplatnil nárok na náhradu škody z titulu uznesenia o vznesení obvinenia a nezákonnosti trestného stíhania. Nezákonným rozhodnutím o vzatí žalobcu do väzby vznikla žalobcovi škoda na jeho právach a slobodách, a to za každý deň väzby. Odmietol tvrdenia, že žalobcova povesť a dobré meno nemohlo byť poškodené v dôsledku tejto väzby vzhľadom na jeho predchádzajúcu trestnú minulosť, pretože jeho povesť už aj tak bola poškodená. Recidivista má právo na súkromný a rodinný život. Žalobca požaduje náhradu škody len za 108 dní strávených vo väzbe, pričom žiada nahradiť škodu majetkovú a aj nemajetkovú. Úroky z omeškania si uplatnil žalobca od 05.08.2016, kedy bolo právnemu zástupcovi doručené oznámenie žalovaného, že nárok žalobcu na náhradu škody považuje za nedôvodný a škodu neuhradí.

12. Poverený zástupca žalovaného sa v konaní pred súdom pridržal svojich písomných vyjadrení, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na osobu žalobcu, jeho predchádzajúcu trestnú minulosť a odsúdenia je nepochybné, že žalobca si väzbu zavinil sám. V danom prípade z výsluchu svedkov a poškodeného, ako aj žalobcu, ktorý sa priznal k strieľaniu zo zbrane, vyplynula dôvodnosť, že skutok spáchal žalobca. Ak aj trestné stíhanie bolo zastavené, neznamená to, že od počiatku bolo nezákonné. Zdôraznil, že žalobca sa uvedeného skutku mal dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Má za to, že rozhodnutie o vzatí do väzby žalobcu bolo dôvodné a v súlade so zákonom. Väzba nemá charakter trestu a nemožno ju chápať ako trest, má len preventívny charakter. Žalobca nepreukázal nárok na ušlý zisk, pretože pred vzatím do väzby nebol zamestnaný, nemožno mu preto priznať takýto nárok. Rovnako nepreukázal ani nemajetkovú ujmu, neuniesol dôkazné bremeno, akým spôsobom sa zásah orgánu štátu prejavil v jeho súkromnom, pracovnom, rodinnom živote a nepreukázal ani žiadne následky, ktoré by sa týmto spájali. K rozšírenému nárok uviedol, že tento bol uplatnený nad rámec predbežného prerokovania. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

13. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

14. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku z 29.07.2016, rozhodnutia KS Trenčín sp. zn. 19Co/112/2012,

rozhodnutia KS Trenčín sp. zn. 5Co/161/2013, priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za rok 2012 a 2013, uznesenia OS Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 12.04.2013, uznesenie KS BB sp. zn. 3Tpo/15/2013 z 24.04.2013, uznesenia OS Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 26.07.2013, uznesenia OP Zvolen sp. zn. 2Pv/65/13/6611-47 z 24.09.2013, potvrdenia ÚVV BB o výkone väzby z 01.12.2017, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 29.01.2016, uznesenia OR PZ Zvolen Č.: S.-XX/OVK-B.- XXXX z 01.02.2013, lustrácie žalobcu v ZVJS a SP, aktuálneho odpisu z registra trestov žalobcu, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Uznesením OR PZ vo Zvolene zo dňa 01.02.2013 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Trestného zákona. Proti uvedenému rozhodnutiu o vznesení obvinenia žalobca podal sťažnosť, ktorá bola Uznesením Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv/65/13-7 zo dňa 11.04.2013 zamietnutá. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 12.04.2013 bol žalobca vzatý do väzby s účinkom od 10.04.2013 a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného poriadku. Sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3Tpo/15/2013 z 24.04.2013 zamietol, čím potvrdil vzatie do väzby žalobcu. Žalobca bol z väzby prepustený uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 26.07.2013 z dôvodu, že pominuli dôvody väzby. Uznesením okresnej prokurátorky sp. zn. 2Pv/65/13/6611-47 z 24.09.2013 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie. Žalobca vykonal väzbu od 10.04.2013 od 26.07.2013, t. j. 108 dní, za ktorú požaduje odškodnenie vo forme finančnej náhrady, pričom si uplatňuje ušlý zisk vo výške 2.966,39 eur, vypočítanej z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca SR za rok 2013, v rozsahu trvania väzby za 108 dní a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.897,99 eur, vypočítaná z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR za rok 2012. Spolu si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 5.864,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlžnej sumy od 05.08.2016 do zaplatenia, t. j. odo dňa doručenia odpovede žalovaného o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 29.07.2016, že nárok žalobcu na náhradu škody považuje za nedôvodný a tento neuhradí.

16. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

19. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

20. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

21. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

22. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

23. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

25. Podľa ustanovenia § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

26. Podľa ustanovenia § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

27. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

28. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

29. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak

30. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 31. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom živote.

32. Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

33. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí alebo inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

34. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

35. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie č. 87/1995 Z.z.).

36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

38. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bolo Uznesením OR PZ vo Zvolene, Odbor kriminálnej polície, sp. zn. S.-XX/OVK-B.-XXXX zo dňa 01.02.2013 vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona, proti ktorému podal žalobca sťažnosť, ktorá bola Uznesením Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 11.04.2013 č.k. 2Pv/656/13-7 zamietnutá.

39. Spornými neboli ani skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 12.04.2013 bol žalobca vzatý do väzby s účinkom od 10.04.2013 a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného poriadku, proti uvedenému rozhodnutiu o vzatí do väzy žalobca podal sťažnosť, sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3Tpo/15/2013 z 24.04.2013 zamietol, čím potvrdil vzatie žalobcu do väzby, že žalobca bol z väzby prepustený uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 26.07.2013 z dôvodu, že pominuli dôvody väzby a že uznesením okresnej prokurátorky sp. zn. 2Pv/65/13/6611-47 z 24.09.2013 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie. Nebolo sporné, že žalobca vykonal väzbu od 10.04.2013 od 26.07.2013, t. j. spolu 108 dní.

40. Sporným v konaní bola otázka, či žalobca má nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím titulom rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 12.04.2013 o vzatí do väzby a ak áno, v akej výške.

41. Súd pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal predovšetkým zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa tohto zákona štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zadržaním, zatknutím alebo iným obmedzením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom, pričom tejto zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

42. Podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu a to pri splnení troch podmienok, ktorými sú - nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, pričom tieto tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zároveň však súd musí pri posudzovaní nároku na náhradu škody prihliadať i na ustanovenie § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama. Súd preto pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody musel prihliadať aj na skutočnosť ustanovenú v § 8 ods. 6 citovaného zákona.

43. Prvou a základnou podmienkou podľa § 6 citovaného zákona je teda existencia právoplatného alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené.

44. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody titulom rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 12.04.2013, ktorým bol žalobca vzatý do väzby s účinkom od 10.04.2013, a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného poriadku. Nezákonnosť tohto rozhodnutia odvodzoval od skutočnosti, že rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 26.07.2013 bol žalobca z väzby prepustený, z dôvodu, že pominuli dôvody väzby a následne uznesením okresnej prokurátorky sp. zn. 2Pv/65/13/6611-47 z 24.09.2013 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie.

45. Súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia o vzatí žalobcu do väzby vychádzal predovšetkým zo samotného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 12.04.2013, z ktorého odôvodnenia zistil, že sudca pre prípravné konanie vzal žalobcu do väzby, nakoľko všetky dovtedy zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a následne vznesené obvinenie, má znaky zločinu lúpeže a existuje dôvodné podozrenie, že skutok spáchal žalobca, o čom svedčia doposiaľ zadovážené dôkazy, predovšetkým výpoveď poškodeného, výpoveď žalobcu, ktorý sám potvrdil, že strieľal zo zbrane, ktorú mal v tom čase pri sebe ako aj výpovede svedkov. K osobe žalobcu sudca uviedol, že žalobca (obvinený) bol doposiaľ 6x trestne stíhaný pre prevažne násilnú trestnú činnosť, sú voči nemu vedené trestné stíhania pre obdobne závažné zločiny, ktoré nie sú ukončené, taktiež je voči žalobcovi podaná obžaloba na Okresnom súde Zvolen pre zločin vydierania, pričom konanie nie je skončené. Vzhľadom na osobu žalobcu, charakter jeho trestnej činnosti a s poukazom na to, že skutku sa mal dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bol jednoznačne u žalobcu daný dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko existovala dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti za účelom získavania finančného prospechu a prostriedkov na živobytie, keďže je nezamestnaný. U žalobcu bol skonštatovaný aj dôvod útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pretože sa na adrese trvalého bydliska dlhodobo nezdržiaval, nebolo mu možné doručiť ani uznesenie o vznesení obvinenia a hrozil mu vysoký trest s poukazom na opätovné spáchanie zločinu. Z uvedeného dôvodu sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že u žalobcu sú dané dôvody väzby v zmysle § 71 Trestného poriadku.

46. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 z 12.04.2013 potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3Tpo/15/2013 z 24.04.2013, ktorý zamietol sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu o vzatí do väzby a stotožnil sa s názormi Okresného súdu.

47. Skutočnosť, že trestné stíhanie žalobcu bolo následne uznesením okresnej prokurátorky zo dňa 24.09.2014 zastavené, pretože skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie, sa nestal, neznamená, že automaticky možno rozhodnutie o väzbe považovať za nezákonné. Nie každé rozhodnutie v zmysle § 8 ods. 5 zakladá nárok na náhradu škody. Zákonnú limitáciu náhrady škody predstavuje ustanovenie § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý limituje použitie odseku 5, tak, že právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzby zavinila sama. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak aj v konkrétnom prípade sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe, nenáleží právo na náhradu škody osobe, ktorá si sama svojim konaním zavinila odsúdenie alebo väzbu. Zavinenie obvineného na vzatí do väzby znamená, že jeho zavinené konanie, aspoň v podobe nevedomej nedbanlivosti, bolo dôvodom na podanie návrhu a vzatie obvineného do väzby. Zavinenie obvineného na vzatí do väzby nemožno stotožňovať so zavinením začatia trestného stíhania v zmysle § 199 Trestného poriadku alebo vznesenia obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku, pretože skutočnosti odôvodňujúce vzatie obvineného do väzby sú skutkovo odlišné od tých, pre ktoré možno začať trestné stíhanie alebo vzniesť obvinenie. Nie je teda podstatné, či konanie páchateľa vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo či konanie naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale to, či jeho správanie alebo iné skutočnosti (predchádzajúca trestná činnosť) vyvolali dôvodnú obavu zakladajúcu niektorý z dôvodov väzby. Zavinenie poškodeného na vzatí do väzby treba skúmať z hľadiska dôvodov, pre ktoré bol do väzby vzatý, a to vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ktoré súd rozhodujúci o väzbe zvažoval, a ktorým odôvodnil vzatie obvineného do väzby. Ak by bol obvinený vzatý do väzby z viacerých dôvodov, postačuje k záveru, že si väzbu zavinil sám, ak zavinil splnenie aspoň jedného z nich.

48. Z aktuálneho výpisu z registra trestov žalobcu súd zistil, že žalobca bol doposiaľ osem krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú a násilnú trestnú činnosť.

49. Vzhľadom k skutočnostiam uvedeným v odôvodnení rozhodnutia Okresného súdu Zvolen o vzatí do väzby ako aj v rozhodnutí Krajského súdu o potvrdení väzby žalobcu sa súd stotožnil s vyjadreniami žalovaného, že je naplnené ustanovenie § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že žalobca si väzbu zavinil sám, a to svojou predchádzajúcou trestnou činnosťou, keďže žalobca bol v čase rozhodovania o väzbe šesťkrát súdne trestaný, boli voči nemu vedené ďalšie trestné stíhania, ktoré neboli právoplatne skončené, bola voči nemu podaná obžaloba na Okresnom súde Zvolen pre zločin vydierania a žalobca sa mal spáchania skutku dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedené skutočnosti a okolnosti jednoznačne odôvodňovali vzatie žalobcu do väzby. V prípade žalobcu bolo vzatie do väzby zákonný a oprávnený zásah, preto rozhodnutie o väzbe nemožno považovať za nezákonné. Sám žalobca svojim predchádzajúcim správaním dal dôvod na vzatie do väzby. Taktiež je potrebné prihliadať na to, že žalobca sa v čase rozhodovania o väzbe nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, nebolo mu možné ani doručiť uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré bolo vydané dňa 01.02.2013, avšak žalobcovi doručené až dňa 10.04.2013, preto u žalobcu bol odôvodnený predpoklad aj útekovej väzby najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že mu hrozil vysoký trest za spáchanie ďalšieho zločinu. Rozhodnutie o väzbe v prípade žalobcu nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, ale o ústavou dovolený prostriedok dočasného obmedzenia osobných slobôd osoby podozrivej a obvinenej zo spáchania trestného činu, teda o legálny prostriedok na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestného konania.

50. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti považoval rozhodnutie o väzbe žalobcu, titulom ktorého sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody, za rozhodnutie, ktoré v danom prípade žalobcovi nezakladá nárok na náhradu škody, a to práve s poukazom na § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože žalobca si väzbu zavinil sám, a to svojou predchádzajúcou trestnou činnosťou (v čase rozhodovania o väzbe bol žalobca už šesťkrát súdne trestaný), boli voči nemu vedené ďalšie trestné stíhanie, bola voči nemu podaná obžaloba pre zločin vydierania a skutku sa mal dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V prípade žalobcu išlo o rozhodnutie, ktoré bolo plne v súlade so zákonom, nakoľko u žalobcu boli jasne dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Súd zdôrazňuje, že sám žalobca sa priznal k strieľaniu zo zbrane na verejnosti, čo prispelo k jeho vzatiu do väzby. Výpovede poškodeného, ako aj svedkov v čase rozhodovania o väzbe jednoznačne poukazovali na žalobcu ako na páchateľa. Až následne boli tieto výpovede v konaní menené, čo malo za následok zastavenie trestného stíhania voči žalobcovi. I samotná skutočnosť, že svedkovia a poškodený menili svoje výpovede počas trestného konania, nasvedčuje

tomu, že v čase rozhodovania o väzbe boli súdu známe iné skutočnosti ako v čase zastavenia trestného stíhania, čo nemôže mať za následok, že v čase rozhodovania o väzbe súd postupoval nezákonne. Okrem toho súd uvádza, že väzba nie je trestom, má len preventívny a dočasný charakter s cieľom zabezpečiť riadne vykonanie dokazovania v trestnom konaní a objasnenie spáchania skutku, čo v danom prípade i bolo naplnené.

51. Keďže súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcovi nárok na náhradu škody nevznikol, pretože žalobca si väzbu zavinil sám a bolo tak naplnené ustanovenie § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré vylučuje priznanie nároku na náhradu škody, nevykonával súd podrobné dokazovanie ohľadom výšky škody, ktorú si žalobca uplatnil, z dôvodu, že by to bolo nehospodárne a neefektívne. Napriek tomu však súd v krátkosti uvádza, že ohľadom uplatnenie nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku vo výške 2.996,39 eur bolo potrebné preukázať zo strany žalobcu, že o tento zárobok skutočne prišiel, nestačí len skonštatovať, že ak by bol zamestnaný počas doby väzby, tak by prišiel o ušlý zisk. Žalobca v konaní netvrdil, že by pred vzatím do väzby bol zamestnaný. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu o vzatí do väzby vyplýva, že žalobca nebol v tom čase zamestnaný, čo odôvodňovalo taktiež dôvod väzby, pretože bola obava, že si trestnou činnosťou bude zháňať finančné prostriedky na živobytie. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol zamestnaný pred vzatím do väzby, práve naopak, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca nebol v žiadnom pracovnom pomere, nemohol mu vzniknúť nárok na náhradu ušlého zisku. Súd preto považoval nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku za nedôvodný a nepreukázaný. K nemajetkovej ujme žalobcu súd uvádza, že žalobca vznik nemajetkovej ujmy žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a neodôvodnil, strohé konštatovanie, že bolo zasiahnuté do jeho súkromného a rodinného života, bola obmedzená jeho sloboda pohybu a právo na súkromie, väzba spôsobila ujmu na jeho základných právach, slobodách a dôstojnosti, schudol vo väzbe a bola poškodená jeho povesť, súd nepovažoval za postačujúce na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy, preto aj v tejto časti považoval nárok žalobcu za nepreukázaný. K úrokom z omeškania, ktoré žalobca požadoval, je potrebné uviesť, že povinnosť zaplatiť náhradu škody v peniazoch vzniká až na základe rozhodnutia, v ktorom je určená peňažná suma a doba plnenia, a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania, preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s platením peňažnej sumy a žalobcovi tak nevznikol žiaden nárok na úroky z omeškania.

52. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že ak by aj bol daný dôvod na priznanie nároku žalobcovi na náhradu škody, čo v danom prípade nebol, súd mal za to, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda v príčinnej súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Zvolen o vzatí žalobcu do väzby.

53. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval nárok žalobcu na náhradu škody z titulu rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/112/2013 zo dňa 12.04.2013 o vzatí žalobcu do väzby za nedôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný si trovy konania neuplatnil a zo súdneho spisu žiadne trovy žalovanému ani nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).