Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-171-2016.pdf
PDF · 95.59 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/171/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: N. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. M. S. XXXX/XX, E., o zaplatenie 384,69 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 29,5 % ročne zo sumy 384,69 € od 9.11.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu istiny vo výške 384,69 €, zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených ku dňu 8.11.2016 vo výške 569,67 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 384,69 € od 9.11.2016 do zaplatenia, zmluvným úrokom vo výške 29,50 % ročne zo sumy 384,69 € od 9.11.2016 do zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 4.1.2012 uzatvoril úverovú zmluvu č. 4012147212, na základe ktorej poskytol žalovanému úver. Tento sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Ku dňu 31.8.2015 pohľadávka žalobcu pozostávala z dlžnej istiny vo výške 384,69 €, zmluvného úroku a úroku z omeškania vo výške 569,67 €. Žalovaný svoj dlh riadne neuhradil. V tomto konaní si uplatnil na zaplatenie zvyšnú časť dlžnej sumy pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 384,69 €, zmluvného úroku a úroku z omeškania vo výške 569,67 €, zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne z dlžnej istiny odo dňa 9.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny od 9.11.2016 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.
2. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, z obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2016 z 6.10.2016. O zmene strany sporu vystupujúcej ako žalobca tunajší súd rozhodol uznesením č.k. 14Csp/171/2016-45 zo dňa 20.4.2017.
3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise, a to zmluvy o úvere, obchodných podmienok, všeobecných
obchodných podmienok, výzvy na úhradu, kópie doručenky, sadzobníka poplatkov, aktuálneho stavu úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok, uznesenia č.k. 14Csp/171/2016-45 zo dňa 20.4.2017, čiastočného späťvzatia žaloby ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2016 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 6.10.2016 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok.
5. Dňa 4.1.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným úverovú zmluvu č. 4012147212. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 400,- €. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 40 mesačných splátkach po 16,- € v období od 9.2.2012. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 29,50 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 33,83 % pri priemernej RPMN vo výške 45,66 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola ustálená v sume 232,45 €. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 9.5.2015. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.8.2011 ako aj obchodné podmienky účinné od 1.8.2011. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere a obchodných podmienok a ku dňu 1.7.2013 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 4012147212 zo dňa 4.1.2012 za splatnú (kópia doručenky na č.l. 24 spisu, podľa ktorej žalovaný prevzal listinu od právneho predchodcu žalobcu dňa 4.7.2013). Žalovaný celkove titulom úveru do rozhodnutia súdu (vychádzajúc z výpisu ohľadne aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.8.2015 ako aj z podanej žaloby) uhradil sumu 15,31 €.
6. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej sumy titulom istiny vo výške 384,69 € s príslušenstvom (vyčísleným zmluvným úrokom a úrokom z omeškania ku dňu 8.11.2016 a zmluvným úrokom a úrokom z omeškania od 9.11.2016 do zaplatenia), keď v priebehu konania písomným podaním zo dňa 30.8.2017 (doručeným súdu dňa 8.9.2017) vzal podanú žalobu v časti zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne zo sumy 384,69 € od 9.11.2016 do zaplatenia späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. 7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. a ods. 2 až 4 <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
7. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
8. V prejednávanej veci súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP o čiastočnom späťvzatí žaloby pred otvorením pojednávania rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 29,5 % ročne zo sumy 384,69 € od 9.11.2016 do zaplatenia zastavil.
1. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku (o zaplatenie istiny vo výške 384,69 € s príslušenstvom
- zmluvným úrokom a úrokom z omeškania vyčísleným k 8.11.2016 vo výške 569,67 € a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 384,69 € za obdobie od 9.11.2016 do zaplatenia) súd konštatujúc, že ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, sa v danej veci vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zaoberal skúmaním, či nárok žalobcu nie je čo i len sčasti premlčaný, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcovi vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrela zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.
9. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vychádzajúc z listiny predloženej žalobcom v priebehu sporu - výzvy na úhradu zo dňa 1.7.2013, z ktorej listiny vyplynulo, že právny predchodca žalobcu predčasne ukončil zmluvný vzťah so žalovaným z dôvodu nesplácania úveru v zmysle uzavretej zmluvy a to ku dňu 1.7.2013, dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku (a to v časti splátok, ktorých splatnosť nastala do okamihu predčasného zosplatnenia úveru ako i v časti zvyšnej pohľadávky titulom spotrebiteľského úveru, ktorej splatnosť nastala predčasným zosplatnením úveru), keď odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok splatných od 9.2.2012 do 9.6.2013 ako i odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (2.7.2013) do dňa podania žaloby na súd (14.11.2016) uplynula lehota viac ako tri roky. Preto podanú žalobu vo zvyšnej časti (po čiastočnom zastavení konania) zamietol.
10. O nároku na náhradu trov konania (v časti konania, ktoré bolo pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavené) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca, ktorý bez zavinenia žalovaného zobral podanú žalobu v časti späť). Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu bol žalovaný v konaní plne úspešnou stranou. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).