Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/183/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou z AK Malinovo, Slnečná 765/3, IČO : 42 174 902 proti žalovanej Y. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. XX, N. SR v konaní o zaplatenie 358,50 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a mi e t a .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 30.06.2016 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 358,50 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako právnická osoba v zmysle úverovej zmluvy č. XXXXXXX ako veriteľ poskytol žalovanej dňa 15.10.2007 úver vo výške 199,16 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 159,33 Eur, spolu 358,49 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v 10. mesačných splátkach po 35,85 Eur počnúc dňom 12.11.2007. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa sporové strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanej viaceré upozornenia z dôvodu omeškania so zaplatením splátok. Žalovaná na tieto výzvy nereagovala. Nakoľko žalovaná vyššie uvedeným spôsobom porušila dojednania zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok, dňa 17.12.2007 sa dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle ho nesplácať. Toto podozrenie žalobcu vyplývalo z toho, že žalovaná v prospech zmluvy o úvere nezaplatila žiadnu splátku, aj keď mala finančné prostriedky. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaná vedela, že úver nebude splácať, čím žalobcu uviedla do omylu a spôsobila mu škodu. Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č.k. 22T/166/2008-43 zo dňa 23.07.2008 uznal žalovanú vinnou z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 05.08.2008 a vykonateľnosť 05.08.2008. Žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradila žiadnu platbu. Preto žalobca žiadal vydať platobný rozkaz a zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 358,50 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% od 17.12.2007 do zaplatenia a trov konania.

2. Uznesením č. k. 21C/183/2016-44 zo dňa 25.11.2016 súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe. Žalovaná sa k veci v lehote určenej súdom nevyjadril.

3. Na základe výzvy súdu žalobca poukázal na to, že si v predmetnom konaní uplatňuje nárok zo zodpovednostného právneho vzťahu za prečin úverového podvodu v zmysle rozhodnutia vydaného v trestnom konaní sp.zn. 22T/166/2008, teda titulom nároku na náhradu škody.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, ktorého sa žalobca nezúčastnil, pričom doručenie predvolania mal včas a riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal rozhodnúť vo svojej neprítomnosti.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že úver zobrala z dôvodu, že bola požiadaná zo strany inej osoby, ktorá jej sľúbila, že ho bude platiť, pretože ona bola zamestnaná a dotyčná osoba nie. Toto však už ale dokázať nevie, pretože uvedená zomrela. ČO sa týka zaplatenia pohľadávky uviedla, že vznáša námietku premlčania.

6. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, , trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec 22T/166/2008, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o poskytnutí úveru a trestným spisom Okresného súdu Lučenec 22T/166/2008 najmä obžalobou a trestným rozkazom ako aj uznesením o osvedčení.

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2016, domáhal zaplatenia sumy 358,50 Eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2007 do zaplatenia a náhrady vzniknutých trov konania. Žalobou sa žalobca domáhal svojho nároku na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 12.10.2007 ako veriteľ na tom základe, že poskytol žalovanej úver vo výške 199,16 Eur (6 000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 159,33 Eur (4 800,- Sk), spolu 358,49 Eur (10 800,- Sk) v 10. mesačných splátkach po 35,85 Eur (1 080,- Sk) počnúc dňom 12.11.2007. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru tvoril tretinu poplatku za úver dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku mali predstavovať náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Žalovaná úver včas a riadne neplatila. Zároveň žalobca dňa 31.03.2008 podal voči žalovanej trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Lučenec pre podozrenie z trestnej činnosti s tým, že oznamovateľovi vznikla škoda vo výške 460,56 Eur (13 875,- Sk).

8. Na základe uvedeného trestného oznámenia vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Lučenec pod ČVS: N.-XXX/OEK-K.-XXXX začal trestné stíhanie dňa 29.04.2008 za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a zároveň vzniesol obvinenie žalovanej za uvedený prečin. Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Lučenci XPV XXX/XX-7 zo dňa 08.07.2008 sudca Okresného súdu Lučenec vydal vo veci trestný rozkaz č.k. 22T/166/2008-43 zo dňa 23.07.2008, ktorým uznal obžalovanú Y. Q. za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a uložil jej trest odňatia vo výmere 1 roka s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 roka. Žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 05.08.2008.

9. Žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovanú Y. Q. na zaplatenie sumy 358,50 Eur s prísl. titulom náhrady škody v zmysle rozhodnutia vydaného v trestnom konaní pod sp.zn. 22T/166/2008.

10. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa § 420 ods. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

12. Podľa § 52 ods. 1 v znení ku dňu 15.10.2007 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 v znení ku dňu 15.10.2007 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 v znení ku dňu 15.10.2007 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinný ku dňu 15.10.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinný ku dňu 15.10.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: a. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c. cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d. identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f. meno a adresu spotrebiteľa, g. ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h. podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i. výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

17. Podľa § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 15.10.2007 zmluva ďalej obsahuje a. oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b. sankcie za porušenie zmluvy, c. podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d. spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e. práva spotrebiteľa podľa § 7. 18. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 4 ods. 4 zákona 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 15.10.2007 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a. poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b. dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

20. Podľa § 4 ods. 5 zákona 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 15.10.2007 spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 4 ods. 7 zákona 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 15.10.2007 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

23. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

24. Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

26. Podľa § 106 ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaná ako dlžník uzavrela dňa 15.10.2007 zmluvu o úvere so žalobcom ako veriteľom, na základe ktorej jej bola vyplatená suma 199,16 Eur (6 000,- Sk), ktorá nebola uhradená.

28. Žalovaná bola trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 22T/166/2008 zo dňa 23.07.2008 uznaná vinnou na tom skutkovom základe, že dňa 15.10.2007 v Lučenci prostredníctvom mandatára žalobcu uzavrela úverovú zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 199,16 Eur (6 000,- Sk), ktorý sa zaviazala splácať v 10. splátkach po 35,85 Eur (1 080,- Sk) počnúc od 12.11.2007, kedy doposiaľ neuhradila žiadnu splátku a do žiadosti o úver uviedla nepravdivé skutočnosti ohľadne svojich príjmov a výdavkov. Spôsobila tak škodu vo výške 358,49 Eur (10 800,- Sk). Spáchala tak prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2008. Žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku.

29. Nakoľko podľa § 195 Civilného sporového poriadku je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní viazaný, bol splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu.

30. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 15.10.2007 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd predmetný právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie dlžníka (žalovanej) v predmetnej zmluve. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Žalobca nijako nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 ktorý konštatoval, že "ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil", t. j. v tomto prípade v neprospech žalobcu (veriteľa).

31. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

32. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, pokiaľ chcel získať finančné prostriedky bolo jej povinnosťou žalobcom predložený formulár (žiadosť o úver) vyplniť s požiadavkou na výšku úveru a počet splátok v ktorých je ochotná dlh splatiť a žalobcovi ho vrátiť. Tento následne rozhodol v akej výške a za akých podmienok bude úver dlžníkovi poskytnutý a vyhotovil nový text o poskytnutí úveru. Žalovanej bola následne predložená zmluva o úvere so schválenou výškou poskytnutého úveru a s ďalšími náležitosťami dopísanými žalobcom, pričom tieto on nedokázal ovplyvniť, len zmluvu ako celok podpísať, príp. odmietnuť. Skutočnosť, že žalovaná zrejme nemala reálne možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy, je zrejmá aj z toho, že samotná zmluva, ale najmä všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Skompletizovaná zmluva o úvere bola dňa 15.10.2007 zmluvnými stranami podpísaná.

33. Preskúmaním obsahu Zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. konkrétne zmluva o úvere neobsahuje údaj ročnú percentuálnu mieru nákladov.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov.

35. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 199,16 Eur (6 000,- Sk), pričom nebolo preukázané vrátenie ani časti poskytnutého úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej bola spôsobená škoda vo 199,16 Eur (6 000,- Sk). Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.10.2017 (č.l. 54 spisu) tiež vyplýva, že si v tomto konaní uplatňuje nárok titulom náhrady škody v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Lučenec 22T/166/2008. Žalovaná na pojednávaní dňa 19.02.2018 vzniesla voči nároku žalobcu námietku premlčania.

36. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu, plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty v prípade škody spôsobenej úmyselne. Súd v konaní nemal zosplatnenie úveru preukázané (žalobca oznámenie o zosplatnení úveru súdu nepredložil). Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom právoplatnosti Trestného rozkazu č. k. 22T/166/2089, t.j. 05.08.2008 a uplynula dňa 05.08.2010. Žalobca podal žalobu na Okresnom súdu Lučenec dňa 30.06.2016, teda po uplynutí premlčacej dvojročnej subjektívnej doby. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

37. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa § 255 ods. 1, 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Nakoľko žalovaná mala v konaní plný úspech, vzniklo jej právo na plnú náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd súčasne s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania rozhodol aj o výške náhrady. Keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.